{"guid": "ussr:437abc71-fd4d-49ce-8a4f-0380f9c5c681", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2017 z 16. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 195/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/437abc71-fd4d-49ce-8a4f-0380f9c5c681", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 195/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom,\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s namietaným\nporušením čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Sžso 12/2015 z 24. augusta 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n1. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom,\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\n\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžso 12/2015\nz 24. augusta 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v správnom konaní\nna Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) domáhala vydania\nplatobného výmeru na poplatok z omeškania s úhradou poistného na zdravotné poistenie\npodľa § 23 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.\no zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych\npoisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o zdravotnom poistení“) a úroku\nz omeškania so zaplatením predmetnej pohľadávky podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), a to z titulu postúpenia pohľadávky úpadcu ‒ zdravotnej poisťovne\n(Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa, pozn.) v rámci konkurzného konania.\nÚrad svojím rozhodnutím č. DK 301/00003/2012/R z 18. decembra 2012 (neskôr)\nnapadnutým správnou žalobou ako správny orgán druhého stupňa zmenil rozkladom\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že správne konanie vo veci\nnároku sťažovateľky na zaplatenie poplatku z omeškania podľa zákona o zdravotnom\npoistení zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len\n\n„Správny\n\nporiadok“)\n\ns\n\nodôvodnením,\n\nže sťažovateľka nie je oprávnená osoba na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru,\na v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka konanie\nzastavil podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku z dôvodu, že úrad nie je príslušný\nna konanie a vec nemôže postúpiť inému orgánu. Proti označenému rozhodnutiu úradu\npodala sťažovateľka správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1 S 44/2013 z 15. januára 2015 tak, že ju ako nedôvodnú\n\n2\n\nzamietol a stotožnil sa s právnym názorom správnych orgánov, že zákonná úprava\nneumožňuje postupníkovi, ktorý nie je zdravotnou poisťovňou, domáhať sa na úrade\nvydania platobného výmeru na poplatok z omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení.\nSťažovateľka, súc nespokojná s označeným rozhodnutím krajského súdu, podala voči nemu\nodvolanie, v ktorom zopakovala v podstatnom argumentáciu obsiahnutú vo svojej žalobe.\nO odvolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa potvrdil, keďže nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych názorov krajského súdu, a odôvodnenie\nv niektorých bodoch doplnil.\nSťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku namieta nesprávne právne\nposúdenie veci a v jeho dôsledku aj odmietnutie spravodlivosti. Sťažovateľka argumentuje\nnajmä takto:\n«Tak ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo v odôvodnení... súbor\npohľadávok DZP sa uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005\ndostal postúpením mimo majetkovú sféru DZP ako poisťovne a dostal sa do majetkovej\nsféry Sťažovateľa. Uvedený stav môže Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako sám v\nRozhodnutí NS SR uvádza iba akceptovať (z toho vyplýva, že tento stav musia akceptovať aj\nsúdy nižšieho stupňa a orgány verejnej správy, ktorých rozhodovacia činnosť podlieha\nsúdnemu prieskumu).\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R53/2015 v právnej vete uvádza:\n„Správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, nemôže byť\núčastníkom správneho konania o návrhu na vydanie platobného výmeru vo veciach\npohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a nie o majetok úpadcu.“ Ak sa pozrieme\nhlbšie do odôvodnenia rozhodnutia R53/2015 zistíme, že súd sa v rozhodnutí zaoberal\nprávnou otázkou „v akej majetkovej sfére sa nachádzajú pohľadávky plynúce z verejného\nzdravotného poistenia, ak na poisťovňu bol vyhlásený konkurz, tzn. je v postavení úpadcu.“\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel v rozhodnutí R53/2015 k právnemu\nzáveru, že pohľadávky z verejného zdravotného poistenia nepatria do majetkovej sféry\nzdravotnej poisťovne, ale zdravotná poisťovňa je iba ich správcom, a preto tieto\npohľadávky nemožno zahrnúť do konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva v Zbierke\n\n3\n\nstanovísk NS a súdov zverejnená právna veta: „Správca konkurznej podstaty úpadcu,\nktorým je zdravotná poisťovňa, nemôže byť účastníkom správneho konania o návrhu na\nvydanie platobného výmeru vo veciach pohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a\nnie o majetok úpadcu.“ To znamená, že správca konkurznej podstaty nie je aktívne\nlegitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou z dôvodu, že pohľadávky z verejného zdravotného poistenia nie\nsú v majetkovej sfére zdravotnej poisťovne. Uvedenú premisu je možné prijať, avšak v\nprípade Sťažovateľa nie je sporné, či patria predmetné pohľadávky (z verejného\nzdravotného poistenia) do jeho majetkovej sféry (vychádzajúc z Rozhodnutia NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky akceptuje prevod pohľadávok do majetkovej sféry\nSťažovateľa). Ako uvádza aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozhodnutí NS SR zmenou\nvlastníka pohľadávky, tieto nezmenia svoj charakter (obsah), t. j. právo aktívnej legitimácie\nje subsumované priamo v obsahu pohľadávky a toto právo nadobudne ten do koho\nmajetkovej sféry sa pohľadávky dostanú.\n... rozhodnutie R53/2015 judikuje, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu\nna vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je ten\nsubjekt, v ktorého majetkovej sfére sa pohľadávky vyplývajúce z verejného zdravotného\npoistenia nachádzajú, t. i. v danom prípade sťažovateľ.»\nSťažovateľka ďalej na podporu svojej argumentácie poukazuje na nález ústavného\nsúdu č. k. I. ÚS 268/2011-38 z 23. novembra 2011, z ktorého vyplýva, že «... pohľadávky\nna poistnom zásadne možno postúpiť, a to aj tretej osobe. A ak tak možno urobiť pred\nkonkurzom, hoci so súhlasom príslušných orgánov, potom krajský súd mal náležite vysvetliť\nso zreteľom na citované ustanovenie, prečo to nemožno urobiť v rámci speňažovania\nkonkurznej podstaty v zákonom predpokladanom procese uskutočnenom konkurzným\nsúdom, a mal také odôvodnenie podložiť aj citovaním príslušných právnych noriem, ktorých\ninterpretácia a aplikácia ho viedla k takému úsudku... Ústavný súd tiež zohľadnil\nsťažovateľom predložený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 52/2009 z 21. 06. 2011,\nv ktorom najvyšší súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok\nuzatvorenej 07. 07. 2005 otázku platnosti uvedenej zmluvy posúdil opačným spôsobom ako\nkrajský súd v napadnutom rozhodnutí, keď konštatoval, že „osoby, ktoré takto nadobúdajú\n\n4\n\nprávo v konkurznom konaní, musia mať istotu, že ich dobromyseľne nadobudnuté právo\nbude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Uvedené\nskutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu vylučujú možnosť, aby sa predmetná zmluva\npovažovala za neplatnú z materiálnych dôvodov (z dôvodu neprípustnosti jej obsahu).“».\nSťažovateľka poukazuje aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. Konf 38/2009-12 zo 14. septembra 2009, podľa ktorého „... Postoupení pohledávky\ntakovýto charakter sporu nezměnilo: proto i k návrhu postupníka (a nikoli již osoby\nvykonávající telekomunikační činnost) bude rozhodovat Český telekomunikační úřad.\nCharakter sporu vymezený v § 129 zákona o elektronických komunikacích je tedy určen\nv době vzniku závazku, a změna v osobě věřitele cesí jej nemění.“.\nSťažovateľka namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu a jeho arbitrárnosť z dôvodu, že neposkytuje odpoveď na kľúčovú otázku,\nže spolu s pohľadávkami boli na sťažovateľku postúpené aj práva s ňou spojené, konkrétne\nprávo na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru úradom, ktorého nositeľom\nje vlastník pohľadávky.\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, tento rozsudok zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na priznal jej úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z citovaného § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd považuje pred posúdením sťažnostnej argumentácie sťažovateľky\nza žiaduce poukázať aj na skutočnosť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\n\n6\n\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZ ústavného postavenia ústavného súdu (čl. 124 ústavy) vyplýva, že jeho prvoradou\núlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že\nvšeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nArgumentácia obsiahnutá v sťažnosti v podstatnom vecne zodpovedá obsahu\nodvolacích námietok sťažovateľky. Namieta najmä nesprávnosť právneho posúdenia veci\nnajvyšším súdom a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu\nku kľúčovému argumentu pre posúdenie procesnej legitimácie sťažovateľky, t. j. že\nk prevedeniu pohľadávky v jej prípade došlo spolu so všetkými právami k nej\nprináležiacimi vrátane možnosti jej uplatnenia na úrade.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na relevantnú časť napadnutého\nrozsudku, v ktorej najvyšší súd predovšetkým uvádza:\n„Na tomto mieste musí Najvyšší súd... zdôrazniť, že úpadca patril do skupiny\nrezortných zdravotných poisťovní, t.j. subjektov, ktoré v rozsahu § 4 v tom čase účinného\nzák. č. 273/1994 Z. z. vykonávajú s oprávnením podľa § 29 ako aj § 37 písm. a) zák.\nč. 273/1994 Z. z. zdravotné poistenie poskytované na základe zdravotného poistenia.\n\n7\n\nHoci hospodárenie a financovanie poisťovne, t.j. aj nakladanie s majetkom\npoisťovne, zákonodarca jednoznačne upravil iba u všeobecnej poisťovne prostredníctvom\nSiedmej časti zák. č. 273/1994 Z. z. (t.j. § 47 až § 54), a preto sa javí, že zákonodarca\no úpravu obdobnej otázky u rezortných poisťovní nemal záujem, tak tento záver\nspochybňuje prechodné ustanovenie upravené v § 75 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z., ktoré\nsubsidiárnym spôsobom uvedené ustanovenia Siedmej časti vzťahuje aj na oblasť\nhospodárenia a financovania rezortných poisťovní (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Sžso/4/2015).\nPreto sa aj na rezortné poisťovne, t.j. aj na PERSPEKTÍVU DZP vzťahuje\nustanovenie o zriadení základného fondu a nakladaní s jeho prostriedkami v zmysle\nvšetkých odsekov § 50 v spojení s § 48 a § 49 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z. Práve uvedený\nzákladný fond sa vytváral v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 273/1994 Z. z.\nz vybraného poistného a prirážok k nemu, ktorých postúpenie Zmluvou o postúpení je tiež\npredmetom prejednávanej veci, a je nepochybné, že aj keď nebolo toto poistné včas vybrané\nz dôvodov na strane platiteľa poistného, tak spolu s prirážkami bolo nutné ich pripisovať\nna uvedený základný fond.\nAni v procese konkurzu majetok PERSPEKTÍVY DZP ako úpadcu, t.j. jeho jednotlivé\nfondy a k nim priradené pohľadávky, nestratili svoj verejnoprávny charakter, ktorý bol\nvymedzený § 48 ods. 4 v spojení s § 50 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z.\nPokiaľ správca konkurznej podstaty na základe § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb.\nv spojení s opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.06.2005 sp. zn. 7K 70/01,\nktorým konkurzný súd vyslovil súhlas s tým, aby správca konkurznej podstaty predal súbor\npohľadávok úpadcu, t.j. PERSPEKTÍVA DZP postupníkovi, postúpil súbor verejnoprávnych\npohľadávok, Najvyšší súd môže len konštatovať, že môže iba akceptovať rozhodnutie\nkonkurzného súdu v zmysle § 135 O. s. p,, ktorým konkurzný súd umožnil na rozdiel\nod rozhodovacej\n\npraxe\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\n(najmä\n\nnižšie\n\ncitovaný\n\nrozsudok\n\nsp. zn. 7Sžso/20/2012) obidvom zmluvným stranám naplniť slobodu konať v rozsahu\nvymedzenom v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky s účinkami, ktoré súkromné\nprávo s postúpením pohľadávok spája, t.j. s dobrovoľným plnením dlžníka žalobcovi\nako postupníkovi.\n\n8\n\nAvšak ďalší postup žalobcu, spočívajúci v podaní návrhu na vydanie platobného\nvýmeru a žiadosťou byť účastníkom takéhoto správneho konania, už je v rozpore\ns uvedeným charakterom postúpených pohľadávok, ktoré ani súkromnoprávnym postúpením\nna obchodnú spoločnosť nestratili svoj hore uvedený verejnoprávny charakter.\nZákonodarca vyslovene prostredníctvom ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zák.\nč. 581/2004 Z.z. aktívne legitimoval na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru iba\nzdravotnú poisťovňu, t.j. subjekt jednoznačne opísaný v § 2 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z.\nObdobný záver judikoval iný senát Najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn.\n7Sžso/20/2012 z 24. apríla 2012.“\nZ rozhodnutia v uvedenej obdobnej veci sp. zn. 7 Sžso 20/2012 je v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku odcitovaná jeho nasledovná časť, ktorá je relevantná pre vec\nsťažovateľky:\n«Z ustanovení zákona o správe majetku štátu v spojení so zákonom o rozpočtových\npravidlách verejnej správy vyplýva, že verejné prostriedky sú peňažnými prostriedkami\nštátu. A preto, ak vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom\nzáujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami (§ 2 ods. 2 zákona o zdravotnom\npoistení), tieto prostriedky sú majetkom štátu, len ich správa bola zákonom zverená inému\nsubjektu zdravotnej poisťovni.\nZdravotná poisťovňa je z tohto dôvodu povinne klientom Štátnej pokladnice\npodľa § 2a ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej\npokladnici“), platitelia poistného zo zákona uhrádzajú preddavky na poistné na účet\nzdravotnej poisťovne vedený v štátnej pokladnici (§ 16 ods. 1 zákona o zdravotnom\npoistení). Z dôvodu, že ide o verejné prostriedky, bola im priznaná zákonná ochrana pred\nexekúciou odpísaním z účtu (§ 12 ods. 7 zákona o Štátnej pokladnici).\nNa skutočnosti, že poistné, resp. pohľadávka na poistnom je majetkom štátu,\nnič nemení úprava, podľa ktorej v prípade kladného výsledku hospodárenia, za splnenia\nzákonom stanovených podmienok, môže byť časť týchto prostriedkov pretransformovaná\ndo vlastníctva zdravotnej poisťovne v podobe zisku.\n\n9\n\nProstriedky z poistného na verejné zdravotné poistenia sú verejné prostriedky\nv majetku štátu, a preto nemôžu patriť do konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne,\nako úpadcu. Z toho potom vyplýva, že správca konkurznej podstaty nemá procesnú\nlegitimáciu v zmysle §47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii iniciovať konanie\ntýkajúce sa poistného, a teda aj vymáhať pohľadávky na poistnom, lebo nejde o majetok\npatriaci do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu.\n... úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva\nplatobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky\nna poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného\nnedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky\nvyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného\npredpisu.»\nVo vzťahu k sťažnostnej argumentácii sťažovateľky ústavný súd považuje\nza potrebné uviesť, že pokiaľ poukazuje na nadobudnutie pohľadávky postúpením v rámci\nkonkurzného konania, je nutné prisvedčiť vyčerpávajúcej a presvedčivej argumentácii\nnajvyššieho súdu, že verejnoprávna pohľadávka vzniknutá z oneskorene uhradeného alebo\nneuhradeného poistného na zdravotné poistenie (poplatok z omeškania podľa zákona\no zdravotnom poistení) nie je spôsobilá byť súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, keďže\npodľa § 23 ods. 7 v tom čase platného a účinného zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,\no zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov bola\npríjmom štátneho rozpočtu. Ak teda nadobudla sťažovateľka postúpením schváleným\nkonkurzným súdom pohľadávku už autoritatívne priznanú platobným výmerom úradu,\nide o vymáhateľný nárok.\nV rozsahu, ktorý však platobným výmerom úradu v prospech úpadcu nebol\nprávoplatne priznaný pred jej postúpením, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku,\npretože tento nie je krytý žiadnym exekučným titulom ‒ individuálnym správnym aktom\nautoritatívne určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky.\n\n10\n\nSťažovateľka v postavení súkromnej i obchodnej spoločnosti mohla a mala vedieť,\nže jej právne postavenie nezodpovedá legálnej definícii zdravotnej poisťovne, a preto\nnebude oprávneným subjektom na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru úradom.\nAk sa sťažovateľka za týchto okolností slobodne rozhodla pre nadobudnutie takejto\npohľadávky, ktoré sa javí ako špekulatívne, ide o súčasť podnikateľského rizika, ktoré\nv súvislosti so svojou obchodnou činnosťou musí znášať.\nNavyše pohľadávka na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorú si sťažovateľka\nuplatňovala podľa občianskeho práva, vo vzťahu medzi ňou a fyzickou osobou (platiteľom\npoistného) nemohla vzniknúť ako odvodený právny vzťah (následok) vyplývajúci\nz nesplnenia verejnoprávnej povinnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni ako oprávnenej\nna výkon verejného zdravotného poistenia. Uvedené má racionálny základ v tom, že len\nprávna norma verejnoprávnej povahy môže ustanoviť, aké právne následky bude znášať\npovinný (platiteľ poistného), ktorý si nesplnil verejnoprávnu zákonnú povinnosť. Inými\nslovami, teória práva nepripúšťa možnosť vzniku akcesorického zodpovednostného vzťahu\nsúkromnoprávnej povahy za omeškanie s plnením povinností, ktoré tvoria obsah\nverejnoprávneho vzťahu medzi inými subjektmi (v posudzovanom prípade diskutabilná\nzmena veriteľa).\nVzhľadom na to, že predmetná obchodná transakcia je v príkrom rozpore\ns verejnoprávnym účelom zákona o zdravotnom poistení (úhrada povinností platiteľov\npoistného na účely využitia takto získaných finančných prostriedkov na úhradu\nposkytovania zdravotnej starostlivosti), nemôže podľa názoru ústavného súdu požívať\nsúdnu ochranu, ktorej sa sťažovateľka domáha.\nVo vzťahu k tej časti argumentácie sťažovateľky, v rámci ktorej poukazuje\nna uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 14. septembra 2009,\nústavný súd konštatuje, že právne názory v ňom vyslovené nie sú aplikovateľné na jej\nprípad.\n\nZ označeného\n\n(súkromnoprávnej)\n\nuznesenia\n\nosoby\n\ntotiž\n\nvykonávajúcej\n\nvyplýva,\n\nže\n\npostúpenie\n\ntelekomunikačnú\n\nčinnosť\n\npohľadávky\nna\n\n(inú\n\nsúkromnoprávnu) osobu, ktorá takú činnosť nevykonáva, nemení nič na tom, že\n\n11\n\nČeský telekomunikačný úrad bude aj po postúpení pohľadávky oprávnený rozhodovať\no spore. V tejto súvislosti nemožno spúšťať zo zreteľa, že telekomunikačný úrad v rámci\nsvojich kompetencií vykonáva dohľad nad obchodnou činnosťou subjektov súkromného\npráva (horizontálne právne vzťahy). Právna situácia sťažovateľky ale nie je porovnateľná\ns postavením\n\ntelekomunikačného\n\núradu\n\nv dôsledku\n\n„vrchnostenského“\n\npostavenia\n\nzdravotnej poisťovne (verejnoprávna inštitúcia s vertikálnym právnym vzťahom\nk platiteľovi poistného, pozn.), ktorá jediná má zákonné oprávnenie požadovať vydanie\nplatobného výmeru úradom (kompetenciu rozhodovať o právach a povinnostiach platiteľov\npoistného mala pôvodne zdravotná poisťovňa sama, pozn.).\nRovnako nie sú na vec sťažovateľky aplikovateľné ani právne názory vyslovené\nv náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. novembra 2011, keďže v tomto\nprípade bolo predmetom sťažnosťou napadnutého konania zaplatenie sumy z titulu\npostúpenej pohľadávky, pričom prejudiciálne sa tu riešila otázka určenia neplatnosti zmluvy\no postúpení verejnoprávnej pohľadávky. Na rozdiel od toho vo veci sťažovateľky ide\no konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré je ovládané špecifikami zohľadňujúcimi\npredmet prieskumu správnym súdom, ktorým je zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu,\npričom kľúčovou otázkou bolo posúdenie oprávnenia sťažovateľky ako subjektu\nsúkromného práva navrhovať vydanie platobného výmeru úradu, teda oprávnenia, ktoré\npatrí taxatívne vymedzenému okruhu procesne legitimovaných subjektov, ku ktorým\nsťažovateľka nepatrí.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd zastáva názor, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený. Naopak,\nprávne\n\nzávery najvyššieho súdu ústavný súd považuje z ústavného hľadiska\n\nza akceptovateľné, a preto nemá dôvod do napadnutého rozsudku zasahovať. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nSúčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nje aj právny názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať\ns procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n12\n\nV zmysle\n\nsvojej\n\njudikatúry\n\npovažuje\n\nústavný\n\nsúd\n\nza\n\nprotiústavné\n\na arbitrárne\n\nlen tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(m. m. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVzhľadom na to, že ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by signalizovali,\nže napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno uvažovať ani o porušení základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy či o porušení zásady rovnosti podľa čl. 12\nods. 1 ústavy, keďže ich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti\ns porušením práva na súdnu ochranu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zdravotné poistenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "právne nástupníctvo, sukcesia-singulárna", "legitimácia-procesná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd0b626e-6454-4567-b668-2bf44fc67513", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd0b626e-6454-4567-b668-2bf44fc67513"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4a00777f-ec6b-489e-b93f-50fcf7b8e659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2018 z 3. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1"}, {"guid": "fc3946d3-7e82-4a1b-8f2c-6f4ea849c2f5:1554b2e6-5173-4c70-91e7-ad23339c7209", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "spisova_znacka": "4Obo/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/5/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7"}, {"guid": "fc3946d3-7e82-4a1b-8f2c-6f4ea849c2f5:8aae5f5b-d853-48ac-b3f2-284faada7805", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "spisova_znacka": "4Obo/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/5/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7"}, {"guid": "5020eaf2-f964-4e10-9f1e-24534ac58814:c43176c6-305e-45d2-bbed-92b42f20cf84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013895293.5", "spisova_znacka": "5Obo/21/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/21/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013895293.5"}, {"guid": "5afdf9f7-c34f-46de-9158-cd164b88c251:fe13dde9-ec7e-4c4b-bbc4-77c2950efad5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1624200574.2", "spisova_znacka": "13CoP/171/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/171/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1624200574.2"}, {"guid": "589f34d8-8aab-4464-8b5f-427d4baa027c:12048ffa-acf4-4c58-83b0-9a08128e1f6e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6", "spisova_znacka": "4Cb/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/2/2014 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6"}, {"guid": "589f34d8-8aab-4464-8b5f-427d4baa027c:66eea6c1-4e2a-43e0-945c-42ca5801115f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6", "spisova_znacka": "4Cb/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/2/2014 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6"}, {"guid": "18e3b4e9-75d1-4f71-8430-78c58ba274fc:41da6431-1a5b-48be-9c22-61a480230467", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10", "spisova_znacka": "4Cb/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/3/2014 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10"}, {"guid": "18e3b4e9-75d1-4f71-8430-78c58ba274fc:2ba2d17c-b81b-4dbb-a8eb-7efdc443b0f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10", "spisova_znacka": "4Cb/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/3/2014 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10"}, {"guid": "ec81d978-a920-4396-8bea-6ac1b101b9cf:8b3de0fa-9a85-48ed-b171-25110a3a2f68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013895293.11", "spisova_znacka": "13Cb/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 13Cb/2/2013 z 25. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013895293.11"}]}