{"guid": "ussr:9e9c6611-306e-43e1-928f-1fa9afc96fd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 19/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2017 z 12. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 19/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-01-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e9c6611-306e-43e1-928f-1fa9afc96fd4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 19/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\n,\n\n,\n\nprerokoval\n\nzastúpenej\n\nsťažnosť\n\nadvokátkou\n\nMgr.\n\nSilviou\n\nKaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 9 Co 65/2012 z 24. septembra 2013 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 68/2014 z 11. júna 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104,\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 65/2012 z 24. septembra 2013 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 68/2014 z 11. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení\nžalobkyne účastníčkou konania vedeného Okresným súdom Poprad (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 19 C 722/2002, predmetom ktorého bolo „určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy\n\nalebo\n\nurčenie\n\nvlastníckeho\n\npráva“.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k. 19 C 722/2002-435 z 24. mája 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) žalobu\nsťažovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. O odvolaní\nsťažovateľky proti označenému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 9 Co 65/2012 z 24. septembra 2013 tak, že rozhodnutie okresného súdu\n„v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy, ako aj vo výroku o náhrade trov“ potvrdil. Proti označenému rozsudku odvolacieho\nsúdu sťažovateľka podala dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 68/2014\nz 11. júna 2015 odmietol ako neprípustné.\nSťažovateľka v úvodnej časti svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu popisuje\npriebeh konania v jej veci pred prvostupňovým súdom, pričom najmä uvádza:\n„Návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde v Poprade\ndňa 2. 12. 2002, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 19 C/722/2002 proti žalovanej\n... som sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 3. 12. 1999\nvo forme notárskej zápisnice N 267/99 Nz 267/99 v znení jej zmien vykonaných dodatkom\nč. 1 uzatvoreným dňa 7. 3. 2000, je neplatná s eventuálnym petitom určenia, že som\n\n2\n\nvýlučnou vlastníčkou rodinného domu súp.\n\ns príslušenstvom... pozemkov...\n\nv k. ú.\nSvoj návrh na začatie konania som odôvodnila tým, že som sa dovolala relatívnej\nneplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy... na tom skutkovom základe, že som ako predávajúca\nbola uvedená do omylu žalovanou ako kupujúcou pri rokovaní o výške kúpnej ceny v rámci\nuzatvárania napádanej kúpnej zmluvy...\n... Z dôvodu predpokladanej dĺžky tohto súdneho konania o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy na OS Poprad, som z opatrnosti odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy...\nz dôvodu uzatvorenia predmetnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. ...\nČo sa týka nápadnej nevýhodnosti podmienok, túto vnímam v dohodnutej kúpnej cene, ktorá\npodľa môjho názoru podhodnotila cenu predávaných nehnuteľností najmenej o 1 milión\nSKK.\n... V priebehu súdneho konania pred OS Poprad vyšli najavo podstatné skutočnosti,\nz ktorých vyplynulo, že výška kúpnej ceny podľa písomného vyhotovenia napádanej kúpnej\nzmluvy nezodpovedá skutočnej dohode zmluvných strán o výške kúpnej ceny.\n... Je teda potrebné skonštatovať, že v danom prípade vôľa prejavená účastníkmi\nzmluvy v písomnej forme nezodpovedá ich skutočnej vôli vo veci dohody o kúpnej cene.\nTakýto prejav vôle je potrebné posudzovať ako nie vážny, a v prípade kúpnej zmluvy\no prevode nehnuteľností zakladá dôvod absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu.\n... S prípadnou absolútnou neplatnosťou Predmetnej Kúpnej zmluvy\n\nsa\n\nv prvostupňovom konaní súd vôbec nezaoberal, nevykonal vo veci z vlastnej iniciatívy\nžiadne dokazovanie, dokonca sa touto skutočnosťou ani len marginálne nezaoberal\nv odôvodnení svojho rozhodnutia.“\nNamietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu odôvodňuje sťažovateľka najmä takto:\n«Proti Rozsudku OS Poprad č. k. 19 C/722/2002-435 zo dňa 24. 5. 2012 (v celom\nrozsahu bez špecifikácie, ktorých častí resp. výrokov prvostupňového rozhodnutia\nsa odvolanie týka) dňa 26.7.2012 podala včas v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa...\n\n3\n\n... V závere podania žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie\nzmenil tak, že určovacím rozsudkom vysloví neplatnosť napádanej kúpnej zmluvy a prizná\nžalobkyni trovy konania.\n... Odvolací súd bez opory v preskúmavanom rozhodnutí súdu prvého stupňa\nrozhodoval len „o výroku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti\no určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko podľa odvolacieho súdu výrok súdu prvého\nstupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne\nk nehnuteľnostiam, nadobudol právoplatnosť.“\nTakýto postup odvolacieho súdu je celkom zjavne svojvoľný a nemá oporu ani\nv platných právnych predpisoch SR ani v rozhodnutí súdu prvého stupňa, nakoľko\npreskúmavané rozhodnutie ani vo svojom výroku a ani vo svojom odôvodnení neriešil dva\nsamostatné nároky žalobkyne (jeden o určenie neplatnosti zmluvy a druhý o určenie\nvlastníckeho práva).\nAk mal odvolací súd za to, že v danom prípade nie je možné a vhodné vychádzať\nz formulácie petitu tak, ako ho navrhovala žalobkyňa vo svojom návrhu na začatie konania\n(ako petit eventuelný a ako sa s ním podľa všetkého vysporiadal aj súd prvého...) ... ale že\nsa podľa názoru odvolacieho súdu jedná o dva samostatné nároky uplatnené v jednej\nžalobe, mal odvolací súd preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu\nprvého stupňa aj nad rámec odvolacích dôvodov...\n... Odvolací súd sa nezaoberal otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, napriek tomu , že sa touto otázkou zaoberať mal, a t o bez ohľadu na to,\nči túto skutočnosť namietal niektorí z účastníkov. Odvolací súd teda bezdôvodne a svojvoľne\nnepreskúmal odvolaciu námietku sťažovateľky - žalobkyne, ktorou namietala absolútnu\nneplatnosť Predmetnej kúpnej zmluvy...\n... odvolací súd sa nezaoberal postupom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrhy\nna dokazovanie zo dňa 24. 5. 2012 (výsluch žalobkyne a jej syna) a tento svoj postup súd\nprvého stupňa ani neodôvodnil vo svojom rozhodnutí napriek tomu, že sa jednalo\no dokazovanie zásadné čo do preukázania prípadnej absolútnej neplatnosti Predmetnej\nKúpnej zmluvy...»\n\n4\n\nNamietané porušenie\n\nv sťažnosti\n\noznačených\n\npráv napadnutým uznesením\n\nnajvyššieho súdu odôvodňuje sťažovateľka najmä takto:\n«Proti Rozsudku Krajského súdu v Prešove... podala včas dovolanie žalobkyňa,\nktorým sa domáhala, aby dovolací súd Rozsudok Krajského súdu v Prešove... zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie, ktorým odôvodnila tým, že\n- ani súd prvého stupňa a ani súd odvolací neprihliadol na absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá vyšla najavo počas konania pred súdom prvého\nstupňa;\n- KS Prešov nesprávne vyhodnotil odvolanie žalobkyne z dôvodu, že nenapádala\nvýrok rozsudku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva, a to tak, že odvolací súd\nsvojvoľne zmenil výrok súdu prvého stupňa a nerozhodol o odvolaní proti skutočnému\nvýroku prvostupňového súdu, svojim takýmto postupom zbavil sťažovateľku práva na\npreskúmanie rozsudku s takýmto výrokom, ako bol výrok vyhlásený a v písomnom\nvyhotovení rozsudku aj uvedený, čím jej odňal možnosť konať pred súdom vo veci odvolania\nproti skutočnému výroku v rozsudku prvostupňového súdu.\n... O dovolaní rozhodol NS SR Uznesením č. k. 3 Cdo 68/ 2014 zo dňa 11. 6. 2015,\nktorým dovolanie sťažovateľky odmietol...\n... Sťažovateľka podľa rozhodnutia dovolacieho súdu neopodstatnene namieta,\nže nebolo rozhodnuté o celom predmete odvolania, čo porušovateľ 2) (najvyšší súd, pozn.)\nodôvodňuje tým, že len samotné označenie petitu slovom „eventuálny“ neznamená,\nže v skutočnosti ide o eventuálny petit, súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol\na odvolací súd, sústrediac sa na obsah odvolania dospel k správnemu záveru,\nže sťažovateľke v odvolaní už nejde o preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu v otázke\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nČo sa týka dovolacích námietok sťažovateľky, že odvolací súd... neprihliadol na\nabsolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, Porušovateľ 2) uviedol, že táto námietka sa týka\nsprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom, a teda sa jedná o dovolací dôvod\npodľa § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. Podľa Porušovateľa 2) právne posúdenie veci je\nNajvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne\nodôvodniť len procesné prípustné dovolanie. A zároveň zastáva aj názor, že nesprávne\nprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania\n\n5\n\npodľa § 237 O. s. p. Porušovateľ 2) skonštatoval, že v rámci dovolacieho konania nezistil\nvady konania podľa § 237 O. s. p., že dovolanie nie j e prípustné ani podľa § 238 O. s. p.\na ako neprípustné ho odmietol bez toho, aby skúmal vecnú správnosť dovolaním\nnapadnutého odvolacieho rozsudku.\n... sťažovateľka (sa) s takýmto právnym názorom a rozhodnutím nestotožňuje\nz dôvodu, že trvá na tom, že petit, tak ako ho formulovala je petitom eventuálnym,\nrozhodnutie Porušovateľa 1) (krajského súdu, pozn.) kde posúdil jej žalobný návrh ako dva\nsamostatné návrhy, je svojvoľné a ničím nepodložené a napokon nevyplýva ani z výroku ani\nz odôvodnenia súdu prvého stupňa. Taktiež uvádza, že v prípade, že ňou formulovaný petit\nbol procesnými súdmi vnímaný ako nesprávny, neurčitý a nezrozumiteľný, bolo namieste,\naby už súd prvého stupňa postupom podľa § 43 O. s. p. vyzval sťažovateľku na opravu alebo\ndoplnenie návrhu na začatie konania...\n... Čo sa týka dovolacej námietky sťažovateľky, že procesné súdy neprihliadali\nna absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu výšky kúpnej ceny uvedenej\nv písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy a kúpnej ceny skutočne dohodnutej, ktorá bola\nPorušovateľom 2) taktiež vyhodnotená ako námietka, ktorá prípustnosť dovolania\nnezakladá, namieta sťažovateľka, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd\npovinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania, a to a j v prípade, ak sa\nteoreticky nejedná o dovolanie procesne prípustné.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na vlastníctvo\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR Uznesením NS SR 3 Cdo 68/2014 zo dňa 11. 6. 2015\na Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9 Co/65/2012-459 zo dňa 24. 9. 2013 porušené\nboli.\n\n6\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie NS SR 3 Cdo 68/2014 zo dňa\n11. 6. 2015 a Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9 Co/65/2012-459 zo dňa\n24. 9. 2013 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR a Krajský súd Prešov sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť\nsťažovateľke... trovy konania v sume 296,44 EUR...“\nNávrh bol pôvodne pridelený sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi ako sudcovi\nspravodajcovi a po prerozdelení vecí 14. septembra 2016 bol pridelený sudcovi\nspravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre poukazuje na to, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou pri\nrozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať\na rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\n\n8\n\npríslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je limitovaná princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nZ toho vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nprávneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nv príčinnej súvislosti s namietaným porušením ktorých sťažovateľka namieta aj porušenie\nsvojich práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, zaručuje každému\nprávo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním\n(I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať\nv medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nPokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6\nods. 1 dohovoru (ako aj čl. 46 ods. 1 ústavy), ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej\nčinnosti konštantne zohľadňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd zaväzuje, aby odôvodnil svoje rozhodnutie.\n\n9\n\nTo však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na konkrétne\nokolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994,\nséria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú\npoznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je relevantná\na nevyhnutná pre dané rozhodnutie (IV. ÚS 132/2011).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu, ako aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z hľadiska ich\nústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti ich účinkov so sťažovateľkou označenými\nzákladnými právami podľa ústavy a listiny, resp. s označenými právami podľa dohovoru\na dodatkového protokolu.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa sťažovateľky k porušeniu jej v sťažnosti označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo (v podstate) tým, že krajský súd\n-\n\nnesprávne posúdil jej odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu ako\nsmerujúce výlučne proti zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti právneho\núkonu, hoci podľa nej odvolanie smerovalo proti rozsudku okresného súdu ako\ncelku, teda vrátane zamietnutia tej časti žaloby, v ktorej sa sťažovateľka\ndomáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\n\n-\n\nsa vo svojom rozhodnutí nezaoberal možnou absolútnou neplatnosťou žalobou\nnapadnutého právneho úkonu (zmluvy o prevode nehnuteľností, pozn.),\n\n-\n\nsa nevysporiadal so sťažovateľkou namietaným postupom okresného súdu, ktorý\nbez odôvodnenia zamietol jej návrh na doplnenie dokazovania.\n\n10\n\nKrajský súd rozsudok sp. zn. 9 Co 65/2012 z 24. septembra 2013, ktorým na základe\nodvolania sťažovateľky rozsudok okresného súdu „v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku\no zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj vo výroku o náhrade trov“\npotvrdil, v relevantnej časti (vo vzťahu k sťažovateľkou uplatneným námietkam) odôvodnil\nnajmä takto:\n„Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým bola zamietnutá\nžaloba v časti o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou rodinného domu súp. č.\ns príslušenstvom a pozemkami parc. č.\n\n. V tejto časti\n\nrozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania\npreskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O. s. p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti\nrozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol\noprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené\nv podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.).\nPred rozhodnutím vo veci samej má v tejto súvislosti zásadný význam opakované\npoučenie účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy musia predložiť\nalebo označiť aj všetky tvrdené skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\nkončí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd\nneprihliada. Takéto dôkazy a skutočnosti uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len\nza podmienok uvedených v § 205a O. s. p., ktoré v preskúmavanej veci splnené nie sú.\nV dôsledku toho odvolací súd nemohol prihliadať na novo tvrdené skutočnosti, podľa\nktorých kúpna cena uvedená v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy je odchýlna od kúpnej\nceny skutočne dojednanej.\nV preskúmavanej veci uzatvorili účastníci medzi sebou v tom istom čase jednak\nkúpno-predajnú zmluvu týkajúcu sa (v skratke) rodinného domu súp. č. 2615, jednak\nkúpnopredajnú zmluvu týkajúcu sa 4-izbového bytu a jednak zmluvu o obstaraní veci\n(zmluvu o rekonštrukcii bytu na náklady žalovanej, zmluvu o zabezpečení znaleckého\nposudku na náklady žalovanej, zmluvu o zaplatení dlho v žalobkyne a jej syna žalovanou).\nVýsledkom započítania kúpnych cien, zaplatených dlhov a hradených nákladov bola dohoda\no cene rodinného domu súp. č.\n\ns tam uvedenými pozemkami a príslušenstvom v sume\n\nuvedenej v znaleckom posudku\n\nzo dňa 30. 9. 1999 č. 178/99. V tejto\n\n11\n\nsúvislosti je treba zdôrazniť tie tvrdenia žalobkyne, v ktorých uznala, že sa skutočne\nso žalovanou dohodli na kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 3. 12. 1999, t. j.\n1.507.668,- Sk. Žalobkyňa pritom opakovane tvrdila, že až následne, po obdržaní\nznaleckého posudku\n\n, t. j. s odstupom cca pol roka, resp. podľa iného tvrdenia\n\nžalobkyne až po doručení daňovej exekučnej výzvy zo dňa 24. 7. 2001, t. j. po roku a pol\nod uzavretia zmluvy, zistila svoj omyl pri dojednávaní kúpnej ceny a začala sa domáhať\ndoplatenia kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote predávaného rodinného\ndomu.\n... Je treba zdôrazniť, že aj pri záverečnom hodnotení a konečnom návrhu pred\nsúdom prvého stupňa sa žalobkyňa domáhala len relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a\na § 49a Občianskeho zákonníka v súvislosti s jej podaniami zo dňa 27. 2. 2002 o dovolaní\nsa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, zo dňa 24. 10. 2002 o dovolaní s a relatívnej\nneplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve a v súvislosti s podaním zo dňa 29. 10. 2002 o odstúpení\nod kúpnej zmluvy. Vzhľadom k rozsahu podaného odvolania sú pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu právne významné len podania zo dňa 27. 2. 2002 a 24. 10. 2003, ktorými sa dovolala\nrelatívnej neplatnosti zmluvy a jej dodatku.“\nPo preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej, vychádzajúc najmä\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že\nsťažovateľkou napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 65/2012\nz 24. septembra 2013 nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo svojvoľný, resp.\narbitrárny. Krajský súd v napadnutom rozsudku podľa názoru ústavného súdu náležitým\nspôsobom reagoval na všetky sťažovateľkou vznesené kľúčové výhrady proti odvolaním\nnapadnutému rozsudku okresného súdu a svoje právne závery ústavne konformným\nspôsobom odôvodnil.\nVo vzťahu k prvej z námietok sťažovateľky ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže zo sťažovateľkou k sťažnosti pripojenej fotokópie jej odvolania proti rozsudku\nprvostupňového súdu vyplýva, že sťažovateľka v odvolaní výslovne navrhovala,\naby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že „určovacím rozsudkom vysloví\nneplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03. 12. 1999...“. Podľa názoru ústavného súdu\n\n12\n\nje v tejto súvislosti podstatná skutočnosť, že žalobný návrh sťažovateľky v posudzovanej\nveci nepredstavoval tzv. eventuálny petit, ako sa domnieva sťažovateľka. Eventuálnym\npetitom je totiž uplatňovaný jeden nárok žalobcu, ktorý navrhuje zaviazať žalovaného\nna určitý druh plnenia a len v prípade, ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu\npetitu, navrhuje zaviazať žalovaného na iné plnenie. Priznanie plnenia podľa jednej časti\neventuálneho petitu pritom vylučuje priznanie plnenia podľa jeho druhej časti (typickým\npríkladom je žaloba o vydanie veci, pri ktorej žalobca pre prípad, že vydanie veci objektívne\nnebude možné, navrhuje zaviazať žalovaného na peňažnú náhradu, pozn.). V posudzovanej\nveci sťažovateľky však navrhované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy malo povahu\npredbežnej otázky vo vzťahu k navrhovanému určeniu vlastníckeho práva nadobúdacím\ntitulom, ku ktorému bola práve kúpna zmluva, ktorej neplatnosť sťažovateľka namietala.\nPreto (bez toho, aby sa ústavný súd vyjadroval k správnosti postupu okresného súdu\npri ustálení predmetu konania), ak prvostupňový súd žalobu sťažovateľky, ktorou sa\ndomáhala „určenia neplatnosti kúpnej zmluvy alebo určenia vlastníckeho práva“, zamietol\nv celom rozsahu a sťažovateľka sa svojím odvolaním výslovne domáhala zmeny\nprvostupňového rozhodnutia (výlučne) v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, možno\nzáver krajského súdu o tom, že odvolanie sťažovateľky smerovalo len proti zamietnutiu\nžaloby v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu (a nie aj voči zamietnutiu žaloby\no určenie vlastníckeho práva), považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľný\na udržateľný.\nSťažovateľka tiež namieta, že krajský súd neprihliadol na absolútnu neplatnosť\nnapadnutej kúpnej zmluvy, na ktorú poukázala vo svojom odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (ktorého relevantná\nčasť je už citovaná) vyplýva, že odvolací súd sťažovateľkou v odvolaní tvrdené skutočnosti\npodľa nej svedčiace o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy (rozpor medzi kúpnou cenou\nuvedenou v zmluve a kúpnou cenou skutočne dohodnutou zmluvnými stranami) vyhodnotil\nako novo tvrdené skutočnosti, ktoré bez splnenia podmienok ustanovených v § 205a v tom\nčase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“) nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom, a preto\nna ne pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Krajský súd tiež poukázal na to, že sťažovateľka\n\n13\n\nsa v celom priebehu prvostupňového konania vrátane svojho záverečného návrhu\ndovolávala len relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a nenamietala jej absolútnu neplatnosť.\nÚstavný súd vo vzťahu k označenej námietke sťažovateľky uvádza, že súd\nv občianskom súdnom konaní prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej\npovinnosti v prípade, ak skutočnosti spôsobujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nvyjdú v konaní najavo. Okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 722/2002-435 z 24. mája 2012\nneplatnosť\n\nžalobou\n\nnapadnutej\n\nkúpnej\n\nzmluvy\n\nnevyslovil,\n\nz čoho\n\nvyplýva,\n\nže v skutočnostiach, ktoré boli preukázané v priebehu konania, nevzhliadol dôvody\nabsolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Ak teda sťažovateľka na jednej strane\ntvrdí, že skutočnosti podľa nej svedčiace o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy vyšli\nnajavo už v konaní pred okresným súdom, ale na druhej strane ich procesne relevantnou\nformou uplatnila až v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku (bez toho, aby tvrdila, že ide\nskutočnosti spôsobilé byť odvolacím dôvodom podľa § 205a OSP, pozn.), nemožno podľa\nnázoru ústavného súdu postup krajského súdu, ktorý na tieto skutočnosti ako oneskorene\nuplatnené neprihliadol s poukazom na § 205a v spojení s § 120 ods. 4 OSP, považovať\nza svojvoľný alebo arbitrárny, teda za taký, ktorý by popieral podstatu a účel aplikovaných\nprávnych noriem.\nPodľa sťažovateľky k porušeniu jej v sťažnosti označených práv došlo aj tým,\nže krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so zamietnutím jej návrhu\nna doplnenie dokazovania okresným súdom, ktorý predniesla na poslednom pojednávaní\nkonanom 24. mája 2012. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z dokumentácie\npripojenej sťažovateľkou k jej sťažnosti nevyplýva, že by označený postup okresného súdu\nsťažovateľka namietala vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Odvolací súd\nje pritom v zásade viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP). Krajský súd\ntak v okolnostiach posudzovanej veci nemal dôvod zaoberať sa v napadnutom rozsudku\noznačenou námietkou sťažovateľky, keďže ju vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu\nprvého stupňa neuplatnila. Krajský súd preto sťažovateľkou namietaným postupom\nnemohol porušiť jej v sťažnosti označené práva.\n\n14\n\nSumarizujúc už vyslovené čiastkové závery, ústavný súd konštatuje, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom sťažovateľkou označených základných\npráv podľa ústavy a listiny, resp. práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na\nďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o ich porušení, a preto sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľka z dôvodov citovaných v časti I tohto uznesenia namieta porušenie\nsvojich v sťažnosti označených práv aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým\ndovolací súd dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol\nako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.\nPrávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (v príčinnej súvislosti s namietaným porušením\nktorých sťažovateľka namieta aj porušenie ďalších jej v sťažnosti označených práv)\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane\ndovolacieho konania. Vo vzťahu k posudzovanej veci sťažovateľky relevantná právna\núprava (platná a účinná do 30. júna 2016) ustanovovala procesné podmienky dovolacieho\nkonania v § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 237 OSP dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ak bol naplnený niektorý z dôvodov uvedených v písm. a) až písm. g) tohto\nzákonného ustanovenia. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, bolo dovolanie tiež prípustné, ak odvolací súd vyslovil vo výroku\nsvojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\n\n15\n\npo právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky\npodľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 OSP).\nÚstavný súd, poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru, považuje vo vzťahu k tejto\nčasti sťažnosti sťažovateľky za potrebné tiež uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nNajvyšší súd svoje sťažnosťou napadnuté uznesenie sp. zn. 3 Cdo 68/2014 z 11. júna\n2015 v relevantnej časti odôvodnil najmä takto:\n«... Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (napadnutému rozsudku krajského súdu,\npozn.) podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom\nkonať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n[§ 10a ods. 1 O. s. p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky\nsúdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas\núčastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O. s. p.),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.\n1. Podľa §236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\nDovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.\nAk dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,\nje prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok\nsúdu prvého stupňa vo veci samej (viď § 238 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil o d právneho názoru\n\n16\n\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) . Podľa § 238\nods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho\npotvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,\nktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153\nods. 3 a 4 O. s. p.\nV prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho\nsúdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.) , ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky\nrozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O. s. p. ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,\npreto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Prípustnosť podaného\ndovolania preto z § 238 O. s. p. nevyplýva.\n2. So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. a s prihliadnutím na dovolaciu\nargumentáciu žalobkyne najvyšší súd pristúpil k posúdeniu, či v konaní nedošlo k niektorej\nz procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. ... Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa\nuvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej\nz vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým\nje inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia\nnajvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).\nOsobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p.\nnie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nVady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g / O. s. p. neboli v dovolaní namietané\na v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne\npreto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\n3. Žalobkyňa v dovolaní namieta , že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237\npísm. f/ O. s. p.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 2 3 7 písm. f/ O. s. p. ) sa rozumie taký\nprocesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných\noprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú\n\n17\n\nvadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore\nso zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci\nv občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony\nvo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.) , nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy\n(§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123\nO. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§115 O. s. p.) , na to, aby mu bol rozsudok\ndoručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)] .\nV danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že je neplatná\nkúpna zmluva , „eventuálne“ že je vlastníckou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve\n(viď č. l. 7 spisu) .\n„Petit“ je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to,\nčo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko\npožiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov.\nŽalobca môže v žalobe formulovať aj tzv. eventuálny petit.\n... Samo použitie slova „eventuálne“ v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne\nide o eventuálny petit. Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden\npetit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec\na zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého\n(primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého\n(subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne.\nŽalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa žiadala určiť, že je kúpna zmluva\nneplatná, „eventuálne“ že je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve. Prvá\nčasť petitu jej žaloby v zásade nevylučuje druhú časť petitu, i keď v prípade, že by sa\ndomáhala iba určenia vlastníctva, bola by nadbytočná [otázku (ne)platnosti kúpnej zmluvy\nby súd musel v takom prípade i tak riešiť, a to ako prejudiciálnu, pričom žalobkyňa by na\ntakom (samostatnom) určení neplatnosti nemala naliehavý právny záujem].\nSúd prvého stupňa zamietol žalobu v celom rozsahu. Odvolací súd – sústrediac sa na\nobsah odvolania (§ 41 ods. 2 O. s. p.) a zohľadniac to, že jeho podstatná časť sa týka\nneplatnosti kúpnej zmluvy a že aj záverečná časť odvolania (odvolací „petit“) vyjadruje len\n\n18\n\npožiadavku, aby prvostupňový rozsudok bol zmenený vo výroku o neplatnosti kúpnej\nzmluvy, dospel k správnemu záveru, že žalobkyni už v odvolacom konaní nejde\no preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu v otázke určenia vlastníctva nehnuteľností. Na\ntom, že žalobkyňa sa odvolaním domáhala preskúmania rozhodnutia prvostupňového súdu\niba čo do určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nemení nič skutočnosť, že v odvolaní (č. l. 447\nspisu ) uviedla, že „toto určenie (pozn. dovolacieho súdu: určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy „eventuálne“ určenie vlastníckeho práva) malo tvoriť právny základ pre neskoršie\nvyporiadanie vzájomných plnení...“ Rovnako na tom nič nemení skutočnosť, že na inom\nmieste odvolania (viď č. l. 447 p. v.) poznamenala, že bez rozhodnutia súdu o tom,\nči „predmetná kúpna zmluva je platná, resp. kto je vlastníkom sporných nehnuteľností,\nzostáva právne postavenie žalobkyne naďalej neisté...“. Je zrejmé, že v týchto častiach\nodvolania žalobkyňa vysvetľovala iba svoje dovtedajšie náhľady na priebeh konania\na prejednávanú vec, svoju odvolaciu požiadavku ale vyjadrila celkom zreteľne v záverečnej\nčasti odvolania tak, že žiada preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu (iba)\nčo do určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a toto rozhodnutie ako vecne nesprávne zmeniť tak,\nže kúpna zmluva je neplatná.\nOdvolateľka\n\nteda\n\nneopodstatnene\n\nnamieta,\n\nže\n\nv odvolacom\n\nkonaní\n\nnebolo rozhodnuté o celom predmete odvolania.\n4. Žalobkyňa odvolaciemu súdu vytýka, že pri rozhodovaní neprihliadol na absolútnu\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú zakladá to, že tento právny úkon nevyjadruje skutočnú vôľu\njej účastníčok.\nUvedená dovolacia námietka sa z hľadiska obsahového týka správnosti právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom. Dovolateľka teda uplatňuje dovolací dôvod v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\nPri právnom posudzovaní veci súd podriaďuje zistený skutkový stav pod právnu\nnormu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPrávne posúdenie veci je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací\ndôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesné prípustné dovolanie (viď § 241 ods.\n\n19\n\n2 písm. c/ O. s. p.); zároveň je zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p...\n5. Obsah dovolania a formulácie v ňom zvolené nevylučujú, že žalobkyňa namieta aj\nsprávnosť postupu súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie.\nDovolací súd preto uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení\na skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/\nO. s. p... Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú\nvadu konania uvedenú v § 237 O. s. p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení\nmôže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 241ods. 2 písm. b / O. s. p.); vadu takej povahy ale možno úspešne\nuplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní ( o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama\ntzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.\nAni nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p.\nPokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie\nz tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania\nv zmysle § 237 O. s. p...\n6. Na záver najvyšší súd pripomína konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky obsiahnuté v jeho uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v zmysle\nktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,\nnedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nkonania podľa § 237písm. f/ O. s. p.“.\n7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 238 O. s. p. prípustné nie je,\nv dovolacom konaní sa nepreukázala opodstatnenosť jej tvrdenia o vade konania v zmysle\n§ 237 písm. f/ O. s. p. a ani nevyšli najavo iné vady vymenované v § 237 O. s. p., dovolací\nsúd odmietol procesné neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p. a §\n218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu.»\nZ citovaných častí napadnutého uznesenia najvyššieho súdu možno podľa názoru\nústavného súdu vyvodiť, že najvyšší súd ako dovolací súd svoj záver o neprípustnosti\n\n20\n\ndovolania sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu odôvodnil ústavne\nkonformným spôsobom, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny.\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia (v medziach posudzovanej\nprípustnosti dovolania, pozn.) nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný\npostup dovolacieho súdu bez opory v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nvyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal\nso všetkými kľúčovými dovolacími námietkami sťažovateľky a na tomto základe\nzo zákonných dôvodov dovolanie odmietol ako neprípustné. V nadväznosti na už uvedené\nústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka namietanú nesprávnosť napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu vo svojej sťažnosti ústavnému súdu odôvodňuje skutočnosťami v podstate\ntotožnými s tými, ktoré namietala aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na ku ktorým sa ústavný súd už bližšie vyjadril v časti II.1 tohto uznesenia.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nevykazuje ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia v sťažnosti označených práv\nsťažovateľky. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto sťažnosť sťažovateľky\npri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. januára 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "petit-eventuálny", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:0902f1c4-d797-4812-920d-68bb293bea2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2011 z 14. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0902f1c4-d797-4812-920d-68bb293bea2b"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "1e4070c3-7f1d-4ccd-8a96-b50f8cea1564:731e2094-2c12-4d14-8c86-4652f4bb16d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1109242588.1", "spisova_znacka": "9Co/65/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/65/2012 z 16. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109242588.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c1d06b4-43dc-4d66-b96e-315451c8c47d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1"}, {"guid": "b43ac3e5-c503-4544-a31b-c6d657dcd488:aba4a3d7-962e-4ab6-bcfa-f6c85bfc57bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1324203502.2", "spisova_znacka": "2Cob/188/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/188/2024 z 15. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1324203502.2"}]}