{"guid": "ussr:80b6c54c-d95b-47f4-84bf-6140a448eea5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 183/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80b6c54c-d95b-47f4-84bf-6140a448eea5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 183/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Advokátska\nkancelária, Moldavská 21/A, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 38 Er 24/2004 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 24/2004\nporušené boli.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú\n\nj e Okresný súd Košice II\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Martiny Gombosovej, Advokátska\nkancelária, Moldavská 21/A, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 183/2017-6 z 15. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej\naj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 24/2004 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n„Sťažovateľ je v postavení povinného účastníkom exekučného konania vedeného\nOkresným súdom Košice II pod sp. zn. 38 Er 24/2004.\nOznačené exekučné konanie sa začalo na základe návrhu Sociálnej poisťovne ako\noprávnenej na vykonanie exekúcie z 31. decembra 2003, poverenie na vykonanie exekúcie\nbolo súdnej exekútorke vydané okresným súdom dňa 27. januára 2004 a súdna exekútorka\nvo veci vydala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 27. februára 2004.\nPredmetom tohto exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného titulom\ndlžného poistného v sume 5.357,36 € a penále v sume 9.811,65 €, t.j. spolu sumu\n\n2\n\n15.169,01 € (456.982,- Sk) za obdobie rokov 1991 až 2000 na základe exekučného titulu Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 5013-418-6023/2000-41 z 21. novembra 2000, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 3. januára 2001.\nV priebehu celého exekučného konania, ktoré toho času už trvá viac ako 12 rokov\nnedošlo k vymoženiu pohľadávky od sťažovateľa z dôvodu dlhodobej nemajetnosti\nsťažovateľa.\nNemajetnosť sťažovateľa bola ustálená v konaní vedenom Krajským súdom\nv Košiciach o vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa, v ktorom konaní Krajský súd\nv Košiciach uznesením č. k. 3 K 101/2005-19 z 8. marca 2006, právoplatným 12. mája 2006\nzamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa pre nedostatok majetku.\nNemajetnosť sťažovateľa bola ustálená aj Rozhodnutím Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 1100303/1/416488/5307 z 22. septembra 2014 o odpustení\ndaňového nedoplatku - sankcie v sume 144.304,91 € vyrubeného v roku 1999 a vymáhaného\nv daňovom exekučnom konaní.\nSkutočnosť, že majetková situácia sťažovateľa nie je postačujúca ani na úhradu trov\nexekúcie potvrdzuje samotný priebeh označeného exekučného konania, keď počnúc od jeho\nzačatia v decembri 2003 nebol zistený žiadny majetok ani príjem sťažovateľa, z ktorého by\nbolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku /15.169,01 €/ a trovy exekúcie /v upovedomení\no začatí exekúcie z 27.02.2004 predbežne vyčíslené sumou 93.900,- Sk t.j. 3.116,90 €/. (...)\nSťažovateľ(...) 25. novembra 2014 podal Okresnému súdu Košice II návrh na\nzastavenie predmetného exekučného konania z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona\nč. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku t. j. z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu\ntrov exekúcie.\nOkresný súd o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie do dnešného dňa\nnerozhodol, a to napriek tomu, že sťažovateľ podal 23. júna 2015 predsedovi súdu sťažnosť\nna prieťahy v konaní a túto predseda okresného súdu vo svojej odpovedi vyhodnotil ako\ndôvodnú. Ako dôvodná bola vyhodnotená aj opakovaná sťažnosť sťažovateľa podaná\n10. decembra 2015 predsedovi okresného súdu. K zjednaniu nápravy však ani po odpovedi\npredsedu okresného súdu nedošlo a okresný súd bol a je naďalej úplne nečinný.\nOkresný súd v období viac ako 12 rokov bezúspešne vedie exekučné konanie voči\nsťažovateľovi, hoci tak z priebehu exekučného konania ako aj z návrhu sťažovateľa na\n\n3\n\nzastavenie exekúcie musí byť súdu už dlhodobo známe, že sťažovateľ je nemajetný a sú\nsplnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie, a to aj bez návrhu sťažovateľa.\nTakýto postup okresného súdu napĺňa všetky znaky postupu porušujúceho základné\nprávo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nAko vyplýva z vyššie opísaného priebehu namietaného konania ani sťažnosť na\nprieťahy v konaní, upozornenie a dohľad nad postupom zákonného sudcu neboli efektívne\na neviedli k žiadnej náprave. Sťažovateľ sa preto touto sťažnosťou domáha ochrany ním\noznačených práv pred ústavným súdom a okrem vyslovenia porušenia ním označených práv\nokresným súdom, uloženia príkazu okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov\na žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré vzhľadom k predmetu a dĺžke\nkonania, absencii zavinenia účastníkov a k celkovej neprimeranej dĺžke konania v trvaní\nviac ako 12 rokov bez jeho zastavenia napriek splneniu zákonných podmienok pre takýto\npostup, požaduje v sume 6.000,- €. Sťažovateľ má za to že samotné vyslovenie porušenia\njeho práv a uloženie príkazu okresnému súdu nie sú dostatočné na kompenzáciu ujmy\nspočívajúcej v dlhodobej právnej neistote, ktorú utrpel dlhodobou a úplnou nečinnosťou\nokresného súdu.\nSťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd(...) rozhodol o sťažnosti týmto nálezom:\n1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 24/2004 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.\n38 Er 24/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000,- €,\nktoré je Okresný súd Košice II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n303,16 € (za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie\nsťažnosti v hodnote jedného úkonu 143,- € + 8,58 6 režijný paušál) na účet jeho advokáta\ndo dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\n\n4\n\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprV/209/2017 z 10. apríla 2017,\nku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní,\na právna zástupkyňa sťažovateľa listom zo 6. júna 2017.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) S poukazom na(...) chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že\nv konaní došlo od 15.12.2015 do 5.4.2017 k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne,\nvysokým počtom exekučných vecí v senáte. Okresný súd Košice II eviduje k 31.03.2017\nspolu 133 642 nevybavených exekúcii. Posúdenie dôvodnosti nechávam na rozhodnutí\nústavného súdu.\nKonanie v prejednávanej veci podľa môjho názoru nevykazuje znaky skutkovej\nnáročnosti, v konaní som nezistil prekážky postupu konania.\nVo veci boli podané sťažovateľom sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, sťažnosť doručená súdu dňa 23.6.2015 bola vybavená listom zo dňa 14.7.2015\nevidovaným pod Spr. 102/2015, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú. Opakovaná sťažnosť\nzo dňa 10.12.2015 bola vybavená listom zo dňa 16.12.2015, evidovaným pod Spr. 180/2015,\nsťažnosť bola uznaná za dôvodnú.\nV súvislosti s uplatňovaním náhrady finančného zadosťučinenia zo strany\nsťažovateľa si dovolím uviesť, že výška požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia je\nneprimerane vysoká, aj s poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená pre\nnemajetnosť sťažovateľa, a teda sťažovateľ nemohol byť v nejakej právnej neistote, ktorá\nmala byť spôsobená dlhodobou a úplnou nečinnosťou okresného súdu.\nZároveň pokladám za potrebné uviesť, že prípadná doba nečinnosti okresného súdu\nnemôže byť spájaná so začatím exekučného konania, keďže okresný súd môže vykonávať\núkony v exekučnom konaní len na základe návrhu strán, resp. po splnení zákonných\npodmienok, čo v tomto prípade nastalo až podaním návrhu na zastavenie exekúcie, resp. po\nvykonaní potrebných úkonov potrebných na rozhodnutie o zastavení exekúcie.\n\n5\n\nZároveň udávam, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov netrvám na tom, aby ústavný súd\nkonal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“\n3.2\n\nSťažovateľ\n\nprostredníctvom\n\nsvojej\n\nsplnomocnenej\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nna uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu nereagoval, ústavnému súdu bolo iba\noznámené, že „(...) právna zástupkyňa sťažovateľa, JUDr. Martina Gombosová uvádza, že\nnetrvá na ústnom pojednávaní vo veci sťažnosti jej klienta, pána\n\n“.\n\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.\n38 Er 24/2004:\nDňa 14. januára 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky\nJUDr. Zuzany Pachovej (ďalej len „exekútorka“) o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie na základe exekučného titulu, ktoré vydala Sociálna poisťovňa proti sťažovateľovi\nako povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 456 982 Sk s príslušenstvom.\nDňa 27. januára 2004 súd vydal vo veci poverenie č. 5803 001479* sp. zn.\n38 Er 24/2004.\nDňa 8. marca 2006 Krajský súd v Košiciach návrh na vyhlásenie konkurzu na\nmajetok dlžníka:\n\n–\n\n,\n\nnedostatok majetku zamietol.\n\n6\n\n,\n\n, pre\n\nDňa 22. septembra 2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojím\nrozhodnutím č. 1100303/1/416488/2014/5307 povolilo úľavu vo výške 144 304,91 €\nzo sankčného úroku prislúchajúceho k dani z príjmov.\nDňa 25. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na\nzastavenie exekúcie „v súlade s § 57 ods. 1 písm. c) exekučného poriadku“.\nDňa 6. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené\nako návrh na zastavenie exekúcie ‒ oprava petitu, ktorým sťažovateľ navrhol okresnému\nsúdu, aby „v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku“ zastavil predmetné\nexekučné konanie.\nDňa 12. februára 2015 okresný súd vyzval exekútorku, aby predložila exekučný spis,\npretože až potom bude môcť rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie.\nDňa 26. marca 2015 exekútorka predložila súdu „originál exekučného spisu“ sp. zn.\n38 Er 24/2004 a vyčíslenie trov exekúcie.\nDňa 8. apríla 2015 okresný súd vyzval Sociálnu poisťovňu, aby sa vyjadrila k návrhu\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie.\nDňa 15. júla 2015 okresný súd urgoval Sociálnu poisťovňu, aby sa vyjadrila k návrhu\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie.\nDňa 5. augusta 2015 bol okresnému súdu doručený podnet exekútorky na pripustenie\nzmeny účastníka konania tak, že namiesto Sociálnej poisťovne sa oprávneným stáva\nspoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava (ďalej len „Slovenská konsolidačná,\na. s.“).\nDňa 11. septembra 2015 sa exekútorka vyjadrila k návrhu sťažovateľa na zastavenie\nexekúcie.\nDňa 17. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 24/2004-44 pripustil\nnavrhnutú zmenu v účastníctve v napadnutom konaní. Toto uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 27. októbra 2015.\nDňa 14. októbra 2015 sa Sociálna poisťovňa vyjadrila k návrhu sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie.\nDňa 27. novembra 2015 okresný súd vyzval Slovenskú konsolidačnú, a. s., aby sa\nvyjadrila k návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.\n\n7\n\nDňa 14. decembra 2015 sa Slovenská konsolidačná, a. s., vyjadrila k návrhu\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie.\nDňa 6. apríla 2017 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 24/2004-58 exekúciu zastavil.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v exekučnom konaní sp. zn. 38 Er 24/2004 o vymoženie pohľadávky pôvodne v sume\n456 982 Sk s prísl. dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako\npovinného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n8\n\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nPokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto\nvec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie\nodvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie\no výkon rozhodnutia, pričom vždy sa prihliada aj na povahu toho-ktorého konania. Tento\nprávny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy\nupravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti\nkonať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana\n(mutatis mutandis I. ÚS 56/02, II. ÚS 3/2015 a iné).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon\nani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu\nzložitosť predmetnej veci.\n\n9\n\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej\nveci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným\nprieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým\npoukazuje na to, že vzhľadom na povahu danej veci (exekučné konanie) okresný súd mohol\nvykonávať úkony v zásade iba na základe návrhu strán. V okolnostiach danej veci treba\npoukázať na to, že exekútorka podala návrh na vydanie poverenia na exekúciu 14. januára\n2004, pričom okresný súd ešte v tom istom mesiaci (27. januára 2004) toto poverenie aj\nvydal. Ďalší návrh účastníka konania, a to sťažovateľa ako povinného na zastavenie\nexekúcie, bol podaný až 25. novembra 2014, pričom o tomto návrhu konal okresný súd\nplynule do 14. decembra 2015, od tohto dňa bol však do 6. apríla 2017 (jeden rok a tri\nmesiace) v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný.\nOkresný súd teda viac ako jeden rok vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako povinný počas napadnutého\nexekučného konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných\nčlánkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo\nv dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu\nokresného súdu. Na skutočnosť, že takéto zbytočné prieťahy sú „dané objektívne, vysokým\npočtom exekučných vecí v senáte“, na ktorú v danej veci poukázal predseda okresného súdu,\nnebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri\nnapr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné\npersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne\nkonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak\nsa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie\nvšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predseda okresného súdu\npoukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno\nsystémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov\n10\n\nsúdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť\npoukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.\nI. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní\ntoho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nposudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)\nalebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní\nodôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne\nvo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Pretože okresný súd 6. apríla 2017 uznesením č. k. 38 Er 24/2004-58 exekúciu\nzastavil, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €, pretože\n„má za to že samotné vyslovenie porušenia jeho práv(...) nie sú dostatočné na kompenzáciu\nujmy spočívajúcej v dlhodobej právnej neistote, ktorú utrpel dlhodobou a úplnou\nnečinnosťou okresného súdu“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom\nprihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie\n\n11\n\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), a napokon aj na to, že\nokresný súd v posudzovanom konaní 6. apríla 2017 vo veci rozhodol.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za\ndva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\nz 29. februára 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po\n143 € a režijný paušál dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 303,16 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "38Er/24/2004", "guid": "0a117d35-c6ed-4074-af3b-ee4c0145da55:f3fa5aab-017b-449f-89f2-c2c73e0cae25", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da0548c3-aabf-415e-a319-f8b2cf3739ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2015 z 23. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/02 z 14. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "0a117d35-c6ed-4074-af3b-ee4c0145da55:f3fa5aab-017b-449f-89f2-c2c73e0cae25", "ecli": null, "spisova_znacka": "38Er/24/2004", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/24/2004 z 6. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0a117d35-c6ed-4074-af3b-ee4c0145da55:f3fa5aab-017b-449f-89f2-c2c73e0cae25"}], "citovane_v": []}