{"guid": "ussr:3fe2d0df-9b61-410d-a486-9df4c2f9bebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2017 z 2. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 152/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.152.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3fe2d0df-9b61-410d-a486-9df4c2f9bebf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.152.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.152.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.152.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 152/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej\nkancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Martin Timcsák, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 200/2013 a jeho\nrozsudkom z 5. decembra 2013 v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu\nBratislava II vydaný pod sp. zn. 45 C 32/2005 z 15. októbra 2012, a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 178/2014 a jeho uznesením\nz 13. augusta 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nneopodstatnenú.\n\nSlovenskej\n\nkancelárie\n\npoisťovateľov\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra\n2015 doručená sťažnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo „odporca“), ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 Co 200/2013 a jeho rozsudkom z 5. decembra 2013 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) vydaný pod sp. zn. 45 C 32/2005 z 15. októbra 2012\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“), a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 178/2014 a jeho uznesením\nz 13. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\nV súvislosti s doterajším priebehom konania pred všeobecnými súdmi sťažovateľka\nvo svojej sťažnosti uvádza:\n«Žalobou zo dňa 6. 4. 2005 podanou na Okresný súd Bratislava II uplatňovala\nžalobkyňa... nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho\nzákonníka spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia...\nŽalobkyňa pôvodne žiadala náhradu za sťaženie svojho spoločenského uplatnenia\nvo výške 39.832,70 EUR... na základe Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa\n22. 4. 2004 vypracovaného ošetrujúcim lekárom..., kde bolo sťaženie spoločenského\nuplatnenia žalobkyne ohodnotené na 400 bodov (poúrazové obmedzenie driekovej chrbtice\nstredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia).\nNásledne žalobkyňa zmenila návrh na začatie konania a na základe posudku\no sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18. 10. 2005 požadovala náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 59.749,05 EUR...\n2\n\nV priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom v zmysle\nznaleckého posudku č. 9/2010 znalca Doc.\n\nzo dňa\n\n13. 11. 2010 (ďalej len „Znalecký posudok“) bolo sťaženie spoločenského uplatnenia\nžalobkyne ohodnotené na 725 bodov. V nadväznosti na toto znalecké dokazovanie bol\nopätovne zmenený petit žaloby, pričom žalobkyňa požadovala náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 72.196,77 EUR. Táto suma bola tvorená náhradou\nza sťaženie spoločenského uplatnenia za (i) poúrazovú poruchu hybnosti driekovej chrbtice\nstredne ťažkého stupňa podľa položky 302 c/, za ktorú bolo v Znaleckom posudku priznané\nbodové ohodnotenie 100 bodov, (ii) poúrazovú poruchu hybnosti krčnej chrbtice ľahkého\nstupňa podľa položky 302 a/, za ktorú bolo v Znaleckom posudku priznaných 25 bodov\na (iii) vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných\nnepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií podľa položky 253, za ktoré bolo Znaleckým\nposudkom žalobkyni priznaných 600 bodov. Žalobkyni bolo teda spolu priznaných\n725 bodov bodového ohodnotenia v zmysle Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva\na spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov\nč. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia... Žalobkyňa si\nuž v podanom návrhu uplatnila zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 50-násobok.\nO žalobe rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 15. 10. 2012,\nsp. zn.: 45C/32/2005, ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni sumu vo výške\n36.068,75 EUR a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa\nnestotožnil s názorom sťažovateľa, podľa ktorého sťažovateľ namietal hodnotenie položky\n253 (posttraumatická stresová porucha), nakoľko nebola preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi dopravnou nehodou a psychickým stavom žalobkyne. Naopak, Okresný súd Bratislava\nII tvrdil, že mal jednoznačne za preukázané splnenie všetkých atribútov zodpovednosti\nza škodu, a to existenciu škody, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody\na porušením právnej povinnosti. Konajúci súd uviedol, že vzťah príčiny a následku bol\npriamy, čo vyplýva najmä zo záverov Znaleckého posudku. Okresný súd Bratislava II\nvyslovil, že „posttraumatická stresová porucha vznikla následkom intenzívnej stresovej\nsituácie a znalec pripustil, že z väčšej časti ju mohlo spôsobiť úmrtie syna navrhovateľky,\nnedá sa však kvantífikovať, koľko je to percent, či 20, 50 alebo napr. 70... Súd mal teda\nza to, že v danom prípade ide o špecifický prípad, kedy nemožno oddeliť posttraumatickú\n3\n\nstresovú poruchu spôsobenú úmrtím syna navrhovateľky a posttraumatickú stresovú\nporuchu spôsobenú v dôsledku vlastného poškodenia zdravia navrhovateľky.“\nNapriek tomu, že znalec dokonca pripustil, že posttraumatická stresová porucha bola\nspôsobená úmrtím syna žalobkyne, a teda by príčinná súvislosť medzi samotnou dopravnou\nnehodou ako škodovou udalosťou nebola daná, konajúci Okresný súd Bratislava II priznal\nžalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj za predmetnú položku\nč. 253.\nOhľadne druhej námietky sťažovateľa o neprimeranosti zvýšenia bodového\nohodnotenia až na jeho 50-násobok Okresný súd Bratislava II uviedol, že „neboli\npreukázané mimoriadne okolnosti, ktoré by preukazovali zvýšenie až na 50-násobok“, ale\nzároveň vyslovil, že „vzhľadom k mimoriadnym okolnostiam a povahe daného prípade\nje zvýšenie základného bodového ohodnotenia na jeho 25-násobok dôvodné.“\nProti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie aj žalobkyňa, aj sťažovateľ.\nSťažovateľ podal voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II odvolanie, ktoré\nodôvodnil tým, že\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“),\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p,\n- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle\n§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. z dôvodu\nnepreskúmateľnosti rozsudku, resp. z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p...\nO odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 5. 12. 2013, sp. zn.:\n9 Co 200/2013, ktorý napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II potvrdil...\nVoči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave (v časti, v ktorej bol potvrdený\nvýrok I. rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť uhradiť\nžalobkyni sumu 36.068,75 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku) podal\nsťažovateľ dovolanie zo dňa 24. 2. 2014.\nPrípustnosť dovolania sťažovateľ odôvodňoval na základe ustanovenia § 237 písm. f)\nO.s.p., pričom dôvodil, že obsahom práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je aj\n4\n\npožiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu po stránke skutkovej a aj po stránke\nprávnej. Rozhodnutie súdu musí byť presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné, nesmie byť\nsvojvoľné, arbitrárne. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí zakladá\nz hľadiska judikatúry súdov prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.\n(sťažovateľ poukazoval na judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2 Cdo 170/2005, sp. zn. 4 Cdo 171/2005, resp. nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 342/2010, resp. rozhodnutie ESĽP vo veci Helle c. Fínsko z 19. decembra 1997 a iné)\nako aj porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nzákladných práv a slobôd.\nSťažovateľ poukazoval na to, že rozsudok odvolacieho súdu nebol v napadnutej časti\nriadne odôvodnený, je nepreskúmateľný a preto odporuje ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p.\nOdvolací súd sa riadne nevysporiadal s námietkou sťažovateľa ohľadne absencie príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vznikom posttraumatickei stresovej\nporuchou žalobkyne (škody na zdraví)...\nSťažovateľ rovnako namietal aj nedostatočné odôvodnenie aj v otázke posúdenia\nmimoriadneho zvýšenia nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podané odvolanie uznesením\nzo dňa 13. 8. 2015, sp. zn.: 3 Cdo/178/2014, odmietol.»\nProti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na uzneseniu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na postupom\n\npredchádzajúcim ich vydaniu podala sťažovateľka podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť,\nv ktorej na základe dôvodov v nej uvedených navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46 ods. 1 ústavného zákona\nč. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.\nktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a právo sťažovateľa na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 8. 2015, sp. zn.:\n3 Cdo/178/2014 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 12. 2013\nv konaní 9 Co/200/2013 v časti, ktorou bol potvrdený výrok I. rozsudku Okresného súdu\nBratislava II. sp. zn. 45 C 32/2005 zo dňa 15. 10. 2012, ktorým bola žalovanému uložená\n5\n\npovinnosť uhradiť žalobkyni sumu 36.068,75 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku, porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 8. 2015, sp. zn.\n3 Cdo/178/2014 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 12. 2013, sp. zn.\n9 Co/200/2013 v časti, ktorou bol potvrdený výrok I. rozsudku Okresného súdu\nBratislava II. sp. zn. 45 C 32/2005 zo dňa 15. 10. 2012, ktorým bola žalovanému uložená\npovinnosť uhradiť žalobkyni sumu 36.068,75 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku, sa rušia a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republike je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\n\n6\n\nktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n7\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne verejnej moci.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nII.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 178/2014 a jeho uznesením\nz 13. augusta 2015\n\n8\n\nPodstatu sťažovateľkinej argumentácie proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu tvoria dve samostatné myšlienkové línie.\nJednou je jej nesúhlas s názorom, že nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého\nuznesenia krajského súdu po jeho skutkovej a právnej stránke nezakladá prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ale\nmôže odôvodňovať iba inak prípustné dovolanie, a druhou je polemika s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého nedoručenie vyjadrenia žalobkyne k ňou podanému\nodvolaniu proti rozsudku krajského súdu nezaložilo v okolnostiach danej veci procesnú\nvadu subsumovateľnú pod § 237 písm. f) OSP. Sťažovateľka v tejto súvislosti okrem iného\ntvrdí, že o podaní vyjadrenia zo strany žalobkyne k jej odvolaniu nevedela, pričom ďalej\nuvádza, že skutočnosť, že bola v priebehu dovolacieho konania zastúpená advokátskou\nkanceláriou, nenahrádza povinnosť všeobecného súdu zaslať dotknutej procesnej strane\nstanovisko protistrany, ktoré je formulované ako skutková alebo právna argumentácia.\nÚstavný súd v súvislosti s prvou námietkou sťažovateľky musel zaujať stanovisko\nk tomu, či napadnutým uznesením najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia nezakladá vadu konania podľa\n§ 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP, mohlo\n(v okolnostiach daného prípadu) dôjsť k namietanému porušeniu v petite sťažnosti\noznačených práv.\nNajvyšší súd napadnuté uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„... V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov\nnejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný\nza dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (viď viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,\n5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012)...\n... K námietke odporkyne, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že... nesprávne právne\nposúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť\nv procesné prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne\n9\n\nposúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010\na 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,\nstránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť\ndovolania. Keďže odporkyňa tento dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré nie je\nprocesné prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu\nz hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.“\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do\nprávomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej\nštruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd\nvyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu pri\nochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu\noznačeným základným právam sťažovateľky v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré\nupravujú výkon ich právomoci.\nVzhľadom na to, že ústavný súd nezistil (a sťažovateľka ich ani neuvádza) osobitné\ndôvody, ktoré by odôvodňovali odlišný postup, zotrváva na opakovane vyslovenom závere\n(napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej udržateľnosti\nnázoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia\ndovolaním napadnutého rozsudku, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú\nvadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Ani námietka sťažovateľky, že sa týmto\n10\n\nspôsobom najvyšší súd odklonil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti\n(sťažovateľka uvádza iba uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 139/2011 z 12. októbra\n2011), neobstojí. Ústavný súd už posudzoval prípady, v ktorých sťažovatelia (podobne ako\nsťažovateľka v tomto konaní) namietali, že reštriktívnym výkladom prípustnosti dovolania\nsa najvyšší súd odkláňa od svojej skoršej rozhodovacej činnosti (IV. ÚS 481/2011,\nIV. ÚS 499/2011). Ústavný súd v týchto prípadoch skúmal, či najvyšší súd ponúkol\ndostatok presvedčivých dôvodov pre svoj záver, a to najmä v súvislosti s princípom právnej\nistoty a so záujmom na jednotnom rozhodovaní vo veci. Ústavný súd nezistil dôvod\nodchýliť sa od uvedenej línie rozhodovacej činnosti a uzatvára, že najvyšší súd ústavne\nkonformným spôsobom vysvetlil výklad § 237 písm. f) OSP.\nV tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že najvyšší súd v reakcii\nna doterajšiu rozchádzajúcu sa rozhodovaciu činnosť jeho senátov a týkajúcu sa posúdenia\notázky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu prijal 3. decembra 2015\nstanovisko k výkladu § 237 písm. f) OSP, ktorým do budúcna zabezpečil jednotný prístup\nsvojich senátov k posudzovaniu tejto problematiky.\nPokiaľ ide o posúdenie druhej námietky sťažovateľky a jej ústavnoprávny rozmer,\nústavný súd považuje za potrebné poukázať na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorý svoje rozhodnutie takto odôvodnil:\n«Dovolateľka je v dovolacom konaní zastúpená advokátskou kanceláriou. Podľa § 18\nods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikám (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy\nklienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ustanovenie § 18 ods. 2 veta prvá tohto zákona ukladá\nadvokátovi povinnosť pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, Čo podľa svojho\npresvedčenia pokladá za prospešné. So zreteľom na citované ustanovenia je dôvodné\nočakávať, že advokát (advokátska kancelária) − kvalifikovaný právny zástupca dovolateľa\nurobí všetko pre dosiahnutie procesného úspechu ním zastúpeného účastníka a že\n11\n\nv dovolaní alebo v iných úkonoch urobených v priebehu dovolacieho konania opíše všetky\nnesprávnosti procesného postupu súdov s vysvetlením, k akej ujme viedli, resp. že podá plný\nvýpočet dôvodov, so zreteľom na ktoré by mal dovolací súd rozhodnúť v zmysle „petitu“\ndovolania.\nI keď ustanovenie § 242 ods. 2 veta druhá O. s. p. ukladá dovolaciemu súdu, aby na\nprocesné vady konania uvedené v § 237 O. s. p. prihliadol bez ohľadu na to, či v dovolaní\nboli alebo neboli uplatnené, predsa len − a osobitne v prípade namietaného odňatia\nmožnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) − treba mať na zreteli, že pri\nvyhodnocovaní dopadov procesných nesprávností, ktoré vyšli najavo v priebehu\ndovolacieho konania, nie je obsah dovolania bezvýznamný. Ide o to, že slovo „neprihliada“\nvyjadruje objektívnu stránku prístupu dovolacieho súdu k procesným vadám odvolacieho\nkonania, obsah dovolania ale sprístupňuje dovolaciemu súdu dovolateľov subjektívny\npohľad na správnosť postupu súdov a vysvetľuje, či a v akom rozsahu dovolateľ sám vníma\nniektorý aspekt postupu súdu ako okolnosť zakladajúcu ujmu na jeho procesných\noprávneniach. Dovolanie, jeho obsah a v ňom zvolené formulácie a uvedené argumenty sú\npodkladom, na ktorom dovolací súd posudzuje, či procesnú vadu konania, ktorá vyšla\nv dovolacom konaní najavo, dovolateľ vôbec vníma ako ujmu na svojich právach účastníka\nobčianskeho súdneho konania. Občiansky súdny poriadok dovolaciemu súdu neukladá, aby\ndovolateľovi ako ujmu „nanucoval“ to, čo dovolateľ sám za ujmu neoznačil.\nPovinnosť prihliadať na určitú procesnú vadu konania ešte neznamená, že dovolací\nsúd musí vždy, bez zreteľa na individuálne okolnosti, priznať takejto vade relevanciu\nnajvyššieho stupňa vedúcu až k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.\n... Dovolateľka mala v dovolacom konaní opakovane (jednak v dovolaní, jednak\nv stanovisku k dovolaciemu vyjadreniu navrhovateľky) vytvorenú procesnú možnosť\npoukázať aj na to, že jej nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľky k jej odvolaniu,\na vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré zastáva názor, že jej tým súd spôsobil podstatnú\nujmu na jej procesných právach. Procesný postup, na ktorý sa vzťahujú body 9.1. až 9.3.,\ndovolateľka ale v dovolaní a vo svojom ďalšom dovolacom úkone ani len nespomenula.\nAk protistrana doručila súdu také vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované\nako skutková a právna argumentácia, súd ale jej vyjadrenie nezaslal na vedomie\nodvolateľovi, ide v zmysle toho, čo vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Trančíková proti\n12\n\nSlovenskej republike, o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny\nproces. Avšak skutočnosť, že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolám ani len\npopisne nepoukázal (i keď bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom), vedie\ndovolací súd k záveru, že dovolateľ túto nesprávnosť a jej procesné dôsledky vôbec nevníma\nako ujmu (podstatnú ujmu) na svojich procesných právach (k tomu viď už spomenutý\nrozsudok ESĽP vo veci Holub proti Českej republike).»\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nzásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej procesným stranám musí byť daná možnosť\noboznámiť sa s dôkazmi a stanoviskami predloženými, či už protistranou, alebo subjektom\nna konaní nezúčastnenom, od ktorého si súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz mohol vyžiadať\na vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu (m. m. Meisser proti\nFrancúzsku, rozsudok ESĽP z 30. 6. 2011, č. 25014/07, bod 53). Táto požiadavka sa\nvzťahuje tak na konanie pred súdom prvej, ako aj na konanie pred súdom druhej inštancie,\na to bez ohľadu na to, že obsahom takéhoto procesného úkonu sú skutočnosti alebo\nargumenty, ku ktorým sa dotknutá procesná strana už vyjadrila v predchádzajúcom priebehu\nkonania (m. m. Hudáková a spol. proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 27. 4. 2010,\nsťažnosť č. 23083/05, bod 29, alebo Trančíková proti Slovenskej republike rozsudok ESĽP\nz 13. 1. 2015, č. 17127/12, bod 45).\nV prerokúvanej veci tak vyvstáva otázka, či skutočnosť, že sťažovateľke nebolo\nkrajským súdom zaslané vyjadrenie žalobkyne k jej odvolaniu podanému proti rozsudku\nokresného súdu, môže v konkrétnych okolnostiach danej veci v súvislosti s namietaným\npostupom najvyššieho súdu znamenať porušenie ňou označených práv, keďže zásada\nkontradiktórnosti konania zaručuje účastníkom konania právo oboznámiť sa s dôkazmi\na stanoviskami (repliky k opravným prostriedkom nevynímajúc) predloženými súdu.\nV nadväznosti na posudzovanú námietku sťažovateľky ústavný súd aj s poukazom na\nrozhodovaciu činnosť ESĽP (m. m. Stepinska proti Francúzsku, rozsudok z 15. 6. 2004,\nč. 1814/02, body 17-20, Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., proti Slovenskej republike,\nrozsudok zo 4. 10. 2011, č. 35090/07, body 89 ‒ 91) konštatuje, že zásada kontradiktórneho\n13\n\nkonania ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie nemá absolútny charakter\na jej rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na špecifických okolnostiach daného konania,\npričom tieto výnimky môžu okrem iného súvisieť s povahou otázok preskúmavaných\nvšeobecným súdom, mierou možného vplyvu realizácie tohto práva na výsledok\nrozhodnutia všeobecného súdu alebo s osobitným charakterom samotného postupu\na rozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu.\n\nJednou\n\nz prípustných\n\nvýnimiek\n\nzo\n\nzásady\n\nkontradiktórnosti podľa ESĽP môže byť aj situácia, keď síce z formálneho hľadiska došlo\nk jej porušeniu, ale toto porušenie nepredstavovalo pre dotknutú procesnú stranu\nžiadnu podstatnú ujmu na jej právach (m. m. Holub proti Českej republike, rozsudok\nzo 14. 12. 2010, č. 24880/05).\nÚstavný súd vo všeobecnej rovine nespochybňuje vecnú správnosť tej časti\nargumentácie\n\nsťažovateľky,\n\nktorou\n\nv podstate\n\nnamieta\n\nústavnú\n\nneudržateľnosť\n\nmyšlienkovej konštrukcie, podľa ktorej zásada kontradiktórnosti konania je v dostatočnej\nmiere naplnená kombináciu právneho zastúpenia strany sporu a vytvorením možnosti\nnahliadnutia do súdneho spisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je primárne\nna všeobecnom súde, aby v záujme spravodlivého súdneho konania upovedomil dotknutú\nprocesnú stranu o tom, že mu bolo predložené určité podanie obsahujúce skutkovú alebo\nprávnu argumentáciu a že sa k nemu môže písomne vyjadriť, a až následne je na zvážení\nstrán sporu, či určité podanie niektorej z nich vyžaduje repliku alebo nie, pretože iba takéto\nchápanie kontradiktórnosti konania v zásade napĺňa vieru strán sporu vo výkon\nspravodlivosti (m. m. Milatová a spol. proti Českej republike, rozsudok z 21. 6. 2005,\nč. 61811/00).\nSo sťažovateľkou už ale nemožno súhlasiť v tom, že by z napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu vyplýval záver, ktorý by bol v kontradikcii s už uvedenými východiskami.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že rozhodujúcim\ndôvodom pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania sťažovateľky bola skutočnosť,\nže nezaslanie vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu sťažovateľky nepredstavovalo pre ňu\n\n14\n\npodstatnú ujmu, a to z toho dôvodu, že tento procesný nedostatok v postupe krajského súdu\nv dovolacom konaní vôbec nenamietala.\nÚstavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že sťažovateľka v sťažnosti síce\ntvrdí, že túto námietku v dovolacom konaní neuplatnila výlučne z dôvodu, že sa o tejto\nskutočnosti nedozvedela, avšak z obsahu tej časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\nv ktorej krajský súd rekapituloval podstatný obsah argumentácie procesných strán\nuplatnenej v odvolacom konaní, jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka sa o podanom\nvyjadrení žalobkyne k jej odvolaniu a jeho podstatného obsahu musela dozvedieť najneskôr\nz odôvodnenia rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom\nv konkrétnych\n\nna\n\nuvedené\n\nokolnostiach\n\nprocesný\n\ndanej\n\nveci\n\nnedostatok\n\nv postupe\n\nnajvyššieho\n\nnedosiahol\n\nintenzitu\n\nspôsobilú\n\nsúdu\n\nvyvolať\n\nústavnoprávny prieskum sťažovateľkinej veci, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 200/2013 a jeho rozsudkom\nz 5. decembra 2013\nV súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 200/2013 a jeho rozsudkom\nz 5. decembra 2013 je najprv potrebné poukázať na názor ústavného súdu, podľa ktorého\nv prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý\nzabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný,\nje lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade\nzachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010). To však platí, len pokiaľ\nje sťažnosť uplatnená na ústavnom súde do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým bolo dovolanie ako neprípustné odmietnuté.\n\n15\n\nÚstavný súd v príslušnej kancelárii okresného súdu zistil, že uznesenie najvyššieho\nsúdu nadobudlo právoplatnosť 5. októbra 2016, a preto považuje lehotu na podanie\nsťažnosti proti namietanému postupu krajského súdu a jeho rozsudku z 5. decembra 2013\nv označenom konaní za dodržanú.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľky sa koncentruje\ndo námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu, pretože krajský súd\nsa riadne nevysporiadal s jej odvolacou argumentáciou týkajúcou sa:\n- namietanej absencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu\na vznikom posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne,\n- namietanej neprítomnosti mimoriadne nepriaznivých následkov poškodenia zdravia\nžalobkyne na uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb,\n- nedôvodnosti zvýšenia bodového ohodnotenia na 25-násobok nad vyhláškou\nstanovený limit,\n- prípustnosti odklonu od rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu pri posudzovaní\nzvýšenia bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad vyhláškou\nstanovený limit.\nSťažovateľka\n\nv rámci\n\nsvojej\n\nsťažnostnej\n\nargumentácie\n\nďalej\n\npolemizuje\n\nso skutkovými a na ne nadväzujúcimi právnymi závermi všeobecných súdov, v rámci čoho\nsa domáha ich prehodnotenia a následne predkladá ústavnému súdu vlastnú skutkovú\na právnu verziu veci.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať namietaný postup krajského súdu pri odôvodňovaní jeho\nrozsudku za ústavne udržateľný a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka\nproti nemu uplatňuje.\nKrajský súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, v časti\nrelevantnej pre toto konanie uviedol:\n\n16\n\n„Odporca v rámci prvostupňového konania ako aj v rámci odvolania namietal, že\nv danom prípade poškodenia zdravia - posttraumatická stresová porucha, nie je v priamej\npríčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, keď poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššie\nsúdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2692/2006, 25 Cdo 1455/2003 ako aj rozhodnutie Najvyššie súdu\nSR, sp. zn. 2 Cdo 73/2006. V zmysle uvedených rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že\npríčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľ a protiprávnym konaním odporcu\nnie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom\nprotiprávneho konania odporcu. Tento právny záver, ale podľa názoru odvolacieho súdu\nnie je možné aplikovať na daný prípade, keď rozhodnutia odporcom citované, vychádzajú\nz rozdielnych skutkových okolností, keď navrhovatelia v týchto konaniach neboli priamo\núčastníkmi škodovej udalosti a k poškodeniu na zdraví došlo až následne, keď sa dozvedeli\no tom, že osoba im blízka bola škodovou udalosťou usmrtená.\nV prejednávanej veci ale navrhovateľka bola priamou účastníčkou dopravnej\nnehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jej zdravia a k úmrtiu jej syna a posttraumatická\nstresová porucha je priamym následkom tejto škodovej udalosti /dopravnej nehody/ a je tu\nteda priama príčinná súvislosť , keď ako vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného\nznalcom\n\nnie je možné oddeliť vznik tejto\n\nporuchy a rozčleniť ho na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vznikla z dôvodu úmrtia\njej syna a ktorá vznikla v dôsledku jej vlastného úrazu. Táto porucha je následkom\nintenzívnej stresovej situácie, pri ktorej navrhovateľka bola priamo zúčastnená, keď ani\nznalec nevedel vylúčiť, že aj samotný úraz, ktorý utrpela navrhovateľka, by sám o sebe\nnespôsobil túto poruchu.\nVzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne vychádzal pri skúmaní\ndôvodov na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia základného\nbodového hodnotenia 725 bodov / 600 bodov -pol. 253. vážne duševné poruchy vzniknuté\npôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií; 100\nbodov - pol. 302 c), poúrazová porucha hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa,\n200 bodov krátené na 1/2, 25 bodov − pol. 302 a), poúrazová porucha hybnosti krčnej\nchrbtice ľahkého stupňa, 50 bodov krátené na 1/2.\nČo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia toto sa odškodňuje, ak poškodenie na\nzdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre\n17\n\nuspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho\nspoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané\npovahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené\nmožnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Výška\nkonkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od\nohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi\ndošlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený\npredpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké\npredpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno\npotom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti\nuplatnenia sa v živote a spoločnosti. 10 9Co 200/2013. Odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne\nnepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením\nspoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti\npoškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom\na športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby\npovolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.\nZo skutkových zistení vyplýva že k nehode došlo, keď navrhovateľka bola vo veku 28\nrokov čiže v produktívnom veku a poškodením jej zdravia došlo u nej k výraznému\nobmedzeniu pracovného, spoločenského a športového uplatnenia ako i obmedzeniu účasti\nna plnom rodinnom a osobnom živote v porovnaní s obdobím pred vznikom škody. Prácu,\nktorú navrhovateľka v súčasnosti vykonáva, nedokáže robiť súvisle, musí si ju zadeľovať\npostupne, pričom fyzická námaha jej spôsobuje bolesti. Navrhovateľka predtým rada\npracovala v záhrade, teraz túto prácu vykonávať nemôže alebo len s pomocou, má problém\ndlho stáť alebo sedieť a je odkázaná na pomoc druhých je napr. pri dvíhaní ťažkých\npredmetov. Rovnako sa pred nehodou zúčastňovala na výletoch, na športových podujatiach,\nrada bicyklovala, teraz sa týchto akcií nezúčastňuje vôbec alebo len v obmedzenej miere.\nTrpí sociálnou izoláciou, uzavretosťou, pesimizmom a chýbajúcou perspektívou v živote.\nZranenia navrhovateľky, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia zdravia pri nehode, majú\n18\n\ntrvalé následky. Ide o bolestivú poruchu pohyblivosti driekovej a krčnej chrbtice a príznaky\nposttraumatickej stresovej poruchy, ktoré navrhovateľke spôsobujú zreteľné postihnutie\nv psychickej, sociálnej i pracovnej oblasti.\nVzhľadom na tieto zistené okolnosti, ako i s poukazom na odborné (medicínske)\nzistenia, ktoré sú popísané vyššie, sa odvolací súd stotožňuje zo záverom súdu prvého\nstupňa, že v danom prípade boli preukázané dôvody hodné osobitného na priznanie\nmimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.068,756 t. j.\nvo výške 25 násobku bodového ohodnotenia, ktoré je podľa aj názoru odvolacieho súdu\npostačujúce. Prvostupňový súd rozhodnutie o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia založil na zásadách uvedených vo vyhláške a svoje\nzávery vysvetlil aj poukazom na odborné (medicínske) zistenia. S poukazom na vek\nnavrhovateľky, ktorá v produktívnom veku bola vplyvom úrazu obmedzená vo svojom\nzamestnám, vo svojich záľubách /práca na záhradke/, spoločenskom a športovom živote je\nzvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky primerané v 25 násobku. Ďalšie zvýšenie,\nvo výške 50 násobku ako to požadovala navrhovateľka neprichádza do úvahy z dôvodu, že\npred poškodením zdravia sa nevenovala mimoriadne aktívne vo zvýšenej miere politickej,\nšportovej, kultúrnej činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu či obmedzenie účasti\nnavrhovateľky na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom\nživote alebo priamo k znemožneniu akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe životného\npartnera. Hoci sa jej v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie možnosti jej spoločenského,\nkultúrneho a športového vyžitia podstatne zúžili, celkom nezanikli a preto ani podľa názoru\nodvolacieho súdu sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo u nej\no taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 50 násobné\nzvýšenie odškodnenia. Na tom nemôžu nič zmeniť ani navrhovateľkou uvádzané psychické\nťažkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami.“\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo väzbe na\nobsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľky dospel k záveru, že krajský súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu nemožno hodnotiť ako\narbitrárny.\n19\n\nÚstavný súd ďalej konštatuje, že argumentácia sťažovateľky je len opakovaním jej\npredchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizovala so skutkovými\nzávermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, a je výlučne výrazom\njej odlišného skutkového hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné súdy, do posúdenia\nktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani oprávnený, ani povinný vstupovať\n(m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Sťažovateľkou uvádzané tvrdenia nijako\nnesignalizujú také pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda\nktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nZ uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "846aab28-dab4-477b-a031-3c2fd623481c:2cbf308f-f8c4-43fd-a107-10d876b01b33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1205208749.2", "spisova_znacka": "9Co/200/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/200/2013 z 4. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1205208749.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:387d409b-fe79-4808-bab1-37cd9d31be70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.435.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.435.2022.1"}, {"guid": "ussr:32a23b47-b4ba-4ba2-9484-a4bdc50fd812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.120.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.120.2022.1"}, {"guid": "ussr:80c58628-b5e7-42d4-a004-c4d342ba892c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.696.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 696/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 696/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.696.2021.1"}]}