{"guid": "ussr:771ee6f5-da4e-40bd-b451-a044369a102c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.148.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2017 z 2. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 148/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.148.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/771ee6f5-da4e-40bd-b451-a044369a102c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.148.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.148.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.148.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 148/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel,\nspol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Almášiová,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 12 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n38 P 112/2014 z 1. októbra 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n11 CoP 101/2016 z 22. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 2\n\na čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1\na čl. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 38 P 112/2014\nz 1. októbra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 101/2016 z 22. novembra 2016\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\n(ďalej aj „matka\n\nmaloletého“) podala okresnému súdu návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti\nsťažovateľa voči maloletému\n\n(ďalej\n\naj „maloletý“). Sťažovateľ v predmetnom konaní podal vzájomný návrh, ktorým žiadal,\naby okresný súd znížil rozsah jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému.\nOkresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 38 P 112/2014-693 z 1. októbra\n2015 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť sťažovateľa voči maloletému z doterajšej sumy\nbežného výživného 232 € na sumu 330 € mesačne, vyživovaciu povinnosť sťažovateľa\nprispievať na tvorbu úspor maloletého znížil zo sumy 199 € na 100 € mesačne. Návrh matky\nmaloletého na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti a vzájomný návrh sťažovateľa\nna zníženie výživného zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 11 CoP 101/2016-776 z 22. novembra 2016 tak, že\nrozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľ poukazuje na to, že návrh odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou\nsituáciou spôsobenou stratou lukratívneho zamestnania, nemožnosťou sa opätovne\nzamestnať a vznikom dvoch ďalších vyživovacích povinností voči maloletým deťom.\nV konaní tiež poukazoval na to, že aktuálne určené výživné voči maloletému mu bráni plniť\nsi svoju vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom, čím dochádza k ich\ndiskriminácii. Sťažovateľ tiež namietal, že matka maloletého opísala svoju finančnú situáciu\nskreslene a nepravdivo.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súd by mal v každom konkrétnom prípade prihliadať na okolnosti toho ktorého\nprípadu a svoje závery dostatočne odôvodniť. Sťažovateľ súhlasí s názorom, podľa ktorého\npribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená automatické zníženie predchádzajúcich\nvyživovacích povinností, avšak má za to, rozloženie vyživovacích povinností má v každom\nprípade vychádzať z princípu spravodlivosti, v kontexte s pravidlom, že žiadne dieťa by\nnemalo byť ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Sťažovateľ v tomto ohľade\npoukazuje aj na čl. 41 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého deti narodené v manželstve\ni mimo neho majú rovnaké práva. Súd sa v danom prípade uspokojil s uvedením všeobecnej\nformulácie, pričom s dôkazmi sťažovateľa, ktoré poukazujú na konkrétne okolnosti prípadu,\nvzťahujúce sa na jeho finančnú situáciu, sa nevysporiadal.\nKrajský súd sa s dôvodmi odvolania sťažovateľa dostatočne nevysporiadal,\nodvolanie zamietol, pričom sa bez hlbšieho odôvodnenia priklonil k záverom okresného\nsúdu.\nAk prijmeme závery okresného súdu v zmysle citovaného odôvodnenia rozsudku,\nv prípade nepriaznivej finančnej situácie je osoba obmedzovaná vo svojom práve zachovať\nsvoj rod. V modernej a demokratickej spoločnosti je neprípustné, aby si osoba nemohla\nzaložiť rodinu alebo sa o ňu plnohodnotne postarať len z dôvodu už existujúcej vyživovacej\npovinnosti k potomkovi z predchádzajúceho manželstva. Sťažovateľ má za to, že právne\nnázory okresného súdu a krajského súdu, vyslovené v predmetných rozsudkoch predstavujú\nzávažný zásah do jeho práva na súkromný a rodinný život, ktorého ochranu garantuje\nÚstava SR v čl. 19 ods. 2. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené poukazuje aj na výšku\nvýživného voči maloletému, ktorú mu súd určil, t. j. 430,- € v súhrne. Uvedená suma\nnielenže nezodpovedá aktuálnej finančnej situácii sťažovateľa, ale nezodpovedá ani\nfinančnej situácii bežného občana Slovenskej republiky.\nSťažovateľ, ako zákonný zástupca svojich maloletých detí\n, poukazuje aj na skutočnosť,\nže podľa jeho názoru rozsudkom súdu prvej inštancie, v spojení s rozsudkom súdu druhej\ninštancie boli porušené aj práva\n\na\n\nDohovoru o právach dieťaťa...\n\n3\n\nv zmysle\n\nSťažovateľ má za to, že právom namieta zásah do svojho súkromného a rodinného\nživota, keďže v zmysle odôvodnení rozsudkov súdov, označených ako porušovateľov\nzákladného práva, je sťažovateľovi fakticky bránené založiť si rodinu, resp. plnohodnotne\nsa o ňu postarať.“\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo (sťažovateľa)... na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na\nrešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8\nods. 1 Dohovoru..., právo na zákonnú ochranu rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 ods. 1\na právo založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva\npodľa čl. 12 Dohovoru... rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. 10. 2015.\nsp. zn. 38 P/112/2014 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 22. 11. 2016, sp. zn.\n11 CoP/101/2016 porušené boli.\n... Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. 10. 2015, sp. zn.\n38 P/112/2014 sa zrušuje.\n... Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 22. 11. 2016, sp. zn. 11\nCoP/101/2016 sa zrušuje.\n... Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 11 CoP/101/2016\nznova konal a rozhodol\n(Sťažovateľovi, pozn.)... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €,\nktoré sú Okresný súd Bratislava III. a Krajský súd Bratislava spoločne a nerozdielne\npovinní vyplatiť mu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n... Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava sú spoločne a nerozdielne\npovinní uhradiť (sťažovateľovi, pozn.)... trovy právneho zastúpenia spolu v sume 374.81 €...\nna účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntakto:\n\n4\n\n„Sťažovateľ, napriek nepriaznivej finančnej situácii, bol povinný plniť si vyživovaciu\npovinnosť voči maloletému vo výške 431,- €, z toho 232,- € tvorilo bežné výživné a 199,- €\ntvorba úspor. Plnenie si uvedenej povinnosti bránilo sťažovateľovi plnohodnotne si plniť\nsvoju vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom ďalším deťom. Tento dlhodobý stav vyústil\ndo situácie, kedy maloletý má našetrenú sumu prevyšujúcu 20 000,- €, zatiaľ čo dve ďalšie\ndeti sťažovateľa nemajú našetrenú žiadnu sumu\nSťažovateľ sa márne domáha rozhodnutia, ktorým by súd znížil výšku jeho\nvyživovacej povinnosti voči maloletému, v záujme zachovania porovnateľnej životnej úrovne\nvšetkých detí sťažovateľa. Z tohto dôvodu sťažovateľ žiada priznanie finančného\nzadosťučinenia tak, ako je uvedené v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n5\n\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných\nustanovení ústavy (alebo medzinárodnej zmluvy), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti\nmimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04,\nII. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07, II. ÚS 665/2014).\nSťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené „aj práva\na\n\nv zmysle Dohovoru o právach dieťaťa“. Túto námietku sťažovateľ,\n\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nezahrnul do petitu sťažnosti.\nVychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd nerozhodoval o namietanom\nporušení práv označených maloletých detí napadnutým rozsudkom okresného súdu\na napadnutým rozsudkom krajského súdu, keďže túto námietku považoval za súčasť\nargumentácie sťažovateľa.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 12 dohovoru napadnutým rozsudkom\nokresného súdu\n\n6\n\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom,\nže k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 12 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu ústavný\nsúd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať\nnapadnutý rozsudok okresného súdu, pretože ho preskúmal krajský súd na základe\nodvolania sťažovateľa podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase\npodania odvolania, pozn.).\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 12 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal tú časť sťažnosti, ktorou\nsťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 12 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nz hľadiska toho, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský\n\nsúd\n\nako\n\nodvolací\n\nsúd\n\nv\n\nodôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nz 22. novembra 2016, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na odvolaciu\nargumentáciu sťažovateľa, na vyjadrenie matky maloletého a, aplikujúc § 470 ods. 1\nCivilného sporového poriadku a § 395 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku,\nuviedol tieto právne závery:\n\n8\n\n„7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne\nposúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne\nskutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého, ako nedôvodné, keď\nneobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu\nprvej inštancie bol riadne zdôvodnený a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016. Súd prvej inštancie sa náležite\nvyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré riadne zdôvodnil. Nemožno súhlasiť ani\ns odvolacou námietkou otca, že súd prvej inštancie rozhodoval jednostranne v prospech\nmatky, keď konania o starostlivosti o maloleté deti sú charakteristické tým, že v tomto\nkonaní je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade\nso záujmom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti\nmajetkového vyporiadania rodičov maloletého, ktoré v konaní o zvýšenie výživného nie sú\nrozhodujúce. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka,\nako zástupcu maloletého dieťaťa pre toto konanie. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj\nďalšie dve vyživovacie povinnosti otca maloletého. Je potrebné upozorniť, že maloletý je\nvo veku blízkom dospelosti, kde jeho potreby je možné posudzovať ako potreby takmer\ndospelého človeka, ktoré sú navýšené ešte o prípravu na budúce povolanie. V neprospech\notca svedčí aj skutočnosť, že s maloletým neudržuje žiadny kontakt a okrem stanoveného\nvýživného mu neposkytuje žiadne plnenia, ktoré nesporne majú aj na maloletého zlý\ndopad...\n13. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p.,\npretože je správne.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové konanie a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\n\n9\n\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 1. októbra 2015, ktorým\ntento rozhodol o návrhu matky maloletého na zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu\nsťažovateľa na zníženie výživného. Okresný súd poukázal na obsah podaní sťažovateľa\na matky maloletého a vyjadrenie kolízneho opatrovníka, pričom poukázal na to, že\nvyživovacia povinnosť sťažovateľa voči maloletému bola upravená v roku 2007. Vychádzal\nzo zistenia, že matka maloletého má príjem 1 200 € mesačne a náklady na bývanie 420 €\nmesačne. Sťažovateľovi sa v roku 2008 a 2013 narodili deti, čím mu vznikla vyživovacia\npovinnosť voči nim, od júla 2014 je nezamestnaný, na základe pracovnej zmluvy\nmá pracovný úväzok v rozsahu 1 deň za odmenu 30 € mesačne. Sťažovateľova partnerka\nje na rodičovskej dovolenke, rodina býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve\nsťažovateľovho otca. Okresný súd za relevantnú skutočnosť považoval podstatnú zmenu\npomerov maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 1. ročník\nzákladnej školy a v súčasnosti navštevuje 1. ročník obchodnej akadémie, pričom uviedol\nnáklady, ktoré zistil u maloletého a ktoré vyplývajú z jeho spoločenského zaradenia a jeho\nveku. Následne uviedol:\n„Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že doposiaľ stanovené bežné výživné\nnepokrýva pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa\na je preto potrebné ho adekvátne zvýšiť tak, aby uspokojovanie týchto potrieb nebolo\nohrozené a tieto boli uspokojované v riadnom a dostatočnom rozsahu. Pokiaľ ide o samotnú\núpravu výšky vyživovacej povinnosti zo sumy 232,- eur na sumu 330,- eur mesačne, táto\nzodpovedá zníženiu vyživovacej povinnosti zo strany otca určenej na tvorbu úspor\nu maloletého, teda k faktickému zvýšeniu celkovej vyživovacej povinnosti, ktorú je otec\npovinný si k maloletému plniť nedošlo, došlo len k preskupeniu finančných prostriedkov\nz výživného určeného na tvorbu úspor na bežné výživné.“\nOkresný súd sa následne vysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktoré uviedol\nvo vzájomnom návrhu na zníženie výživného, pričom uviedol:\n\n10\n\n„Návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému\npovažoval súd v plnej miere za nedôvodný. Maloletý\n\nje vo veku, v ktorom náklady\n\nnevyhnutne potrebné na zabezpečenie uspokojenia jeho odôvodnených potrieb a záujmov\nstúpajú tak, ako to súd uviedol vyššie a z ktorého dôvodu pristúpil k zvýšeniu bežného\nvýživného zo strany otca voči maloletému... Na argument otca, že je nezamestnaný\na napriek svojej snahe sa mu nedarí nájsť si adekvátne zamestnanie súd pri svojom\nrozhodovaní neprihliadal, nakoľko v prvom rade prihliada na odôvodnené potreby a záujmy\nmaloletého dieťaťa a na tú skutočnosť, že rodičia sú povinní maloletého\n\nvyživovať.\n\nOtcom uvádzaná nemožnosť nájsť si zamestnanie nie je sama o sebe dôvodom pre to,\naby súd návrhu otca vyhovel, čo i len čiastočne. Rodič má zo zákona povinnosť vyživovať\nsvoje maloleté deti, pričom táto povinnosť má prednosť pre inými výdavkami rodičov.\nNa základe uvedeného je zrejmé, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého\nprimeranou sumou, za ktorým účelom, ak sa nevie zamestnať vo svojom obore, by mal\npracovať aj v iných oblastiach tak, aby si bol za každých okolností schopný plniť si svoju\nvyživovaciu povinnosť. Je samozrejmé, že každý jednotlivec sa snaží zamestnať v odbore,\nktorý ovláda a ktorému rozumie, avšak za súčasnej situácie, v ktorej sa otec maloletého\nnachádza, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že je nezamestnaný už viac než\njeden kalendárny rok (od júla 2014), je potrebné, aby otec pristúpil i k hľadaniu si iného\nzamestnania, ktoré možno nebude spĺňať jeho kvalifikačné zameranie, avšak umožní mu\nriadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v určenom rozsahu, ktorá\nskutočnosť má absolútnu prednosť pred ostatnými. Otec maloletého je zdravým jedincom,\nktorý nie je pri výkone práce obmedzený žiadnymi subjektívnymi okolnosťami, pre ktoré by\nbola jeho schopnosť dosahovať príjem a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému\nv riadnom rozsahu obmedzená či znížená. Súd preto na strane otca nezhliadol\ndôvod, pre ktorý by matka mala byť zaťažená suplovaním vyživovacej povinnosti za otca\nmaloletého a aby jej teda bolo na ujmu, že je riadne zamestnaná a využíva všetky svoje\nmožnosti k tomu, aby pokryla náklady maloletého, ktoré od poslednej úpravy vyživovacej\npovinnosti vzrástli. Suma 180,- eur mesačne, ktorou bol otec ochotný, a podľa vlastných\nslov, schopný prispievať na výživu maloletého\n\nnezodpovedá ani pomernej časti na\n\nbývanie pripadajúcej na maloletého (420,- eur :2 členovia domácnosti), otec by sa potom\nnepodieľal na žiadnych iných nákladoch na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, ktorý\n\n11\n\nje vo veku 15 rokov a štruktúra jeho odôvodnených potrieb a záujmov je vzhľadom k veku\na tomu zodpovedajúcemu vývinu kvalitatívne i kvantitatívne rozsiahlejšia, než tomu bolo\nv čase ostatného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti. Len náklady na\nbývanie, cestovné do školy (cca 30,- eur mesačne), stravu v školskej jedálni (cca 30, eur\nmesačne), stravné v domácom prostredí, ktoré u dieťaťa vo veku maloletého\npredstavuje v priemere čiastku minimálne 150,- eur mesačne a ošatenie a obuv, kde súd\nmusí na dieťa vo veku\n\npočítať čiastku cca 50,- eur, ktorá môže byť vzhľadom\n\nk intenzívnemu fyzickému vývinu v tomto veku v niektorých obdobiach aj vyššia, predstavujú\nu maloletého čiastku 470,- eur mesačne. Jedná sa pritom len o náklady, ktoré je možné viac\nmenej exaktne vyčísliť a ktorých uspokojovanie tvorí existenčný základ u každého dieťaťa.\nĎalšie náklady sú spojené s návštevou školy (povinné poplatky, triedny fond, poistenie),\nnákupom školských potrieb a pomôcok, učebníc, aktivít poriadaných školou (výlety,\nexkurzie, výcviky) či zdravotnou starostlivosťou, u ktorých nákladov je nepochybné, že ich\nmatka musí podľa potreby uhrádzať. V tomto výpočte pritom nie sú zahrnuté ďalšie výdavky\nako sú hygienické potreby, veci bežnej dennej spotreby, mimoriadne výdavky, ktoré\nnemožno exaktne vyčísliť, vreckové a iné výdavky, prirodzene sa vyskytujúce v živote\nkaždého maloletého dieťaťa. Zníženie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča\nje vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nedôvodné.\nPokiaľ ide o argument otca, že mu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti\npribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť\nk maloletému\n\nzo strany otca je nespochybniteľná, avšak pribudnutie\n\nvyživovacej povinnosti neznamená, že sa zníži výška vyživovacej povinnosti zo strany\npovinného rodiča na predchádzajúce vyživovacie povinnosti. Každý z rodičov si má byť\nvedomý svojich možností, schopností a majetkovým pomerov a s ohľadom na ne korigovať\npočet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované\njeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa\nnebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. V tejto súvislosti súd poukazuje\ni na vyjadrenie otca maloletého v konaní o rozvod manželstva rodičov, kde k otázke\nvyživovacej povinnosti určenej na tvorbu úspor okrem iného uviedol, že maloletý\nje jeho jediné dieťa, iné deti už mať nebude, a preto všetko čo vlastní zdedí maloletý\na teda nie je potrebné sporiť mu do budúcnosti. Uvedené tvrdenie navrhovateľa sa\n\n12\n\nuž v súčasnosti nezakladá na pravde, keďže už v roku 2008 mu pribudla vyživovacia\npovinnosť k maloletému\n\na v roku 2013 k maloletému\n\npričom rozšírenie\n\nokruhu vyživovacích povinností nemá automaticky za následok zníženie stanovenej výšky\nvyživovacej povinnosti k ostatným deťom, nadôvažok ak už stanovená výška vyživovacej\npovinnosti nepokrýva náklady na pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy\nmaloletého dieťaťa.“\nKrajský súd v spojení s okresným súdom v napadnutých rozsudkoch podrobne\npoukázali na odôvodnené potreby maloletého a na ich zmenu, ku ktorej došlo od poslednej\núpravy vyživovacej povinnosti sťažovateľa, zaoberali sa majetkovými pomermi rodičov\nmaloletého – matky a sťažovateľa, výškou ich príjmu. Neprihliadli na to, že sťažovateľ\nje nezamestnaný – vychádzali z jeho vzdelania a taktiež zo skutočnosti, že sťažovateľ\nje zdravý, preto nemá subjektívnu prekážku nájsť si zamestnanie vo svojom odbore,\nprípadne v inej oblasti. Konajúce súdy vyhodnotili aj vplyv ďalších vyživovacích povinností\nsťažovateľa k jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému, pričom dospeli k záveru,\nže vznik týchto (nových) vyživovacích povinností nemôže viesť k automatickému zníženiu\npôvodnej vyživovacej povinnosti. V tomto kontexte zdôraznili zodpovednosť jednotlivca\na potrebu vynaložiť adekvátne úsilie na primerané plnenie všetkých vyživovacích\npovinností voči maloletým deťom.\nÚstavný súd dospel k záveru, že krajský súd v spojení s okresným súdom odôvodnili\nsvoje závery o určení rozsahu vyživovacej povinnosti sťažovateľa a zamietnutí jeho návrhu\nna zníženie vyživovacej povinnosti primerane, preto právne závery konajúcich súdov\nnepovažuje za zjavne neodôvodnené. Rovnako tak aplikácia a výklad príslušných\nustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov týmito súdmi rešpektuje zmysel a účel týchto ustanovení, sú\nlogické, preto právne závery krajského súdu v spojení s okresným súdom nie sú arbitrárne.\nÚstavný súd takto dospel k záveru, že postup konajúcich súdov v predmetných\nkonaniach a ich rozsudky boli v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi\nkonania v uvedenej občianskoprávnej veci. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré\n\n13\n\nby naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ v sťažnosti nakoniec ani nenamietal.\nPokiaľ ide o porušenie v sťažnosti označených práv podľa ústavy a dohovoru, ktoré\nsú právami hmotnými, ústavný súd nezistil relevantnú vecnú súvislosť medzi namietaným\nporušením týchto práv a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Skutočnosti, ktoré\nsťažovateľ v sťažnosti uvádza, neindikujú možnosť vysloviť porušenie základného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na zákonnú ochranu rodičovstva a rodiny podľa\nčl. 41 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva založiť rodinu v súlade\ns vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva podľa čl. 12 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nNad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť by bolo možné odmietnuť\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Zo sťažnosti je zrejmé, že ju podal\nv mene sťažovateľa právny zástupca, pričom k sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie\nsťažovateľa pre právneho zástupcu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "vyživovacia povinnosť-výživné", "maloletý-záujem dieťaťa", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "rodičovské práva, rodina", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:499abdb0-9708-49e6-afe1-16a0ec8c1c3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 665/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 665/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499abdb0-9708-49e6-afe1-16a0ec8c1c3e"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "87471d20-7842-40ca-a3ae-06f2f93c136a:239b4e17-a978-45b0-b6f9-234a9aa6b6f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1314206333.1", "spisova_znacka": "11CoP/101/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/101/2016 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1314206333.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:281c19ee-23d3-4ce7-8b34-c9700195215d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.419.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.419.2020.1"}]}