{"guid": "ussr:6ebd229f-200f-46c5-bae7-713184f7086d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.141.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 141/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.141.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ebd229f-200f-46c5-bae7-713184f7086d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.141.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.141.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.141.2017.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 141/2017-67\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 v časti výroku\no náhrade trov konania, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd výrokom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 o náhrade trov konania p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla\n2016 v časti výroku o náhrade trov konania\n\nzrušuje\n\na vec\n\nvracia\n\nna ďalšie\n\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur\na tridsaťtri centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Kolíková\n& Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra\n2016\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 v časti výroku o náhrade trov konania (ďalej aj „napadnutý\nvýrok rozsudku“). Označený rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť\n22. septembra 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. novembra 2016.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol neúspešný v konaní pred\nKrajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vedenom pod sp. zn.\n\n2\n\n1 Scud 9/2014, v ktorom krajský súd rozsudkom zo 14. októbra 2015 zamietol jeho žalobu.\nProti rozsudku krajského súdu zo 14. októbra 2015 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016, ktorým odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel, pričom zrušil tak odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\na vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň najvyšší súd rozhodol o trovách konania tak,\nže sťažovateľovi priznal „právo na náhradu trov konania vo výške ako bude uvedené\nv písomnom vyhotovení rozhodnutia“.\nNajvyšší súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľa bez nariadenia pojednávania\na vo veci nariadil verejné vyhlásenie svojho rozhodnutia podľa v tom čase platného\na účinného § 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) na 27. júl\n2016. Keďže sťažovateľ a ani jeho právny zástupca sa o termíne verejného vyhlásenia\nrozhodnutia nedozvedeli, neboli na vyhlásení rozsudku prítomní (rovnako ani žalovaný\nsprávny orgán).\nDňa 17. augusta 2016 bol poverený zamestnanec právneho zástupcu sťažovateľa\nnahliadať do spisu, pričom v rámci tohto úkonu zistil, že 27. júla 2016 bol vyhlásený\nrozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu. V nadväznosti na toto zistenie zaslal\n19. augusta 2016 právny zástupca sťažovateľa najvyššiemu súdu vyčíslenie trov konania.\nDňa 22. septembra 2016 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené písomné\nvyhotovenie napadnutého rozsudku, v odôvodnení ktorého sa okrem iného uvádza:\n„O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k\nods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1, 2 a 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci ich náhradu\npriznal v sume 140 € za zaplatené súdne poplatky za žalobu (č. l. 184) a odvolanie\n(č. l. 308).\nInú náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v konaní odvolací súd\nnepriznal, pretože tieto neboli v zákonom stanovenej lehote vyčíslené (na dodatočné\nvyčíslenie predložené dňa 22. 8. 2016 súd neprihliadol) a iné trovy zo spisu nevyplývali...“\n\n3\n\nSťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že bol počas odvolacieho konania aktívny,\ns najvyšším súdom spolupracoval a poskytoval mu požadovanú súčinnosť. Právny zástupca\nsťažovateľa nahliadal do spisu, opakovane oboznamoval najvyšší súd s aktuálnou situáciou\na okolnosťami relevantnými pre rozhodnutie o odvolaní a opakovanými podaniami\nsa domáhal nariadenia pojednávania, na ktorom by bol odvolacím súdom vypočutý rovnako\nako jeho manželka.\nSťažovateľ tvrdí, že o vyhlásení rozsudku najvyššieho súdu z 27. júla 2016\nsa preukázateľne dozvedel až 17. augusta 2016 pri nahliadaní do spisu jeho právnym\nzástupcom (povereným zamestnancom právneho zástupcu, pozn.) a vyčíslenie trov konania\n(v sume 3 020,89 €) najvyššiemu súdu doručil v zákonnej lehote troch dní odo dňa\nnahliadnutia do spisu, t. j. 19. augusta 2016.\nSťažovateľ v sťažnosti tiež poznamenáva, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový\nprocesný kódex – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), ktorým\nbol nahradený Občiansky súdny poriadok, a v tejto súvislosti poukazuje na § 492 ods. 2\nSSP, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nV nadväznosti na to sťažovateľ vyslovuje nesúhlas s výkladom najvyššieho súdu,\nktorý aplikáciu § 151 ods. 1 OSP vztiahol aj na situácie, keď účastníci konania nie sú\nprítomní na verejnom vyhlásení rozhodnutia, a na tomto základe rozhodol o trovách\nkonania, aplikujúc § 151 ods. 2 OSP.\nSťažovateľ zastáva názor, že pod vyhlásením rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 1 OSP\nsa rozumie len vyhlásenie, na ktorom je skutočne prítomný účastník konania, ktorému súd\npriznal nárok na náhradu trov konania, pričom v tejto súvislosti poukazuje na právny názor\nnajvyššieho súdu k výkladu § 151 ods. 1, 2 a 4 OSP vyslovený v uznesení sp. zn.\n8 Sžo 85/2014 z 29. septembra 2016. V označenom uznesení najvyššieho súdu sa uvádza:\n\n4\n\n„Ak zákonodarca stanovil, že účastník je povinný trovy vyčísliť do troch dní\nod vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 veta druhá) mohol mať zjavne na mysli situáciu, ak\nje účastník na takom vyhlásení prítomný. Ak na vyhlásení prítomný nie je, dochádza\nk obdobnej situácii, s akou počíta úprava uvedená v odseku 4 § 151 (ak sa rozhodnutie\nnevyhlasuje). V danom prípade je nesporné, že účastník oprávnený na náhradu trov\nkonania je v prípade verejného vyhlásenia rozsudku z hľadiska vyčíslenia trov v\nnevýhodnejšom postavení ako účastník, o ktorého právach sa nerozhoduje rozsudkom\n(prípadne sa nerozhoduje vo veci samej), lebo v takom prípade ho súd musí vyzvať na ich\nvyčíslenie. Dôsledok, ktorý v danom prípade spočíva v nepriznaní náhrady trov len pre\nnevyčíslenie jej výšky je zjavne nespravodlivý a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu\nnáhrady trov úspešnému účastníkovi konania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že\nzodpovedá princípu legitímneho očakávania úspešnej žalobkyne také rozhodnutie, ktoré\nzohľadní, že žalobkyňa do troch pracovných dní od doručenia rozsudku krajského súdu, na\nzáklade ktorého sa preukázateľne dozvedela o reálnom vyhlásení rozhodnutia, výšku trov\nvyčíslila a na základe tohto vyčíslenia mohol odvolací súd o výške náhrady trov rozhodnúť.\nOdvolací súd poznamenáva, že je mu známa prax súdov, ktoré aj nad rámec svojich\nzákonných povinností zašlú výzvu na vyčíslenie trov konania aj v prípade vyhlásenia\nrozsudku. Zmenu právnej úpravy OSP v uvedenom smere je t. č. už z tohto hľadiska\nneaktuálna, avšak bola vítaná už autormi Komentára OSP (Števček/Ficová, I. diel, 2.\nVydanie, str. 541).“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ju ústavný\nsúd prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy,\nprincíp právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy, zásada ústavno-konformného výkladu\nprávnych noriem podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru, tak samostatne ako aj vo vzájomnom rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sža/9/2016 z 27. júla 2016 v časti výroku o náhrade trov\nkonania porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža/9/2016 z 27. júla\n2016 v časti výroku o náhrade trov konania sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n\n5\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nII. ÚS 141/2017-12 z 1. marca 2017 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu ústavný súd zároveň\nvyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka\nnajvyššieho súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nAplikujúc § 51 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd\nzaslal sťažnosť sťažovateľa, uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ako\naj vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu na vedomie a prípadné vyjadrenie žalovanému\nsprávnemu orgánu Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „žalovaný“),\nkeďže rozhodnutím ústavného súdu by mohlo byť dotknuté. Žalovaný ako dotknutá osoba\nvo svojom vyjadrení z 9. mája 2017 odkázal na správnosť záverov napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu a stotožnil sa tiež so stanoviskom predsedníčky najvyššieho súdu (pozri\nďalej).\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky najvyššieho\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. KP 3/2017\nz 20. apríla 2017 uvádza, že «Príslušné ustanovenia, upravujúce vyčíslenie trov konania\n\n6\n\njasne a nespochybniteľne ustanovujú začiatok plynutia zákonnej lehoty troch pracovných\ndní na pracovný deň nasledujúci po dni verejného vyhlásenia rozhodnutia.\nMiesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia je súd podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p.\npovinný oznámiť na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.\nUvedené údaje sa oznamujú aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk...\nOtázkou za akých okolností možno považovať rozsudok súdu za verejne vyhlásený sa\nzaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 8502, pričom uviedol: „Verejné\nvyhlásenie rozsudku patrí k ústavným princípom právneho štátu. Konštatovanie, že\nrozsudok bol vyhlásený verejne, predpokladá, aby súd dal verejnosti najavo, že rozsudok\nvyhlási. Minimálny štandard takéhoto oznámenia predpokladá osobitný postup súdu (aj\nnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu), ktorý smeruje k verejnosti (informovanie o čase a\nmieste vyhlásenia rozsudku spôsobom v takomto prípade obvyklým, napr. na oznamovacej\ntabuli súdu, na internetovej stránke súdu), bez ohľadu na to, či pri konkrétnom vyhlásení\nrozsudku verejnosť právo na prítomnosť využije alebo nie.“. Vo svetle týchto úvah\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ale aj ostatných právnych predpisov sa nemožno\nstotožniť s argumentáciou sťažovateľa o tom, že limitom verejnosti vyhlásenia rozhodnutia\nje prítomnosť účastníka konania, v prospech ktorého je priznaný nárok na náhradu trov\nkonania.\nZáverom je potrebné dodať, že pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má\nstarať vo vlastnom záujme, vyčíslenie trov konania nemôže znamenať výraznejšiu záťaž,\nnajmä pokiaľ je tento v konaní zastúpený advokátom, od ktorého sa vyžaduje vyššia miera\nobozretnosti.».\nSťažovateľ v podaní z 23. mája 2017, reagujúc na vyjadrenie predsedníčky\nnajvyššieho súdu, zopakoval doterajšiu argumentáciu, pričom zdôraznil, že najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení vôbec nezohľadňuje rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Sžo 85/2014 a ani na neho nijako nereaguje.\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu vo výroku o náhrade trov konania.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\n\n8\n\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nVychádzajúc z námietok sťažovateľa, bolo úlohou ústavného súdu zaujať postoj\nk ústavnej akceptovateľnosti záverov najvyššieho súdu súvisiacich s interpretáciou\na aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 OSP vyslovených v napadnutom rozsudku v prípade,\nkeď účastník konania nie je prítomný na verejnom vyhlásení rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh\nspravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada\ntrov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní\nod vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu\nprizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\ns výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho\nzastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom\nprípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto\núčastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu\núčastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže\nrozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým,\nže lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\n9\n\nPodľa § 151 ods. 4 OSP ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje\na bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do\ntroch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.\nPodľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez\nnariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na\núradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom sťažovateľovi, ktorý bol úspešný v konaní,\npriznal náhradu trov konania v sume 140 € za zaplatené súdne poplatky. Náhradu trov\nkonania z titulu trov právneho zastúpenia sťažovateľovi nepriznal, keďže tieto neboli\nsťažovateľom (resp. jeho právnym zástupcom) vyčíslené v zákonom ustanovenej lehote\n3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Sťažovateľ náhradu trov právneho zastúpenia\nvyčíslil 19. augusta 2016 v lehote troch pracovných dní odo dňa, keď sa o rozhodnutí\nnajvyššieho súdu dozvedel (pri nahliadnutí do spisu 17. augusta 2016, pozn.).\nV predmetnej veci nie je sporné, že sťažovateľ si nárok na náhradu trov konania\nuplatnil (požiadal o ich priznanie v prípade úspechu), ani to, že sťažovateľ bol v konaní\núspešný, pričom sporné nie je ani to, že sťažovateľ na verejnom vyhlásení rozhodnutia\nprítomný nebol, a napokon ani to, že sťažovateľ nahliadol do spisu najvyššieho súdu\n17. augusta 2016 a trovy konania vzniknuté z titulu právneho zastúpenia v sume 3 020,89 €\nvyčíslil 19. augusta 2016.\nTaktiež je z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z vyjadrenia predsedníčky\nnajvyššieho súdu zrejmé, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený 27. júla 2016, pričom\ntermín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu v súlade\ns § 156 ods. 3 OSP.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp.\no náhrade trov konania v súlade so zákonom. Rozhodovanie o náhrade trov je integrálnou\n\n10\n\nsúčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nespochybniteľné, že k tomu, aby\nsi mohol účastník konania reálne uplatniť svoje právo na náhradu trov konania – právo\nvyčísliť si trovy konania (najmä pokiaľ ide o trovy vzniknuté z titulu právneho zastúpenia)\n‒ v zákonom ustanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, tak musí\nmať vedomosť o termíne vyhlásenia rozhodnutia.\nTaktiež nemožno spochybňovať, že právo na verejné vyhlásenie rozsudku\nje zachované, ak termín verejného vyhlásenia je súdom v zákonom ustanovenej lehote\nzverejnený na úradnej tabuli súdu, resp. na internetovej stránke súdu.\nÚstavný súd konštatuje, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 85/2014\nz 29. septembra 2016 zaujal ku kľúčovému právnemu problému posudzovanému v tomto\nkonaní danej problematike odlišné stanovisko (odlišný právny názor) než v sťažovateľovej\nprávnej veci. V oboch konaniach išlo o rozhodovanie v rámci správneho súdnictva, ktoré sa\nokrem iného vyznačuje aj požiadavkou obligatórneho zastúpenia účastníka konania\nadvokátom a z neho vyplývajúcimi trovami konania.\nÚstavný súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom najvyššieho súdu vysloveným\nv rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 85/2014 z 29. septembra 2016, podľa ktorého „... Ak na\nvyhlásení prítomný nie je, dochádza k obdobnej situácii, s akou počíta úprava uvedená v\nodseku 4 § 151 (ak sa rozhodnutie nevyhlasuje). V danom prípade je nesporné, že účastník\noprávnený na náhradu trov konania je v prípade verejného vyhlásenia rozsudku z hľadiska\nvyčíslenia trov v nevýhodnejšom postavení ako účastník, o ktorého právach sa nerozhoduje\nrozsudkom (prípadne sa nerozhoduje vo veci samej), lebo v takom prípade ho súd musí\nvyzvať na ich vyčíslenie. Dôsledok, ktorý v danom prípade spočíva v nepriznaní náhrady\ntrov len pre nevyčíslenie jej výšky je zjavne nespravodlivý a v rozpore so zmyslom a účelom\ninštitútu náhrady trov úspešnému účastníkovi konania.“, keďže len takáto aplikácia\n\n11\n\nustanovení § 151 OSP zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov úspešnému\núčastníkovi konania.\nAj v prípade sťažovateľa bola dôležitou jeho žiadosť o náhradu trov konania, ktorú\ntreba odlišovať od vyčíslenia trov konania. Náhradu trov konania si sťažovateľ uplatnil,\nich vyčíslenie však súdu nepredložil spôsobom uvedeným v § 151 ods. 1 OSP. Trovy\nsi však vyčíslil obratom bezprostredne potom, ako sa objektívne dozvedel o rozhodnutí\nnajvyššieho súdu.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd zastáva názor, že bolo\npovinnosťou najvyššieho súdu postupovať vo veci sťažovateľa v súlade s citovaným\nprávnym názorom najvyššieho súdu vysloveným vo veci sp. zn. 8 Sžo 85/2014. Len takýto\npostup totiž garantuje účastníkovi konania (sťažovateľovi), že si svoj nárok na náhradu trov\nkonania aj reálne vymôže. Prístup, ktorý vo veci sťažovateľa zvolil najvyšší súd,\npredstavuje podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska neakceptovateľný zásah\ndo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa podporu tohto záveru ústavný súd považuje za vhodné poukázať aj na skutočnosť,\nže aktuálne platná a účinná právna úprava priznávania náhrady trov konania podľa\npríslušných ustanovení Civilného sporového poriadku už nie je založená na povinnosti\núčastníka vyčísliť si trovy konania. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku\no výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výšku\nnáhrady trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby\nvyplývajúce zo spisu, pozn.) vyčísľuje súd. To znamená, že bez akejkoľvek aktivity strán\nsporu môže súd rozhodnúť napr. o náhrade za súdny poplatok a o výške trov právneho\nzastúpenia, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu (podanie žaloby, účasť na pojednávaní,\nspísanie vyjadrenia vo veci samej atď.). Ešte priaznivejšia je platná právna úprava\nv prospech účastníka konania v správnom súdnictve, teda vtedy, keď sa postupuje podľa\n\n12\n\npríslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, keď si účastník nemusí nárok na\nnáhradu trov konania ani len uplatniť, o to menej vyčísliť.\nPodľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu\nsprávny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že výrokom o náhrade trov konania\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nII.2 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy\nSťažovateľ tiež namieta, že výrokom rozsudku najvyššieho súdu 1 Sža 9/2016\nz 27. júla 2016 došlo v spojení s porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj\nk porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát vylovil, že čl. 1 ods. 1 ústavy má\ncharakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány\nverejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy, a je vždy implicitnou súčasťou\nrozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv alebo\nslobôd garantovaných ústavou. Ústavný súd preto nepovažuje za potrebné vyslovovať\nvo výrokovej časti svojich rozhodnutí skutočnosť, že spolu s porušením niektorého\nzákladného práva došlo aj k porušeniu niektorého z ústavných princípov – v posudzovanej\nprincípu vyvoditeľného z čl. 1 ods. 1 ústavy. To isté v zásade platí aj o čl. 152 ods. 4 ústavy,\nktorý má charakter generálneho interpretačného princípu, ktorý ústavný súd vždy uplatňuje\npri svojej rozhodovacej činnosti (m. m. IV. ÚS 383/08).\n\n13\n\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd, rešpektujúc postupy uplatňované vo svojej\ndoterajšej judikatúre, tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o tom, že rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 v časti výroku o náhrade trov konania bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol zároveň podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde aj o zrušení výroku označeného rozsudku najvyššieho súdu týkajúceho\nsa náhrady trov konania a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátil vec\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Po zrušení napadnutého\nvýroku rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža 9/2016 z 27. júla 2016 a vrátení veci\nna ďalšie konanie bude najvyšší súd povinný opätovne rozhodnúť o nároku sťažovateľa\nna náhradu trov konania, pričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyjadrenými v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n\n14\n\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €,\nkeďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016, ako aj z výšky priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže vo veci boli poskytnuté úkony právnej služby aj v roku 2017. Úhradu\npriznal za dva úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie\nsťažnosti) a 1 úkon právnej služby v roku 2017 (vyjadrenie z 23. mája 2017) v súlade s § 1\nods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\nuskutočnený v roku 2016 po 143 € a v roku 2017 po 147,33 €, t. j. spolu 433,33 €, čo spolu\ns režijným paušálom dvakrát po 8,58 € a jedenkrát po 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 459,33 €. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP] (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "trovy konania", "správne súdnictvo", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sža/9/2016", "guid": "2c0b696b-1c2c-4330-b543-1018c6a56f3b:a50ddf3e-3a38-41e1-943a-14a6796f198f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "8e8f1723-a667-444b-91b9-8ae52c00a2a1:c0180ade-5be3-4b12-adae-ed3dcab736c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:5014201372.5", "spisova_znacka": "1Scud/9/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Scud/9/2014 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:5014201372.5"}], "citovane_v": [{"guid": "6e336c8f-1870-442e-aa6b-a910f8096362:4bb13880-9f02-4fb4-b442-4c6e3baf8c29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1", "spisova_znacka": "2Sžo/68/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/68/2016 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1"}, {"guid": "9a252c20-b3ef-4458-8694-1411f6f6c6e5:dd9c8195-3f6a-4040-a1ae-34eff4a9559c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5014201372.1", "spisova_znacka": "1Sža/3/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2017 z 16. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5014201372.1"}]}