{"guid": "ussr:24e36721-0052-415d-9bb5-3a9fc8b8043e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 139/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 139/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/24e36721-0052-415d-9bb5-3a9fc8b8043e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 139/2017-105\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnostiach\n, zastúpeného\nspoločnosťou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Juraj Baláž, a\nzastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\nŠtanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 TdoV 7/2015 a jeho uznesením zo 4. augusta 2015 za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna zákonného sudcu podľa\n\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 7/2015 a jeho uznesením\nzo 4. augusta 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 7/2015\nzo 4. augusta 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 452,61 € (slovom štyristopäťdesiatdva eur\na šesťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Benkóczki, Baláž –\nadvokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, a\n\ntrovy konania v sume\n\n452,61 € (slovom štyristopäťdesiatdva eur a šesťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča, Jarmočná 2264/3, Šaľa, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ v prvom rade“), ktorou namietal porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 TdoV 7/2015 a jeho uznesením zo 4. augusta 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\ndovolacieho súdu“), ako aj porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2\na čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 10/2012 a jeho uznesením\nz 3. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie odvolacieho súdu“).\n\n2\n\nÚstavnému súdu bola 25. novembra 2015 doručená sťažnosť\n(ďalej aj\n„sťažovateľ v druhom rade“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv a slobôd podľa ústavy, listiny a dohovoru vrátane jeho základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru identickými rozhodnutiami dovolacieho a odvolacieho súdu, ako aj\nrozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný\nsúd“) č. k. PK-2 T 12/2012-2809 z 25. septembra 2012 (ďalej aj „rozsudok\nšpecializovaného trestného súdu z 25. septembra 2012“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom špecializovaného\ntrestného súdu z 25. septembra 2012 uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu\núkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1\npísm. c) Trestného zákona (sťažovateľ v prvom rade) a z obzvlášť závažného zločinu\núkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 a 2 písm. c), e) a f) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. c) a § 140 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20\nTrestného zákona (sťažovateľ v druhom rade), za čo sťažovateľovi v prvom rade bol\nuložený trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu\nna výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a uložený ochranný dohľad na dobu\n3 rokov a sťažovateľovi v druhom rade bol uložený trest odňatia slobody vo výmere\n25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom\nstráženia a zároveň aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov.\nProti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali sťažovatelia, ako aj prokurátor\nÚradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolania,\no ktorých rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 1 To 10/2012 z 3. apríla\n2013 tak, že ich zamietol. Proti uzneseniu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu podali\nsťažovatelia dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako súd dovolací uznesením sp. zn.\n1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 (ďalej len „uznesenie z 25. júna 2014“) tak, že dovolanie\n\n3\n\npodľa § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol.\nUznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu z 25. júna 2014 na základe\nsťažnosti podanej sťažovateľom v prvom rade ústavný súd zrušil nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015. V označenom náleze vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa v prvom rade na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným\nuznesením najvyššieho súdu z 25. júna 2014. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti\nsťažovateľa v prvom rade nevyhovel (pozri bod 4 výroku označeného nálezu). Po zrušení\nuznesenia najvyššieho súdu z 25. júna 2014 ústavným súdom rozhodol najvyšší súd ako\ndovolací súd opätovne o dovolaniach sťažovateľov tak, že dovolania napadnutým\nuznesením sp. zn. 1 TdoV 7/2015 zo 4. augusta 2015 podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\nPodľa názoru sťažovateľov došlo napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\n(podľa názoru sťažovateľa v druhom rade aj rozsudkom špecializovaného trestného súdu)\nk porušeniu nimi označených základných práv podľa ústavy a listiny a práv podľa\ndohovoru. Sťažovatelia v prvom rade zhodne namietajú, že najvyšší súd ako dovolací súd\nopätovne v ich trestnej veci porušil ich základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (v časti týkajúcej sa\npráva na zákonného sudcu, pozn.).\nSťažovatelia argumentujú v zásade identicky a v súvislosti s namietaným\nneprípustným zásahom do základného práva na zákonného sudcu uvádzajú, že ak pôvodný\nsenát najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, ktorý rozhodoval o (prvom) dovolaní\nsťažovateľa v prvom rade, nebol podľa záveru ústavného súdu vyjadreného v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 zákonný, tak ich vec nemala byť podľa ich názoru nanovo\npridelená v súlade s čl. II ods. 4 rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2015 (ďalej len\n„rozvrh práce na rok 2015“) v znení opatrenia č. 7 z 27. mája 2015, resp. opatrenia č. 8\n\n4\n\nz 19. júna 2015. Sťažovatelia argumentujú, že nie je (naďalej) zrejmé, prečo sa členmi\ndovolacieho senátu, ktorý má (mal) rozhodnúť o dovolaní opätovne, nestali aj sudcovia\nJUDr. Krajčovič a JUDr. Piovartsy, keďže na tento nedostatok poukázal už aj ústavný súd\nv náleze sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015.\nZ uvedených dôvodov sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia ich\nzákladného práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 7/2015 zo 4. augusta 2015.\nObsahom sťažností boli aj ďalšie námietky sťažovateľov a s nimi súvisiace\nnamietané porušenie ďalších základných práv garantovaných ústavou a listinou, ak aj práv\ngarantovaných dohovorom označených v sťažnostiach.\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 139/2017-54 z 1. marca 2017 prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ v prvom rade namieta porušenie základného\npráva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 7/2015\nzo 4. augusta 2015, a v prevyšujúcej časti sťažnosť odmietol. Následne ústavný súd\nuznesením č. k. II. ÚS 189/2017-28 z 15. marca 2017 prijal na ďalšie konanie aj sťažnosť\nsťažovateľa v druhom rade v časti, ktorou namieta porušenie základného práva\nna zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 7/2015 zo 4. augusta\n2015, a v prevyšujúcej časti sťažnosť odmietol. Ústavný súd zároveň tretím výrokom\noznačeného uznesenia rozhodol o spojení konania o sťažnosti sťažovateľa v druhom rade\ns konaním o sťažnosti sťažovateľa v prvom rade na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. II. ÚS 139/2017.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnych zástupcov\nsťažovateľov a predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku najvyššieho\n\n5\n\nsúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právni zástupcovia sťažovateľov a predsedníčka\nnajvyššieho súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnych zástupcov sťažovateľov a predsedníčky\nnajvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný\nsúd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nPredsedníčka najvyššieho súdu sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti sťažovateľa\nv druhom rade vyjadrila v prípise č. k. KP 3/2016-4 z 18. februára 2016, ktorého súčasťou\nbolo aj vyjadrenie predsedu senátu najvyššieho súdu 1 TdoV sp. zn. KP 3/2016\nz 15. februára 2017 a zo 16. februára 2016 (ďalej len „vyjadrenie predsedu senátu“),\na k sťažnosti sťažovateľa v prvom rade v prípise č. k. KP 3/2017-8 zo 16. februára 2017.\nNásledne sa predsedníčka najvyššieho súdu opätovne (po prijatí sťažností na ďalšie\nkonanie, pozn.) vyjadrila k obom sťažnostiam aj v prípise č. k. KP 3/2017-8 z 13. júla 2017,\nv ktorom len odkázala na svoje pôvodné vyjadrenia.\nVo vyjadrení predsedu senátu zo 16. februára 2016 sa uvádza:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci opätovne rozhodol v rovnakom senáte,\nktorý bol zložený podľa rozvrhu práce, t. j. z členov senátu, ktorý ho tvorili v čase\npridelenia – nápadu veci na Najvyššom súde Slovenskej republiky.\nZ členov tohto senátu už nevykonávajú funkciu sudcovia JUDr. Stiffel,\nJUDr. Lipovský, JUDr. Toman, JUDr. Jakubík (pôvodne bolo členov celkom 13).\nPodľa rozvrhu práce, ak vec opätovne napadla Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky, pridelí sa tomu senátu, ktorý rozhodoval o dovolaní (vo veci samej) naposledy.\nZa senát, ktorý vo veci rozhodoval naposledy sa považuje aj senát označený v osobitnej\n\n6\n\nčasti iným poradovým číslom, ak je do tohto senátu zaradená väčšina naposledy vo veci\nrozhodujúcich sudcov.\nVeci, ktoré napadli senátom, dokončia senáty v pôvodnom zložení, vrátane\nzastupovania.\nSenát rozhodujúci v posudzovanej veci bol zložený v zmysle rozvrhu práce\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v kompetencii riadiaceho predsedu senátu, zo\nsudcov najvyššieho súdu, ktorí podľa rozvrhu práce tvorili tento senát v čase nápadu –\npridelenia veci, rešpektujúc aj ustanovenia o zastupovaní sudcov.\nPokiaľ by nebolo možné zostaviť senát týmto spôsobom, v zmysle rozvrhu práce\n(mimoriadne okolnosti) senát by bol zložený zo všetkých sudcov trestnoprávneho kolégia,\nresp. pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky náhodným výberom pomocou\nelektronického zariadenia. Aj s takouto možnosťou ráta rozvrh práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.“\nÚstavný súd predložil vyjadrenia najvyššieho súdu právnym zástupcom sťažovateľov\na vyzval ich k tomu, aby k nim zaujali svoje stanovisko.\nSťažovateľ v druhom rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval\nna vyjadrenia najvyššieho súdu v podaní z 15. augusta 2017 (doručenom ústavnému súdu\n17. augusta 2017), v ktorom uviedol, že „odkazuje bližšie na text samotnej sťažnosti (najmä\nstať Ib). Dovolím si v krátkosti poukázať na to, že Najvyšší súd SR sa nevyjadruje\nku konkrétnostiam uvedeným v sťažnosti, a preto je jeho vyjadrenie len všeobecné,\nbez konkrétnej argumentácie na skutkový stav, a teda je nepodložené jednotlivými\nustanoveniami rozvrhu práce Najvyššieho súdu, či zákona č. 757/2004 Z. z. v kontexte\npráva sťažovateľa na zákonného sudcu a spravodlivý súdny proces. Zároveň sa\npridržiavame právneho názoru v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS\n62/2015-50 z 2. 6. 2015, ktorý je plne použiteľný aj na namietané porušenie práva na\nspravodlivé konanie a zákonného sudcu sťažovateľa v prejednávanej veci.“.\nSťažovateľ v prvom rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval\nna vyjadrenia najvyššieho súdu v podaní z 1. augusta 2017 (doručenom ústavnému súdu\n\n7\n\n4. augusta 2017), v ktorom uviedol, že «V predmetnej veci sa jedná o opätovné\nposudzovanie opakovaného porušenia práva sťažovateľa...\nPo predchádzajúcom zrušujúcom Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nnapadla vec opätovne na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 23. 06. 2015.\nDňa 06. 07. 2015 adresoval predseda senátu JUDr. Štefan Michálik prípis\nelektronickej podateľni v zmysle, že na podklade Nálezu Ústavného súdu z 02. 06. 2015,\nsp. zn. III. ÚS 62/2015 má byť vec zapísaná do senátu 1 TdoV (č. l. 2361).\nNásledne bolo vydané „Potvrdenie“ o tom, že Najvyšší súd prijal dňa 06. 07. 2015\nnávrh na začatie konania v právnej veci\n\na spol. (č. l. 2362).\n\nPritom z č. l. 2348 súdneho spisu vyplýva, že prípisom zo dňa 01. 07. 2015 si\nNajvyšší súd Slovenskej republiky od Špecializovaného trestného súdu vyžiadal spisový\nmateriál PK – 2 T/12/2012.\nNie je zrejmé, prečo bola predmetná vec priraďovaná až dňa 06. 07. 2015, teda\ntakmer dva týždne po jej skutočnom nápade na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa\n23. 06. 2015.\nZ č. l. 2364 súdneho spisu následne vyplýva úprava predsedu senátu, ktorý stanovil\ntermín neverejného zasadnutia na 04. 08. 2015 o 10.00 hod v zložení senátu: JUDr. Hudák,\nJUDr. Dohňány, JUDr. Szabo, JUDr. Hatala.\nNapriek záväznému právnemu názoru, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky\nvyslovil v Náleze III. ÚS 62/2015-50 Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne porušil\nprávo sťažovateľa na zákonného sudcu zakotvené v čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko o dovolaní rozhodoval\nten istý „nezákonný“ senát, ktorý o dovolaní rozhodoval aj v rámci konania\n1 TdoV 15/2013.».\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n8\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd aj pri rozhodovaní o sťažnostiach sťažovateľov vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že vzhľadom na svoje ústavné\npostavenie vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného\nsúdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní,\nktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\nalebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nÚstavný súd pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľov považuje\nza potrebné upozorniť aj na tú časť svojej stabilizovanej judikatúry, v ktorej pripomína, že\nk úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného\npráva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu\nspočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv\na slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že\n\n9\n\norgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu\ntakýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu\ntakéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci\nbez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi\nzisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, obdobne aj\nII. ÚS 9/00, III. ÚS 300/06, III. ÚS 199/08).\nSťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\ngarantovaného čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva garantovaného čl. 6\nods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nRovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 listiny nemožno nikoho odňať jeho zákonnému\nsudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že zásada\nzákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého\núčastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní\npodľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich\nprideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada\n\n10\n\npevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné\núčely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie\nveci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie\npodmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 212/2011).\nPojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami,\nktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť,\nbol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom\nza účelový.\n\nToto\n\nzákladné\n\nprávo\n\nje\n\nkonkretizované\n\nv\n\nprocesných\n\nkódexoch\n\npre posudzovaný prípad v Trestnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu\nsúdnictva a postavenie sudcov.\nK týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť\nsúdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu až po rozmanité\nrozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada\nprideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými\nv rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (IV. ÚS 116/2011).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zjavne vyplýva, že za zákonného sudcu\ntreba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho\nfunkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce\nsúdu (III. ÚS 116/06).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcej sa práv\nzaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného\n\n11\n\nzaložená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným\nspôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000). V každom\njednotlivom prípade musia byť aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky,\nktoré zaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle\npri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom (napr. rozsudok DMD Group, a. s.,\nproti Slovensku z 5. 10. 2010).\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu\nsudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú\nvšetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník\nkonania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred\nurčeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 18 zákona o súdoch senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov,\nz ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát\nnajvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže\nustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť\nvždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.\nUstanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.\nPodľa § 16 ods. 2 zákona o súdoch ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu\nsenátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý\npredseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako\nspravodajcovi.\n\n12\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a) až c) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje\na) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených\nvybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,\nb) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce\nsa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi\na organizuje činnosť senátu,\nc) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov\na súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi\nkonanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho\núradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať\njednotlivé úkony.\nÚlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach sťažovateľov je posúdiť,\nči v dovolacom\n\nkonaní\n\nv\n\nich\n\ntrestnej\n\nveci\n\nvedenej\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 1 TdoV 7/2015 rozhodoval senát najvyššieho súdu v zákonnom zložení.\nPre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\na postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu bola zásadnou skutočnosť, že v trestnej veci\nsťažovateľov už v minulosti najvyšší súd v rámci dovolacieho konania rozhodoval\nv identickom zložení senátu, ktorý tvorili sudca JUDr. Štefan Michálik ako predseda senátu\na sudcovia JUDr. Daniel Hudák, JUDr. Viliam Dohňanský, JUDr. Peter Szabo\na JUDr. Peter Hatala ako členovia senátu, a to v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 TdoV 15/2013, ktoré vyústilo do uznesenia z 25. júna 2014. Označené uznesenie\nnajvyššieho súdu ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 zrušil práve\nz dôvodu porušenia základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n13\n\nV odôvodnení nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 sa okrem\niného uvádza, že „... riadiaci predseda senátu JUDr. Milan Lipovský sa na rozhodovaní\nsenátu 1 TdoV v sťažovateľovej veci nepodieľal, hoci nemohol byť považovaný\nza vylúčeného v zmysle § 31 ods. 3 Trestného poriadku. Keďže namiesto neho sa na\nrozhodovaní o dovolaní podieľal iný – náhradný člen senátu, bolo zloženie senátu\nnajvyššieho súdu rozhodujúceho v danej veci postihnuté vadou, ktorá ústavne neprípustným\nspôsobom zasiahla do obsahu základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu\nzaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj do obsahu práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru zaručujúceho prerokovanie veci zákonne zriadeným a obsadeným súdom.\nÚstavný súd zastáva názor, že obsahu základného práva na zákonného sudcu\nzaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, resp. právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyhovuje len taká aplikácia dopadajúcich ustanovení Trestného poriadku, zákona\no súdoch a na základe neho vydaného rozvrhu práce, podľa ktorého bude dovolací senát\nnajvyššieho súdu zložený na základe rozvrhom práce určeného poradia sudcov zaradených\ndo konkrétneho senátu, teda že v prípade rozhodovania o mimoriadnych opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam najvyššieho súdu ho budú tvoriť prví piati sudcovia\nv poradí, ako sú tam uvedení, teda inými slovami, predseda senátu a stáli členovia senátu.\nNamiesto nich môžu v senáte zasadať aj náhradní členovia senátu, avšak len v prípadoch,\nv ktorých sú stáli členovia senátu vo veci vylúčení zo zákonného dôvodu (§ 31 a nasl.\nTrestného poriadku) alebo z iných dôležitých dôvodov (napríklad z dôvodu neprítomnosti\nsudcu na pracovisku pre jeho práceneschopnosť alebo z dôvodu náhlej prekážky brániacej\nsudcovi vykonávať jednotlivé úkony alebo podieľať sa na rozhodovaní súdu.\n... Ústavný súd tiež poznamenáva, že najvyšší súd vo svojom stanovisku nevysvetlil\n(a nevyplýva to ani z obsahu jeho spisu), z akých dôvodov boli pri rozhodovaní senátu\nnahradení aj ďalší stáli členovia senátu, t. j. JUDr. Krajčovič a JUDr. Piovartsy.“.\nZo spisu najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 7/2015 ústavný súd zistil, že 6. júla 2015\npredseda senátu JUDr. Štefan Michálik adresoval elektronickej podateľni pokyn\nv nasledujúcom znení: „Na podklade Nálezu Ústavného súdu z 2. júna 20105, sp. zn.\nIII. ÚS 62/2015 zapíš do senátu 1 TdoV.“.\n\n14\n\nElektronická podateľňa vydala 6. júla 2015 potvrdenie o tom, že najvyšší súd prijal\n6. júla 2015 návrh na začatie konania v právnej veci\n\na vec bola\n\npridelená na rozhodnutie senátu tunajšieho súdu 1 TdoV.\nPodľa rozvrhu práce na rok 2015 v znení opatrenia č. 1 zo 14. januára 2015,\nopatrenia č. 2 z 12. februára 2013, opatrenia č. 3 z 12. marca 2015, opatrenia č. 4\nz 31. marca 2015, opatrenia č. 5 zo 16. apríla 2015, opatrenia č. 6 z 29. apríla 2015,\nopatrenia č. 7 z 27. mája 2015 a opatrenia č. 8 z 19. júna 2015 bolo zloženie senátu 1 TdoV\ntakéto:\n1/ JUDr. Libor Duľa – predseda senátu,\n2/ JUDr. Štefan Michálik – predseda senátu,\n3/ JUDr. Peter Krajčovič – stály člen senátu/predseda senátu,\n4/ JUDr. Martin Piovartsy – stály člen senátu/predseda senátu,\n5/ JUDr. Daniel Hudák – stály člen senátu/predseda senátu,\n6/ JUDr. Viliam Dohňanský – náhradný člen senátu,\n7/ JUDr. Pavol Farkaš – náhradný člen senátu,\n8/ JUDr. Peter Szabo – náhradný člen senátu,\n9/ JUDr. Peter Hatala – náhradný člen senátu a\n10/ JUDr. Juraj Kliment – náhradný člen senátu.\nPodľa poznámky č. 1 k osobitnej časti rozvrhu práce upravujúcej zloženie senátov\ntrestnoprávneho kolégia, ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu TdoV\nalebo ak je senát TdoV z rôznych dôvodov neúplný, doplnenie senátu vykoná riadiaci\npredseda senátu výberom spomedzi náhradných členov senátu podľa poradia, v akom sú\nv prehľade o zložení senátu uvedení. Ak nie je možné takto senát doplniť, postupuje sa\npodľa všeobecnej časti rozvrhu práce.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu dovolacieho súdu vydal senát 1 TdoV\nv zložení JUDr. Štefan Michálik – predseda senátu a členovia senátu JUDr. Daniel Hudák,\nJUDr. Viliam Dohňanský, JUDr. Peter Szabo a JUDr. Peter Hatala. Z uvedeného vyplýva,\n\n15\n\nže okrem predsedu senátu JUDr. Michálika a člena senátu JUDr. Hudáka bol senát tvorený\nnáhradnými členmi senátu.\nÚstavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 vyslovil, že v prípade\nrozhodovania o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam najvyššieho\nsúdu majú senát tvoriť prví piati sudcovia v poradí, ako sú tam uvedení, teda inými slovami,\npredseda senátu a stáli členovia senátu, a nie náhradníci. Keďže v čase prvého rozhodovania\n(uznesenie sp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014) o dovolaní sťažovateľov boli stálymi\nčlenmi senátu 1 TdoV okrem JUDr. Milana Lipovského aj sudcovia JUDr. Štefan Michálik,\nJUDr. Peter Krajčovič, JUDr. Piovartsy a JUDr. Daniel Hudák, ústavný súd konštatoval, že\nnie je zrejmé, „z akých dôvodov boli pri rozhodovaní senátu nahradení aj ďalší stáli\nčlenovia senátu, t. j. JUDr. Krajčovič a JUDr. Piovartsy“.\nZ nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 je teda zreteľne\nčitateľný právny záver ústavného súdu, v zmysle ktorého treba za zákonných sudcov\npovažovať stálych členov senátu v poradí, ako sú v rozvrhu práce uvedení. Namiesto stálych\nčlenov senátu môžu v senáte zasadať aj náhradní členovia senátu, avšak len v prípadoch,\nv ktorých sú stáli členovia senátu vo veci vylúčení zo zákonného dôvodu (§ 31 a nasl.\nTrestného poriadku) alebo z iných dôležitých dôvodov (napríklad z dôvodu neprítomnosti\nsudcu na pracovisku pre jeho práceneschopnosť alebo z dôvodu náhlej prekážky brániacej\nsudcovi vykonávať jednotlivé úkony alebo podieľať sa na rozhodovaní súdu).\nZ § 18 zákona o súdoch vyplýva, že o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam senátov najvyššieho súdu rozhoduje senát zložený z predsedu senátu\na zo štyroch sudcov. Rozvrh práce však do dovolacích senátov najvyššieho súdu\n(1 TdoV a 2 TdoV) zaraďuje vyšší počet sudcov ako päť, v danom prípade dokonca až\ndesať sudcov. Zároveň však v poznámke č. 1 k tejto časti rozvrhu práce ustanovuje\nvýkladové pravidlo, z ktorého vyplýva, že sudcovia uvedení v rozvrhu práce v poradí\nod 6. miesta sú len náhradnými členmi senátu a na rozhodovaní senátu sa môžu zúčastniť,\nlen ak je senát TdoV z rôznych dôvodov neúplný. Navyše, toto doplnenie neúplného senátu\nsa má vykonať podľa poradia, v akom sú sudcovia v prehľade o zložení senátu uvedení.\n\n16\n\nVo vyjadreniach najvyššieho súdu k sťažnostiam sťažovateľov sa neuvádza, že\nv preskúmavanej veci boli niektorí zo stálych členov senátu 1 TdoV z rozhodovania\no dovolaní sťažovateľov bol vylúčení a že existoval dôvod na to, aby namiesto nich\nrozhodovali niektorí z náhradných členov senátu.\nPredseda senátu vo vyjadrení zo 16. februára 2016 argumentuje odkazom na čl. II\nods. 4 rozvrhu práce na rok 2015 (aj keď ho explicitne neuvádza, pozn.), podľa ktorého\nveci, ktoré boli opätovne predložené najvyššiemu súdu po tom, čo najvyšší súd už\nkonal vo veci samej a rozhodol o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku,\nsa po lustrácii pridelia senátu, ktorý vo veci samej rozhodoval naposledy, a to aj\nv prípade, ak je nápad vecí do senátu zastavený; ak takého senátu pre zmenu v organizácii\npráce niet alebo do senátu nie je väčšina jeho naposledy vo veci rozhodujúcich členov, vec\nsa pridelí náhodným výberom podľa odseku 1. Za senát, ktorý vo veci rozhodoval\nnaposledy, sa považuje aj senát označený v osobitnej časti iným poradovým číslom, ak je\ndo tohto senátu zaradená väčšina naposledy vo veci rozhodujúcich sudcov.\nVo vzťahu k tejto argumentácii najvyššieho súdu ústavný súd poznamenáva, že je\ncelkom nepochybné, že vec mala byť opätovne pridelená senátu 1 TdoV, ktorému bola\npridelená aj pôvodne. Pridelenie veci opätovne predloženej najvyššiemu súdu po tom, čo\nnajvyšší súd už konal vo veci samej a rozhodol o riadnom alebo mimoriadnom opravnom\nprostriedku senátu (v zložení, v ktorom senát vo veci samej rozhodoval naposledy,\npozn.), prichádza ale logicky do úvahy len v prípade, ak dôvody, pre ktoré bolo pôvodné\nrozhodnutie najvyššieho súdu o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku\nzrušené, nespočívali v neprípustnom zásahu do základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Inými slovami, v prípade, ak pôvodné rozhodnutie najvyššieho\nsúdu o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku bolo zrušené z dôvodu\nporušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v dôsledku\nnezákonného zloženia príslušného senátu, musí byť vec opätovne pridelená tomuto senátu\n(v danom prípade 1 TdoV), avšak v jeho zákonnom zložení.\n\n17\n\nNa tomto základe ústavný súd musí opätovne konštatovať, že najvyšší súd vo svojom\nvyjadrení nevysvetlil (a nevyplýva to ani z obsahu jeho spisu), z akých dôvodov boli\npri rozhodovaní senátu nahradení stáli členovia senátu, t. j. JUDr. Libor Duľa, JUDr. Peter\nKrajčovič a JUDr. Martin Piovartsy.\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený\nzo sudcov príslušného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce tvorili tento senát v čase pridelenia\nveci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, však nezodpovedá prípad, ak sa zákonní\nsudcovia nezúčastnia na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných\npredpokladov na ich nahradenie. V okolnostiach predloženej veci dospel ústavný súd\nk záveru, že opatrením predsedu senátu najvyššieho súdu došlo k určeniu konkrétnych\nsudcov rozhodujúcich v senáte spôsobom nerešpektujúcim vopred ustanovené pravidlá pre\njeho zloženie. Vo veciach sťažovateľov tak konal a rozhodoval senát najvyššieho súdu\nv zložení, ktorý podľa názoru ústavného súdu nezodpovedal požiadavkám kladeným\nzákonom o sudcoch na zákonného sudcu (zákonných sudcov), a tak ani ústavným\npožiadavkám vyvoditeľným z čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6\nods. 1 dohovoru. Uvedený postup najvyššieho súdu bol tak v rozpore so zásadou\nprideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v rozvrhu práce, ktorých\núčelom je vylúčiť svojvoľný a účelový výber sudcov.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny,\nako aj práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n18\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že postupom najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 TdoV 7/2015 aj jeho uznesením zo 4. augusta 2015 bolo porušené základné právo\nsťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ako\naj ich právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany\npráv sťažovateľov aj vrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nnajvyššiemu súdu na nové prejednanie (bod 2 výroku nálezu). Po zrušení napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie bude najvyšší súd povinný\nopätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľov v zákonnom zložení senátu, pričom bude\nviazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym\nzastupovaním v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní\núhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2015, ako aj z výšky priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €,\n\n19\n\nkeďže vo veci boli poskytnuté úkony právnej služby aj v roku 2017. Každému\nzo sťažovateľov priznal úhradu za dva úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie\na prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby v roku 2017\n(vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa v prvom rade z 15. augusta 2017 a vyjadrenie\nprávneho zástupcu sťažovateľa v druhom rade z 1. augusta 2017 ) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon uskutočnený v roku\n2015 po 139,83 € a v roku 2017 po 147,33 €, t. j. spolu 426,99 €, čo spolu s režijným\npaušálom dvakrát po 8,39 € a jedenkrát po 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu\n452,61 €. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účty právnych\nzástupcov sťažovateľov spoločnosti Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Baláž a JUDr. Ľudovíta Štangloviča,\nJarmočná 2264/3, Šaľa (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "trestné konanie", "sudca-zákonný", "dovolanie", "sudca-zákonný", "súd-senát", "súd-rozvrh práce"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1TdoV/7/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e57413b7-5124-4068-a2a2-5604d0e603e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 62/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a71011bb-2d19-4325-b91d-e9be5c859dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.48.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.48.2019.1"}, {"guid": "ussr:d58fb757-c51a-4822-9012-09c8f7406bdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.472.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.472.2018.1"}, {"guid": "f485fb39-5168-41c8-abea-07206119a65b:b7a88e87-b463-4d09-a259-1ab74182d7b4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4119010917.1", "spisova_znacka": "1To/70/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/70/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4119010917.1"}]}