{"guid": "ussr:92177b39-f16a-4a9b-b138-6d5e253d112e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.134.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2017 z 1. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 134/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.134.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92177b39-f16a-4a9b-b138-6d5e253d112e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.134.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.134.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.134.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 134/2017-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Ndt 16/2016 z 29. júna 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n5. septembra 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Ndt 16/2016 z 29. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo\n\nsťažnosti\n\na z jej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nproti\n\nsťažovateľovi\n\n(a\n\nďalším\n\nspoluobžalovaným) je vedené trestné stíhanie pre zločin porušovania domovej slobody\npodľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov, ako aj pre ďalšie trestné činy. Trestné konanie o obžalobe\nprokurátora podanej (aj) proti sťažovateľovi vedie Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 2 T 102/2013.\nSťažovateľ na hlavnom pojednávaní 9. júna 2016 vzniesol námietku zaujatosti\nproti všetkým sudcom okresného súdu s odôvodnením, že 1. júna 2016 podal Krajskému\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o ochranu osobnosti smerujúcu\nproti okresnému súdu, ako aj proti krajskému súdu (konanie o žalobe vedie krajský súd\npod sp. zn. 12 C 2/2016, pozn.) a zároveň navrhol odňatie a prikázanie veci inému súdu\ntoho istého druhu a stupňa podľa § 23 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Najvyšší súd o návrhu sťažovateľa\nna delegáciu rozhodol napadnutým uznesením tak, že trestná vec sťažovateľa vedená\nokresným súdom pod sp. zn. 2 T 102/2013 sa tomuto súdu a krajskému súdu neodníma.\nSťažovateľ namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv odôvodňuje\nnajmä takto:\n„Sťažovateľ z dôvodu rozhodnutia NS SR o dovolaní, ktorým vyhlásil porušenie\nzákona v jeho neprospech KS v Trnave a zároveň OS v Trnave spočívajúce v práve\nna spravodlivý súdny proces, podal žalobu pre nezákonný postup štátnych orgánov\nv spojení s ochranou osobnosti, ktorou zažaloval OS TT aj KS TT, čím sa s týmito súdmi\ndostal do preukázateľného sporu... Z dôvodu podanej žaloby sťažovateľ vzniesol námietku\nproti celému konajúcemu OS TT... Opodstatnenie videl (sťažovateľ, pozn.) v tom, že hoci by\nsudcovia tohto súdu nemuseli byť priamo zaujatí, vznik dôvodnej pochybnosti\n\n2\n\no ich nezaujatosti ale bude existovať vždy, keďže je preukázateľné, že s uvedeným súdom\nje sťažovateľ v inom súdnom spore.\n... NS (najvyšší súd, pozn.), ktorý rozhodoval o delegácii konal v rozpore s čl. 46\nods. 1, ale aj čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a dopustil sa absolútneho porušenia právnej istoty\ngarantovanej v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď rozhodol aj o nevylúčení KS TT bez vyjadrenia\nsudcov tohto súdu. Už fakt, že sťažovateľovi neboli predložené vyjadrenia sudcov OS TT,\nktoré boli súčasťou rozhodnutia NS SR, bolo porušením rovnosti zbraní a sťažovateľ sa\ns nimi nemal možnosť oboznámiť, prípadne na ne replikovať. Napriek skutočnosti,\nže oficiálne vznesená námietka s návrhom na odňatie a prikázanie veci bola len na OS TT,\nnebol podľa sťažovateľa oprávnený NS SR rozhodnúť aj o KS TT, keďže od tohto súdu\nnemal vyjadrenia sudcov o možnej zaujatosti a zároveň konanie na KS TT ešte\nneprebiehalo.\n... Tým, že NS SR rozhodol bez vyjadrenia sudcov KS TT aj o tomto súde a o jeho\nnevylúčení a zároveň rozhodol o OS TT bez toho, aby umožnil sťažovateľovi poznať\nvyjadrenia sudcov OS TT, vybočil až natoľko z rámca ústavných pravidiel, že takýto exces\nz hraníc nemôže byť ústavne akceptovateľný, pretože je absolútnym odmietaním\nspravodlivosti...“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. NS SR v konaní sp. zn. 3 Ndt 16/2016 zo dňa 29. 06. 2016 porušil základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru...\n2. Zrušuje sa uznesenie NS SR sp. zn. 3 Ndt 16/2016 zo dňa 29. 06. 2016 z dôvodu\nprotiústavnosti a vracia sa mu na nové konanie.\n3. NS SR sa zaväzuje vyplatiť do troch dní od právoplatnosti (doručenia) tohto\nnálezu náhradu všetkých trov konania sťažovateľa.“\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n4\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2\n(t. j. aj v konaní pred súdmi, pozn.) rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených\nzákladných práv podľa ústavy, resp. práva podľa dohovoru došlo (v podstate) tým,\nže najvyšší súd rozhodujúci o jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci\n-\n\nnedoručil sťažovateľovi vyjadrenia sudcov okresného súdu k ním vznesenej\nnámietke ich zaujatosti,\n\n5\n\n-\n\nrozhodol (aj) o tom, že trestná vec sťažovateľa sa neodníma krajskému súdu, hoci\nsťažovateľ namietal zaujatosť len sudcov okresného súdu,\n\n-\n\nrozhodol o tom, že trestná vec sťažovateľa sa neodníma krajskému súdu bez toho,\naby si zabezpečil vyjadrenia sudcov označeného súdu k návrhu na delegáciu veci.\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\n\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľom označenými základnými právami podľa ústavy, resp. označeným právom\npodľa dohovoru.\nPodľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec\npríslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí\na prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.\nNajvyšší súd napadnuté uznesenie, ktorým o návrhu sťažovateľa na delegáciu\nrozhodol tak, že trestná vec sťažovateľa (a ostatných spoluobžalovaných, pozn.) vedená\nokresným súdom pod sp. zn. 2 T 102/2013 sa okresnému súdu a krajskému súdu neodníma,\nodôvodnil okrem iného takto:\n„Na hlavnom pojednávaní konanom 9. júna 2016 obžalovaný\nvzniesol námietku zaujatosti proti celému okresnému súdu s odôvodnením, že 1. júna 2016\npodal žalobu na Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave (č. l. 4176).\n\n6\n\nPísomným podaním zo 17. júna 2016 (č. l. 4198 spisu) vzniesol obžalovaný\nnámietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Trnava a zároveň\npožiadal aj o odňatie veci z pôsobnosti Krajského súdu v Trnave a jej prikázanie inému\nsúdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Trestného poriadku.\n... Súčasťou spisu sú vyjadrenia všetkých sudcov v súčasnosti konajúceho Okresného\nsúdu Trnava (č. l. 4199 - 4200) k návrhu obžalovaného, z ktorých vyplýva, že ani jeden\nsudca tohto súdu sa necíti byť zaujatý v predmetnej veci a nemá žiaden vzťah\nk prejednávanej veci ani k obžalovanému.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským\nsúdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Trestného\nporiadku ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je\ndaný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu\nv Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.\nPodľa existujúcej súdnej praxe námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti\nvšetkým sudcom konkrétneho súdu sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia\n§ 23 Trestného poriadku.\n... Inštitút odňatia a prikázania veci možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup\nexistujú dôležité dôvody. Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú pritom\npredovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovného\npôsobenia trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov, a čo najrýchlejšie\nprejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež\npožiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia\nv prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti však\nmožno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne\npodieľajú a nie proti neurčitým osobám, napríklad všetkým sudcom určitého súdu. Taktiež\nje nevyhnutné uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie\nz nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci.\nPri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie\na prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej\nsúvislosti a pri posudzovaní opodstatnenosti a závažnosti, treba prihliadať aj na význam\nzákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.\n\n7\n\nZ ustanovenia čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva princíp, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému\nsudcovi. Treba pripomenúť na tomto mieste, že právo na zákonného sudcu má každý, teda\nnielen obžalovaný. Z označeného ústavného princípu vyplýva, že sudcov možno vylúčiť\nz vykonávania úkonov trestného konania len celkom výnimočne a zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato\na spravodlivo.\nV týchto súvislostiach je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2 ods. 2\nzák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý\na zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len\nna základe skutočností zistených v súlade so zákonom.\nObsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď\nvýnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.“\nK námietkam zaujatosti vzneseným sťažovateľom, resp. k jeho návrhu na delegáciu\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol:\n„Analýzou námietok zaujatosti, ktoré predložil obžalovaný\n\n, možno\n\ndospieť k názoru, že obžalovaný bez relevantných dôvodov namietal aj sudcov, ktorí sa\nna rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú.\nZ obsahu jeho podaní je zrejmé, že dôvody pre odňatie veci konajúcim súdom vidí\nnajmä v tom, že nesúhlasí so spôsobom ich rozhodovania v doterajšom priebehu konania\n(zrušenie veci v dovolacom konaní a podanie žaloby).\nZ vecného hľadiska najvyšší súd zdôrazňuje, že námietky obžalovaného vytýkajúce\nsúdu prípadný chybný procesný postup alebo spôsob rozhodnutia, s ktorým sa nestotožní,\nmôže uplatniť v rámci použitia opravného prostriedku, čo sa stalo aj v tomto konaní a nie\nsú dôvodom na vylúčenie sudcu, senátu a už vôbec nie celého súdu z vykonávania úkonov\ntrestného konania.\nS poukazom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre odňatie\nveci konajúcim súdom, pretože v danom prípade nie sú splnené podmienky\n\n8\n\nna tzv. delegovanie veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku,\nnakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením,\nv dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej\ntrestnej veci. Samotný obžalovaný\n\nv návrhu na odňatie veci a jej prikázanie inému\n\nsúdu konštatuje, že si je vedomý, že podanie žaloby na konajúce súdy nemusí hneď\nznamenať, že sudcovia súdov, ktoré žaluje, sú voči nemu zaujatí.“\nPo preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej, vychádzajúc najmä\nz odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu zjavne nie je neodôvodnené, svojvoľné alebo\narbitrárne. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnil, prečo v okolnostiach posudzovanej veci nevzhliadol dôležité dôvody na odňatie\nveci príslušnému súdu a na jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.\nVo vzťahu k výhrade sťažovateľa, že najvyšší súd mu nedoručil vyjadrenia sudcov\nokresného súdu k jeho námietke zaujatosti, ústavný súd uvádza, že uvedená skutočnosť\nsama osebe nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia v sťažnosti označených práv\nsťažovateľa garantovaných ústavou, resp. dohovorom. Účelom inštitútu delegácie\npodľa § 23 Trestného poriadku je lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania\nprostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, pričom z povahy tohto inštitútu,\nako aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva výnimočnosť takéhoto postupu,\nktorý je opodstatnený len v prípade existencie dôležitých dôvodov. Preto ak podľa\nsťažovateľa dôležité dôvody na delegáciu mali spočívať v zaujatosti všetkých sudcov\nokresného súdu, bolo v prvom rade v jeho záujme, aby svoj návrh na delegáciu náležite\nodôvodnil relevantnými skutočnosťami, z povahy veci nezávislými od postoja sudcov\npríslušného súdu k nim. Nedoručenie vyjadrení sudcov okresného súdu sťažovateľovi,\nv ktorých uvádzajú, že sa necítia byť v trestnej veci sťažovateľa zaujatí, tak nemalo\na nemohlo mať vplyv na reálne uplatnenie procesného práva sťažovateľa podať návrh\nna delegáciu odôvodňovaný námietkou zaujatosti týchto sudcov. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej obsahom základného\npráva na prerokovanie veci nestranným súdom nie je povinnosť sudcu, resp. nadriadeného\n\n9\n\nsúdu vyhovieť návrhu oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z vykonávania\núkonov trestného konania, ale len ich povinnosť prerokovať každý takýto návrh oprávnenej\nosoby a s náležitým odôvodnením o ňom rozhodnúť (m. m. napr. I. ÚS 27/98,\nII. ÚS 121/03, III. ÚS 246/2012, I. ÚS 364/2016).\nK námietke sťažovateľa, že najvyšší súd rozhodol (aj) o tom, že jeho trestná vec sa\nneodníma krajskému súdu, hoci namietal zaujatosť len sudcov okresného súdu, ústavný súd\npoukazuje na skutočnosti vyplývajúce zo sťažovateľom predloženej dokumentácie.\nSťažovateľ 9. júna 2016 na hlavnom pojednávaní vo veci vedenej okresným súdom\npod sp. zn. 2 T 102/2013 vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného\nsúdu. Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ písomným podaním zo 14. júna 2016\nodôvodnil svoj návrh na delegáciu, pričom v ňom okrem iného uviedol, že „aj z dôvodu\nnastolenia právnej istoty navrhujem odňatie a prikázanie veci aj z pôsobnosti Krajského\nsúdu v Trnave, ktorý je súčasne žalovaným v žalobe, ktorú som dňa 1. 6. 2016 adresoval\nna krajský súd“. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd, ktorý\nnapadnutým uznesením rozhodol aj o tom, že trestná vec sťažovateľa sa neodníma\n(popri okresnom súde, pozn.) ani krajskému súdu, postupoval ústavne konformným\nspôsobom, keďže svojím rozhodnutím reagoval na návrh sťažovateľa, ktorý výslovne\nnavrhoval odňatie veci aj z pôsobnosti krajského súdu.\nNapokon k výhrade sťažovateľa, že najvyšší súd rozhodol o návrhu na delegáciu\nvo vzťahu ku krajskému súdu bez toho, aby si zabezpečil vyjadrenia jeho sudcov, ústavný\nsúd poukazuje na to, že sťažovateľ svoj návrh na odňatie a prikázanie veci odôvodňoval\nobjektívnou skutočnosťou – podaním žaloby o ochranu osobnosti (aj) proti krajskému súdu.\nVyjadrenia sudcov krajského súdu k tejto objektívnej skutočnosti by tak v kontexte návrhu\nsťažovateľa nemohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Ani označená námietka\nsťažovateľa preto nie je spôsobilá spochybniť ústavnú akceptovateľnosť napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorý podanie žaloby sťažovateľom (aj) proti krajskému súdu\nnevyhodnotil ako dôležitý dôvod na delegáciu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku.\n\n10\n\nNad rámec už uvedených predbežných záverov ústavný súd považuje za žiaduce\nzdôrazniť, že podanie žaloby o ochranu osobnosti proti všeobecnému súdu, resp. všetkým\nsudcom tohto súdu obvineným nikdy nemôže samo osebe zakladať dôvod na vyhovenie\nnávrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.\nV opačnom prípade by súd rozhodujúci o takomto návrhu vedome vo svojej podstate\npripustil, že si obvinený bude sám vyberať sudcov, ktorí budú rozhodovať v jeho trestnej\nveci.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nevykazuje ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom\noznačených práv, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie\nv konaní pred ústavným súdom. Zjavná neopodstatnenosť podanej sťažnosti ako nedostatok\npodmienky jej prijateľnosti na ďalšie konanie je vzhľadom na podstatu námietok\nsťažovateľa takej povahy, že by ju nebolo možné odstrániť ani potom, ako by ústavný súd\nustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho zástupcu. Ustanovenie právneho\nzástupcu sťažovateľovi v posudzovanej veci by preto nebolo účelné a ani hospodárne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. marca 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "delegácia", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:429123b7-d666-43b5-b283-548fb2072c12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.364.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2016 z 8. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.364.2016.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:6130bb76-64e9-417a-851a-0610f278c215", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6130bb76-64e9-417a-851a-0610f278c215"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}