{"guid": "ussr:0e3882b5-8884-4c78-9248-2cba96aed40b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.130.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 130/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/2017 z 1. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 130/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.130.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0e3882b5-8884-4c78-9248-2cba96aed40b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.130.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.130.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.130.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 130/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval\n- sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2016 z 23. novembra\n2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 340/2013 z 10. decembra 2014\n(vedenú pod sp. zn. Rvp 41/2017) a\n- sťažnosť\n\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016\nz 13. decembra 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 597/2014\nzo 4. augusta 2015 (vedenú pod sp. zn. Rvp 236/2017), a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 41/2017 a sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 236/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 41/2017.\n2. Sťažnosti\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ v 1. rade“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 6 Cdo 74/2016 z 23. novembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 23. novembra\n2016“)\n\na\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 4 Co 340/2013 z 10. decembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok z 10. decembra\n2014“), a 7. februára 2017 mu bola doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016\nz 13. decembra 2016 (ďalej aj „uznesenie z 13. decembra 2016“, spolu ďalej aj „napadnuté\nuznesenia“) a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 597/2014 zo 4. augusta 2015 (ďalej aj\n„rozsudok zo 4. augusta 2015“, spolu ďalej aj „napadnuté rozsudky“).\n\n2\n\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 41/2017 a z priloženej fotokópie napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z 23. novembra 2016 vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade sa\nv konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej\nSlovenskej republike, zastúpenej\n\n(ďalej aj „\n\n“), domáhal\n\nnáhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 193/2011 zo 4. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok\nzo 4. apríla 2013“) žalobu sťažovateľa v 1. rade zamietol. Proti rozsudku okresného súdu\nzo 4. apríla 2013 podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom z 10. decembra 2014 tak, že rozsudok okresného súdu\nzo 4. apríla 2013 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nz 10. decembra 2014 podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením z 23. novembra 2016 tak, že ho odmietol.\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 236/2017 a z priloženej fotokópie napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z 13. decembra 2016 vyplýva, že sťažovateľ v 2. rade sa\nv konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 15 C 190/2011 proti žalovanej (\n\n)\n\ndomáhal náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 C 190/2011 z 29. mája 2014\n(ďalej len „rozsudok z 29. mája 2014“) žalobu a návrh sťažovateľa v 2. rade na prerušenie\nkonania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu z 29. mája 2014 podal sťažovateľ v 2. rade odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom zo 4. augusta 2015 tak, že rozsudok\nokresného súdu z 29. mája 2014 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu zo 4. augusta 2015 podal sťažovateľ v 2. rade dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením z 13. decembra 2016 tak, že ho odmietol.\nKu skutkovým a právnym okolnostiam právnych vecí, ktoré boli predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovatelia zhodne uvádzajú, že ako členovia vložili do družstva\n\n3\n\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré\ndružstvo zhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\na investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať\nna základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch,\nna základe zverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska.\nProspekt investície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n(ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka\ns cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia\nna poskytovanie investičných služieb vydaného\n\ndo 1. marca 2011, kedy mu\n\nodobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových\nhodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva\na ich spracovanie v rámci prospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia\ncenných papierov podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších\npredpisov a podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi\n„a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v\nznení zmien a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6.\n2008“ (ďalej len „zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľmi do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch\n\n, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\n\nvyplývajú zo zákona Slovenskej národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska\nv znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov\n\nvykonávala dohľad\n\nnad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona č. 747/2004 Z. z.\n\n4\n\no dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\nSťažovatelia sa v konaniach pred okresným súdom a krajským súdom domáhali proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná\n\n) náhrady škody v presne určených\n\nsumách, pričom tvrdili, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom\n\npri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\n\nSťažovatelia v konaniach pred okresným súdom argumentovali, že peňažné\nprostriedky každý z nich do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol\nna to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad\na tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho\npeňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že\nmôže dôjsť ku škode na jeho investícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas\ntrvania zmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov\nzo Zmluvy, s obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré\nDružstvu zverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto\nubezpečenie vyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť\npodľa zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva Obchodníkom s CP\nnad zmluvne dohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa zmluvy.\nV dôsledku... konania subjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla\nSťažovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa,\npretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, a ktorú Sťažovateľ v predmetnom\nkonaní preukázal predloženými dôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľov sú rozsudky krajského súdu z 10. decembra 2014\na 4. augusta 2015 založené na skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže\nv nich nebol „... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva...\nmala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\n\n5\n\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody.\n\nmala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\n\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva.\n\nvo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\n\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť\n\npred\n\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad\n\nod § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\n\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou\n\nvykonávala dohľad iba\n\npodľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\n\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\n. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala\n\nzisťovať (čo v prípade Družstva\n\nani Obchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných\ndohľad zo strany\n\nDružstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\n\nbol dokonca upravený tak široko, že\n\nmá zisťovať informácie\n\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak\n\nmala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\n\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\n\n6\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľov taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľov, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu, o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovatelia prostredníctvom dovolaní adresovaných najvyššiemu súdu namietali\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ich\nnázoru nevychádzajú z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností\na sú založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa sťažovateľov\nje namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí\nrozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto\nodmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu...\nSťažovateľ je toho názoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je\nmožné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia\nrovnako nie je zrejme akých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania\npridržiaval.“.\n\n7\n\nSťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozsudkami krajského súdu z 10. decembra 2014 a zo 4. augusta 2015, ako aj\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 23. novembra 2016 a z 13. decembra 2016,\nnapadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSťažovatelia sa zároveň domáhajú úhrady trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\nII.1 K spojeniu vecí\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\nPodľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\nAj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 166 ods. 1 CSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľov vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 41/2017 a sp. zn. Rvp 236/2017 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu\na skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak,\nže predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu\na napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu\nSťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v neexistuje medzi nimi podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07), a preto ich namietané porušenie možno posudzovať spoločne.\nII.2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 23. novembra 2016\na 13. decembra 2016\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažností sústredil na posúdenie,\nči ich nemožno považovať za zjavne neopodstatnené. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\ntotiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež\nposúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného\nsúdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n10\n\nÚstavný súd ešte pred posudzovaním opodstatnenosti sťažnosti považoval za žiaduce\npoukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu teda vyplýva, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atd.). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\nNapadnutými uzneseniami najvyšší súd dovolania proti napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu odmietol v súlade s § 447 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiam,\nproti ktorým nie je dovolanie prípustné.\nPodľa názoru sťažovateľov napadnuté uznesenia najvyššieho súdu nerešpektujú\nústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva vo vzťahu k rozhodujúcim\nskutkovým a právnym okolnostiam ich prípadu, vybočujú z ústavných medzí rozhodovania\npríslušného orgánu ochrany práva a znamenajú vlastne odmietnutie práva sťažovateľov\nna súdnu ochranu. Okrem toho napadnuté uznesenia nie sú podľa sťažovateľov dostatočným\nspôsobom odôvodnené, keďže nie je z nich zrejmé, čo možno považovať za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy.\n11\n\nNaopak, ústavný súd zastáva názor, že právne závery najvyššieho súdu vyslovené\nv napadnutých uzneseniach z 23. novembra 2016 a 10. decembra 2016 vo vzťahu\nk posúdeniu (ne)prípustnosti dovolania zodpovedajú dlhoročnej konštantnej judikatúre\ndovolacieho\n\nsúdu,\n\nsú\n\nracionálne\n\na presvedčivo\n\nvyargumentované.\n\nArgumentácia\n\nnajvyššieho súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti, a preto\nje z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná. Skutočnosť, že sťažovatelia majú\nna vec odlišný názor, sama osebe bez ďalšieho nezakladá porušenie nimi označených práv.\nPrípustnosť dovolaní smerujúcich proti napadnutým rozsudkom krajského súdu\nnajvyšší súd posúdil podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. júna 2016,\nteda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nNajvyšší súd vychádza zo správnej (a sťažovateľmi nespochybnenej) premisy, podľa ktorej\nv posudzovaných veciach možno prípustnosť dovolaní vyvodiť len z ustanovenia § 237\nods. 1 OSP, keďže dovolania smerovali proti potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a nešlo o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 238 ods. 2 a 3 OSP.\nRovnako je nepochybné, že dovolanie, ktorého prípustnosť sa opiera o § 237 ods. 1 OSP,\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP [§ 241\nods. 2 písm. a) OSP].\nSťažovatelia síce svoju argumentáciu o prípustnosti dovolania zakladali na § 237\nods. 1 písm. f) OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom), avšak dovolania neodôvodnili uvedením konkrétnych skutočností, z ktorých\nby odňatie možnosti konať pred súdom vyplývalo [teda v zmysle § 241 ods. 2 písm. a)\nOSP], pretože v skutočnosti namietali podľa nich nesprávne skutkové a právne závery\nokresného súdu a krajského súdu, teda dôvody subsumovateľné pod ustanovenia § 241\nods. 2 písm. b) a c) OSP. Tieto dovolacie dôvody však možno právne relevantným\nspôsobom uplatňovať iba v prípade dovolania, ktorého prípustnosť sa zakladá\nna ustanoveniach § 238, resp. § 239 OSP.\nZ uvedeného rámca režimu prípustnosti dovolania, ako aj vzájomného vzťahu medzi\nprípustnosťou dovolania a uplatniteľnými dovolacími dôvodmi možno uzavrieť,\n\n12\n\nže dovolania sťažovateľov sa javili už na prvý pohľad ako jednoznačne neprípustné,\na tak ich v konečnom dôsledku najvyšší súd napokon aj posúdil (obdobne v právne\na skutkovo totožnej veci rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 6/2017).\nNapadnuté uznesenia najvyššieho súdu z 23. novembra 2016 a z 10. decembra 2016\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za formalistické, keďže námietkou\nnesprávneho skutkového a právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností sa vzhľadom\nna existujúcu právnu úpravu dovolacieho konania najvyšší súd nemal právo zapodievať.\nPráve naopak, z medzí svojej právomoci by dovolací súd vybočil vtedy, keby sa zaoberal\nsprávnosťou skutkových a právnych záverov nižších súdov.\nVzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd medze prípustnosti dovolania,\nako aj medze vlastnej prieskumnej právomoci zdôvodnil v dostatočnej, výstižnej\na presvedčivej podobe, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia\nsa sťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí relevantných častí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažností odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozsudkami krajského súdu\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n13\n\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nz 10. decembra 2014 nadobudol právoplatnosť 30. januára 2015 (sťažnosť vedená\npod sp. zn. Rvp 41/2017) a napadnutý rozsudok krajského súdu zo 4. augusta 2015\n(sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 236/2017) nadobudol právoplatnosť 23. septembra 2015,\npričom sťažnosti adresované ústavnému súdu boli odovzdané na poštovú prepravu\n3. januára 2017 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 41/2017) a 2. februára 2017 (sťažnosť\nvedená pod sp. zn. Rvp 236/2017), t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na ich odmietnutie ako oneskorene podaných.\nZo sťažností zjavne vyplýva, že sťažovatelia začiatok plynutia zákonnej\ndvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odvodzovali odo dňa, kedy\nboli napadnuté uznesenia najvyššieho súdu doručené právnemu zástupcovi (19. decembra\n2016 – sťažnosť sp. zn. Rvp 41/2017 a 17. januára 2017 – sťažnosť sp. zn. Rvp 236/2017).\nSťažovatelia zrejme vychádzali z v zásade ustálenej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej\nsa lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní považuje za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ale s výnimkou prípadov,\nkeď to konkrétne okolnosti posudzovanej veci zjavne vylučujú (m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09,\n\nI. ÚS 239/09,\n\nIV. ÚS 49/2010,\n\nIV. ÚS 453/2010).\n\nK okolnostiam,\n\nktoré zjavne vylučujú aplikáciu uvedeného právneho názoru, patria predovšetkým také,\npri ktorých sťažovateľ v zmysle platnej právnej úpravy nedisponuje oprávnením podať\ndovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým podľa jeho\ntvrdenia mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, t. j. ak je dovolanie\nv konkrétnom prípade zjavne neprípustné. V takýchto prípadoch lehota podľa § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,\nktoré predchádzalo podaniu neprípustného dovolania (IV. ÚS 553/2012).\n\n14\n\nAplikujúc uvedené právne názory na veci sťažovateľov, možno podľa názoru\nústavného súdu konštatovať, že ich dovolania boli vzhľadom na konštrukciu ich\nargumentácie zjavne (už na prvý pohľad) neprípustné. V takomto prípade nemožno\ndovolanie (z materiálneho hľadiska) považovať za účinný mimoriadny opravný prostriedok\nv zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto na veci sťažovateľov nie je\naplikovateľná judikatúra ústavného súdu o začatí plynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy až po rozhodnutiach dovolacieho súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti v časti smerujúcej proti napadnutým\nrozsudkom krajského súdu odmietol ako oneskorene podané podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnostiach.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. marca 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "lehota-zmeškanie lehoty", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be65f1b7-2546-458d-ae7f-7c49e78730c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9ca0ea0a-8946-4018-bf5b-8cd46e87d8a9:fef5f7d3-baf2-4eb8-b5f9-adefaae5c675", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244554.1", "spisova_znacka": "8Co/597/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/597/2014 z 3. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244554.1"}, {"guid": "2dbe2fbb-ffe1-4db7-8285-34d72baf2420:0a0b8130-a6c9-47f5-b9d6-273c964b0b2f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7111228199.2", "spisova_znacka": "4Co/340/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/340/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7111228199.2"}], "citovane_v": []}