{"guid": "ussr:3e7a7efe-913b-4c85-a2a0-8f2cc8bfdbac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 126/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e7a7efe-913b-4c85-a2a0-8f2cc8bfdbac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 126/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2017\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej\n\na\n\nsudcu\n\nLadislava\n\nOrosza\n,\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, právne zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., Štúrova 27, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Alexander Bröstl, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 617/2015 z 9. septembra 2015,\nuznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla 2015\na uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20 C 231/2014 z 9. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára\n2016 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 617/2015 z 9. septembra 2015, uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla\n2015 a uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.\n20 C 231/2014 z 9. januára 2015.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že v právnej veci žalobcu ‒ spoločnosti\n\n,\n\nproti sťažovateľovi ako žalovanému bolo uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn.\n20 C 231/2014 z 9. januára 2015 nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa sťažovateľovi\nzakázalo nakladať s nehnuteľnosťami, resp. spoluvlastníckymi podielmi v jeho vlastníctve.\nUznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla 2015 bolo\nuznesenie okresného súdu v časti zmenené tak, že sťažovateľovi sa zakázalo po dobu\njedného roka od doručenia uznesenia nakladať s nehnuteľnosťami, resp. spoluvlastníckymi\npodielmi v jeho vlastníctve. Napokon uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 617/2015\nz 9. septembra 2015 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu.\nUznesenie najvyššieho súdu sa stalo právoplatným 7. decembra 2015.\nPorušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že hoci\npodal proti uzneseniu krajského súdu tzv. neúplné (blanko) dovolanie, okresný súd ho\nv rozpore s ustanovením § 241 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nnevyzval na doplnenie neúplného dovolania (na uvedenie dovolacích dôvodov, rozsahu\nnapadnutého rozhodnutia a návrhov na doplnenie dokazovania), čo viedlo k tomu, že\nnajvyšší súd dovolanie odmietol pre neprípustnosť. Tento nesprávny procesný postup\nokresného súdu nenapravil ani najvyšší súd.\nPodľa názoru sťažovateľa nedodržaním postupu podľa § 241 ods. 3 a 4 OSP neboli\nsplnené procesné podmienky na predloženie neúplného dovolania najvyššiemu súdu, keďže\npredpokladom na predloženie dovolania na rozhodnutie najvyššiemu súdu bola jednak\n\n2\n\nvýzva na doplnenie alebo opravu neúplného dovolania v určenej lehote, ale tiež aj márne\nuplynutie lehoty určenej na opravu, príp. doplnenie dovolania. Za týchto okolností nebol\nnajvyšší súd oprávnený o tomto neúplnom dovolaní rozhodovať, ale pochybenie okresného\nsúdu mal sám odstrániť analogickým použitím ustanovenia § 211 OSP.\nSťažovateľ je presvedčený, že postupom, ktorý je v zrejmom rozpore s Občianskym\nsúdnym poriadkom, bolo zasiahnuté do jeho práv na súdnu ochranu, pretože bol ukrátený\no možnosť svoje dovolanie náležite odôvodniť a uplatniť dovolacie dôvody, a tým aj\no možnosť nechať preskúmať uznesenia okresného súdu a krajského súdu. Podľa\nsťažovateľa na tom nič nemení skutočnosť, že najvyšší súd preskúmal podmienky\nprípustnosti dovolania a konštatoval, že dovolanie nie je prípustné. Napokon sťažovateľ\npoukázal na to, že bez toho, aby najvyšší súd poznal dovolacie dôvody, ktoré chcel on\nuplatniť, nemohlo dôjsť k riadnemu preskúmaniu prípustnosti dovolania, pretože\nsťažovateľovi bolo znemožnené argumentovať proti postupu a rozhodnutiam súdov nižšieho\nstupňa.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n(...) na súdnu\n\nochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. septembra 2015, č. k. 8 Cdo 617/2015 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. apríla 2015, č. k. 3Co/148/2015-104\na uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 9. januára 2015 č. k. 20C/231/2014\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. septembra 2015, č. k. 8 Cdo 617/2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o.,\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\nII.\n3\n\n3. Z dovolania z 2. júna 2015 doručeného okresnému súdu 3. júna 2015 podaného\nprávnym zástupcom sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ podáva v zákonom ustanovenej\nlehote dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla 2015.\nNa základe tohto dovolania sťažovateľ navrhol, aby najvyšší súd uznesenie krajského\nsúdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne alebo uznesenie\nkrajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.\n4. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 617/2015 z 9. septembra\n2015 vyplýva najmä, že:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,\nže dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento\nopravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným\nprostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243\na ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje prípustné.\nPodľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu\no predbežnom opatrení.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie sú vymenované\nv § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o. i.) o uznesenie\no predbežnom opatrení (pozri § 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie odporcu smeruje proti\nuzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je v zmysle\n§ 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.\nSo zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo\nk procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť (242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa\ndovolací súd aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku či\nuzneseniu) odvolacieho súdu, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/\núčastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\n4\n\nuž prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol\nsúd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že\n§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú\nspôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných\nv § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie\nv zmysle § 239 O.s.p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa\no takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k takejto vade skutočne došlo. Dovolateľ\nprocesné vady konania v zmysle § 237 a/ až g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia nevyšla\nv dovolacom konaní najavo. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť\nnemožno.\nVzhľadom na to, že dovolanie odporcu nie je podľa § 239 a § 237 O.s.p. prípustné,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol (§ 243 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1\npísm. c/ O.s.p.).“\nIII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\n\n5\n\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n6. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 617/2015\nz 9. septembra 2015, uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla 2015\na uznesením okresného súdu sp. zn. 20 C 231/2014 z 9. januára 2015. Sťažovateľ je\npresvedčený, že súdy porušili ním označené práva, pretože okresný súd ho v rozpore\ns v tom čase platným a účinným ustanovením § 241 ods. 3 a 4 OSP nevyzval na doplnenie\nneúplného dovolania (na uvedenie dovolacích dôvodov), čo viedlo podľa sťažovateľa\nk tomu, že najvyšší súd jeho dovolanie odmietol pre neprípustnosť. Sťažovateľ tiež namieta,\nže uvedený nesprávny procesný postup okresného súdu nenapravil ani najvyšší súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom(...)\n7. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nokresného súdu sp. zn. 20 C 231/2014 z 9. januára 2015 a uznesením krajského súdu\nč. k. 3 Co 148/2015-104 z 8. apríla 2015\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\nSťažovateľ svojou sťažnosťou napáda aj súvisiace uznesenie okresného súdu\nv spojení s predmetným uznesením krajského súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ\nvyužil svoje právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v spojení\ns uznesením krajského súdu dovolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n7\n\n8. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 617/2015 z 9. septembra 2015\nČlánok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\nPodľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\nSúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného\npostupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým\nspojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou\núčastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n9. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nporušenie § 241 ods. 3 a 4 OSP, ku ktorému v okolnostiach danej veci bezpochyby došlo\n(všeobecné súdy nevyzvali sťažovateľa na doplnenie tzv. blanko dovolania), signalizuje\npotenciálnu arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a s tým spojené možné\nporušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či vzhľadom na\nodôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať\n8\n\nporušenie označených ústavných práv napadnutým postupom a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívnou ani opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ani orgánom ochrany\nzákonnosti, ale nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Je síce\npravdou, že v jednom zo svojich skorších rozhodnutí ústavný súd vyslovil, že porušením\nčl. 46 ods. 1 ústavy je každé porušenie zákona upravujúceho konanie pred súdom [(porov.\nI. ÚS 26/94, č. 2/1994 Zbierky nálezov a uznesení ústavného súdu (ďalej len „ZNaU“)],\ntento názor sa v neskoršej judikatúre neudržal. Podľa v súčasnosti už ustálenej judikatúry sa\nnie každé porušenie zákonnosti považuje zároveň za porušenie ústavnosti (porov. v tomto\nsmere už II. ÚS 23/96, č. 6/1997 ZNaU, ale napr. aj II. ÚS 273/2013). Podľa ústavného\nsúdu je teda pri posudzovaní nedostatkov v postupe všeobecného súdu pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia vždy potrebné uvážiť, do akej miery prípadné porušenie zákona\nzakladá pre sťažovateľa aspoň trochu reálnu možnosť dosiahnuť iné (pre neho\npriaznivejšie), nové rozhodnutie. Ak takáto možnosť neexistuje, pretože napadnuté\nrozhodnutie je správne a ani prípadné odstránenie vytýkaného nedostatku v novom konaní\nby neumožnilo všeobecnému súdu rozhodnúť inak, pre sťažovateľa priaznivejšie, treba\npodľa názoru ústavného súdu považovať takýto procesný nedostatok – hoci by aj bol\nporušením zákona – len za porušenie zákonnosti, no nie ústavnosti. Preto je podľa\nústavného súdu vylúčené, aby vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv dôsledku porušenia procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku) v konaní\nvšeobecného súdu o dovolaní, ak by ani v prípade, že by všeobecný súd v ďalšom konaní\nvytknutý nedostatok odstránil, v dôsledku jednoznačnej zákonnej úpravy ani teoreticky by\nneprichádzalo do úvahy, aby súd dovolaniu sťažovateľa vyhovel.\nNa základe týchto úvah dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľom vznesená\nnámietka by v okolnostiach danej veci nemohla byť akceptovateľná, aj keby najvyšší súd\nvyzval sťažovateľa na doplnenie svojho „blanko“ dovolania. Najvyšší súd totiž po\npreskúmaní napadnutého uznesenia správne konštatoval, že dovolanie „odporcu smeruje\nproti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je\nv zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné“. Na uvedenom zistení by vôbec nič nemenila ani\n9\n\nskutočnosť, pokiaľ by sťažovateľ svoje dovolanie ‒ po výzve všeobecného súdu ‒ riadne\nodôvodnil. Okrem uvedeného napriek tomu, že sťažovateľ „procesné vady konania\nv zmysle § 237 a/ až g/ O.s.p. nenamietal“, najvyšší súd (ex offo) preskúmal napadnuté\nkonanie aj z tohto pohľadu a dospel k záveru, že „ich existencia nevyšla v dovolacom\nkonaní najavo“. Z uvedeného vyplýva, že v zásade by sa na veci nič nemuselo zmeniť ani\nvtedy, keby sťažovateľ svoje dovolanie na základe výzvy riadne odôvodnil. Najvyšší súd sa\nvo svojom uznesení s procesnými vadami v zmysle § 237 OSP aj tak zaoberal, a preto podľa\nnázoru ústavného súdu nemožno pochybenie najvyššieho súdu spočívajúce v nevyzvaní\nsťažovateľa na odôvodnenie svojho dovolania považovať za natoľko intenzívne, aby\nzasahovalo do ústavnej sféry, na ochranu ktorej je ústavný súd povolaný (porov. už citovaný\nčl. 124 ústavy). Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol v tejto časti sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú.\n9. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:647db891-3706-4b1f-8443-771a9378e66d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2013 z 16. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:647db891-3706-4b1f-8443-771a9378e66d"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "079b6658-6ff0-4a5d-8cdf-325bf2a81122:1469c3e6-8b3c-4f30-b6b1-98ad6b63b659", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8814203360.1", "spisova_znacka": "3Co/148/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/148/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8814203360.1"}], "citovane_v": []}