{"guid": "ussr:ef052812-a9ad-4073-afd7-acaa505bb6e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2017 z 9. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 109/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef052812-a9ad-4073-afd7-acaa505bb6e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 109/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti GOLF INTERNATIONAL, s. r. o., Tatranská 754, Veľká Lomnica, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r. o., Kováčska 21, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Ladislav Nižník, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37\nods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 14\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež základných práv podľa čl. 20 a čl. 47\nCharty\n\nzákladných\n\npráv\n\nEurópskej\n\núnie\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\nsp. zn. 6 Co 43/2016, 6 Co 107/2016 z 27. mája 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti GOLF INTERNATIONAL, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n2. decembra 2016\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nosobne\n\ndoručená\n\nrepubliky\nsťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\nobchodnej\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nspoločnosti\n\nbola\nGOLF\n\nINTERNATIONAL, s. r. o., Tatranská 754, Veľká Lomnica (ďalej len „sťažovateľka“),\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r. o., Kováčska 21, Košice, v mene\nktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Ladislav Nižník, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 14 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež\nzákladných práv podľa čl. 20 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 6 Co 43/2016, 6 Co 107/2016 z 27. mája 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje\nv konaní vedenom Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n3 C 8/2012 v procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa žalobkyňa (obchodná\nspoločnosť VEĽKÁ LOMNICA, s. r. o.) domáha zaplatenia sumy 551 829 €\ns príslušenstvom z titulu nároku na zľavu z kúpnej ceny vo výške 15 % z kúpnej ceny.\nSťažovateľka uzatvorila so žalobkyňou ako kupujúcou 8. septembra 2006 kúpnu\nzmluvu, na základe ktorej previedla na žalobkyňu vlastnícke právo k pozemku\nnachádzajúcemu sa v katastrálnom území\n\na žalobkyňa jej zaplatila kúpnu\n\ncenu v sume 110 829 370,16 Sk. Nárok na zľavu z kúpnej ceny bol formulovaný v čl. VII\nbode 2 kúpnej zmluvy takto: „V prípade, že Predávajúci poruší niektoré svoje vyhlásenie\nuvedené v čl. III body 6, 7, na ktorých splnenie sa Kupujúci spolieha, a bez ktorých by\nneuzavrel túto zmluvu, má Kupujúci nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 15 % z kúpnej\nceny za každé jednotlivé porušenie.“ V súlade s čl. III bodom 6 kúpnej zmluvy sťažovateľka\nvyhlásila a garantovala žalobkyni výstavbu wellness centra a športového areálu, pričom\npredpokladaný termín ukončenia výstavby a kolaudácie bol daný v priebehu roka 2009.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 3 C 8/2012 z 18. novembra 2013 (ďalej len\n„rozsudok z 18. novembra 2013“) žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov\nkonania. V odôvodnení rozsudku z 18. novembra 2013 okresný súd uviedol, že žalovaná\nsíce porušila povinnosť v čl. III bode 6 kúpnej zmluvy tým, že do júna 2007 nezačala\ns výstavbou wellness centra a športového areálu, avšak od 1. júla 2007 začala plynúť\npremlčacia lehota, pričom ak žaloba bola podaná na okresnom súde 23. novembra 2011,\n\n2\n\nbola podaná po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty, takže okresný súd žalobe nemohol\nvyhovieť.\nKrajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 7/2014 z 26. februára 2015 (ďalej len „rozsudok\nz 26. februára 2015“) rozsudok okresného súdu z 18. novembra 2013 potvrdil vo výroku\no zamietnutí žaloby, zrušil vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku z 26. februára 2015 krajský súd\nzdôraznil, že rozhodujúcim pre potvrdenie prvostupňového rozsudku bola formulácia čl. III\nbodu 6 kúpnej zmluvy, ktorý upravoval termín ukončenia výstavby a kolaudácie iba\npredpokladaným termínom, pričom dodal, že zľava z kúpnej ceny môže byť uplatnená iba\nza porušenie záväzku, ktorý je definovaný určito, pričom nedodržanie predpokladaného\ntermínu nemožno považovať za porušenie záväzku, ktoré by malo za následok vznik práva\nna zľavu z kúpnej ceny.\nPo vrátení veci (výrok o trovách konania) súdu prvého stupňa okresný súd uznesením\nsp. zn. 3 C 8/2012 z 18. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie z 18. augusta 2015“) žalobkyňu\nzaviazal povinnosťou zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania v sume 18 311,77 €\nz titulu trov právneho zastúpenia a Slovenskej republike náhradu trov konania\nv sume 53,29 €.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 628/2015 z 24. februára 2016 (ďalej len „nález\nz 24. februára 2016“) rozsudok krajského súdu z 26. februára 2015 zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd po vrátení veci ústavným súdom uznesením\nsp. zn. 6 Co 43/2016, 6 Co 107/2016 z 27. mája 2016 rozsudok okresného súdu\nz 18. novembra 2013 a uznesenie okresného súdu z 18. augusta 2015 zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu\n- porušuje princíp rovnosti zbraní a právo na kontradiktórne konanie (ďalej len „prvá\nnámietka“),\n- je nedostatočne odôvodnené (ďalej len „druhá námietka“),\n\n3\n\n- porušuje jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ďalej\nlen „tretia námietka“).\nPrvou námietkou sťažovateľka argumentuje, že krajský súd v napadnutom uznesení\nv rozpore so skutočnosťou uviedol, že sa k odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu okresného\nsúdu z 18. augusta 2015 o náhrade trov konania nevyjadrila. Sťažovateľka tvrdí, že\nk odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila podaním z 23. februára 2016. Týmto spôsobom došlo\npodľa názoru sťažovateľky k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, keď krajský\nsúd v „odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 27. 05. 2016, sp. zn. 6 Co/43/2016 neuviedol,\nako sa voči odvolaniu žalobcu proti trovám konania vyjadril žalovaný, čo zakladá\nnepreskúmateľnosť uvedeného uznesenia a zároveň aj ústavnú neakceptovateľnosť.\nV súvislosti s uvedeným teda konštatujeme, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy.“.\nK druhej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu sťažovateľka argumentuje, že „Nepopierateľným oprávnením odvolacieho\nsúdu je zhodnotiť dostatočnosť a odôvodnenosť rozhodnutia prvostupňového súdu, čomu\nvšak súčasne koreluje povinnosť odvolacieho súdu vysvetliť svoje prípadné výhrady\nku kvalite prvostupňového rozhodnutia. Je teda nevyhnutné, aby v potrebnej kvalite bola\nodôvodnená aj kritika odvolacieho súdu na adresu kvality prvostupňového rozhodnutia\na jeho odôvodnenia.“.\nSťažovateľka tvrdí, že povinnosťou krajského súdu bolo v odôvodnení napadnutého\nustanovenia „presne stanoviť, aké právne úkony má Okresný súd Kežmarok vykonať, resp.\naké dôkazy má vykonať na odstránenie nejasností v súdnom spise. Bolo teda povinnosťou\nKrajského súdu Prešov striktne uložiť prvostupňovému súdu pokyny, ktorými by sa mal\ntento riadiť pri opätovnom rozhodovaní vo veci. To znamená, že pokiaľ má Krajský súd\nPrešov zato, že prvostupňový súd dospel k záveru o premlčaní práva žalobcu bez toho, aby\nnáležite zistil a vyhodnotil skutočnosti podstatné pre určenie začiatku plynutia premlčacej\ndoby, potom mal Krajský súd Prešov napr. určiť, či je potrebné doplniť dokazovanie a\nvypočuť v prvostupňovom konaní opätovne účastníkov konania, resp. stanoviť, akí\nsvedkovia majú byť vypočutí, či aké dôkazy majú byť predložené. ... odôvodnenie\n\n4\n\nnapadnutého zrušujúceho uznesenia krajského súdu nespĺňa požiadavky plynúce na kvalitu\nodôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov zo základného práva na súdnu ochranu a z\npráva na spravodlivé súdne konanie. Dôvody, na ktorých Krajský súd Prešov založil svoje\nvýhrady voči odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia, nie sú dostatočne konkrétne a\nsťažovateľovi ako účastníkovi konania na strane žalovaného nedávajú odpoveď na otázku,\nprečo bolo zo strany Krajského súdu Prešov potrebné rozhodnúť zrušením meritórneho\nrozsudku a vrátením veci na ďalšie konanie.“.\nKrajskému súdu nemožno uprieť právo „na vlastnú predstavu o podobe odôvodnenia\nrozhodnutia v merite (resp. predstavu vychádzajúcu z nálezu Ústavného súdu SR,\nsp. zn. III. ÚS 628/2015), avšak miera potrebnej konkrétnosti odôvodnenia zrušujúceho\nrozhodnutia odvolacieho súdu nie je determinovaná len konkrétnosťou dôvodov uvedených\nv náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 628/2015, ale aj konkrétnosťou kritizovaného\nodôvodnenia zrušovaného prvostupňového rozhodnutia vo veci samej. V opačnom prípade\ntotiž odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia nedáva účastníkovi konania dostatočnú\nodpoveď na otázku priamo súvisiacu s poskytovanou súdnou ochranou, a to je otázka, prečo\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej zrušil, vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie, a tým oddialil nastolenie právnej istoty o riešení sporu tvoriaceho predmet\nkonania pred všeobecnými súdmi.“.\nK námietke porušenia „zásady na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\nsťažovateľka uvádza, že ústavný súd nálezom z 24. februára 2016 konštatoval, že\npovinnosťou krajského súdu bolo zaoberať sa podstatnou námietkou sťažovateľky\nspočívajúcou v spochybnení okresným súdom ustáleného začiatku plynutia premlčacej\nlehoty na uplatnenie jej práva na zľavu z kúpnej ceny a v odôvodnení rozhodnutia sa s ňou\nprimeraným spôsobom zaoberať a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadať.\nKrajský súd však napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu z 18. novembra 2013\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie bez toho, aby sa akýmkoľvek\nspôsobom zaoberal a vysporiadal s nálezom ústavného súdu z 24. februára 2016, čím došlo\nk porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n5\n\nSťažovateľka namieta procesnú stránku spôsobu rozhodnutia, ku ktorej pristúpil\nkrajský súd. Podľa sťažovateľky by malo byť zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu\nodvolacím súdom výnimočné, pričom „pokiaľ mal súd po opätovnom preskúmaní dôkazov\nza to, že okresný súd vec správne, resp. nesprávne právne posúdil, bolo povinnosťou\nkrajského súdu, aby sám o predmetnej veci rozhodol, bez toho, aby vec vrátil\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa, právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 37 ods. 3\nListiny základných práv a slobôd, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; právo zaručené podľa čl. 14 bod 1\nPrílohy č. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd; právo na rovnosť pred zákonom zaručenú čl. 20 Charty základných\npráv Európskej únie, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces\npodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, uznesením Krajského súdu Prešov\nzo dňa 27. mája 2016, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/43/2016 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 27. mája 2016, v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Co/43/2016 sa zrušuje a vec samu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia,\nako budú Ústavným súdom Slovenskej republiky ustálené, ktoré je Krajský súd Prešov\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\n\nII.\n\n6\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jednou z úloh, s ktorými sa musí\nústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vysporiadať, je aj posúdenie, či\nnie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n7\n\nSťažovateľka argumentuje, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práv podľa čl. 14 medzinárodného\npaktu a čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež základných práv podľa čl. 20 a čl. 47 charty.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nV súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec\nbola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch\nustanovených zákonom.\nPodľa čl. 14 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má\núplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným\nsúdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom\nobvinení proti nemu.\nPodľa čl. 20 charty pred zákonom sú si všetci rovní.\nV súlade s čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nKaždý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc\n8\n\nsa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc\npotrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 47 charty\nnapadnutým uznesením krajského súdu\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva na rovnosť pred zákonom\nvyplývajúceho z čl. 20 charty a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty,\nbolo úlohou ústavného súdu vysporiadať sa v prvom rade s aplikovateľnosťou označených\nustanovení charty na prerokúvanú vec. Zo znenia čl. 51 ods. 1 charty, ako aj\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88\nWachauf, Zb. 1989, s. 2609, alebo rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi,\nZb. 1997, s. I-7493) totiž jednoznačne vyplýva, že povinnosť členských štátov rešpektovať\npráva vymedzené v práve Európskej únie je pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak ide\no konanie v rámci pôsobnosti Európskej únie (m. m. IV. ÚS 154/2012).\nPodľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na ustanovenie charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu a v konečnom dôsledku aj na judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie, nie je v posudzovanej veci charta aplikovateľná.\nV okolnostiach posudzovanej sťažnosti sa vec sťažovateľky v konaní pred všeobecnými\nsúdmi týka výlučne nárokov vyplývajúcich zo súkromnoprávneho vzťahu a v tejto súvislosti\nkonkrétne inštitútu premlčania, pričom z dostupnej listinnej dokumentácie ústavný súd\nnezistil, že by všeobecné súdy vo veci aplikovali právo Európskej únie (ustanovenia\nprávneho predpisu aplikované na vec sťažovateľky neboli prijaté na účely implementácie\nsmerníc Európskej únie a na vec sťažovateľky neboli aplikované ani nariadenia Európskej\núnie).\nKeďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv garantovaných chartou, dospel k záveru, že v tejto časti\nje sťažnosť neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\n\n9\n\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 47 ods. 3 ústavy\na čl. 37 ods. 3 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 medzinárodného paktu napadnutým\nuznesením krajského súdu\nSťažovateľka napáda rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol zrušený rozsudok\nokresného súdu, pričom argumentuje porušením princípu rovnosti zbraní a práva\nna kontradiktórne konanie (krajský súd v napadnutom uznesení v súvislosti s rozhodovaním\no trovách konania neuviedol argumentáciu sťažovateľky k odvolaniu žalobkyne, čo zakladá\npodľa názoru sťažovateľky jeho nepreskúmateľnosť a ústavnú neakceptovateľnosť, pozn.),\nnedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia a nedodržaním žiaduceho procesného\npostupu pri rozhodovaní (podľa sťažovateľky mal krajský súd sám vo veci rozhodnúť\nbez vrátenia\n\nveci\n\nokresnému\n\nsúdu,\n\npozn.).\n\nNesprávnym\n\nprocesným\n\npostupom\n\npri rozhodovaní spočívajúcom vo vrátení veci okresnému súdu zároveň podľa sťažovateľky\ndošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže tým\ndochádza k predĺženiu konania v jej veci.\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd v prvom rade\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že základné právo\nna súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená,\nmusí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť\nprocesnými prostriedkami, ktoré boli obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku\n\n10\n\n(m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06) a v súčasnosti sú obsiahnuté v Civilnom\nsporovom poriadku. V nadväznosti na to ústavný súd pripomína, že v rámci konania\no sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť\no rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo. V zmysle uvedeného\nv konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania sťažnosti stále prebieha, nemožno\nuvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nzo zásady preskúmavania len tých právoplatných rozhodnutí, ktorými bolo konanie\nskončené, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá\nčasť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa,\nako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania\na nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny\ndôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nV nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd konštatuje, že okolnostiach\nposudzovaného prípadu sú splnené predpoklady na uplatnenie výnimky z už spomenutej\nzásady, podľa ktorej ústavný súd v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len\nprávoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa\nprávoplatne skončilo konanie.\nPrvá aj druhá námietka (tretia námietka smeruje proti porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto je v tejto súvislosti irelevantná, pozn.), ktorou sťažovateľka odôvodňuje\nporušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, smerujú proti\notázkam procesného charakteru, ktoré už nebudú môcť byť predmetom preskúmavania\n\n11\n\nv ďalšom priebehu konania. Podľa názoru ústavného súdu prvá námietka smerujúca proti\npostupu krajského súdu, ktorý neprihliadol na vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu\nžalobkyne proti uzneseniu okresného súdu z 18. augusta 2015, ako aj druhá námietka\nsmerujúca proti odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu z pohľadu požiadaviek\nkladených na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie prvostupňového\nsúdu, sú spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do sťažovateľkou\noznačených práv garantovaných ústavou, listinou, medzinárodným paktom a dohovorom.\nÚstavný súd preto považoval za žiaduce posúdiť tieto námietky z hľadiska ich\nopodstatnenosti.\nII.2.1 K prvej námietke\nV súvislosti s prvou námietkou sťažovateľka argumentuje, že krajský súd\nv napadnutom uznesení v rozpore so skutočnosťou uviedol, že sťažovateľka sa k odvolaniu\nžalobkyne proti uzneseniu okresného súdu z 18. augusta 2015 nevyjadrila. Týmto spôsobom\nmalo dôjsť k porušeniu jej práva na rovnosť účastníkov v konaní a zároveň aj k porušeniu\njej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, keďže krajský\nsúd sa jej námietkami smerujúcimi proti odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu okresného\nsúdu z 18. augusta 2015 nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť a zároveň aj ústavnú\nneakceptovateľnosť napadnutého uznesenia.\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že zásada\nkontradiktórnosti tvorí imanentnú súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a pretože ústavný súd už viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti\nzdôraznil, že v obsahu tohto práva a základného práva na súdnu ochranu nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07), zásada kontradiktórnosti teda zároveň\ntvorí aj imanentnú súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZ početnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcej\nsa požiadavky kontradiktórnosti konania možno vyvodiť (napr. Brandstetter proti Rakúsku\nrozsudok ESĽP z 28. 8. 1991, Lobo Machado proti Portugalsku, rozsudok Veľkého senátu\nESĽP z 20. 2. 1996 a ďalšie), že podstatou zásady kontradiktórnosti konania je právo mať\n\n12\n\nmožnosť oboznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu stranami sporu alebo\nnezúčastneným subjektom (od ktorého si súd prípadne mohol také vyjadrenie alebo dôkaz\nvyžiadať) a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie, pričom toto právo\nje priznané stranám, resp. účastníkom konania. Zásada kontradiktórnosti spočíva\nv existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, teda v rovnosti zbraní účastníkov\nkonania a znamená nielen to, že každý z účastníkov konania musí mať možnosť predkladať\ndôkazy a argumentáciu dôležitú pre úspech v spore, ale aj možnosť oboznámiť sa s každým\ndôkazom a argumentáciou, ktoré sú predložené v súdnom spore druhým účastníkom\nkonania na účely ovplyvniť rozhodnutie súdu a zároveň vyjadriť sa k nim (Mantovanelli\nproti Francúzsku, sťažnosť č. 21497/93, rozsudok ESĽP z 18. 3. 1997).\nZ príloh predložených sťažovateľkou vyplýva, že k odvolaniu žalobkyne proti\nuzneseniu okresného súdu o trovách konania z 18. augusta 2015 sa sťažovateľka vyjadrila\npodaním z 23. februára 2016, teda pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní proti\noznačenému rozhodnutiu okresného súdu.\nAj napriek tomu, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu (s. 4)\nvyplýva jeho konštatovanie o tom, že „žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril“,\npodľa názoru ústavného súdu nie je námietka sťažovateľky za existencie konkrétnych\nokolností spôsobilá privodiť jej ujmu majúcu za následok porušenie jej garantovaných\nústavou, listinou, medzinárodným paktom a dohovorom.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na zmysel a účel sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako špecifického právneho prostriedku ochrany pred porušením\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz kvalifikovanej zmluvy je neodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto sťažnosti aj\nposúdenie, či sťažovateľovi bola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\norgánu verejnej moci spôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma v čase\nrozhodovania ústavného súdu (reálne) hrozí. V situácii, keď ústavný súd zistí, že\nsťažovateľovi napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej\nmoci nebola spôsobená žiadna ujma, resp. mu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania\nnehrozí, neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia ústavou garantovaných práv,\n\n13\n\nv opačnom prípade by totiž rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnadobudlo akademický charakter (II. ÚS 431/2016).\nPre záver ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti časti sťažnosti, ktorou\nsťažovateľka\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojich\n\npráv\n\npodľa\n\nústavy,\n\ndohovoru,\n\nlistiny\n\na medzinárodného paktu v súvislosti s prvou námietkou, sú rozhodujúce nasledujúce\nskutočnosti:\nDruhým výrokom nálezu ústavného súdu z 24. februára 2016 bol zrušený rozsudok\nkrajského súdu z 26. februára 2015 a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie.\nZ uvedeného dôvodu bola vec sťažovateľky vrátená do štádia rozhodovania o odvolaniach\nžalobkyne proti rozsudku okresného súdu z 18. novembra 2013 a proti uzneseniu okresného\nsúdu z 18. augusta 2015, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania.\nZ relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,\nže zrušenie rozsudku okresného súdu z 18. novembra 2013 a vrátenie veci okresnému súdu\nna ďalšie konanie boli dôvodmi, pre ktoré krajský súd zároveň zrušil uznesenie okresného\nsúdu z 18. augusta 2015 o trovách konania, keďže „rozhodnutie o trovách konania je\nod rozhodnutia vo veci samej závislé“.\nNie je potrebné osobitne pripomínať, že v sporových konaniach sa v súvislosti\ns náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný\núspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane (§ 255 a nasl. Civilného sporového\nporiadku). Úspech v konaní pritom treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu,\npričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Vzhľadom\nna skutočnosť zrušenia meritórneho rozhodnutia okresného súdu a vrátenia veci tomuto\nsúdu na ďalšie konanie odpadol dôvod, pre ktorý by bol krajský súd povinný vo veci\nuplatnených nárokov na náhradu trov konania rozhodnúť, a tým sa aj zaoberať jednak\nodvolaním žalobkyne proti uzneseniu okresného súdu z 18. augusta 2015 a zároveň aj\nvyjadrením sťažovateľky k tomuto odvolaniu. Pokiaľ v prerokúvanej veci nebola v čase\nvydania napadnutého uznesenia krajského súdu vyriešená meritórna otázka súvisiaca\ns nárokom na zľavu z kúpnej ceny, a teda zároveň aj otázka úspechu v spore, nebol dôvod,\naby sa krajský súd vôbec otázkou náhrady trov konania vysporiadaval. Za tejto situácie\n\n14\n\npreto aj keď krajský súd v napadnutom uznesení nesprávne uviedol, že sťažovateľka sa\nk podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, uvedené nie je spôsobilé privodiť\nsťažovateľke reálnu ujmu na jej v sťažnosti označených právach. Vo veci bude meritórne\nrozhodovať okresný súd, ktorý následne podľa výsledku sporu rozhodne aj o trovách\nkonania, prípadne vo veci náhrady trov konania rozhodne krajský súd v dôsledku podaného\nopravného prostriedku.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časť sťažnostnej argumentácie sťažovateľky\ntýkajúcej sa jej prvej námietky vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto v tejto časti\nsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.2 K druhej námietke\nV rámci druhej námietky sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského\nsúdu je nedostatočne odôvodnené, keďže nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené\nna rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie prvostupňového súdu.\nSťažovateľka tvrdí, že výhrady krajského súdu použité v napadnutom uznesení nie sú\ndostatočne konkrétne a nedávajú odpoveď na otázku, prečo bolo nevyhnutné, aby krajský\nsúd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.\nPosudzujúc druhú námietku sťažovateľky, ústavný súd v prvom rade uvádza, že\nnemá dôvod spochybňovať argumentáciu, podľa ktorej aj napadnuté uznesenie krajského\nsúdu (rušiace rozsudok okresného súdu z 18. novembra 2013 a uznesenie okresného súdu\nz 18. augusta 2015) je spôsobilé byť predmetom jeho ústavného prieskumu, pretože niet\npochýb, že i uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne\nnekončí, musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z viacerých čiastkových aspektov základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie, musí napríklad dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká naň z čl. 46\nods. 1 ústavy či z čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru plynie, jeho enunciát\nmusí mať potrebný právny základ v ustanoveniach procesného práva, ako aj náležitú oporu\nv odôvodnení. Nerešpektovanie príkladom menovaných požiadaviek by pri neskoršom\n\n15\n\nústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov vo veci samej\nuž totiž nebolo napraviteľné.\nPri preskúmavaní ústavnej udržateľnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu, ústavný súd vychádzal\nzo skutočnosti, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto\nv súlade so svojou ustálenou judikatúrou nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZa výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je\nv prvom rade zodpovedný všeobecný súd. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo ratifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne s priamym\ndopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05).\nV odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd vo vzťahu k druhej námietke\nsťažovateľky predovšetkým uviedol:\n«Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel k záveru o premlčaní práva\nžalobcu bez toho, aby náležite zistil, vyhodnotil a právne posúdil skutočnosti podstatné pre\nurčenie začiatku plynutia premlčacej doby. Jeho rozhodnutie je preto predčasné.\n\n16\n\nPri aplikácii výkladového pravidla podľa § 266 Obchodného zákonníka sa prvostupňový\nsúd nezaoberal naplnením podmienok pre aplikáciu jednotlivých odsekov, mal jednoznačne\nvylúčiť možnosť aplikácie výkladového pravidla podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka\npred aplikáciou nasledujúcich odsekov, teda mal skúmať úmysel konajúcej osoby - žalobcu\nako subjektu, ktorý mal článok III. bod 6. kúpnej zmluvy formulovať a súčasne tiež, či tento\númysel bol resp. musel byť druhej strane známy. Tento význam, resp. výklad prejavu vôle\nmal následne byť určujúcim faktorom pre posudzovanie plynutia lehôt. Prvostupňový súd\nopomenul prihliadnuť na základnú kontraktuálnu logiku, keď jednak bez toho, že by táto\nmožnosť vyplývala z vykonaného dokazovania, prvostupňový súd rozdelil povinnosť\nvybudovať wellness centrum a športový areál na dve samostatné fázy - povinnosť so stavbou\nzačať a povinnosť stavbu dokončiť a jednak len na základe „konkrétnejšie“ dojednaného\nčasu začatia výstavby ustanovil toto za cieľ sporného zmluvného ustanovenia. Stanovil\nzačiatok plynutia premlčacej doby bez toho, aby na základe vykonaného dokazovania tak,\nako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, mal jednoznačne za vylúčené, že účelom dotknutého\nustanovenia bolo dobudovanie prostredia pre plánovanú výstavbu obytných budov, resp.\nvybudovanie celého komplexu bytov a športovo - relaxačných zariadení vo vzájomnej\nspolupráci kupujúceho a predávajúceho ako vlastníkov susediacich pozemkov. Z obsahu\nspisu nevyplýva jednoznačne, že by prejav vôle kupujúceho a predávajúceho formulovaný\nv dotknutej zmluve, s ohľadom na ďalší obsah zmluvy, základnú logiku, pri riadnej\na zodpovednej aplikácii § 266 Obchodného zákonníka mohol byť vykladaný tak, že by\nporušením článku III ods. 6 zmluvy bolo už len samo nedodržanie termínu začatia výstavby\na toto o sebe by bolo určujúcim faktorom pre rozhodnutie žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu\npri dojednanej cene. Odôvodnenie rozsudku a vykonaný výklad vôle zmluvných strán\nopomína napr. list predávajúceho zo 17. 07. 2006 a celkovo je na úkor preskúmateľnosti,\npretože je zamerané len na začiatok výstavby a úplne opomína vyrovnanie sa s ukončením\nvýstavby Wellness centra a športového areálu.\nPod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom\nsúdnom konám účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 140/2011 zo dňa 6. 10. 2011\na 4 Cdo 165/2011 zo dňa 28. 9. 2011). Platí to aj vo vzťahu k uvedeniu presvedčivých\ndôvodov (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Napadnutý rozsudok sa nevyrovnáva so zásadnou otázkou\n\n17\n\nplynutia premlčacej doby až od ukončenia výstavby a je tak na úkor preskúmateľnosti.\nPrvostupňový súd týmto postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou\nprvostupňového súdu bude v zmysle záverov ústavného súdu posúdiť premlčanie z hľadiska\nplynutia času pri predpokladanom ukončení stavby.»\nV súvislosti s druhou námietkou sťažovateľky ústavný súd poukazuje aj na právny\nnázor už vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého je v záujme dodržania\npožiadaviek vyplývajúcich zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žiaduce, aby\nv potrebnej kvalite bola odôvodnená aj kritika odvolacieho súdu na adresu kvality\nodôvodnenia súdu prvého stupňa. Odôvodnenosť vyslovenej požiadavky podčiarkuje okrem\niného i samotná zásada viazanosti prvostupňového súdu právnym názorom súdu\nodvolacieho. Ak je totiž súd prvého stupňa povinný rešpektovať v ďalšom konaní právny\nnázor odvolacieho súdu o nedostatočnosti (resp. predčasnosti) svojho skoršieho meritórneho\nrozhodnutia, potom je odôvodnené od odvolacieho súdu očakávať náležité sformulovanie\ndostatočne konkrétnych inštrukcií o potrebe nedostatočné odôvodnenie na prvom stupni\ndoplniť, vysvetliť či bližšie konkretizovať (m. m. III. ÚS 46/2013).\nAj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov vychádza z právneho názoru,\npodľa ktorého ak má byť súd prvého stupňa skutočne viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne\nuviesť, z akého právneho názoru vychádzal. Z právneho názoru odvolacieho súdu musí byť\nsúdu prvého stupňa zrejmé, v čom spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov, hlavne v čom\nspočívajú nedostatky dokazovania, skutkových zistení a skutkových záverov alebo prečo\nbolo právne posúdenie veci chybné. Súd prvého stupňa je viazaný len takým právnym\nnázorom, ktorý bol skutočným základom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu.\nArgumentácia sťažovateľky týkajúca sa jej druhej námietky vyúsťuje do záveru,\nže v konkrétnych okolnostiach jej veci bolo povinnosťou krajského súdu po vrátení veci\nna základe nálezu ústavného súdu z 24. februára 2016 rozhodnúť v merite veci.\n\n18\n\nÚstavný súd vo svojom náleze z 24. februára 2016 vyslovil porušenie základného\npráva žalovanej podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 7/2014 a jeho rozsudkom\nz 26. februára 2015 a zároveň zrušil označený rozsudok krajského súdu.\nV súlade s § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, je ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť, pričom v tomto konaní je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nZo zrušujúceho napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že rozsudok\nokresného súdu z 18. novembra 2013 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania krajského súdu, keďže dospel\nk záveru, že žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý sa nevyrovnal so zásadnou otázkou\nplynutia premlčacej doby až od ukončenia výstavby welness a športového areálu.\nPovinnosť vec znovu prerokovať a rozhodnúť (§ 56 ods. 6 ústavného zákona)\nnemožno vo vzťahu k všeobecnému súdu, ktorý zrušené rozhodnutie vydal, vykladať\ngramaticky doslovne tak, že táto povinnosť sa viaže výslovne na opätovné prerokovanie\na rozhodnutie v merite veci. Takýmto rigoróznym výkladom označeného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde by totiž ústavný súd neprimerane zasahoval do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov v tom zmysle, že by všeobecnému súdu odnímal možnosť\npreskúmať dostatočnosť dôvodov uvádzaných v rozhodnutí, ktoré vydal súd prvého stupňa,\na v tomto smere aj možnosť rozhodnúť o zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu,\nak sú na to splnené zákonné podmienky. Je totiž v autonómnej dispozícii odvolacieho súdu\nposúdiť po vrátení veci ústavným súdom, ktorý v rámci konania o sťažnosti rozhoduje len\no (ne)porušení práv zaručených ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou,\nči v záujme rešpektovania požiadavky postupovať v súlade s právnymi názormi\nvyslovenými v náleze ústavného súdu môže vo veci rozhodnúť sám alebo vec vrátiť súdu\nprvostupňovému.\n\n19\n\nPo preskúmaní citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\nústavný súd konštatuje, že je primerané a napĺňa kvalitatívne požiadavkám, ktoré sú\nnevyhnutné na záver o jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti. Krajský súd\npredovšetkým zdôraznil, že rozsudok okresného súdu z 18. novembra 2013 trpí\npredčasnosťou z dôvodu nenáležitého zistenia a vyhodnotenia skutočností podstatných\npre posúdenie plynutia premlčacej doby, a zároveň poukázal konkrétne na nedostatky\nv skutkových zisteniach, vykonanom dokazovaní a prijatých skutkových záverov, ako aj\nv právnom posúdení veci.\nNa základe uvedeného ústavný súd aj časť sťažnostnej argumentácie sťažovateľky\ntýkajúcej sa jej druhej námietky vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto aj v tejto\nčasti sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2.3 K tretej námietke\nV rámci tretej námietky sťažovateľka tvrdí, že krajský súd napadnutým uznesením\nrozsudok okresného súdu z 18. novembra 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu\nna ďalšie konanie bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal a vysporiadal s nálezom\nústavného súdu z 24. februára 2016. Aj napriek tomu, že boli podľa názoru sťažovateľky\nsplnené všetky podmienky na to, aby krajský súd vo veci sám rozhodol, vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie, čím spôsobil zbytočné prieťahy v prerokúvanej veci.\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa jej tretej\nnámietky ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej uvádza,\nže jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\nzákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n\n20\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03), resp. k právu\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený právny\nnázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05\nz 3. 3. 2009).\nV posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. december 2016)\nkrajský súd už nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže v tom čase už o opravnom prostriedku\npodanom proti meritórnemu rozsudku okresného súdu z 18. novembra 2013 bolo\nrozhodnuté napadnutým uznesením, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľky z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nV prospech odmietnutia tejto časti sťažnostnej argumentácie sťažovateľky možno\npoukázať aj na ďalší právny názor tvoriaci súčasť ustálenej judikatúry ústavného súdu.\nPodstata tohto právneho názoru spočíva v tom, že k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže dôjsť samotným rozhodnutím\nkonkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom (nečinnosťou, nesprávnym\npostupom a podobne). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak sťažovateľ namieta\nporušenie tohto základného práva konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, nie jeho\npostupom,\n\nústavný\n\nsúd\n\ntakúto\n\nsťažnosť\n\nspravidla\n\nodmieta\n\nneopodstatnenosti (obdobne pozri m. m. III. ÚS 258/05, III. ÚS 337/08).\n\n21\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nNa tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť aj v časti týkajúcej sa tretej\nnámietky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "odvolanie-odvolacie konanie", "Ústavný súd Slovenskej republiky-záväznosť rozhodnutí ústavného súdu", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1"}, {"guid": "ussr:60d51849-acc3-46c6-84e1-f56e244b567e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 258/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:973c41c9-4fd0-4afa-80d0-969fde124d26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1"}]}