{"guid": "ussr:5506bf9d-e9cc-4c91-841f-090610947907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 1/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5506bf9d-e9cc-4c91-841f-090610947907", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 1/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Leškovou, Advokátska\nkancelária, Plzeňská 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 433/2012 (predtým vedenom pod sp. zn. 10 C 35/2011) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 433/2012\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 433/2012\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n452,61 € (slovom štyristopäťdesiatdva eur a šesťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd\nPrešov p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Kataríny Leškovej, Advokátska\nkancelária, Plzeňská 2, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 1/2017-10 z 11. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej aj\n„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 433/2012 (predtým\nvedenom pod sp. zn. 10 C 35/2011).\n2. Zo sťažnosti a z jej doplnení vyplynulo, najmä, že:\n«(...) Sťažovateľ napáda postup odporcu v konaní sp. zn. 16C/433/2012 (predtým\nsp. zn. 10C/35/2011), lebo v jeho priebehu boli porušené jeho základné práva, ktoré\nzaručuje:\n- čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov“\n- čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd „právo, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná“.\n2\n\nZbytočné prieťahy súdneho konania nastali najmä od 01.08.2011. Postup odporcu\nvo veci v priebehu skoro 5 rokov sa javí ako zmätočný a vyznačujúci sa pretrvávajúcimi\nneprimeranými prieťahmi, čím odporca pričinil sťažovateľovi dlhotrvajúci stav právnej\nneistoty.\nKrajsky súd v Prešove zrušil 5 zmätočných a neústavných uznesení odporcu.\nKrajsky súd v Košiciach rozhodol sťažovateľovu námietku postúpenia odporcom veci\nmiestne nepríslušnému súdu a vec odporcovi vrátil.\n(...) Sťažovateľ pod sp. zn. 10C/35/2011 dňa 10.2.2011 doručil odporcovi návrh\nktorým sa domáhal súdnej a právnej ochrany svojich právom chránených záujmov, svojej\nosobnosti, svojich základných, občianskych a zákonných práv, zasiahnutých v dôsledku\ntrestnej a protizákonnej činnosti iných osôb.\nOdporca namiesto poskytnutia sťažovateľovi efektívnej právnej a súdnej ochrany,\nvykonával v priebehu bezmála 5 rokov množstvo neefektívnych úkonov, ktoré nesmerovali\nk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a nesúviseli s odstránením protiprávneho stavu\npre sťažovateľa, ale naopak túto právnu neistotu prehlbovali.\nOdvolací súd (Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Košiciach) podľa odvolaní\na námietok sťažovateľa zrušil, resp. zmenil 5 zmätočných a porušujúcich práva sťažovateľa\nuznesení a uznal za nesprávne upovedomenia, ktorými odporca postupoval v rozpore\ns ústavou a zákonom .\n- Na základe odvolania sťažovateľa voči uzneseniu odporcu z 01.8.2011 č. k.\n10C/35/2011-46,\n\nktorým\n\nodporca\n\nneoprávnene\n\nzamietol\n\nsťažovateľov\n\nnávrh\n\nna\n\nzabezpečenie dôkazu a nariadenie predbežného opatrenia Krajský súd v Prešove uznesením\nz 10.11.2011 napadnuté uznesenie zmenil, nariadil požadované sťažovateľom predbežné\nopatrenie a vrátil vec návrhu o dôkazoch odporcovi na rozhodovanie .\n- Na základe odvolania sťažovateľa voči uzneseniu odporcu z 29.11.2011 č. k.\n10C/35/2011-71,\n\nktorým\n\nodporca\n\nneoprávnene\n\nzamietol\n\nsťažovateľov\n\nnávrh\n\nna\n\nzabezpečenie dôkazu, Krajský súd v Prešove uznesením z 24.02.2012 zrušil napadnuté\nuznesenie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.\nOdporca následné Uznesenie odvolacieho súdu z 24.02.2012 sťažovateľovi\nnedoručil, čím zbavil jeho procesných a ústavných práv. Nezákonnosť nedoručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu vytkol odporcovi Krajský súd v Prešove v uznesení\n\n3\n\nz 30.04.2013 na str. 3 (stred), citát: „V prvom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 225\nO.s.p. a teda možno súhlasiť s tvrdeniami odvolateľa, že prvostupňový súd pochybil, pokiaľ\nmu takéto rozhodnutie o odvolaní nedoručil“\n- Na základe námietky sťažovateľa voči upovedomeniu odporcu z 27.1.2012 ktorým\nvec bola neoprávnene postúpená nepríslušnému súdu OS KE I, Krajský súd v Košiciach\nuznesením z 28.9.2012 č. k. 3NcC/31/2012 určil, že príslušným na konanie vo veci\nsťažovateľa je odporca.\nVeci po vrátení o 8 mesiacov z nepríslušného súdu bola pridelená sp. zn.\n16C/433/2012\n- Na základe odvolania sťažovateľa voči uzneseniu odporcu z 19.12.2012 č. k.\n16C/433/2012-133, ktorým odporca zamietol sťažovateľov návrh na zabezpečenie dôkazu,\nKrajský súd v Prešove uznesením z 30.04.2013 zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec\nodporcovi na ďalšie konanie.\nOdvolací súd na str. 4 uznesenia z 30.04.2013 usmernil odporcu, citát: „Obsah\npráva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je\ni relevantné konanie súdov a iných organov Slovenskej republiky (porovnaj IV. ÚS 252/04,\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010 sp. zn. 5Cdo 218/2010)“\n- Odporca vytýčil na 30.08.2013 jediné od podania žaloby 10.2.2011, pojednávanie\nvo veci, avšak bezdôvodne v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. nepojednával pre žiadnym\nspôsobom neospravedlnenú neprítomnosť riadne predvolaného žalovaného a jeho právneho\nzástupcu (viď súdny spis), čím taktiež spôsobil neoprávnené prieťahy konania. Ďalšie súdne\npojednávanie bolo vytýčené až po uplynutí 8 mesiacov na 26.02.2014\n- Na základe odvolania sťažovateľa voči uzneseniu odporcu z 12.9.2011 č. k.\n10C/35/2011-51, ktorým bolo neoprávnene zastavené konanie vo veci návrhu sťažovateľa,\nKrajský súd v Prešove uznesením z 26.11.2013 zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec\nodporcovi na ďalšie konanie.\n- Dňa 26.2.2014 bolo nariadené jediné pojednávanie (ktoré odporca mohol a mal\nvykonať ešte v 2011), odporca vec sťažovateľa rozhodol Rozsudkom z 26.2.2014 č. k.\n16C/433/2012-269 tak, že neopodstatnene odmietol návrh sťažovateľa v jeho základnej\nčasti ktorou sa domáhala súdna ochrana osobnosti a poškodených práv proti žalovanému,\n\n4\n\nktorý používa neplatnú zmluvu. V časti, ktorou sa sťažovateľ dožadoval zakázať žalovanému\nzneužívať jeho osobne údaje odporca návrhu vyhovel.\n- Na základe odvolania sťažovateľa voči Rozsudku odporcu z 26.2.2014 č. k.\n16C/433/2012-269, Krajský súd v Prešove Rozsudkom z 24.06.2015, potvrdil rozsudok\nodporcu vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil\na vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.\nSťažovateľ je toho názoru, že nemožno očakávať právnu istotu a mať legitímne\nočakávania spravodlivosti tam, kde súd bráni v uplatnení práva, koná irelevantne\na porušuje právo. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu (I. ÚS 242/2015-39)\n„Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. II. ÚS 221/04)\nPodľa názoru sťažovateľa je ústavne neudržateľné, aby odporca preukázanými\nzmätočnými, neefektívnymi a neústavnými úkonmi smerujúcimi k prehĺbeniu právnej\nneistoty sťažovateľa spôsobil neprimerané neopodstatnené prieťahy v konaní a porušil jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces.\nPri tomto odporca od dňa podania žalobného návrhu sťažovateľom do dňa podania\ntejto sťažnosti neodstránil závadný protiprávny stav. (...)\n2. Odmietnutie odporcom poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu porušeným právam\nsťažovateľa, umožňovalo žalovanému používať neexistujúce práva z napadnutej pred\nodporcom zmluvy na ujmu sťažovateľovi a to ako pred exekučným súdom, tak aj pred inými\nprávnickými a fyzickými osobami, čo trvalo celú dobu neefektívneho konania odporcu.\nSťažovateľ musel celý ten čas zažívať zvýšený stres, poníženie, morálne a materiálne\nujmy nielen od protizákonného postupu žalovaného a navyše od protiústavného postupu\nodporcu, ktorý uprel sťažovateľovi právo.\nAby dosiahnuť ústavnosti v postupe odporcu, sťažovateľ bol donútený v priebehu bez\nmála 5 rokov, väčšinu svojho času venovať na ochranu týchto svojich práv vyhľadávaním\npotrebnej pomoci a aj materiálnej pomoci od svojej rodiny, na ktorú dlhoročne v dôsledku\nneposkytnutia včasnej súdnej ochrany bol odkázaný. Sťažovateľ pri tomto musí denno-\n\n5\n\ndenne vyhľadávať stretnutia s právnikmi a rôznymi úradnými a neúradnými osobami, aby v\nzáujme ochrany svojich práv mohol prekonať postup odporcu.\nV dôsledku neposkytnutia včasnej a účinnej ochrany súdnou mocou proti\nnezákonnostiam sťažovateľ značne utrpel na kvalite svojho života, musí zažívať poníženie\nstres, neistotu, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví, psychickom stave a rodinných problémoch.\nV dôsledku neposkytnutia včasnej súdnej ochrany odporcom sťažovateľ musí denno-denne\nčeliť rôznym útokom proti sebe, proti svojmu majetku a osobnej cti a proti svojim právam.\nPre uvedené dôvody sťažovateľ požaduje finančné zadosťučinenie.\nPodľa konštantnej judikatúry ÚS SR sú všeobecné súdy ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť a sú povinné zabezpečovať fyzickým osobám\npresadzovanie ich práv, a zaväzujú sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými\nzásahmi, pričom majú prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva\na slobody, čoho sa odporca nepridržiaval.\n(...) Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd(...) vydal tento Nález\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nupravené v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov\nv konaní sp. zn. 16C/433/2012 (pred týmto sp. zn. 10C/35/2011), porušené bolo.\n2. Základné právo\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov\nv konaní sp. zn. 16C/433/2012 (pred týmto sp. zn. 10C/35/2011), porušené bolo.\n3.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 tisíc Eur (slovom: tritisíc Eur), ktoré je jemu Okresný súd\nPrešov povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť\n\ndo 2 mesiacov od\n\nprávoplatnosti tohto nálezu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet\nadvokátky JUDr. Kataríny Leškovej so sídlom, Plzenská č. 2, Prešov.»\nZ doplnenia sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. marca 2016,\nvyplýva, že: „(...) Sťažovateľ dopĺňa svoju sťažnosť tou skutočnosťou, že odporca prehĺbil\nprávnu neistotu sťažovateľa tým, že po zrušení odvolacím súdom dňom 24.06.2015\nrozhodnutia v časti ktorej odporca sťažovateľovi nevyhovel a po vrátení mu veci na ďalšie\n\n6\n\nkonanie, odporca do dňa podania tohto doplnenia, teda v priebehu skoro 9 mesiacov,\nnevytýčil súdne pojednávanie vo veci žaloby sťažovateľa (ktorá povodne bola doručená\nodporcovi dňa 10.2.2011). K náprave veci sťažovateľa nedochádza a odporca pokračuje v\nprieťahoch v konaní.“\nDoplnenie sťažnosti doručené ústavnému súdu 15. marca 2016 znie takto:\n„Odporca v priebehu 10 mesiacov zo dňa postúpenia spisu z Krajského súdu\nv Prešove, uznesením zo dňa 24.06.2015 ktorého bolo zrušené rozhodnutie odporcu, do\ndnešného dňa nenariadil súdne pojednávanie v konaní a prehlbuje sa tým stav právnej\nneistoty sťažovateľa.“\nZ doplnenia sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. mája 2016, vyplýva,\nže: „Dňa 13. mája 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa Okresný súd v Prešove doručil\nkrátke dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24.6.2015 sp. zn.\n2Co107/2014-324, ktoré právny zástupca protistrany JUDr. D. Blišťan doručil Okresnému\nsúdu ešte pred 9 mesiacmi a teda dňa 22. septembra 2015.\nZároveň právnej zástupkyni sťažovateľa spolu s krátkym dovolaním, doručil súd dňa\n13. mája 2016 aj doplnenie tohto dovolania právneho zástupcu protistrany doručené\nOkresnému súdu v Prešove dňa 28 októbra 2015.\nZ uvedeného vyplýva, že odporca sa opakovane dopustil ničím neopodstatnených\nprieťahov v konaní, prehĺbil stav právnej neistoty sťažovateľa a opakovane porušil jeho\nzákladné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, ako aj zásadu právnej istoty.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. SprO/265/2017, SprU/3002/2017\nzo 16. februára 2017 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného\nsúdu z 9. marca 2017.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných v danej veci, „ktoré je možné vyčítať z elektronického registra“, pretože spis sa\n„nachádza na Najvyššom súde SR z dôvodu dovolania, ktoré podal žalovaný“, a dodal tieto\nrelevantné skutočnosti:\n\n7\n\n„(...) je zrejmé, že Okresný súd Prešov postupoval vo veci bez zbytočných prieťahov,\nk prvostupňovému rozhodnutiu došlo po roku aj troch mesiacoch, a to aj za situácie, kedy\nbol spis dvakrát na krajskom súde z dôvodu rozhodnutia o odvolaní v procesných úkonoch.\nSpis bol právoplatne skončený rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24.06.2015. Vo veci\nsúd aj pribral tlmočníka do ruského jazyka, rozhodnutia sa prekladali, čo tiež spôsobilo\nmierne zdržanie. Tlmočník bol pribratý na základe žiadosti vedľajšieho účastníka\n.\nČo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu, k tej sa nemôžem vyjadriť. Spis je na\nNajvyššom súde SR, zákonný sudca, ktorý vo veci rozhodoval, je na medzinárodnej stáži\nv Štrasburgu.\nZ pripojených procesných úkonov podľa registra je ale zrejmé, že Okresný súd\nPrešov vo veci nespôsobil prieťah. (...)\nČo sa týka ústneho pojednávania pred ústavným súdom, súhlasíme s prejednaním\nveci bez ústneho pojednávania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“\n3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu\nokresného súdu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:\n„(...) Predseda súdu svoje vyjadrenie, ktorým popiera prieťahy v súdnom konaní\nopiera o prehľad úkonov vykonaných súdom v priebehu bezmála 5 rokov. Z obsahu\nsťažnosti sťažovateľa je pritom zrejmé, že tento namieta práve početné a neefektívne úkony\nsúdu počas súdneho konania (vrátane uznesení zrušených krajským súdom), ktoré\nnesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ale naopak túto právnu neistotu\nprehlbovali.\nZ uvedených dôvodov bol predmetný spis na krajskom súde nie dvakrát, ako to je\nuvedené vo vyjadrení predsedu súdu, ale päťkrát, pričom zakaždým boli nesprávne\na neefektívne rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušené.\nFakt, že dňa 26.2.2014 bolo vo veci nariadené jediné pojednávanie (ktoré súd mohol\na mal vykonať ešte v r. 2011) na ktorom bol zároveň vyhlásený aj rozsudok sp. zn.:\n16C/433/2012-269 (zrušený krajským súdom v časti, v ktorej súd žalobe sťažovateľa\nnevyhovel) svedčí o tom, že vec nespadá pod prípady skutkovo a právne zložité.\n\n8\n\nZároveň Ústavnému súdu SR oznamujeme, že súhlasíme s rozhodnutím veci bez\nústneho pojednávania.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal od\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania\nvedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 433/2012 (predtým vedeného pod\nsp. zn. 10 C 35/2011):\nDňa 11. februára 2011 podal sťažovateľ na okresnom súde proti\n(ďalej len „odporca) žalobný návrh „o vyslovenie porušovania ľudských práv\na základných slobôd s prísl.“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 35/2011.\nDňa 16. februára 2011 vydal okresný súd výzvu na zaplatenie súdneho poplatku,\nktorá bola sťažovateľovi doručená 29. marca 2011.\nDňa 6. apríla 2011 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 19. apríla 2011 okresný súd vydal výzvu adresovanú sťažovateľovi na\npredloženie potvrdenia o osobných majetkových pomerov, ktoré následne sťažovateľ\npredložil 26. mája 2011.\nDňa 21. júna 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. 10 C 35/2011-38, ktorým\nnepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 4. júla 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vydanie predbežného\nopatrenia a zabezpečenie dôkazu.\nDňa 1. augusta 2011 vydal okresný súd uznesenie č. k. 10 C 35/2011-46, ktorým\nzamietol sťažovateľov návrh na vydanie predbežného opatrenia.\n\n9\n\nDňa 6. septembra 2011 podal sťažovateľ na okresnom súde „odvolanie“ proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-46.\nDňa 12. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 C 35/2011-51 zastavil\nkonanie o návrhu sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 19. septembra 2011 bol Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\npredložený zo strany okresného súdu spis sp. zn. 10 C 35/2011 na základe sťažovateľom\npodaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-46.\nDňa 14. novembra 2011 podal sťažovateľ na okresnom súde spresnenie žalobného\npetitu a žiadosti o zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 10. novembra 2011 vydal krajský súd uznesenie sp. zn. 20 Co 144/2011, ktorým\nzmenil uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-46 tak, že nariadil predbežné opatrenie\na vrátil vec okresnému súdu na rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na zabezpečenie dôkazu.\nDňa 15. novembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 22. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-51.\nDňa 29. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 C 35/2011-71 zamietol\nsťažovateľov návrh na zabezpečenie dôkazu.\nDňa 28. decembra 2011 odporca podal na okresnom súde námietku miestnej\nnepríslušnosti okresného súdu.\nDňa 9. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu č. k. 10 C 35/2011-71.\nDňa 13. januára 2012 vydal okresný súd výzvu adresovanú odporcovi na zaujatie\nstanoviska k uvedenému odvolaniu sťažovateľa.\nDňa 16. januára 2012 odporca doručil okresnému súdu opätovne námietku miestnej\nnepríslušnosti okresného súdu.\nDňa 31. januára 2012 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-71.\nDňa 24. februára 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 20 Co 24/2012 zrušil uznesenie\nokresného súdu č. k. 10 C 35/2011-71 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.\nDňa 28. marca 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\n\n10\n\nDňa 3. apríla 2012 okresný súd vydal upovedomenie adresované účastníkom konania\no postúpení veci Okresnému súdu Košice I.\nDňa 10. mája 2012 bol Okresnému súdu Košice I doručený spis okresného súdu\nsp. zn. 10 C 35/2011 z dôvodu miestnej nepríslušnosti okresného súdu.\nDňa 19. septembra 2012 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený nesúhlas\nOkresného súdu Košice I s postúpením veci pôvodne vedenej na okresnom súde pod sp. zn.\n10 C 35/2011.\nDňa 28. septembra 2012 vydal Krajský súd v Košiciach uznesenie sp. zn.\n3 NcC 31/2012, ktorým rozhodol, že na konanie vo veci sťažovateľa je príslušný okresný\nsúd.\nDňa 5. decembra 2012 postúpil Okresný súd Košice I spis sp. zn. 15 C 66/2012\n(pôvodne vedený pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C 35/2011) späť na okresný súd.\nDňa 11. decembra 2012 bol spis doručený na okresný súd a bola mu pridelená sp. zn.\n16 C 433/2012.\nDňa 19. decembra 2012 vydal okresný súd uznesenie č. k. 16 C 433/2012-133,\nktorým návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazu zamietol.\nDňa 18. februára 2013 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu\nč. k. 16 C 433/2012-133.\nDňa 1. marca 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom\nodvolaní sťažovateľa.\nDňa 30. apríla 2013 krajský súd vydal uznesenie č. k. 21 Co 61/2013-150, ktorým\nzrušil uznesenie okresného súdu č. k. 16 C 433/2012-133 a vrátil vec okresnému súdu na\nďalšie konanie.\nDňa 6. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 15. mája 2013 okresný súd vydal výzvu adresovanú odporcovi na oznámenie\ndožadovaných skutočností.\nDňa 19. júna 2013 bol okresnému súdu doručený návrh\n\nna\n\nvstup do konania ako vedľajšej účastníčky na strane sťažovateľa.\nDňa 21. júna 2013 okresný súd vydal urgenciu adresovanú odporcovi na oznámenie\ndožadovaných skutočností.\n\n11\n\nDňa 23. júla 2013 boli okresnému súdu doručené zo strany sťažovateľa ďalšie\ndôkazy k jeho žalobe.\nDňa 31. júla 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-167, ktorým\nuložil odporcovi poriadkovú pokutu, a zároveň vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-170,\nktorým vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho\nprerokovania veci.\nDňa 1. augusta 2013 okresný súd vyzval odporcu na doloženie dôkazu.\nDňa 6. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcu na výzvu\nokresného súdu.\nDňa 14. augusta 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti\nuzneseniu č. k. 16 C 433/2012-167.\nDňa 30. augusta 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil\nodporca.\nDňa 4. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa\nsmerujúce k zabezpečeniu účasti vedľajšieho účastníka v konaní.\nDňa 5. septembra 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-183,\nktorým zamietol návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazu.\nDňa 11. októbra 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh v zmysle § 58\na § 167 Občianskeho súdneho poriadku.\nDňa 23. októbra 2013 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom\noboch účastníkov konania.\nDňa 26. novembra 2013 krajský súd vydal uznesenie č. k. 5 Co 197/2013-191,\nktorým zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 35/2011-51 z 12. septembra 2011 a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a ktorým zrušil uznesenie okresného súdu č. k.\n16 C 433/2012-167 z 31. júla 2013.\nDňa 16. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 8. januára 2014 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-198, ktorým\npribral do konania tlmočníka do ruského jazyka.\nDňa 10. januára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia\no osobných a majetkových pomeroch.\n\n12\n\nDňa 26. februára 2014 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, na ktorom bol\nvyhlásený rozsudok č. k. 16 C 433/2012-269, ktorým okresný súd uložil odporcovi zdržať\nsa používania rodného čísla sťažovateľa a rodného čísla vedľajšieho účastníka na strane\nnavrhovateľa v exekučnom konaní a v prevyšujúcej časti návrh sťažovateľa zamietol.\nDňa 13. marca 2014 okresný súd uznesením č. k. 16 C 433/2012-273 priznal\ntlmočníčke odmenu a náhradu hotových výdavkov.\nDňa 2. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 16 C 433/2012-269.\nDňa 3. a 17. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa\na vedľajšej účastníčky proti rozsudku okresného súdu č. k. 16 C 433/2012-269.\nDňa 22. apríla 2014 okresný súd vyzval účastníkov konania na zaplatenie poplatkov\nza podané odvolania.\nDňa 30. mája 2014 bol krajskému súdu predložený spis s podanými odvolaniami\núčastníkov konania.\nDňa 24. júna 2015 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 2 Co 107/2014-324, ktorým\npotvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 433/2012-269 z 26. februára 2014 vo výroku,\nktorým bolo žalobe vyhovené, a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil\nvec na ďalšie konanie.\nDňa 27. júla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 17. septembra 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-331,\nktorým vyzval sťažovateľa, aby špecifikoval svoj žalobný návrh.\nDňa 22. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené dovolanie odporcu proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 107/2014-324.\nDňa 9. októbra 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 433/2012-342, ktorým\nvyzval odporcu, aby doplnil svoje dovolanie.\nDňa 28. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené doplnenie dovolania podaného\nodporcom.\nDňa 9. novembra 2015 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku\nza podané dovolanie.\nDňa 9. mája 2016 okresný súd uznesením č. k. 16 C 433/2012-373 priznal odporcovi\noslobodenie od súdnych poplatkov.\n\n13\n\nDňa 11. mája 2016 okresný súd zaslal dovolanie odporcu sťažovateľovi na\nvyjadrenie.\nDňa 1. júla 2016 bol spis sp. zn. 16 C 433/2012 doručený Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní odporcu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o vyslovenie porušovania ľudských práv a základných slobôd s prísl.“\nvedenom pôvodne pod sp. zn. 10 C 35/2011 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn.\n16 C 433/2012 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\n\n14\n\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj\nv danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\nv napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke zložitejšie, pretože pôvodný žalobný návrh\nsťažovateľa bol nejasný, všeobecný („o vyslovenie porušovania ľudských práv a základných\nslobôd s prísl.“), a aby bolo možné o ňom rozhodovať, musel byť dopĺňaný. Až po\n„špecifikáciách“ návrhu bolo možné konštatovať, že sťažovateľ sa v jeho základnej časti\ndomáha ochrany osobnosti, ako aj zákazu zneužívania osobných údajov.\nPo právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nÚstavný súd v daných súvislostiach poukazuje aj na to, že predmetom napadnutého\nobčianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje\nosobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania (napr.\nII. ÚS 71/2016), pričom konanie v časti o zákaz zneužívania osobných údajov bolo\n\n15\n\nprávoplatne skončené, avšak práve vo vzťahu k ochrane osobnosti napadnuté konanie\npokračuje.\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej\nveci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého\nkonania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že podal nekvalifikovaný návrh, preto\nmusel doplňovať, upresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný\nsúd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2\nústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnú relevanciu len pri\ntakom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové\na formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).\nNa uvedené správanie sťažovateľa nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nOkrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ opakovane využil možnosť\npodať opravné prostriedky a námietky podľa aktuálne platného Občianskeho súdneho\nporiadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na\nuplatňovanie a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,\nnemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy\n(mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie opravných prostriedkov\nteda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel\nsi byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania ‒ v časti\no ochranu osobnosti ‒ takmer 6,5 rokov, je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu,\nže vec sa cca jeden rok nachádzala na odvolacom súde, pričom toto obdobie nemožno\npripísať na ťarchu okresného súdu a postup krajského súdu sťažovateľom napadnutý nebol,\na taktiež napriek tomu, že v postupe okresného súdu nie sú významnejšie nečinnosti.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou však pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\n\n16\n\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nÚstavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci konal opakovane\nneefektívne, v prvom rade keď „neúspešne“ postúpil vec Okresnému súdu Košice I, pričom\nmárne tak uplynula lehota siedmich mesiacov (od 3. apríla 2012 do 11. decembra 2012) bez\nvykonávania\n\nakýchkoľvek\n\núkonov\n\nv danej\n\nveci.\n\nRovnako\n\nz dôvodu\n\nzjavne\n\nneopodstatneného zastavenia napadnutého konania okresným súdom sa nemohlo konať\nvo veci minimálne päť mesiacov (od 12. decembra 2012 do 6. mája 2013).\nNapokon okresný súd síce v časti návrhu sťažovateľa o zákaz zneužívania osobných\núdajov už 26. februára 2014 rozhodol a v tejto časti bolo rozhodnutie krajským súdom\n24. júna 2015 aj potvrdené, avšak od vrátenia spisu odvolacím súdom (27. júla 2015) sa\nokresný súd takmer jeden rok zaoberal iba dovolaním odporcu (vo vzťahu k právoplatnej\nčasti rozsudku č. k. 16 C 433/2012-269). Opomenul pritom napr. vyhotoviť vo veci\nnáhradný spis, aby mohol pokračovať v citlivej časti konania o ochranu osobnosti.\nZa týchto okolností minimálne dva roky bolo treba pričítať na vrub okresnému súdu,\npretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu prispel okresný súd svojou nesprávnou\na nesústredenou činnosťou, pričom uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného\nsúdu je v kontexte 6,5 rokov trvania napadnutého konania ničím neospravedlniteľná,\npretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom\nčlánku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez\nakýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú\nz ústavnoprávneho\n\naspektu\n\nnetolerovateľné,\n\npretože\n\nk uvedenej\n\nnečinnosti\n\ndošlo\n\npredovšetkým v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už\nopakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\n\n17\n\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok, pretože okresný súd o tej časti žalobného návrhu\nsťažovateľa, ktorý sa týka ochrany osobnosti, ešte meritórne nerozhodol a taktiež v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia\nv bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, pretože\n„v dôsledku neposkytnutia včasnej a účinnej ochrany súdnou mocou proti nezákonnostiam\nsťažovateľ značne utrpel na kvalite svojho života, musí zažívať poníženie stres, neistotu, čo\nsa odrazilo aj na jeho zdraví, psychickom stave a rodinných problémoch“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä aj na povahu veci, považuje za\nprimerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že okresný súd už\nv časti o návrhu sťažovateľa právoplatne rozhodol.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n\n18\n\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 28. októbra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 9. marca 2017).\nZa dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný\npaušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume\n147,33 € a režijný paušál 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 452,61 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "základné ľudské práva a slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/433/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:f62b53d9-ed83-440b-a04d-8189be2f4599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:fe180d7c-dd7f-4e99-b939-6647faee2768", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe180d7c-dd7f-4e99-b939-6647faee2768"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "73b59ca9-af52-4d55-981b-e2dc4a74aa36:5d9710a7-2e25-4b8b-92cf-80e2451dee6d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112242158.2", "spisova_znacka": "2Co/107/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/107/2014 z 23. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112242158.2"}, {"guid": "087d55a7-f7a2-4afb-b60d-8227086fe4bc:f7c352a3-a1c3-48f1-8ec9-0200462b24d6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111203728.1", "spisova_znacka": "20Co/24/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/24/2012 z 23. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111203728.1"}, {"guid": "89dcaaf2-f4fe-4511-9939-51234d962464:820439df-3155-4933-9422-2c4bece19c07", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8111203728.1", "spisova_znacka": "20Co/144/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/144/2011 z 9. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111203728.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c65a8ce3-6f1e-406e-875d-b9d796043d4f:da2a996b-73e4-43e1-aa3a-a41ea0cc3920", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215279.11", "spisova_znacka": "B1-4Cpr/1/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-4Cpr/1/2018 z 3. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215279.11"}]}