{"guid": "ussr:84b690bc-214b-492f-8592-361db9b53c33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 85/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84b690bc-214b-492f-8592-361db9b53c33", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 85/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana\nĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, Hviezdoslavova 3, Prievidza, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 267/2007 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 267/2007 p o r u š e n é\n2. Okresnému súdu Martin\n\nbolo.\n\nprikazuje\n\n9 C 267/2007 konať bez zbytočných prieťahov.\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3.\n(slovom tritisíc eur), ktoré\n\npriznáva\nje\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\nOkresný súd Martin p o v i n n ý\n\nzaplatiť mu do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Martin j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia spolu v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Hujíka, Hviezdoslavova 3, Prievidza, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 85/2017-14 z 8. februára 2017 prijal sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n22 C 75/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Ide konanie „o nahradenie súhlasu s vydaním predmetu úschovy – motorového\nvozidla...“, ktoré začalo 26. októbra 2007, a nie je ešte právoplatne skončené. Okresný súd\nsíce rozhodol rozsudkom 8. novembra 2012, ktorým žalobný návrh sťažovateľa zamietol,\nale Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) jeho rozsudok vo výroku o zamietnutí\nnávrhu voči odporcovi „spoločnosti\n\n“ zrušil uznesením sp. zn. 10 Co 215/2013\n\nz 30. januára 2014 a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Sťažovateľ viackrát\nurgoval okresný súd, aby vo veci konal, a podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v roku\n2015, ale okresný súd je v súčasnosti už takmer tri roky nečinný. Stav právnej neistoty\nsťažovateľa v tomto konaní pred okresným súdom nie je ešte odstránený.\n\n2\n\n3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\nvydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov konania v sume 312,34 €.\n4. Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril okresný súd\npodaním sp. zn. Spr. 208/17 z 2. marca 2017, v ktorom okrem iného uviedol:\n«Ústavná sťažnosť sa týka porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nZákonná sudkyňa (v podaní už piata, vzhľadom na neustály odchod sudcov, či už do\ndôchodku alebo preloženie sudkyne\n\nna Okresný súd\n\nŽilina, pozn. na Okresný súd Martin bola pridelená dňa 6.7.2016 a už k 1.2.2017 bola\nSúdnou radou Slovenskej republiky preložená na Okresný súd Žilina) sa vyjadrila písomne\na jej vyjadrenie je zamerané predovšetkým na uvedenie procesných úkonov vo veci\nod podania žaloby na začatie konania s poukazom na vyjadrenie sudkyne\n(v poradí určenej druhej zákonnej sudkyni) a podpredsedu Okresného súdu\nMartin, ktorý sťažnosť sťažovateľa vybavoval dňa 18.8.2015 pod Spr 2111/15, ktoré je\nsúčasťou nášho vyjadrenia.\nVyjadrenie zákonnej sudkyne\nSudkyňa Okresného súdu Martin\n\nmala pridelenú uvedenú\n\nprávnu vec po odchode zákonnej sudkyne\n\nna základe Dodatku č. 10\n\nk Rozvrhu práce na rok 2014 od 25.11.2014. Dňa 3.3.2015 bol vytýčený termín\npojednávania na 30.6.2015, následne urobené preklady do jazyka nemeckého, a to\nvzhľadom na účastníka na strane žalovaného, vypracované uznesenia o priznaní tlmočného\na prekladov. Tento termín realizovaný nebol, pretože nebol ustanovený tlmočník a dňa\n16.7.2015 bol vytýčený termín pojednávania na 1.12.2015 s predvolaním tlmočníka na\npojednávanie. Termín pojednávania spolu s ostatnými listinnými dokladmi bol predložený\nprekladateľke na preloženie pre žalovaného. Následne priznaná odmena prekladateľke\nuznesením zo dňa 25.8.2015.\n\n3\n\nPojednávanie dňa 1.12.2015 bolo odročené na 12.4.2016 z dôvodu, že sa nedostavil\nžalovaný, doručenie nemal riadne vykázané. Súdom malo byť reklamované doručenie\npredvolania na pojednávanie vo vzťahu k žalovanému. Vytýčený termín pojednávania dňa\n12.4.2016 bol preložený na nový termín pojednávania, a to 26.4.2016. Dňa 16.4.2016\nzrušený termín pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne na neurčito.\nZ dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne\n\nv súlade\n\ns Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2016 od 26.4.2016 uvedená právna vec bola\npredložená\n\na v súlade s Dodatkom č. 9 k Rozvrhu práce na rok\n\n2016 od 22.8.2016 bola predmetná vec pridelená sudkyni\n\n.\n\nV súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2017 bola predmetná vec dňom\n1.2.2017 pridelená do senátu\n\nz dôvodu preloženia sudkyne\nna výkon funkcie sudcu na Okresný súd Žilina.\n\nV uvedenej právnej veci po preštudovaní spisu a zistení potrebných podkladov pre\nvytýčenie termínu pojednávania bude možné vo veci pokračovať ďalej.\nVyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Martin\nVyjadrenie zákonnej sudkyne chcem doplniť o nasledujúce skutočnosti:\nV priebehu roku 2014 odišli do starobného dôchodku dve sudkyne, ktoré boli\nzaradené v civilnom oddelení a po ich odchode bolo prerozdelených medzi sudcov\nvybavujúcich občianskoprávnu agendu 630 vecí pri priemernom mesačnom nápade 47 vecí.\nZa sudkyňu\n\nbol až k 9.2.2016 menovaný sudca\na k tomuto dátumu bolo vo výkone Okresného súdu Martin 14 sudcov\n\nz celkového počtu 19 sudcov a v tomto sa stotožňujem aj s názorom Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí 16KSs 9/2013-91 zo dňa 20.03.2014\nuviedol „že činnosť každého sudcu má svoje limity apo nikom nemožno požadovať, aby sa\nnielen krátkodobo, ale trvalé pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných povinností dlhodobo potláčal svoj\nsúkromný život“.\nZa sudkyňu\n\n, ktorá odišla do starobného dôchodku k 31.12.2014\n\nbola dňa 6.7.2016 menovaná sudkyňa\n\n, ktorú aj napriek\n\nveľmi nepriaznivému personálnemu obsadeniu Okresného súdu\n\nrada\n\nk 1.2.2017 preložila na Okresný súd Žilina z dôvodu zavedenia novej agendy. Nie je\n4\n\nto po prvýkrát, čo na Okresný súd Martin bol pridelený sudca a za krátku dobu bol\npreložený na iný súd, čo spôsobuje neustále prerozdeľovanie spisov, prevažne reštančných.\nSudcovia Okresného súdu Martin sú dlhodobo značne pracovne vyťažení\na v dôsledku toho nie sú schopní konať všetky potrebné úkony urýchlene tak, ako by\nto zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na\nčo možnom najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.\nKonečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu\npráv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna\na faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania\na spôsob, akým súd vo veci postupoval.\nMusím však konštatovať, že prieťahy v konaní boli spôsobené pôvodnou zákonnou\nsudkyňou, ktorá k 30.12.2014 odišla do starobného dôchodku. Po prerozdelení vyššie\nuvedenej veci ďalší určení zákonní sudcovia konali plynulo v rámci svojich pracovných\nmožností.»\n5. Zo spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 8. marca 2017 a ďalších\nvyjadrení v tejto veci ústavný súd zistil tieto podstatné úkony:\nDňa 26. októbra 2007 sťažovateľ na okresnom súde podal žalobu o nahradenie\nsúhlasu s vydaním predmetu úschovy ‒ motorového vozidla VW Passat, ktoré bolo prijaté\ndo úschovy okresným súdom.\nPrvé pojednávanie vo veci sa konalo 13. februára 2008 a bolo odročené na neurčito\nna účely oboznámenia sa so spisom okresného súdu sp. zn. 6 C 311/2002 vo veci určenia\nvlastníckeho práva k motorovému vozidlu (tento návrh sťažovateľa bol zamietnutý\npre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pozn.).\nNa druhom pojednávaní 5. novembra 2008 (sťažovateľ urgoval určenie termínu\npojednávania 5. augusta a 3. septembra 2008 ) vzal sťažovateľ svoj návrh voči odporcovi\nv druhom rade (Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Martine) späť a okresný súd\nv tejto časti konanie zastavil. Súčasne na návrh sťažovateľa okresný súd toto konanie\nprerušil do právoplatného skončenia konania o vydanie veci (motorového vozidla) vedeného\nna Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31 C 342/2007 (už tretí návrh sťažovateľa týkajúci\n5\n\nsa predmetného motorového vozidla, konanie bolo právoplatne skončené 11. novembra\n2009 tiež v neprospech sťažovateľa, pozn.).\nDňa 25. januára 2010 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby v tomto konaní opäť\nkonal, okresný súd uznesením zo 17. júna 2010 jeho návrhu vyhovel. Dňa 22. marca 2011\na následne 8. augusta 2012 okresný súd priznal prekladateľke odmenu za preklad listín\ndo nemeckého jazyka (obdobne aj 25. augusta 2014, 15. júla 2015, 23. augusta 2015,\n22. januára 2016, 16. marca 2016).\nTretie relevantné pojednávanie sa konalo 27. septembra 2012 (č. l. 216 až č. l. 220)\na po vypočutí sťažovateľa a jeho právneho zástupcu bolo odročené na 18. október 2012.\nToto pojednávanie 18. októbra 2012 (č. l. 222 až č. l. 224) – opäť sa nedostavil odporca\nv 1. rade (vzal termín na vedomie) a v 3. rade (\n\n, sídlo v Nemecku, ktorému\n\ndoručenie predvolania nebolo preukázané) ‒ okresný súd odročil na 8. november 2012\nna účely vyhlásenia rozsudku (návrh sťažovateľa bol zamietnutý).\nPo podaní odvolania sťažovateľom (19. novembra 2012) a postúpení spisu 30. apríla\n2013 na rozhodnutie odvolaciemu súdu krajský súd zrušil výrok o zamietnutí návrhu voči\nspoločnosti\n\na v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\n\nuznesením sp. zn. 10 Co 215/2013-288 z 30. januára 2014.\nPo zrušení rozhodnutia a vrátení veci 5. marca 2014 (v tejto súvislosti poukazuje\nústavný súd na obsah záverov rozhodnutia krajského súdu na č. l. 290 až č. l. 292,\nktorý v ňom pre zjavné nedostatky procesnej povahy najmä pri dokazovaní konštatoval,\nže sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, pozn.) okresný súd určil 3. marca\n2015 termín pojednávania na 30. jún 2015 (zrušený z dôvodu, že nebol ustanovený\ntlmočník). Dňa 16. júla 2015 určil okresný súd termín pojednávania na 1. december 2015,\nktoré však pre nedoručenie predvolania spoločnosti\n\n, so sídlom v Nemecku,\n\nodročil na 12. apríl 2016 s tým, aby sťažovateľ „prešetril aktuálnu adresu žalovaného\na bezodkladne ju oznámil súdu“, pozn.).\nListom doručeným okresnému súdu 9. decembra 2015 sťažovateľ navrhol,\naby okresný súd zasielal zásielky spoločnosti\n\n, do sídla jej hlavnej správy,\n\nkeďže podľa internetového prieskumu na pôvodnej adrese v súčasnosti sídli iná divízia tejto\npoisťovne.\n\n6\n\nTermín pojednávania 12. apríla 2016 bol zrušený a bolo nariadené nové pojednávanie\n26. apríla 2016. Dňa 22. februára 2016 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie odporcu\n(z adresy sídliacej Mníchove, nie v Berlíne), ktoré bolo 3. marca 2016 dané na preklad\nprekladateľke a v ktorom oznámil, že im termín pojednávania nevyhovuje. Pojednávanie\n26. apríla 2016 bolo opäť zrušené z dôvodu PN sudkyne a do dnešného dňa nebol určený\nďalší termín pojednávania.\n6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa\nlistom doručeným ústavnému súdu 28. marca 2017, v ktorom uviedol: „Zastávame názor,\nže nie je možné spravodlivo očakávať od občana, ktorý sa s dôverou obráti na súdne orgány\nSlovenskej republiky, aby akceptoval takú dĺžku trvania súdneho konania, akú musí znášať\nsťažovateľ\n\n. V relatívne jednoduchej právnej veci o nahradenie súhlasu,\n\nbez akéhokoľvek zavinenia sťažovateľa nedokázal Okresný súd v Martine dospieť\nk zákonnému rozhodnutiu ani po viac ako deviatich rokoch od podania návrhu. Hoci\nsťažovateľ ľudsky chápe, že sudcovia môžu ochorieť, zostarnúť, odísť do dôchodku,\nbyť preťažení, mať záujem na zachovaní svojho dobrého zdravotného stavu a celistvosti\nrodinného života, poukazuje na skutočnosť, že aj on ako občan Slovenskej republiky má\nsvoje Ústavou SR chránené záujmy - najmä záujem na ukončení pretrvávajúcej právnej\nneistoty spojenej s absenciou právoplatného súdneho rozhodnutia v jeho právnej veci. Hoci\nje nám známa skutočnosť, že súdy sú preťažené, predsa len najzásadnejšie pochybenia\nOkresného súdu v Martine vytknuté aj v uznesení Krajského súdu v Žiline č. 10\nCo/215/2013-288 zo dňa 30.1.2014, neboli dôsledkom tohto preťaženia, ale pravdepodobne\nzlej organizácie práce, ba možno ľahostajnosti pri vykonávaní dokazovania či neznalosti\npredpisov o doručovaní písomností sporovej strane v inom členskom štáte Európskej únie.\nAj po vyjadrení predsedníčky Okresného súdu v Martine, ktorá pripustila,\nže predmetné súdne konanie bolo zaťažené prieťahmi v čase, kedy ešte rozhodovala\npôvodná zákonná sudkyňa, zotrvávame na našom stanovisku, že predmetné súdne konanie\nnemožno považovať za plynulé súdne konanie ani po tom, ako pôvodná zákonná sudkyňa\nodišla do dôchodku, teda po decembri 2014. Opätovne poukazujeme na tú skutočnosť, že už\nviac ako tri roky nebolo uskutočnené žiadne meritórne pojednávanie a ani iný úkon, ktorý\nby bezprostredne smeroval k ukončeniu veci. Ide pritom o dôvody na strane okresného súdu\n7\n\nnezavinené sťažovateľom. Tri roky sú príliš dlhé obdobie aj v kontexte skutočnosti,\nže sporovou stranou je zahraničná právnická osoba.\nVzhľadom na vyššie uvedené sme stále presvedčení, že došlo a dochádza\nk porušovaniu sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy.“\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak\nústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní vedenom\npod sp. zn. 9 C 267/2007.\n8\n\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to § 6, § 100 ods. 1,\n§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä\nzo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len CSP“). V zmysle čl.17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“,\na v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd\naj sťažnosť sťažovateľa.\n9\n\n12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmet\nposudzovaného konania (o návrhu sťažovateľa na nahradenie súhlasu s vydaním predmetu\nzo súdnej úschovy) sa po právnej ani skutkovej stránke nejaví taký zložitý, aby mohol\nodôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného konania, bez ohľadu na to, že jedným\nz odporcov bol a je subjekt sídliaci v zahraničí.\n12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v predmetnom\nkonaní ‒ po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním neprispel\nk predĺženiu tohto konania, viackrát urgoval okresný súd v priebehu konania (napr. v roku\n2008, ale i 21. júna 2016, aby vo veci konal) a podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré\nmu mali spôsobovať ujmu (29. júla 2015, pozn.). Z okolností danej veci vyplýva,\nže sťažovateľ si kúpil v roku 2000 pre svoje potreby auto v Taliansku [Okresný úrad\nv Prievidzi schválil 28. júna 2000 po obhliadke auta technickú spôsobilosť vozidla,\nale neskôr mu vozidlo zaistili orgány činné v trestnom konaní ‒ bolo prijaté do úschovy na\nzáklade uznesenia okresného súdu sp. zn. Nc (s) 5/03 zo 17. júla 2003, pozn.].\nSťažovateľovi nemožno vyčítať nespoluprácu s okresným súdom, keďže na všetkých\npojednávaniach sa zúčastňoval aj so svojím právnym zástupcom (okrem jediného prípadu\npri vyhlásení rozsudku, kde ani okresný súd na ich účasti netrval), riadne a včas reagoval\nna výzvy okresného súdu, podával vyjadrenia a navrhoval dôkazy, a aj keď podal návrh\nna prerušenie konania, ktorému bolo vyhovené (počas tejto doby 19 mesiacov okresný súd\nnemohol teda konať v merite veci), a vzal späť aj svoju žalobu proti odporcovi v 2. rade\n(konanie bolo zastavené), tieto skutočnosti nemôžu byť dané na jeho ťarchu, pretože iba\nvyužíval svoje oprávnenia podľa vtedy platného procesného kódexu.\n12.3 Pri hodnotení podľa tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že okresný súd\nv tejto veci nariadil síce niekoľko pojednávaní (v tomto smere však ešte nedokázal\nzabezpečiť dôkazy v súvislosti s vypočutím odporcu ‒ subjektu sídliaceho v zahraničí,\npozn.), a vo veci samej aj meritórne rozhodol v roku 2012, ale jeho rozhodnutie bolo\nkrajským súdom v časti zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie (pozri bližšie\ndôvody v bode 5). Ústavný súd tiež zistil nečinnosť okresného súdu v trvaní takmer dvoch\nrokov, a to od 25. januára 2010, keď sťažovateľ požiadal, aby okresný súd v tomto konaní\n10\n\nopäť konal, až do pojednávania konaného v septembri 2012 (nečinnosť 20 mesiacov).\nV tomto období urobil okresný súd iba dva jednoduché úkony (priznal odmeny za vykonané\nprekladateľské služby), čo nemožno považovať za úkony smerujúce k odstráneniu právnej\nneistoty sťažovateľa. Obdobne od zrušenia rozsudku krajským súdom a vrátenia spisu\n(marec 2014) dosiaľ okresný súd nevykonával ešte žiadne dokazovanie, ktoré mu bolo\nnaznačené v zrušujúcom rozhodnutí, teda bol prakticky nečinný ďalších 36 mesiacov,\npretože všetky nariadené pojednávania odročil bez prerokovania veci a v tejto dobe\nvykonával len jednoduché procesné úkony (priznával odmenu tlmočníkovi a prekladateľke\nza vykonané práce pri preklade listín do nemeckého jazyka). Podľa názoru ústavného súdu\nkonanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe\njeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\nods. 2 ústavy, (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014).\n13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby\n\no jeho\n\nveci\n\nrozhodol\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 164/03,\n\nIV. ÚS 121/04,\n\nIV. ÚS 267/04,\n\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n14. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu\nspočívajúcou v personálnych problémoch (zmeny zákonných sudcov) ako dôvodu, ktorý by\nmal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/0, I. ÚS 516/2016) nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská\nrepublika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo\nďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\n11\n\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2007 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (výrok tohto rozhodnutia v bode 1).\n16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn.\n9 C 267/2007 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n17. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n18. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € od\nokresného súdu, čo odôvodnil tým, že „Ak súdne orgány Slovenskej republiky nevedia\naplikovať právne predpisy, ako môžu legitímne očakávať od obyčajného človeka, že bez\nnajmenšieho zaváhania nájde riešenie vedúce k efektívnej ochrane svojich práv\na oprávnených záujmov. Po uznesení Krajského súdu v Žiline, ktorý vytkol Okresnému súdu\nv Martine v podstate toľko pochybení, že sa celé konanie vracia prakticky na začiatok\nstrácam už posledné zvyšky nádeje na skoré ukončenie celej veci.\nOkrem tejto skutočnosti, pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia by podľa\nmôjho názoru mal Ústavný súd zohľadniť aj to, že hodnota predmetu konania- motorového\nvozidla sa časovou amortizáciou dostala na hodnotu blízku nule. Sotva by som sa ja\nsťažovateľ domáhal vydania takého vozidla, ak by som nebol presvedčený, že je moje,\n12\n\npretože som ho riadne obstaral a zaplatil štátu všetky požadované colné a správne poplatky.\nIde pre mňa o dôležitú vec, pretože som presvedčený, že som neporušil žiadny právny\npredpis a vozidlo mi je od počiatku zadržiavané nedôvodne...\nMám za to, že v mojej veci ide o takýto prípad. Okrem toho, že som ja sťažovateľ\nosobou vyššieho veku. hodnota zadržiavaného vozidla sa v priebehu rokov, ktoré trvá\npredmetné súdne konanie, podstatne znižuje a vzniká mi škoda aj tým, že nemôžem toto\nvozidlo používať. S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že závažnosť vzniknutej ujmy\na jej okolnosti sú veľmi významnej kvality.\nEšte závažnejšie sa mi javí zlyhanie Okresného súdu v Martine pri doručovaní\nnávrhu na začatie konania a ďalších listín odporcovi v druhom rade. Hoci sa môže javiť,\nže sú tým porušené len procesné práva odporcu v druhom rade, mám za to. že takýto chybný\npostup okresného súdu má veľký vplyv aj na mňa sťažovateľa, predovšetkým pokiaľ ide\no dĺžku súdneho konania a s ňou súvisiaci stav právnej neistoty, ktorému som vystavený.“.\n19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n20. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie\nfinančného\n\nzadosťučinenia,\n\nale nie\n\nv takej\n\nsume,\n\nktorú\n\npožadoval\n\nsťažovateľ.\n\nV okolnostiach danej veci ústavný súd (zohľadňujúc aj predmet konania, t. j. čo je v hre,\na hodnotenie jednotlivých kritérií v bode 12.1 až 12.3 nálezu a tiež to, že cieľom\nzadosťučinenia nie je náhrada škody súvisiaca s tým, že „nemôže toto vozidlo používať“),\npovažoval za primerané priznať mu finančné zadosťučinenie iba v sume 3 000 € (výrok\ntohto rozhodnutia v bode 3).\n21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde\n\nčasti\n\nsťažnosti,\n\nv ktorej sťažovateľ\n\n13\n\nžiadal priznať finančné\n\nzadosťučinenie nad sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol\ntak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n22. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania\nspolu v sume 312,34 €.\n23. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov, ústavný súd mu priznal trovy za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie sťažnosti) uskutočnené v roku 2017 vrátane režijného paušálu.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku rozhodnutia).\n24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 5. apríla 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "sťažnosť-sťažnosť na postup súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "úschova veci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/267/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4a3b6ce-acce-45d6-a777-76152dd799f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.516.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 516/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.516.2016.2"}, {"guid": "ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "129a29a6-80b2-43d2-881f-b26f551545fe:94e12ac7-4224-4cc2-a006-576e3d69f531", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5707211228.1", "spisova_znacka": "10Co/215/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/215/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5707211228.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c6a2821f-39e8-484d-847d-c4753a592560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.330.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 330/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 330/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.330.2018.1"}, {"guid": "ussr:bde4dee5-394d-4c73-bdbd-268fe2ccf063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2"}]}