{"guid": "ussr:00c61728-9e60-4e3e-b745-e5c30b38c793", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.725.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 725/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 725/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 725/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.725.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/00c61728-9e60-4e3e-b745-e5c30b38c793", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.725.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.725.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.725.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 725/2016-22\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\n30. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n, súdnej exekútorky,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Marošom Uhaľom,\nAdvokátska kancelária UHAĽ s. r. o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa\nčl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 23 Er 671/2010-23 z 15. júla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n, súdnej exekútorky,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len\n„dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 23 Er 671/2010-23 z 15. júla 2016 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd poverením\nz 10. septembra 2010 poveril sťažovateľku ako súdnu exekútorku vykonaním exekúcie proti\n(ďalej len „povinný“) na uspokojenie pohľadávky Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne, a. s. (ďalej len „oprávnený“), vo výške 427,14 € podľa exekučného\ntitulu. Exekučné konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 23 Er 671/2010\na sťažovateľkou ako súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 1406/10.\n3. V priebehu exekučného konania bol Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len\n„reštrukturalizačný súd“) podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie povinného\npodľa § 111 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“). Reštrukturalizačný súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania\npodľa § 113 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím v zmysle § 114 ods. 1 písm. b)\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii došlo zo zákona k prerušeniu označeného\nexekučného konania vedeného proti povinnému, a následne uznesením sp. zn. 1 R 11/2015\nz 3. septembra 2015 povolil reštrukturalizáciu povinného podľa § 116 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, čím v zmysle 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii došlo\nzo zákona k zastaveniu označeného exekučného konania vedeného proti povinnému.\nPodľa § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povolením reštrukturalizácie\nsa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo\nk speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok\npo odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.\n\n2\n\n4. Vzhľadom na to, že povolením reštrukturalizácie povinného došlo zo zákona\nk zastaveniu označeného exekučného konania, sťažovateľka ako súdna exekútorka\n18. decembra 2015 vrátila okresnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie a uplatnila si\nnáhradu trov exekúcie.\n5. Okresný súd uznesením č. k. 23 Er 671/2010-13 z 28. apríla 2016 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke –\nsťažovateľke trovy v sume 55,50 €. Následne okresný súd vyhovel odvolaniu oprávneného\npodanému proti predmetnému uzneseniu a napadnutým uznesením rozhodol tak, že náhradu\ntrov exekúcie súdnej exekútorke – sťažovateľke nepriznáva.\n6. Okresný súd s poukazom okrem iného na právnu úpravu náhrady trov exekúcie\nv prípade jej zastavenia obsiahnutú v § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku odôvodnil\nsvoje rozhodnutie tým, že v danom prípade neprichádza do úvahy zaviazanie oprávneného\nna náhradu nevyhnutných trov exekúcie z dôvodu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,\nkeďže k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného.\n7. Okresný súd vylúčil aj možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie\nv zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (podľa ktorého oprávnený znáša trovy, ak sa\nexekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie)\na § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na\nmajetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený\na súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške), čo odôvodnil\ntakto:\n„Pokiaľ ide o uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho\nexekútora v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, analogické použitie tohto\nustanovenia by prichádzalo do úvahy len v tom prípade, keby bol na majetok dlžníka\nvyhlásený konkurz, pričom takáto situácia už aj bola vyriešená novelou Exekučného\nporiadku zákonom č. 348/2011 Z. z. súčinnosťou od 01.01.2012, ktorým sa doplnilo\nust. § 203 ods. 3 podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného\nbol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného\n3\n\nodkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Exekučný súd sa prikláňa k právnemu\nnázoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 16CoE/90/2012-24\nzo dňa 28.03.2012, konkrétne, že pokiaľ by mal zákonodarca taký právny názor a úmysel, že\noprávnený by mal znášať nevyhnutné trovy exekúcie aj v prípade povolenia\nreštrukturalizácie, bol by novelizoval ust. § 203 takým spôsobom, že by bol uložil\noprávnenému povinnosť znášať nevyhnutné trovy exekúcie aj v prípade, ak bola súdom\npovolená reštrukturalizácia. Je pritom potrebné brať do úvahy aj vyššie citované ust. § 120\nods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého má aj súdny exekútor možnosť si svoju pohľadávku voči\npovinnému na trovách exekúcie v prípade povolenia reštrukturalizácie povinného uplatniť\nprihláškou...“\n8. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie polemizuje\ns možnosťou súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade exekučného konania\nzastaveného zo zákona tak, že na ich náhradu nezaviaže povinného ani oprávneného,\nale rozhodne o ich nepriznaní súdnemu exekútorovi, ako to bolo v napadnutom uznesení.\nPodľa sťažovateľky za stavu, keď judikatúrou bola ustálená povinnosťou súdu rozhodnúť\no trovách exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastavila zo zákona (teda nie rozhodnutím\nexekučného súdu), bolo namieste, aby okresný súd rozhodol o trovách exekúcie\npodľa procesného príkazu formulovaného v § 200 ods. 5 Exekučného poriadku\n(podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške\nplatí trovy exekúcie). Podľa sťažovateľky je neprípustné, aby subjektom znášajúcim trovy\nexekúcie bol samotný súdny exekútor, keďže uvedené je v rozpore so zásadou znášania trov\nexekúcie prioritne povinným (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) eventuálne oprávneným\n(„v prípade naplnenia hypotézy § 203 Exekučného poriadku“) a najmä je uvedené v rozpore\ns ustanovením § 196 Exekučného poriadku (podľa ktorého za výkon exekučnej činnosti\npodľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada\nza stratu času). Sťažovateľka zdôraznila, že § 196 Exekučného poriadku „súdnemu\nexekútorovi garantuje právo na odmenu, ktorá mu patrí za exekučnú činnosť v každom\nprípade“.\n\n4\n\n9. Sťažovateľka v ďalšej svojej argumentácii namieta vnútornú rozpornosť záveru\nokresného súdu o tom, že si svoje trovy mohla uplatniť voči povinnému prihláškou\nv reštrukturalizačnom konaní podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\nPodľa sťažovateľky jej môže vzniknúť pohľadávka voči povinnému z titulu trov exekúcie\naž rozhodnutím súdu o trovách. Súd pritom rozhoduje o trovách exekúcie až po zastavení\nexekúcie zo zákona, teda po povolení reštrukturalizácie, kedy už možnosť podávania\nprihlášok podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vylúčená, keďže ide\no pohľadávku, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizácie v zmysle § 120 ods. 2 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii.\n10. Sťažovateľka však zdôrazňuje, že v danom prípade bolo namieste zaviazať\nna náhradu trov exekúcie nie povinného, ale oprávneného analogickou aplikáciu § 203\nods. 3 Exekučného poriadku, teda obdobne ako v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok\npovinného v exekučnom konaní, a uviedla, že sa stotožňuje „s právnym názorom súdu\nv otázke vylúčenia aplikácie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku“, nestotožňuje sa „však\ns tým, že nemožno v prípade zastavenia exekúcie pre povolenie reštrukturalizácie\nna majetok povinného aplikovať § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože ten upravuje\nnáhradu trov konania iba v prípade vyhlásenia konkurzu“. Sťažovateľka poukázala\nna nejednotnú judikatúru v otázke aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (okresný súd\nv napadnutom rozhodnutí poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 16 CoE 90/2012-24 z 28. marca 2012, sťažovateľka poukazuje na opačný názor\nv rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 98/2013 z 26. marca 2013).\n11. Sťažovateľka časť svojej argumentácie venovala aj nemožnosti aplikácie\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci\nVan der Mussele v. Belgicko z dôvodu, že „činnosť súdneho exekútora nemôže byť ani len\nporovnávaná s podnikateľskou činnosťou, pretože jej chýbajú základné znaky podnikania.\nRovnako nemôže byť slobodným povolaním, pretože slobodné povolanie ako také\nneobmedzuje svojich členov vo vykonávaní ďalšej činnosti, funkcie, práce, ako tomu je\nv prípade súdneho exekútora. Na základe uvedených skutočností je možné prijať záver,\n\n5\n\nže prípad Van der Mussele nie je možné aplikovať na rozhodovanie súdov o trovách\nkonania súdnych exekútorov.“.\n12. Vo vzťahu k bagateľnosti veci sťažovateľka uviedla, že „napriek tomu,\nže predmet konania je bagateľný, pri opakovanom rozhodovaní všeobecných súdov o tejto\notázke spôsobom, ako urobil porušovateľ, môže dôjsť a aj dochádza k neúnosným\nfinančným stratám u súdneho exekútora, čo ohrozuje samotný materiálny výkon exekučnej\nčinnosti. Práve preto považujem posúdenie obsahu tejto sťažnosti za otázku zásadného\nústavno-právneho významu.“.\n13. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti uviedla:\n„... apelujem touto sťažnosťou na ústavný súd, aby s poukazom na uvedené dôvody\nzvážil svoje predchádzajúce rozhodnutia v otázke náhrady trov exekúcie a prehodnotil,\nči nie sú dané dôvody na zmenu vlastnej judikatúry pre potreby zachovania riadneho\na spravodlivého výkonu rozhodnutia, ktoré bude v súlade s Ústavou SR a Dohovorom. Mám\nza to, že dôvody uvedené v tejto sťažnosti a najmä objasnenie sporného judikátu ESĽP\nsú dostatočne presvedčivé na to, aby ústavný súd znovu zvážil svoju predchádzajúcu prax\nv otázke náhrady trov exekúcie. Podotýkam, že zmena precedentnej záväznosti judikatúry\naj ústavného súdu je možná, najmä ak je ústavnému súdu predostretý iný náhľad\nna posudzovanú vec...“\n14. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie\nňou označených práv napadnutým uznesením, ako aj postupom okresného súdu a napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n18. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú\ndané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu\nna ďalšie konanie.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý\n7\n\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch. ... Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá\nfyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno\nzbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon\na všeobecné zásady medzinárodného práva. ...\n20. Podstatu predloženej ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľky ako súdnej\nexekútorky, že okresný súd nesprávnou interpretáciou relevantných ustanovení Exekučného\nporiadku dospel k ústavne nekonformnému záveru o tom, že jej v predmetnom exekučnom\nkonaní neprináleží náhrada trov exekučného konania. Zo sťažnosti a z jej príloh tiež\nvyplýva, že konanie a rozhodnutie, v súvislosti s ktorým sťažovateľka namieta porušenie\nsvojich práv, sa týka trov sťažovateľky ako súdnej exekútorky vo výške 55,50 €.\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pokiaľ\nide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia\nveci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo záväznou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba\nv prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli\ndo takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n22. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú\n8\n\natribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne\npodrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle.\n23. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla\nsám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky\nnákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými\nsúdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku\no nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté\naj iné základné právo.\n24. Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak\n(do 31. júna 2016 Občiansky súdny poriadok v § 238 ods. 5) počnúc od 1. júla 2016 Civilný\nsporový poriadok v § 422 podmieňuje prípustnosť dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku dosiahnutím určitej stanovenej hodnoty predmetu konania, a tým vylučuje\nu bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi v dovolacom\nkonaní, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\nústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje\nústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť\nsignalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom\nrozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Vo veci\nsťažovateľky o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne\nnejde.\n\n9\n\n25. O výnimočnosti daného prípadu nepresvedčila ústavný súd ani argumentácia\nsťažovateľky. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že ani názor kontroverzný, s ktorým\nmožno aj nesúhlasiť, nemusí mať intenzitu ústavného porušenia. Ústavný súd opierajúc sa\no svoju doterajšiu judikatúru, ako aj judikatúru ESĽP v danej veci nemá teda žiaden dôvod\na ani oprávnenie na prehodnocovanie právnych záverov okresného súdu. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia predstavuje podľa názoru ústavného súdu dostatočný základ na jeho\nvýrok, pretože okresný súd vysvetlil, prečo súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.\nTvrdenia sťažovateľky preto podľa názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny\nsúdneho rozhodnutia, ktoré skončilo pre ňu nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno\nspájať s porušením jeho základného práva garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\ngarantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru a následne ani s porušením práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.\n26. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľku, že v iných prípadoch týkajúcich sa\ntotožnej problematiky použili všeobecné súdy rozdielnu interpretáciu všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ústavný súd zastáva názor, že nie je úlohou ústavného súdu\nzjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej\npraxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07). Uvedený názor platí o to viac, ak predmetom ústavnej\nsťažnosti je posúdenie bagateľnej veci, ktorý sa navyše netýka rozhodnutia vo veci samej,\nale náhrady trov konania (obdobne. I. ÚS 157/08).\n27. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že námietky sťažovateľky\nvyjadrujú iba odlišný právny názor s aplikáciou príslušných právnych predpisov\npri rozhodovaní o trovách exekučného konania, avšak bez toho, aby indikovali relevantný\nústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok s namietaným porušením\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka sa\nsvojou sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v spore o sumu (55,50 €), ktorá je zjavne\nbagateľná, ústavný súd na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel\npreto k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené\n\n10\n\npodmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "analógia", "aplikácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:fb51bed5-2085-41e3-a01a-daf724679517", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb51bed5-2085-41e3-a01a-daf724679517"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "85094540-fead-45eb-abf1-81f9ea6f223c:70758490-1fbb-4c90-b85d-0475176fdaef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8812213264.1", "spisova_znacka": "1CoE/98/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoE/98/2013 z 12. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812213264.1"}, {"guid": "4d3bfb9b-345f-43b3-b2fe-f0fda9550ad8:7eb284a5-077e-45cd-abd7-f6535dc1b63f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3812206503.1", "spisova_znacka": "16CoE/90/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/90/2012 z 21. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812206503.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91855eb1-0a3b-47fb-b51f-d182acb15686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:74521686-8d76-4919-b9aa-3151640a1c5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.47.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.47.2019.1"}, {"guid": "ussr:bfa180ec-a03e-455f-87d0-394530dcfc69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.430.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.430.2018.1"}, {"guid": "ussr:d15fe545-c581-4ad4-8dfa-3cda5f49065e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.74.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.74.2017.1"}]}