{"guid": "ussr:b05b6f15-3825-4d30-bffb-8b0f36ff9ef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2016 z 10. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 675/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.675.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b05b6f15-3825-4d30-bffb-8b0f36ff9ef8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.675.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.675.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.675.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 675/2016-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej o prijatej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\na\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 769/7, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade\npostupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 31/2010 a v prípade\na\n\n,\n\n,\n\npostupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 14 C 31/2010 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013 takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrenčín\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 14 C 31/2010 p o r u š e n é b o l o .\n2. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 v období po vydaní nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013\nporušené bolo.\n3. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom sp. zn. 14 C 31/2010\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 600 €\n\n(slovom tisícšesťsto eur) a\na\n\n,\n\n,\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 600 €\n\n(slovom šesťsto eur), ktoré j e im Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Trenčín j e\n,\n\np o v i n n ý uhradiť\n,\n\n,\na\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 800,80 € (slovom osemsto eur a osemdesiat centov) na účet ich\nprávneho zástupcu JUDr. Samuela Baránika, Podjavorinskej 769/7, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 675/2016-14 z 9. novembra 2016 prijal v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\na\n\n„sťažovateľky v rade 1 až 4“) a\n\n,\n(ďalej len\n\n(ďalej len „sťažovateľka v rade\n\n5“, spolu len „sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 31/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nÚstavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie v senáte v zložení: Milan Ľalík\n(predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). V zmysle\nrozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného od 1. marca 2017 I. senát ústavného\nsúdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Milan Ľalík (sudca)\na Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej\nrozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n2. Sťažovateľky, v právnom postavení žalobkýň v rade 1 až 5 v napadnutom konaní,\nvidia porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru v postupe okresného súdu, ktorý svojou nečinnosťou a nehospodárnym\na neefektívnym postupom (v prípade sťažovateliek v rade 1 až 4 v napadnutom konaní\nv období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013\na v prípade sťažovateľky v rade 5 v rámci celého ústavnou sťažnosťou napadnutého\nkonania, pozn.) spôsobil prieťahový postup v napadnutom konaní, čo u sťažovateliek\n\n3\n\nvyvoláva pocit právnej neistoty a čo považujú za zjavne neprimerané aj s ohľadom\nna charakter okresným súdom prerokúvanej právnej veci.\n3. Vo svojej sťažnosti sťažovateľky s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného\nsúdu dôvodia, že po právnej stránke predmetom rozhodovania okresného súdu nie je zložitá\nvec (ide o konanie o ochranu vlastníckeho práva, pozn.) a trvanie konania po dobu viac\nako sedem\n\nrokov (z\n\ntoho tri a pol roka\n\npo vydaní nálezu ústavného súdu\n\nč. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013, pozn.) nie je odôvodnené ani ich\nsprávaním.\n4. Sťažovateľky zastávajú názor, že okresný súd svojím nesprávnym postupom\na nečinnosťou v napadnutom konaní porušil ich práva zaručené ústavou a dohovorom\n(bod 1), a preto navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil\nporušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v prípade sťažovateľky v rade 5 v celom\nnapadnutom konaní a v prípade sťažovateliek v rade 1 až 4 v napadnutom konaní v období\npo vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013, aby\nokresnému súdu vo veci prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal im primerané\nfinančné zadosťučinenie (vo výške 3 000 eur pre každú jednu zo sťažovateliek v rade 1 až 4\na vo výške 4 000 eur pre sťažovateľku v rade 5, pozn.), ako i úhradu trov konania.\nSťažovateľky zároveň v závere podanej ústavnej sťažnosti súhlasili s upustením\nod verejného ústneho pojednávania vo veci.\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa predseda okresného súdu JUDr. Marián\nManduch vyjadril k priebehu konania podaním sp. zn. Spr. 1178/2016 z 19. decembra 2016,\nv rámci ktorého okrem uvedenia stručnej chronológie úkonov okresného súdu\nv napadnutom konaní po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31\nz 23. septembra 2013 a oznámenia súhlasu s upustením od ústneho pojednávania vo veci\nkonštatoval:\n\n4\n\n„... Okresný súd Trenčín v období po vydaní nálezu ústavného súdu vo veci\npriebežne koná. Mám za to, že dĺžku konania ovplyvnili i procesné návrhy odporcu 1), ktorý\nopakovane podáva návrhy na prerušenie konania, o ktorých je potrebné rozhodnúť, či už\ntunajším súdom ale i súdom odvolacím a v jednom prípade i súdom dovolacím.\nDomnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo a právne k zložitejším veciam,\npretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie.\nV predmetnom konaní sa rieši (okrem iného) identifikácia pozemno-knižného stavu\nso stavom súčasným, spornosť hraníc pozemkov, ako aj nutnosť trasovania asfaltovej cesty\npôvodne zrejme z neknihovaného stavu.\nPokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane\nvysoké vzhľadom na predmet konania, dĺžku možných prieťahov a dĺžku celého konania.“\n6. Sťažovateľky vo svojom vyjadrení z 18. januára 2017 v nadväznosti na vyjadrenie\npredsedu okresného súdu (bod 5) zastali názor, že nemôžu «súhlasiť s predsedom\nOkresného súdu Trenčín, pokiaľ uvádza, že Okresný súd Trenčín v období po vydaní nálezu\npriebežne koná. Okresný súd Trenčín v danej veci nekoná plynule, nekoná tak, aby vec bola\nčo najskôr právoplatne skončená.\nPrieťahy v konaní vznikli nielen nečinnosťou okresného súdu (kratšími dobami\nnečinnosti ale aj 8 mesačnou nečinnosťou od mája 2015 do januára 2016), ale aj\nnesprávnym rozhodnutím okresného súdu o prerušení konania bez zákonného dôvodu na\ntaký postup, ako aj vykonávaním dôkazov, ktoré nikto zo strán nenavrhol (znalecké\ndokazovanie na ocenenie „vecného bremena práva cesty autami“).\nTrváme na tom, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu daný mu\nv náleze IV. ÚS 431/2013 a nekonal vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov; okresný\nsúd teda neprihliadol s osobitným dôrazom na rýchlosť konania na to, že ústavný súd už\nv tejto veci raz konštatoval porušenie ústavných práv sťažovateliek.».\nZároveň si uplatnili úhradu trov konania za tri úkony právnych služieb (dva v roku\n2016 a jeden v roku 2017, pozn.) vo výške 1 430,01 € a v závere ústavnému súdu oznámili,\nže v celom rozsahu zotrvávajú na ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. februára\n2016.\n\n5\n\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania (body 4 a 5) podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPrerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu\nposúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv, ústavný súd nepovažuje\nani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných\nna meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom\nokresného súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.\nv primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\n8.1 Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti, ako i z vyjadrenia okresného súdu sp. zn.\nSpr. 1178/2016 z 19. decembra 2016 a ústavným súdom vykonanej lustrácie mal ústavný\nsúd za preukázané, že rozhodnutie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31\nz 23. septembra 2013 nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2013.\nÚstavný súd predmetným nálezom konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateliek v rade 1 až 4 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010,\nokresnému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 konať bez zbytočných\nprieťahov, sťažovateľkám v rade 1 až 4 priznal finančné zadosťučinenie každej v sume po\n1 000 €, ako i úhradu trov konania vo výške 583,12 €.\n8.2 V napadnutom konaní okresný súd (po podaní prvej ústavnej sťažnosti zo strany\nsťažovateliek v rade 1 až 4, pozn.) opakovane rozhodol o návrhu žalovaných v rade 1 a 3\nna prerušenie konania uznesením č. k. 14 C 31/2010-282 zo 4. septembra 2013 (tak, že\n\n6\n\nnapadnuté konanie prerušil až do právoplatnosti konania vedeného na okresnom súde\npod sp. zn. 14 C 218/2008, pozn.), ktoré bolo v dôsledku sťažovateľkami podaného\nodvolania\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trenčíne\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 6 Co 866/2013 z 29. januára 2014 zmenené tak, že odvolací súd návrh žalovaných\nv rade 1 a 3 na prerušenie konania zamietol. Súdny spis ústavnou sťažnosťou napadnutého\nkonania\n\nsa\n\nna\n\nkrajskom\n\nsúde\n\nv dôsledku\n\nodvolacieho\n\nkonania\n\nnachádzal\n\nod 23. decembra 2013 a okresnému súdu bol vrátený 6. februára 2014.\nKeďže zo strany žalovaného v rade 1 došlo po doručení uznesenia krajského súdu\nsp. zn. 6 Co 866/2013 z 29. januára 2014 k podaniu dovolania, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Cdo 163/2014 z 21. apríla 2015\ndovolanie žalovaného v rade 1 zamietol. Súdny spis ústavnou sťažnosťou napadnutého\nkonania sa na najvyššom súde v dôsledku dovolacieho konania nachádzal od 28. apríla 2014\na okresnému súdu bol vrátený 4. mája 2015.\n8.3 Úpravou z 28. decembra 2015 bol okresným súdom nariadený termín\npojednávania na 9. marec 2016, ktoré bolo po vykonaní výsluchu účastníkov konania, ako aj\nsvedkov odročené na neurčito. Na tomto pojednávaní okresný súd rozhodol i o ďalšom\nnávrhu žalovaných na prerušenie konania z 3. februára 2016 tak, že tento návrh zamietol.\n8.4 Uznesením č. k. 14 C 31/2010-779 z 11. marca 2016 okresný súd vo veci nariadil\nznalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty\nnehnuteľností.\n8.5 Po podaní odvolania voči uzneseniu okresného súdu č. k. 14 C 31/2010-777\nz 9. marca 2016 (ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania, pozn.)\nzo strany žalovaného v rade 1 krajský súd uznesením sp. zn. 19 Co 188/2016\nzo 6. septembra 2016 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Súdny spis sa\nna krajskom súde v dôsledku odvolacieho konania nachádzal od 29. apríla 2016\na okresnému súdu bol vrátený 9. septembra 2016.\n\n7\n\n8.6 Úpravou okresného súdu z decembra 2016 bol okresným súdom nariadený termín\npojednávania na 25. január 2017. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 12. apríla 2017\na bolo odročené na 15. máj 2017 na účely vyhlásenia rozhodnutia.\nIII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak\nústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n11. Ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nI. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).\n\n8\n\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\nPriznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, lebo\noneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil\ndo 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\nV zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a v zmysle § 157 ods. 1\nCSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na\njedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nIII.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 14 C 31/2010 v období po vydaní nálezu ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva\n\n9\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj\npovahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom\nprípade.\n15.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nnapadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu „o ochranu\nvlastníckeho práva“.\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 19. decembra 2016 (bod 5) výslovne\nuviedol, že predmetný spor patrí „k právne a skutkovo zložitejším veciam pretože si\nvyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie.\nV predmetnom konaní sa rieši (okrem iného) identifikácia pozemno-knižného stavu\nso stavom súčasným, spornosť hraníc pozemkov, ako aj nutnosť trasovania asfaltovej cesty\npôvodne zrejme z neknihovaného stavu.“. Samotnú dĺžku konania predseda okresného súdu\npripísal na vrub žalovanému v rade 1, ktorý sa opakovane podávanými procesnými návrhmi\ndomáhal prerušenia súdneho konania a inicioval tak nielen potrebu rozhodovania okresného\nsúdu o podaných návrhoch na prerušenie konania, ale i potrebu rozhodovania súdu tak\nodvolacieho, ako i dovolacieho v dôsledku využitia opravných prostriedkov.\nSamotné sťažovateľky prerokúvanú vec nepovažujú za zložitú ani po právnej, ani po\nfaktickej stránke.\nPodľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej\nagendy všeobecných súdov, a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je\npotrebné poukázať na to, že z faktickej stránky vzhľadom na rozsah dokazovania a potrebu\nvypracovania znaleckého posudku ide o vec „mierne zložitejšiu“. Ústavný súd však zastáva\nnázor, že v okolnostiach posudzovanej veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom\npostupe okresného súdu bolo možné postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav\nprávnej neistoty sťažovateliek.\n\n10\n\n15.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho konania,\nústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotné sťažovateľky\nakýmkoľvek významným spôsobom prispeli k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd ale po preskúmaní sťažnosti dal čiastočne za pravdu záverom okresného\nsúdu (bod 5) o tom, že hlavným pôvodcom prieťahov v napadnutom konaní boli žalovaní\n(najmä žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 3, pozn.), ktorí v dôsledku nimi vykonávaných\n‒ často neúčelných ‒ návrhov a úkonov podstatnejším spôsobom prispeli k predĺženiu\nsúdneho konania. Hoci je pravdou, že žalovaní boli v konaní aktívni a v plnom rozsahu\nvyužívali všetky svoje procesné oprávnenia, prieťahy v napadnutom konaní boli dozaista\nspôsobené ich postupom pri opakovanom podávaní návrhov na prerušenie konania.\n15.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateliek, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný\nsúd zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho\norgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).\nVychádzajúc z predloženej sťažnosti, ako aj zo stanovísk účastníkov konania,\nústavný súd v rámci napadnutého konania nachádzal i úseky nie vždy efektívneho\na sústredeného konania samotného okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou\nsúdneho konania (viac ako 7 rokov, pozn.) mali za následok zistenie zbytočných prieťahov.\nO neefektívnosti a nesústredenej činnosti okresného súdu v posudzovanom konaní\nsvedčí i fakt, že krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 866/2013 z 29. januára 2014 uznesenie\nokresného súdu č. k. 14 C 31/2010-282 zo 4. septembra 2013 o prerušení súdneho konania\nv dôsledku sťažovateľkami podaného odvolania zmenil tak, že návrh žalovaných v rade 1\na 3 na prerušenie konania zamietol.\n\n11\n\nRovnako za zmienku stojí i nečinnosť okresného súdu od 4. mája 2015 do\n28. decembra 2015 (bod 8.2 a 8.3).\nI keď je pravdou, že ostatné pojednávanie nariadené na 12. apríl 2017 bolo zo strany\nokresného súdu odročené na 15. máj 2017 na účely vyhlásenia rozhodnutia, v nadväznosti\nna zistenú celkovú dobu trvania napadnutého konania ústavný súd rozhodol, že\nv namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013.\n16. Keďže napadnuté konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu\no sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.\nIII.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky v rade 5\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 C 31/2010 (v období do vydania nálezu\nústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013)\n17. Vzhľadom na obsah podanej ústavnej sťažnosti, a teda v prípade sťažovateľky\nv rade 5 na potrebu vykonania ústavného prieskumu porušenia jej základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný\nsúd konštatuje, že právna predchodkyňa sťažovateľky v rade 5 ‒\n\n‒ bola\n\nspolu so sťažovateľkami v rade 1 až 4 žalobkyňou v spore „o ochranu vlastníckeho práva“,\nktorý začal na okresnom súde 15. februára 2010 na návrh žalobkýň ‒\n,\n\n,\n\na\n\n,\n.\n\n18. Ústavný súd v kontexte uvedeného konštatuje, že v prípade sťažovateľky v rade 5\ndošlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka\nkonania na strane žalobkyne, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže\n\n12\n\nuniverzálna sukcesia (na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj\nprocesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), konajúci súd nemusel o pripustení tejto zmeny\nrozhodnúť svojím uznesením. Keďže pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového\nprocesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho\nprocesnoprávneho vzťahu (mutatis mutandis I. ÚS 52/01), ústavný súd nemal pochybnosť\no tom, že sťažovateľka v rade 5 môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných\nprieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.\n19.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nexistenciu\n\nprávoplatného\n\nrozhodnutia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013, v rámci ktorého ústavný súd konanie\nokresného súdu vedené pod sp. zn. 14 C 31/2010 podrobil ústavnému prieskumu\na konštatoval porušenie základného práva sťažovateliek v rade 1 až 4 na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010, okresnému súdu prikázal v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 31/2010 konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľkám v rade 1 až 4\npriznal finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 eur, ako i úhradu trov konania\nvo výške 583,12 eur, ústavný súd v zhode s jeho predchádzajúcim právoplatným\nrozhodnutím konštatoval porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru i v prípade sťažovateľky v rade 5.\nÚstavný súd považoval za preukázané, že priebeh napadnutého konania (do vydania\nnálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013, pozn.) svedčil\no neefektívnom postupe okresného súdu, ktorý opakovane akceptoval absenciu účastníkov\nkonania na nariadených pojednávaniach (aj keď ospravedlnenú), a z tohto dôvodu ich\nodročoval. Zabezpečenie znaleckého posudku trvalo okresnému súdu dlhšie ako rok. Ani\nznalec ustanovený ako druhý v poradí nevypracoval znalecký posudok v 90-dňovej lehote\na lehotu na vypracovanie znaleckého posudku dva razy predlžoval. Za neefektívne\npovažoval ústavný súd aj rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania, ktoré krajský\nsúd zrušil a vec mu vrátil, aby sa vyrovnal s právnym nástupníctvom po\nžalobkyni v rade 4, ktorá zomrela 24. 7. 2012, t. j. predtým, ako súd prvého stupňa\nrozhodoval vo veci prerušenia konania.\n\n13\n\n20. V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol, že v konaní okresného súdu\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n14\n\nC\n\n31/2010\n\n(do\n\nvydania\n\nnálezu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč. k. IV. ÚS 431/2013-31 z 23. septembra 2013, pozn.) v prípade sťažovateľky v rade 5\ndošlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\n21. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateliek\nv rade 1 až 4 zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv napadnutom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 431/2013-31\nz 23. septembra 2013 (bod 15.3) a v prípade sťažovateľky v rade 5 v rámci celého ústavnou\nsťažnosťou napadnutého konania (body 15.3 a 20), zaoberal sa aj ich žiadosťami o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľky v rade 1 až 4 žiadali, aby im bolo priznané primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3 000 eur pre každú jednu z nich a sťažovateľka v rade 5 žiadala\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 eur.\n22. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n23. S ohľadom na žiadosť sťažovateliek o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia (bod 4), najmä však zohľadňujúc okolnosti posudzovanej právnej veci\n(v prípade sťažovateliek v rade 1 až 4 zohľadňujúc body 15.1 až 15.3 a v prípade\n\n14\n\nsťažovateľky v rade 5 okrem bodov 15.1 až 15.3 zohľadňujúc aj body 17 až 20), ústavný\nsúd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 600 eur pre každú\nzo sťažovateliek v rade 1 až 4 a finančného zadosťučinenia vo výške 1 600 eur pre\nsťažovateľku v rade 5 (bod 4 výroku rozhodnutia), ktorú považoval za dostatočnú a vhodnú.\n24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n25. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodoval aj\no úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľkám v dôsledku ich právneho zastúpenia\npred ústavným súdom advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 769/7,\nBratislava.\nSťažovateľky si podaním z 18. januára 2017 uplatnili náhradu trov konania\nvo výške 1 430,01 eur, a to za tri úkony právnej služby (bod 6).\n26. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 eur (za dva úkony v roku 2016). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní\npiatich účastníčok konania, základnú sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné v prípade každej\njednej z nich znížiť o 50 %, t. j. na 71,50 eur za každý úkon (spolu dva úkony), a spolu\ns režijným paušálom 8,58 eur x 2 (§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada trov predstavuje celkovú\nsumu 800,80 eur (bod 5 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd odmenu za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie k stanovisku okresného\nsúdu) nepriznal, pretože podľa jeho názoru vyjadrenie neobsahovalo nové skutočnosti, ktoré\nby prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.\n\n15\n\n27. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateliek advokáta JUDr. Samuela Baránika, Podjavorinskej 769/7, Bratislava (§ 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n28. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľky žiadali priznať finančné\nzadosťučinenie, ako i úhradu trov konania nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú\nv bodoch 4 a 5 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 6 výroku tohto nálezu.\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/31/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3b3b5c59-4986-4ce8-b907-2f2cdc9260ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b3b5c59-4986-4ce8-b907-2f2cdc9260ee"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:b962a33e-4352-43db-be76-01d186e1ac72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b962a33e-4352-43db-be76-01d186e1ac72"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:de90134a-6807-4eab-a0cf-dffeb098c39c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.237.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.237.2022.2"}]}