{"guid": "ussr:c20075a5-72fc-490c-be77-9204b8e7956c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 667/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 667/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 667/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c20075a5-72fc-490c-be77-9204b8e7956c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 667/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatý návrh\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Novákom, advokátska kancelária verita, s. r. o.,\nMiletičova 5B, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/16/K zo 16. júna 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií sp. zn. VP/17/16/K zo 16. júna 2016 z r u š u j e .\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\np o v i n n ý zaplatiť\n\nje\n\nprostredníctvom Kancelárie Národnej rady\n\nSlovenskej republiky úhradu trov konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur\na sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Nováka,\nadvokátska kancelária verita, s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. októbra\n2016 doručený návrh\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/17/16/K zo 16. júna 2016 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii\nčlena predstavenstva\n\n, Bratislava, bola napadnutým rozhodnutím výboru\n\nuložená pokuta vo výške 5 298 € podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona, keďže navrhovateľ vykonával funkciu nezlučiteľnú s verejnou funkciou (funkciu\nkonateľa obchodných spoločností\n, ako aj\nfunkciu člena dozornej rady spoločnosti\n\n) aj po\n\nuplynutí 30-tich dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia výboru vyplýva, že napriek skutočnosti, že navrhovateľ uskutočnil právne\núkony, na základe ktorých už nedochádza z jeho strany k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona, nie je možné zbaviť ho zodpovednosti za toto porušenie, pretože úkony smerujúce\nk ukončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou vykonal až v priebehu marca 2016.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti súčasne poukázal na rozhodnutie výboru sp. zn.\nVP/16/16/K vydaného v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie výboru, ktorým mu výbor\nuložil pokutu za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, pretože navrhovateľ neukončil\nfunkcie uvedené v bode 2 sťažnosti do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie. Týmto\n\n2\n\nrozhodnutím mu bola podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložená pokuta v sume\n5 184 €, ktorú uhradil.\n4. Podľa právneho názoru výboru vysloveného v napadnutom rozhodnutí je výlučne\nv dispozícii a na zodpovednosti navrhovateľa ako verejného funkcionára, aby činnosť\nnezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie ukončil spôsobom podľa čl. 5 ods. 7 ústavného\nzákona alebo po uplynutí lehoty tam určenej aj kedykoľvek neskôr. Navrhovateľ tak\nneurobil, a preto sa vystavil nebezpečenstvu opakovaného uloženia pokuty.\n5.\n\nNavrhovateľ\n\npovažuje\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nvýboru,\n\nktoré\n\nvychádza\n\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, za nezákonné z dôvodu jeho duplicity.\nNavrhovateľ namieta, že za jedno skutkovo rovnaké konanie ústavný zákon umožňuje\nuložiť iba jednu sankciu – iba jednu finančnú pokutu.\n6. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na obdobný prípad, o ktorom ústavný súd\nrozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 878/2014, ktorým zrušil v danom konaní napadnuté\nrozhodnutie výboru.\n7. Navrhovateľ zastáva názor, že v jeho prípade je potrebné posúdiť, či vydaním\nnapadnutého rozhodnutia výboru nedošlo k porušeniu princípu ne bis in idem, a to podľa\nzhodnotenia naplnenia troch zásad potrebných pre konštatovanie jeho porušenia, ktorými sú\ntotožnosť skutku, totožnosť páchateľa a totožnosť chráneného záujmu.\n8. V súvislosti s posudzovaním právoplatnosti rozhodnutí vydaných podľa ústavného\nzákona navrhovateľ opakovane poukázal na právne závery uvedené v náleze ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 878/2014 a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie výboru, ako aj rozhodnutie\nvýboru sp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016 nadobudli právoplatnosť ich doručením\nnavrhovateľovi v ten istý deň, teda 18. septembra 2016. Doručením prvého rozhodnutia\nsp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016 podľa názoru navrhovateľa nastala prekážka pre\nopätovné konanie a rozhodnutie vo veci porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\nvykonávaním funkcií konateľa obchodných spoločností\n,\n\n3\n\nako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti\n\n, ako\n\nfunkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou navrhovateľa v období nasledujúcom po 30. dni\nod ustanovenia do verejnej funkcie až do 29. marca 2016, kedy boli predmetné funkcie\nnavrhovateľa skončené.\n9. Tým, že výbor opakovane rozhodol v totožnej veci, porušil podľa navrhovateľa\nprincíp ne bis in idem vyjadrený v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Uvedené pochybenie výboru preto dosahuje\nústavnoprávnu relevanciu a intenzitu a je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n10. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nsp. zn. VP/17/16/K zo dňa 16. júna 2016 zrušuje .\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný\nzaplatiť navrhovateľovi prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky\nnáhradu trov konania v sume 363,79 EUR s DPH... na účet právneho zástupcu, spoločnosti\nverita, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n11. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 667/2016-8 z 9. novembra 2016 prijal návrh\nnavrhovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie.\n12. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril výbor prostredníctvom svojho\npredsedu, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu elektronicky\n25. novembra 2016 v relevantnej časti uviedol:\n«1. Výbor má za to, že aj keď zo strany verejného funkcionára v čase rozhodovania\no uložení pokuty nedochádzalo k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, pre\nposudzovaní porušenia, resp. neporušenia príslušných ustanovení ústavného zákona je\npotrebné vychádzať z rozhodného obdobia, počas ktorého dochádzalo k porušeniu\n\n4\n\nústavného zákona. Tým, že navrhovateľ bol konateľom v obchodných spoločnostiach počas\nvýkonu verejnej funkcie a túto skutočnosť ani nepoprel, a keďže z jeho strany došlo\nk porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona v priebehu dvoch kalendárnych rokov výbor mal\nza to, že správne posúdil porušenie ústavného zákona, keď rozhodol v dvoch samostatných\nkonaniach.\n2. Pokiaľ sa týka argumentácie navrhovateľa, resp. podľa jeho názoru nelogickej\núvahy výboru uvádzame, že odôvodnenie výboru v časti „verejný funkcionár však tak\nneurobil“ sa týkalo lehoty, v ktorej mal povinnosť ukončiť nezlučiteľné funkcie. Výbor\nnepopiera, že verejný funkcionár ukončil funkcie, ktoré boli s verejnou funkciou\nnezlučiteľné, ale stalo sa tak až v roku 2016, napriek tomu, že verejnú funkciu vykonáva od\nroku 2015, čo je nepochopiteľné aj z dôvodu, že verejný funkcionár má právnické vzdelanie\na takéto konanie sa javí ako účelové.\n3. Rozhodnutie č. VP/16/16/K, ktorým výbor rozhodol o porušení ústavného zákona\nv prípade navrhovateľa bolo rozhodnutím, ktoré sa týkalo kalendárneho roka 2015, kedy\nsa navrhovateľ ujal verejnej funkcie. V zákonom stanovenej lehote nevykonal úkon\nsmerujúci k skončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou (právny úkon smerujúci\nk ich skončeniu podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona) a výbor v konaní č. VP/16/16/K\nrozhodol, že vzhľadom na to, že v kalendárnom roku 2016 navrhovateľ porušuje ústavný\nzákon, mu uložil pokutu. Rozhodnutím č. VP/17/16/K výbor rozhodol o porušení ústavného\nzákona a o uložení pokuty z dôvodu, že v kalendárnom roku 2016 navrhovateľ opätovne\nporušil ústavný zákon (i keď sa to javí ako pokračovanie).\n4. Výbor má za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, keďže\naj podľa uznesenia ústavného súdu III. US 51/2015-9 „o porušení zásady „ne bis in idem“\nnemožno v prípade rozhodnutia výboru č. VP/15/14/K zo 17. septembra 2014 uvažovať.\nVýbor ním síce postihoval porušenie rovnakej povinnosti navrhovateľa ako v rozhodnutí\nč. VP/02/14/K z 27. mája 2014, avšak zjavne za obdobie iného kalendárneho roka.“, t.j. išlo\no sankciu za iný, i keď druhovo totožný skutok. Ďalej ústavný súdu uvádza, že „Z povahy\nveci vyplýva, že porušovanie povinnosti verejného funkcionára zakotvenej v čl. 5 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. má charakter tzv. omisívneho protiprávneho konania\n(deliktu), ktorý spočíva v nečinnosti porušovateľa trvajúcej určitú dobu. Je výlučne\nv dispozícii a na zodpovednosti verejného funkcionára, aby činnosť nezlučiteľnú s výkonom\n\n5\n\nverejnej funkcie ukončil spôsobom podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\n(alebo po uplynutí tam určenej lehoty aj kedykoľvek neskôr). Ak tak verejný funkcionár\nneurobí, vystavuje sa nebezpečenstvu aj opakovaného uloženia pokuty, pretože iba týmto\nspôsobom možno naplniť účel predmetných článkov ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nNaopak, pri akceptovaní navrhovateľovej argumentácie by sankcionovanie realizované\nvýborom vôbec nebralo na zreteľ dĺžku porušovania povinnosti podľa č1. 5 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Nebolo by potom rozdielu medzi verejným\nfunkcionárom, ktorý označenú povinnosť ignoruje len počas kratšieho obdobia, napr.\njedného kalendárneho roka, a iným verejným funkcionárom, ktorý je jej nepretržitým\nniekoľkoročným porušovateľom, a to zvlášť v prípadoch, keď by výbor protiprávne\nsprávanie postihoval hneď po uplynutí lehoty podľa č1. 5 ods. 7 ústavného zákona č.\n357/2004 Z. z. alebo po ukončení prvého roku jeho trvania. Tento výklad a prístup k\nposudzovanému právnemu inštitútu by však v takýchto prípadoch najmä celkom popieral\njeho účel, pretože v praxi by to znamenalo, že verejný funkcionár, ktorému už bola uložená\nsankcia, by mohol takto v ďalšom období „beztrestne“ zotrvávať v konflikte záujmov až do\nskončenia výkonu svojej funkcie.“.\nPokiaľ ide o skutočnosť, že v danej veci ústavný súd rozhodol v dvoch konaniach\nrozdielne, ponecháme na zváženie ústavnému súdu využiť inštitút zjednotenia odchylných\nprávnych názorov podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov.»\nV závere vyjadrenia výbor navrhol, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nIII.\n13. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať\nnávrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo\ndo 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté\no pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nvýboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho\n\n6\n\ndoručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú\nustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa\nčl. 12 ods. 2.\n14. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že\nkonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,\nrozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie\norgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.\nIV.\n15. Predmetom konania pred ústavným súdom je námietka navrhovateľa spočívajúca\nv tvrdení, že výbor porušil ustanovenia ústavného zákona, keďže napadnuté rozhodnutie\nvýboru ukladá sankciu za identické porušenie ústavného zákona ako rozhodnutie sp. zn.\nVP/16/16/K zo 16. júna 2016, čo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje, čím výbor\nteda nesprávne a v rozpore s ústavným zákonom vyhodnotil porušenie povinností\nnavrhovateľa, ktoré mu z ústavného zákona vyplývajú.\n16. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku\nrozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\nzneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného\nzákona.\n17. Výbor má pri výkone pôsobnosti a právomoci vyplývajúcich mu z ústavného\nzákona postavenie verejnomocenského orgánu sui generis. Taktiež konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným\nústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého výbor\n\n7\n\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8\nústavného zákona.\n18. Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa\nodseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný\nfunkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu,\nz ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom\nalebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé\núdaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie\na poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu\npodľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona ak sa rozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že\nverejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná\ns výkonom verejnej funkcie podľa Ústavy Slovenskej republiky, tohto ústavného zákona\nalebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu,\nzamestnanie alebo činnosť.\nPodľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví\nstrata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti\nverejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa\nčl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.\n\n8\n\nPodľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume\nzodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár\nporuší povinnosti podľa čl. 5.\nPodľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť...\n19. Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno vyvodiť, že ústavodarca\ns nesplnením alebo porušením povinnosti alebo obmedzenia ustanovených ústavným\nzákonom alebo zákonom spojil obligatórny právny následok vo forme sankcie – pokuty,\nprípadne straty mandátu alebo verejnej funkcie. Je však potrebné doplniť, že ústavný zákon\numožňuje uložiť finančnú pokutu iba pri prvom nesplnení alebo porušení povinnosti alebo\nobmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom, o ktorom rozhoduje\npríslušný (podľa ústavného zákona) orgán verejnej moci (v navrhovateľovej veci výbor).\nV prípade opakovaného nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia\nustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom zo strany verejného funkcionára, ak sa\nv predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil\nalebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo\nzákonom, je príslušný (podľa ústavného zákona) orgán verejnej moci (napr. výbor) povinný\nobligatórne uložiť sankciu straty mandátu alebo verejnej funkcie. Finančná pokuta by pri\nopakovanom konštatovaní nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia\nustanoveného týmto ústavným zákonom alebo zákonom a obligatórnom uložení sankcie\nv podobe straty mandátu alebo verejnej funkcie neplnila svoj preventívny účel (pozri ďalej\nbod 24). Represívny účel plní sankcia v podobe straty mandátu alebo verejnej funkcie.\nBližšie však ústavný zákon neupravuje princípy ukladania sankcií a je potrebné v rámci\nukladania sankcií zohľadniť aj ďalej popísané ďalšie princípy demokratického právneho\nštátu (II. ÚS 185/2014, II. ÚS 878/2014).\n20. Ďalej je potrebné zohľadniť vzhľadom na obligatórne ukladanie sankcií (alebo\niných povinností) v prípade nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia\nustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 až 8 ústavného zákona)\naj princípy vzťahujúce sa na správne trestanie. V tomto smere je dôležité odkázať na čl. 4\n\n9\n\nods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„protokol č. 7“).\n21. Výbor rozhodnutím sp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016 konštatoval, že\nnavrhovateľ ako predseda predstavenstva\n\n, tým, že do 30 dní\n\nod ustanovenia do verejnej funkcie neukončil vykonávanie funkcií nezlučiteľných\ns verejnou funkciou, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo\nnavrhovateľovi uložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume\nzodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu navrhovateľa, a to vo výške 5 184 €. Svoje\nrozhodnutie výbor odôvodnil takto:\n«Verejný funkcionár sa verejnej funkcie ujal 30. októbra 2015, oznámenie funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“), ktoré bol povinný\npodať do 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok\n(za rok 2014) podal 31. marca 2016. V podanom oznámení verejný funkcionár uviedol,\nže vykonáva podnikateľskú činnosť ako konateľ v obchodných spoločnostiach\na ako člen dozornej rady akciovej spoločnosti\n. V oznámení okrem tejto skutočnosti uviedol, že nespĺňa podmienky\nnezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní\nalebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a ods. 2 ústavného zákona. Taktiež uviedol, že funkciu\nv\n\nukončil 22.3.2016, funkciu v\n\n22.3.2016, funkciu v\n\n9.3.2016, funkciu v\n\n23.3.2016 a funkciu v\n\n21.3.2016. ...\n\nDotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa\n3.6.2016 v ktorom priznáva, že funkcie, resp. činnosti ako konateľ zastával, a že zákonom\nustanovený právny úkon smerujúci k ich skončeniu vykonal oneskorene, teda neskôr, nezje\nstanovená zákonná lehota. Toto konanie však nebolo neúmyselné a napokon sa tejto\npovinnosti nevyhýbal, nakoľko napravil tento stav, a dal do súladu všetky požadované\nskutočnosti.\nNa svoju obranu ďalej uvádza, že bol veľmi pracovne aj časovo zaneprázdnený\nv rozhodnom období, taktiež že je zamestnávateľ a aj táto činnosť si vyžiadala maximálnu\n\n10\n\nvyťaženosť, aby stíhal dodržiavať aj pracovnoprávne predpisy vo vzťahu k jeho\nzamestnancom (prideľuje úlohy, kontroluje prácu zamestnancov, školí koncipienta, vypláca\nmzdy, odvody a pod.). Svoje povinnosti sa snaží plniť podľa najlepšieho vedomia\na svedomia a napriek tomu nepostrehol zanedbanie povinností podľa ústavného zákona a\njeho pozornosti mu unikli povinnosti verejného funkcionára, čo ho mrzí a hlboko sa\nospravedlňuje. Táto situácia vznikla aj z dôvodu, že funkciu verejného funkcionára\nvykonáva prvýkrát. ...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného\nfunkcionára má vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané\nskutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje verejného funkcionára zbaviť\nzodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov. Naviac verejný funkcionár ani\nnepopiera skutočnosti uvádzané výborom a uznáva, že zákonom ustanovený právny úkon\nsmerujúci k skončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou nevykonal v zákonom\nstanovenej lehote.»\nNavrhovateľ uloženú pokutu uhradil.\n22. Výbor napadnutým rozhodnutím vydanom v rovnaký deň ako rozhodnutie sp. zn.\nVP/16/16/K konštatoval, že navrhovateľ ako člen predstavenstva\n\n,\n\ntým, že aj po uplynutí 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie vykonával funkcie nezlučiteľné\ns výkonom verejnej funkcie, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo mu\nuložil pokutu v sume 5 298 €. Svoje rozhodnutie výbor odôvodnil takto:\n«Verejný funkcionár sa verejnej funkcie ujal 30. októbra 2015 a v oznámení\no funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“), ktoré\npodal Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“) za rok 2015 k 31.3.2016 uviedol, že ku dňu podania oznámenia nespĺňa\npodmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií,\nzamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona.\nZ oznámenia, ktoré verejný funkcionár podal pri ujatí sa verejnej funkcie za rok 2014\naž 31.3.2016 výbor zistil, že verejný funkcionár vykonáva podnikateľskú činnosť ako\nkonateľ v obchodných spoločnostiach\na ako člen dozornej\n\n11\n\nrady akciovej spoločnosti\n\n, a že uvedené funkcie ukončil\n\npostupne v období od 10.3.2016 do 23.3.2016.\nVýbor sa s uvedenou skutočnosťou oboznámil dňa 18. mája 2016. Uznesením výboru\nč. 22 z 18. mája 2016 začal voči verejnému funkcionárovi konanie podľa čl. 9 ods. 2\npísm. a) ústavného zákona za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9\nods. 4 ústavného zákona požiadal verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania\nvo veci ochrany verejného záujmu.\nDotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa\n3.6.2016 v ktorom priznáva, že funkcie konateľa zastával, a že zákonom ustanovený právny\núkon smerujúci k ich skončeniu vykonal oneskorene teda neskôr, než je stanovená lehota.\nToto konanie však nebolo neúmyselné a napokon sa tejto povinnosti nevyhýbal, nakoľko\nnapravil tento stav a dal do súladu všetky požadované skutočnosti.\nV oznámení vychádzal z daného časového okamihu uvedomujúc si, že si neskoro\nsplnil povinnosti (keďže stále vykonával funkcie konateľa v už uvedených spoločnostiach).\nPreto v oznámení uviedol, že nespĺňa podmienky nezlučiteľnosti verejného funkcionára.\nMôže však potvrdiť, že sa funkcií konateľa a člena dozornej rady už vzdal, čím už spĺňa\npodmienky nezlučiteľnosti verejného funkcionára.\nNa svoju obranu uvádza, že bol veľmi pracovne vyťažený, taktiež je aj zamestnávateľ\na aj táto činnosť si vyžiadala maximálnu vyťaženosť, aby stíhal dodržiavať aj\npracovnoprávne predpisy vo vzťahu k jeho zamestnancom. Svoje povinnosti sa snaží plniť\npodľa najlepšieho vedomia a svedomia a napriek tomu nepostrehol zanedbanie povinností\npodľa ústavného zákona a jeho pozornosti mu unikli povinnosti verejného funkcionára, čo\nho mrzí a hlboko sa ospravedlňuje. Táto situácia vznikla aj z dôvodu, že funkciu verejného\nfunkcionára vykonáva prvýkrát. V závere svojho vyjadrenia uvádza, že jeho pochybenie\nnebolo úmyselné a do budúcna by chcel dať prísľub, že sa z jeho strany už nikdy nebude\nopakovať akékoľvek porušenie povinnosti ústavného zákona. ...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že napriek skutočnosti, že verejný\nfunkcionár uskutočnil právne úkony na základe ktorých už v dnešnému dňu nedochádza\nz jeho strany k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, nie je možné zbaviť verejného\nfunkcionára zodpovednosti za jeho porušenie, keďže úkony smerujúce k ukončeniu\nnezlučiteľných funkcií s verejnou funkciou vykonal až v priebehu mesiaca marec 2016.\n\n12\n\nNezanedbateľnou skutočnosťou je aj fakt, že verejný funkcionár porušenie svojej povinnosti\nvo vymedzenom období nijako nepopiera.\nZ povahy veci vyplýva, že porušovanie povinnosti verejného funkcionára má\ncharakter omisívneho konania, ktorý spočíval v nečinnosti trvajúcej určitú dobu, keďže\nv období takmer troch mesiacov v roku 2016 verejný funkcionár porušoval ústavný zákon\ntým, že vykonával podnikateľskú činnosť napriek skutočnosti, že verejným funkcionárom sa\nstal už v roku 2015.\nVýbor v konaní č. VP/16/16/K verejnému funkcionárovi uložil pokutu za porušenie\nčl. 5 ods. 2 v spojení s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, keďže uvedené funkcie verejný\nfunkcionár neukončil do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie. Výbor má za to, že je výlučne\nv dispozícii a na zodpovednosti verejného funkcionára, aby činnosť nezlučiteľnú s výkonom\nverejnej funkcie ukončil spôsobom podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, alebo po uplynutí\ntam určenej lehoty aj kedykoľvek neskôr. Verejný funkcionár však tak neurobil a tým sa\nvystavil nebezpečenstvu aj opakovaného uloženia...»\n23. Námietka navrhovateľa spočíva v tvrdení, že výbor porušil ustanovenia\nústavného zákona, keďže napadnuté rozhodnutia výboru ukladajú sankciu za jedno a to isté\nporušenie ústavného zákona, čo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje.\n24. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia výboru a vyjadrenia navrhovateľa\nústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že zo strany navrhovateľa došlo\nk porušeniu ústavného zákona v tom smere, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával\nsúbežne aj po uplynutí 30 dní od začatia výkonu verejnej funkcie i funkcie nezlučiteľné\ns výkonom verejnej funkcie, čím porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n25. V danej veci je potrebné posúdiť, či sa svojím konaním v rozpore s ústavným\nzákonom dopustil jedného alebo viacerých verejnoprávnych deliktov, resp. opakovane toho\nistého verejnoprávneho deliktu vo viacerých samostatne posudzovaných obdobiach alebo\njedného verejnoprávneho deliktu v rámci celého preverovaného obdobia od začiatku výkonu\nverejnej funkcie do skončenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie.\n\n13\n\n26. Ústavný zákon upravuje zákaz výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie\nverejného funkcionára v čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona, z čoho vyplýva povinnosť\nverejného funkcionára v prípade výkonu takejto funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej\nfunkcie skončiť jej výkon, a to do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie.\nV prípade, že aj po uplynutí tejto lehoty (počas ktorej nie je verejný funkcionár\npostihnuteľný za súbežný výkon verejnej funkcie i funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie) verejný funkcionár vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej\nfunkcie (hoci aj 1 deň po uplynutí 30-dňovej lehoty), dopúšťa sa porušenia obmedzenia\nustanoveného ústavným zákonom v podobe zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a (alebo) 2 ústavného zákona. Nemožno\nvšak čl. 5 ods. 7 ústavného zákona vykladať tak, že by tento upravoval samostatne\nsankcionovateľnú povinnosť v podobe skočenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie. Táto povinnosť (vzdanie sa funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej\nfunkcie v lehote 30 dní od ustanovenia do verejnej funkcie) je len logickým a explicitne\nvyjadreným právne relevantným úkonom, ktorého uskutočnenie zabezpečuje neporušenie\nobmedzenia ustanoveného v čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona zo strany verejného\nfunkcionára, a teda naplnenie účelu čl. 5 ústavného zákona v podobe ochrany verejného\nzáujmu na riadnom výkone verejnej funkcie. Nie je preto možné od seba na účely správneho\ntrestania oddeliť obmedzenie v podobe zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona a povinnosť skončiť výkon\nfunkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona. Obe\nustanovenia sledujú ten istý účel a cieľ a nerešpektovaním príkazov v zmysle oboch článkov\ndochádza k porušeniu len jedného obmedzenia – zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona.\n27. Zároveň platí, že pokiaľ verejný funkcionár neskončil po uplynutí 30 dní\nod ustanovenia do verejnej funkcie výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej\nfunkcie, k dokonaniu verejnoprávneho deliktu porušenia zákazu výkonu funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie dochádza prvým dňom nasledujúcim po 30. dni\nod ustanovenia do verejnej funkcie. Každý ďalší deň je udržiavaním protiprávneho stavu\nvyvolaného dokonaním tohto verejnoprávneho deliktu, a tento protiprávny stav je ukončený\n\n14\n\naž skončením výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Pre účely\nsprávneho trestania sa však toto celé obdobie od dokonania verejnoprávneho deliktu\n(porušenia zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie) až po\nukončenie protiprávneho stavu považuje za jedno konanie (skutok) a jeden verejnoprávny\ndelikt, a to bez ohľadu na to, koľko dní, týždňov, mesiacov alebo rokov sa protiprávny stav\nudržuje, keďže ide o trváci verejnoprávny delikt. V prípade, že počas daného protiprávneho\nstavu dôjde k právoplatnému rozhodnutiu príslušného orgánu verejnej moci o porušení\nzákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 1\na (alebo) 2 ústavného zákona, a verejný funkcionár aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nnaďalej vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie (alebo nesplní či poruší\niné obmedzenie alebo povinnosť v zmysle ústavného zákona alebo zákona), dopúšťa sa\nrecidívy, a teda opätovného protiprávneho konania, resp. opätovného spáchania\nverejnoprávneho deliktu.\n28. Ak teda navrhovateľ neskončil po uplynutí 30 dní od ustanovenia do verejnej\nfunkcie výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, dopustil sa prvým dňom\nnasledujúcim po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie porušenia obmedzenia\nspočívajúceho v zákaze výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa\nčl. 5 ods. 2 ústavného zákona. V období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni\nod ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016, keď navrhovateľ postupne skončil\nvýkon funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie, sa dopúšťal trváceho\nverejnoprávneho deliktu. O porušení zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie a o uložení sankcie rozhodol výbor rozhodnutím sp. zn. VP/16/16/K\nzo 16. júna 2016, ako aj napadnutým rozhodnutím z toho istého dňa. Keďže v období od\nprvého dňa nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do skončenia\nvýkonu funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie nedošlo k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu výboru o porušení povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona (obidve rozhodnutia boli vydané a nadobudli právoplatnosť v rovnaký deň),\nnavrhovateľ sa tak dopustil jedného trváceho verejnoprávneho deliktu. Nemožno v danom\nprípade posudzovať konanie navrhovateľa ako porušenie ústavného zákona dvakrát v dvoch\n\n15\n\nhodnotených obdobiach [a) do 30. dňa odo dňa ujatia sa verejnej funkcie, b) od 31. dňa odo\ndňa ujatia sa verejnej funkcie].\n29. Ďalšiu sankciu v podobe straty verejnej funkcie by bolo možné navrhovateľovi\nuložiť v prípade, že by po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. VP/16/16/K\nzo 16. júna 2016 opätovne alebo kontinuálne vykonával funkciu nezlučiteľnú s výkonom\nverejnej funkcie, čo nebolo objektívne možné vzhľadom na rovnaký deň nadobudnutia\nprávoplatnosti oboch rozhodnutí vydaných vo veci navrhovateľa.\n30. Ústavný súd sa už vo svojej judikatúre (II. ÚS 185/2014, II. ÚS 878/2014)\nvysporiadal aj s otázkou, či zo strany výboru išlo o porušenie zákazu dvojitého potrestania\nv tej istej veci v zmysle čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7, a konštatoval jeho aplikovateľnosť\nv rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vo veci\nnavrhovateľa.\n31. Či došlo zo strany výboru konaním vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci a s ním spojeným napadnutým\nrozhodnutím k porušeniu princípu ne bis in idem vyjadreného v čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7,\nje potrebné posúdiť podľa naplnenia troch zásad, a to totožnosti skutku, totožnosti páchateľa\na totožnosti chráneného záujmu.\n32. K totožnosti skutku možno konštatovať, že výbor rozhodnutím sp. zn.\nVP/16/16/K zo 16. júna 2016 rozhodol o porušení čl. 5 ods. 2 v spojení s čl. 5 ods. 7\nústavného zákona tým, že navrhovateľ vykonával funkciu konateľa obchodných spoločností\n, ako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti\n, teda funkcie nezlučiteľné s výkonom verejnej funkcie\nneukončil do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie, čím sa dopustil\nverejnoprávneho deliktu. Za totožný skutok – vykonávanie funkcií nezlučiteľných\ns výkonom verejnej funkcie (funkciu konateľa obchodných spoločností\n\n, ako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti\n) popri vykonávaní verejnej funkcie v období od prvého dňa nasledujúceho po\n30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016 bol navrhovateľ potrestaný\nrovnako napadnutým rozhodnutím. Totožnosť skutku je tak v prípade konania a rozhodnutia\nvýboru sp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016 a napadnutého rozhodnutia zachovaná (bod\n26 odôvodnenia).\n33. Pokiaľ ide o totožnosť osoby, tá je v oboch konaniach a rozhodnutiach výboru\nzrejmá a zachovaná.\n34. K totožnosti chráneného záujmu ústavný súd konštatuje, že v oboch\nrozhodnutiach výboru (sp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016, ako aj v napadnutom\nrozhodnutí) bol navrhovateľ potrestaný za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, a preto\naj totožnosť chráneného záujmu je v oboch prípadoch zachovaná.\n35. Cieľom čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 je zakázať opätovné konanie a potrestanie\ndotknutej osoby v prípade predchádzajúceho konečného rozhodnutia v totožnej veci (porov.\nFranz Fischer v. Rakúsko, č. 37950/97, rozsudok ESĽP z 29. 5. 2001, bod 22).\nZa predchádzajúce\n\nrozhodnutie\n\n(t. j.\n\nrozhodnutie,\n\nktoré\n\npredchádza\n\nnapadnutému\n\nrozhodnutiu) vo veci navrhovateľa je potrebné považovať rozhodnutie výboru sp. zn.\nVP/16/16/K zo 16. júna 2016, ktoré je potrebné považovať za konečné rovnako ako\nnapadnuté rozhodnutie, ktoré nadobudli právoplatnosť ich doručením sťažovateľovi, teda\n18. septembra 2016.\n36. Na základe už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doručením rozhodnutia\nvýboru sp. zn. VP/16/16/K zo 16. júna 2016 navrhovateľovi nastala prekážka pre opätovné\nkonanie a rozhodnutie (potrestanie) vo veci porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\nvykonávaním funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie v období od prvého dňa\nnasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016. Tým, že\nvýbor napriek tomu napadnutým rozhodnutím opätovne rozhodol v totožnej veci, porušil\ntým princíp ne bis in idem vyjadrený v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7. Toto pochybenie výboru\n\n17\n\nmá ústavnoprávnu relevanciu a intenzitu a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia sp. zn.\nVP/17/16/K zo 16. júna 2016.\n37. V súvislosti s vyjadrením výboru k prijatej sťažnosti, v ktorom poukázal na\nuznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 51/2015 z 10. februára 2015, v ktorom ústavný súd\ndospel k právnemu záveru, že nejde o porušenie zásady ne bis in idem, pokiaľ výbor\npostihuje porušenie rovnakej povinnosti navrhovateľa, avšak za zjavne iné obdobie\nkalendárneho roka, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na odlišné skutkové okolnosti\ndanej veci spočívajúce predovšetkým v zjavne odlišných časových súvislostiach\nrozhodovania výboru (dve rozhodnutia vydané v jeden deň) nie je dôvod na aplikáciu\nzáverov rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 51/2015 na prípad sťažovateľa, a preto\npredmetnú námietku výboru ústavný súd neakceptoval.\n38. V dôsledku uvedených záverov ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie výboru\nsp. zn. VP/17/16/K zo 16. júna 2016, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nrozhodnutia.\nV.\n39. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom JUDr. Jozefom Novákom, advokátska kancelária verita, s. r. o.,\nMiletičova 5B, Bratislava, v konaní pred ústavným súdom. Navrhovateľ si vyčíslil trovy\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomného návrhu\nústavnému súdu) vykonané v roku 2016 v sume 363,79 €.\n40. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n\n18\n\n41. Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal navrhovateľovi úhradu trov\nkonania v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu\nústavnému súdu) v sume 303,16 € vrátane režijného paušálu (2 x 143 € + 2 x 8,58 €), ktoré\npo zvýšení o daň z pridanej hodnoty predstavujú celkovú sumu 363,79 €.\n42. Keďže výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom\nuložená povinnosť uhradiť trovy navrhovateľa, je orgánom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jeho rozpočtovými prostriedkami, tak\nako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "pokuta-uloženie", "verejná funkcia", "pokuta-uloženie", "verejná funkcia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:2c1955b8-1729-4cab-ac05-1676692edbd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2015 z 10. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c1955b8-1729-4cab-ac05-1676692edbd3"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}], "citovane_v": []}