{"guid": "ussr:f8cc23fb-a409-4be4-b9a8-98ae09beb94f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 559/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8cc23fb-a409-4be4-b9a8-98ae09beb94f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 559/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlová 3, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 213/2017 z 21. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 17 Všeobecnej deklarácie\nľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 213/2017 z 21. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaným návrhom domáhal\nzrušenia neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Košice II uznesením č. k.\n17 C 525/2015-37 z 18. septembra 2015, ktorým bol sťažovateľovi ako žalovanému\nnariadený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v uznesení na čas\ndo právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 17 C 525/2015. V konaní vo veci samej sa žalobcovia v 1. až 7. rade domáhajú\nvoči sťažovateľovi určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd Košice II\nsvojím uznesením č. k. 17 C 525/2015-99 z 24. augusta 2016 návrh na zrušenie\nneodkladného opatrenia zamietol. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta v podstate nesprávne právne posúdenie veci,\nkeď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,\nnajmä nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy, a zároveň namieta, že nariadené\nneodkladné opatrenie neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že sa vzťahuje\nna celú nehnuteľnosť, pričom predmetom sporu vo veci samej je len podiel\nna nehnuteľnostiach o veľkosti 29/36 a zostávajúci podiel o veľkosti 6/36 nie je sporom\ndotknutý.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jeho práv (bod 1) napadnutým uznesením krajského súdu, toto napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n2\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nzákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže\nústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n7. Ústavný súd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska\nexistencie dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,\nak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov\n\n3\n\na ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 všeobecnej deklarácie každý má právo vlastniť majetok ako sám,\ntak spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n9. Ako zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, k porušeniu ním označených práv malo\ndôjsť napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie\no zamietnutí návrhu sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia.\n10. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku je jedným\nzo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia\nmá za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho\npriebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde\no konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden\nz účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne\nupravuje určitý okruh vzťahov. Navyše, Civilný sporový poriadok umožňuje v prípade\nzmeny pomerov jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo,\nnaopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade\nzmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie\nprávoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 Civilného\n\n4\n\nsporového poriadku). Nie je teda vylúčené, aby v prípade zmeny skutkových okolností\nvýznamných pre rozhodnutie sťažovateľ znova o zrušenie neodkladného opatrenia požiadal.\n11. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy.\n12. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vo vzťahu k predbežnému opatreniu vyslovil názor, že rozhodnutím\no nariadení predbežného opatrenia, prípadne rozhodnutím o zrušení nariadeného\npredbežného opatrenia vydaným v rámci občianskoprávneho konania môže súd porušiť\nzákladné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa\nmohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo\nmožné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy\ndostupného účastníkovi\n\nkonania pred\n\nvšeobecnými súdmi (princíp\n\nsubsidiarity)\n\n(III. ÚS 281/07).\n13. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením\nmiesta a postavenia neodkladného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych\nprostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o neodkladnom predbežnom\nopatrení dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv\nalebo slobôd.\n14. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\n(neodkladné) opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení\nzákladných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo\nodstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci\nsamej (obdobne I. ÚS 46/00). V tejto súvislosti je potrebné dodať, že sťažovateľ,\nkvalifikovane zastúpený advokátom, v podanej sťažnosti (jej petite) porušenie základného\n\n5\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani nenamietal a táto skutočnosť sama osebe je formálnym\ndôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (k tomu pozri\naj bod 16 a 26). Vychádzajúc z dikcie § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je totiž ústavný\nsúd viazaný petitom sťažnosti, z čoho inter alia vyplýva, že ústavný súd môže rozhodnúť\nlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti.\n15. Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nje garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia\nv žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\n16. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných\n(predbežných) opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní\no zrušení predbežného opatrenia).\n17. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia\ninštitútu neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese\nnemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti\nktorému smeruje výrok rozhodnutia o neodkladnom opatrení, primeranú a efektívnu\nochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia\naj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak\nza účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne\ndovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis\nII. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/ 07, III. ÚS 281/07, III. ÚS 95/2016).\n\n6\n\n18. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými\nokolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne\nIII. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n19. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského\nsúdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie a pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nz namietaného uznesenia krajského súdu nezistil ani porušenie žiadneho z aspektov\nspravodlivého konania, ktorý by mohol byť spôsobený v súvislosti s rozhodovaním\nkrajského súdu o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie\nneodkladného opatrenia, ako to uvádza sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti.\n20. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení v prvom rade\nkonštatuje, že prima facie nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, pretože ochranu\nprávam sťažovateľa poskytuje Civilný sporový poriadok a všeobecný súd v dotknutom\nkonaní vo veci samej, a to prostredníctvom účinných a dostupných právnych prostriedkov\nnápravy. Ústavný súd vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu upravenej\nv čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť sťažovateľa mohol odmietnuť už pre nedostatok svojej\nprávomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). K podobným záverom už ústavný súd\nviackrát dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. m. m. III. ÚS 409/2015,\nII. ÚS 81/07, I. ÚS 46/00).\n21. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\n\n7\n\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n22. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento\nsa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:\n«V danom prípade má súd za to, že podmienky na zrušenie neodkladného\n(predbežného) opatrenia neboli splnené, keďže doposiaľ neodpadli dôvody na jeho\nzrušenie. Žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia poukazoval na\nuplatňovaný nárok žalobcov – uvedený v žalobe v rozsahu 29/36 s tým, že jeho vlastnícke\nprávo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je v podiele 35/36, pričom žalobcovia ako\nnavrhovatelia neodkladného opatrenia neuviedli a ani nemohli uviesť skutočnosti týkajúce\nsa okolností, ktoré sa týkajú nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k podielu\nžalovaného na nehnuteľnostiach o veľkosti 6/36, keďže tento podiel predmetom sporu nie je,\na ani samotní žalobcovia sa nedomáhajú práv k nemu. Preto v časti návrhu na nariadenie\nneodkladného (predbežného) opatrenia, ktorý sa týkal podielu 6/36 na dotknutých\nnehnuteľnostiach, šlo zo strany žalobcov o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, ktoré\nnemá súvis so samotnou žalobou a teda k osvedčeniu nároku v predmetnej časti nedošlo,\nnakoľko nie je daný hmotnoprávny nárok, ktorý by mal byť predmetom sporu o veci samej.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v konaní doposiaľ nebolo vykonané žiadne\ndokazovanie ohľadne skutkových tvrdení sporových strán, žalovaný ani v odvolaní proti\nneodkladnému opatreniu (zo dňa 8.10.2015; č. l. 47), ani vo vyjadrení k vyjadreniu\nžalobcov (zo dňa 18.11.2015; č. l. 69) a ani vo vyjadrení k veci samej (zo dňa 22.3.2016;\nč. l. 84) nenamietal skutočnosti týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/36,\npričom súd má za to, že spoluvlastnícky podiel o tejto veľkosti žalovanému ani nepatrí,\nkeďže ako sám uvádza, žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 35/36, žalobcovia\n\n8\n\nsi uplatňujú nárok na predmetné nehnuteľnosti v celkovom podiele 29/36 a ďalšou\npodielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/36 je podľa výpisu z\n\n,\n\nktorá nie je stranou v spore. Žalovaný tak nemôže žiadať, že neodkladné opatrenie\nsa nebude ďalej vzťahovať na časť podielu žalovaného na pozemkoch parc. registra „C“\nv časti jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/36.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalovaného na zrušenie\nneodkladného opatrenia zamietol.\nSkutočnosť, že žalovaný sa stal, alebo nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností\nbude predmetom dokazovania a hodnotenia iba v konaní o veci samej, preto súd,\nrozhodujúci o návrhu na nariadenie či zrušenie neodkladného opatrenia, práve so zreteľom\nna povahu tohto inštitútu, ju nemôže posudzovať ako predbežnú otázku, lebo by tým\nprejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo mu neprislúcha.»\nKrajský súd na doplnenie uviedol: „Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné\nopatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.\n... O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť\nvýlučne na návrh. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov\nnemôže odvolací súd zohľadniť. Z daného hľadiska môže byť predmetom odvolacieho\nprieskumu iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia, a nie odpadnutie dôvodov jeho nariadenia, ako to\npredpokladá § 334 C.s.p. Na základe rovnakého princípu nemôže byť dôvodom na zrušenie\nneodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. to, že podmienky na jeho nariadenie neboli\n(spätne) nikdy splnené. K zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie\ntoho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu\ndanej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha.\nŽalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia argumentuje tým, že nikdy\nneboli splnené podmienky na nariadenie predbežného, teraz neodkladného opatrenia\n(spätne), ktoré dôvody nie je možné z hľadiska odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo\nneodkladné opatrenie nariadené vziať do úvahy.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doposiaľ nie sú\ndôvody na zrušenie nariadenia neodkladného opatrenia a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n\n9\n\nO. i., v prípade, že nariadené neodkladné opatrenie sa týka aj podielu 6/36, ktorého\nžalovaný nie je spoluvlastníkom, nemôže spôsobiť žalovanému žiadnu ujmu, resp. škodu.“\n23. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nzastáva názor, že krajským súdom prijaté závery vo veci samej vychádzajú z logickej úvahy\nopierajúcej sa o primerané odôvodnenie. Ústavný súd preto konštatuje, že úvahy uvedené\nv odôvodnení uznesenia krajského súdu nemožno považovať ani za svojvoľné a ani také,\nktoré by boli v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.\nZ týchto dôvodov preto považoval ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n24. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením\nkrajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n25. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie základných práv podľa čl. 13 ods. 4,\nčl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 5 ústavy, práva podľa čl. 17 všeobecnej deklarácie a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu.\n26. Keďže sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, namietané porušenie\nčl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 5 ústavy, čl. 17 všeobecnej deklarácie a čl. 1\ndodatkového protokolu riadne ústavnoprávne v sťažnosti neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa touto časťou sťažnosti.\n\n10\n\n27. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vlastníctvo", "opatrenie-neodkladné", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56f6de97-1db3-42f0-a7d8-b70d5c532160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.95.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.95.2016.1"}, {"guid": "ussr:4b6a62ce-7f72-4df2-aa34-fb2a97534365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "94ba0bbc-81d0-462c-ae24-b2162d4b8b7f:78e0caa4-1783-4bdc-aaef-65cd1a81a782", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/213/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/213/2017 z 29. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-03-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/94ba0bbc-81d0-462c-ae24-b2162d4b8b7f:78e0caa4-1783-4bdc-aaef-65cd1a81a782"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fa49f53-f91e-4f92-810e-728df05d8510", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.68.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 68/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 68/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.68.2021.1"}, {"guid": "d16b6c9d-1327-4d5f-80a6-90ddfff40396:249acfaa-8a6b-4805-b8e1-fdb35732a1e0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7120201422.1", "spisova_znacka": "11Co/160/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/160/2020 z 13. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7120201422.1"}, {"guid": "77a6d4f3-4cf6-4286-8d9d-ff053e0aa5fa:7847fe16-9b82-4273-b99b-97e3fdbb3b7a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8117210408.1", "spisova_znacka": "22Co/35/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/35/2020 z 18. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8117210408.1"}, {"guid": "7f7f9614-f1d8-4948-93cd-c0378731e8ba:8d5396c5-1ed1-4d3e-a831-43cc9b527d85", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7518204819.1", "spisova_znacka": "3Co/136/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/136/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7518204819.1"}]}