{"guid": "ussr:360a8cac-fee3-4cdf-a291-1b405caab98d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2016 z 3. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 559/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/360a8cac-fee3-4cdf-a291-1b405caab98d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 559/2016-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana\nĽalíka vo veci sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Evou Pravdíkovou Bučkovou, PhD., Sputniková 18, Bratislava,\npre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 298/1999 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 298/1999 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/1999\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\n, p r i z n á v a trovy konania v sume 159,90 €\n\n(slovom stopäťdesiatdeväť eur a deväťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II\np o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Evy Pravdíkovej Bučkovej, PhD., do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 559/2016-12 zo 14. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 298/1999 (ďalej len „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti ústavný súd\nsťažnosť odmietol.\n\n2\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn.\n18 C 298/1999, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania\nnehnuteľnosti bez právneho titulu, ktorej vlastníkom je sťažovateľ. V predmetnom konaní\nvystupuje sťažovateľ ako žalobca. Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy\nnávrhom na vydanie platobného rozkazu z 12. októbra 1998 a od tohto dátumu sa napadnuté\nkonanie neskončilo právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Sťažovateľ poukazoval aj\nna skutočnosť, že platobný rozkaz bol doručovaný odporcom až v marci 1999. Predmetné\nkonanie bolo na dlhšie obdobie opakovane prerušované z dôvodu právoplatného skončenia\niného konania pred súdom medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorých sa rozhodovalo\notázkach, ktoré mali zásadný význam pre napadnuté konanie.\n3. Sťažovateľ podal sťažnosť pre prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 298/1999, pričom predsedníčka okresného súdu uznala jeho sťažnosť za čiastočne\ndôvodnú a zároveň skonštatovala, že na prieťahoch sa mal podieľať aj sťažovateľ.\nVzhľadom na doterajší postup okresného súdu je sťažovateľ presvedčený o tom, že\nzo strany okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom bez jeho pričinenia, pretože ani\npo 18 rokoch nezačal skúmať vecnú stránku sporu. Jeho postup preto považuje\nza neefektívny.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\nvo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo upravené v čl. 48 ods. 2\nústavy a právo podľa čl. 6 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 298/1999 porušené. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 9 000 eur. Napokon sa domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia\nv sume 159,90 eur.\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu predsedníčka okresného súdu listom\nsp. zn. Spr. 2101/2016 zo 4. novembra 2016 uviedla, že dĺžka napadnutého konania bola\novplyvnená aj konaním účastníkov konania, keďže okresný súd musel odročiť pojednávanie\nz dôvodu ich žiadosti pre možnosť uzavretia mimosúdnej dohody. Napadnuté konanie bolo\n\n3\n\nnavyše dvakrát prerušené. Vo veci bolo určené ďalšie pojednávanie na 9. november 2016,\nz tohto dôvodu bol ústavnému súdu predložený predmetný spis až 10. marca 2017. Zároveň\nústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s jeho upustením.\n6. Spolu s listom predsedníčky okresného súdu bolo doručené ústavnému súdu aj\nvyjadrenie zákonného sudcu k obsahu sťažnosti z 21. októbra 2016, v ktorom uviedol, že\nv predmetnej veci sa stal zákonným sudcom až od roku 2003 potom, čo zákonná sudkyňa\nJUDr. Floreková odišla na odvolací súd. Zákonná sudkyňa ešte v roku 2000 rozhodla\no prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.\n17 C 3/1997 na okresnom súdu. Okresný súd pokračoval v konaní až v roku 2012 na\nžiadosť sťažovateľa potom, ako sa skončilo konanie vedené pod sp. zn. 17 C 3/1997.\nNapadnuté konanie bolo opätovne prerušené v roku 2013 uznesením, proti ktorému sa\nžiaden účastník konania neodvolal. Napadnuté konanie bolo teda prerušené dvakrát, a nie\ntrikrát, ako nesprávne uviedol sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Od apríla 2014 bolo\nnariadených desať pojednávaní, z toho šesť pojednávaní bolo odročených z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu.\n7. Vyjadrenie odporcu bolo listom č. k. I. ÚS 559/2016-28 z 15. novembra 2016\ndoručené sťažovateľovi. Vyjadrenie sťažovateľa k stanovisku odporcu bolo ústavnému súdu\ndoručené 30. novembra 2016, v ktorom len zopakoval priebeh konania pred okresným\nsúdom a zdôraznil obdobia nečinnosti okresného súdu. Naďalej zotrváva na svojej sťažnosti\na súhlasil s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nJej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá\nje určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani\nza nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne\n\n4\n\nrozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote\n(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n\n5\n\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť\ntaký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť\nsúdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne\nbez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je\npodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva\nz § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,\nktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca\nspravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n14. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže\nkonanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\n15. Podľa § 111 ods. 1 a 2 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa\npojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú\nlehoty plynúť znova. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje\nsúd v konaní i bez návrhu.\n\n6\n\n16. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich\nustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100\nods. 1 CSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1 CSP).\n17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6\ndohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nnajmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\na postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd\npostupoval aj v danom prípade.\n18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je\nposúdenie nároku sťažovateľa na zaplatenie sumy za užívanie časti nehnuteľnosti bez\nprávneho nároku. Z hľadiska kritéria zložitosti veci ústavný súd dospel k záveru, že\nskutkovo ani právne v danom prípade nie je možné hovoriť o zložitej veci, navyše ak\nzo samotného priebehu konania nie je sporné, že predmetnú časť nehnuteľnosti žalovaná\nstrana skutočne užívala. Naproti tomu konanie bolo dvakrát prerušené pre súvisiace konania\nmedzi tými istými účastníkmi konania, kde v jednom prípade sa riešila otázka, či kúpna\nzmluva, na základe ktorej sa sťažovateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, je platná, a v druhom\nprípade sa riešila otázka veľkosti užívanej nehnuteľnosti, pričom obe konania mali vplyv\nna priebeh napadnutého konania. Je však potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd má\npovinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná\na skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03,\nI. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). Z hľadiska súdneho prieskumu sa konanie začalo podaním\nžaloby o zaplatenie peňažnej sumy 13. októbra 1998, ktoré dosiaľ nie je skončené ani\nna prvom stupni.\n\n7\n\n19.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa zásadným spôsobom nepodieľal\nna prieťahoch v konaní. Ústavný súd však musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že aj\nz dôvodu návrhu sťažovateľa bolo pojednávanie odročené, pretože sporové strany rokovali\no mimosúdnej dohode, ku ktorej napokon nedošlo. Sťažovateľ taktiež v priebehu\nnapadnutého konania požaduje vykonať dôkaz ‒ výsluch znalkyne ako svedka, pričom pre\njej zaneprázdnenosť muselo byť pojednávanie odročené napriek tomu, že ponúkla písomné\nzodpovedanie\n\npoložených\n\notázok.\n\nNa\n\ndruhej\n\nstrane,\n\nsťažovateľ\n\nsám\n\npožiadal\n\no pokračovanie v konaní (13. apríla 2012 a 25. marca 2014) potom, ako mu bolo známe, že\nkonania, pre ktoré bolo prerušené napadnuté konanie, boli právoplatne skončené.\nSťažovateľ podal sťažnosť pre prieťahy v konaní 18. mája 2016, pričom v odpovedi\nna sťažnosť predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť za čiastočne dôvodnú vzhľadom\nna úkony súdu, ktoré boli vykonané so značným časovým odstupom.\n20. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky\nokolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide\no postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom\nnamietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu\nposudzovaného konania. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo\nk porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, aj keď čiastočne\nplynulému postupu bránila zákonná prekážka prerušeného konania. Okresný súd uznesením\nzo 17. januára 2000 a z 13. februára 2013 prerušil súdne konanie z dôvodu, že na tunajšom\nsúde medzi tými istými účastníkmi prebiehali iné konania, v ktorých sa riešili otázky, ktoré\nmohli mať význam pre rozhodnutie súdu. V konaní sa pokračovalo po viac ako ôsmich\nrokoch, keď 22. júla 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo\n29. októbra 2008 a ktorom rozhodol, že počká do skončenia konania, pre ktoré bolo\nprerušené (vedené pod sp. zn. 17 C 3/1997), pričom v konaní pokračoval po odpadnutí\nprekážky nariadením pojednávania, ktoré sa uskutočnilo až 17. októbra 2012. Uznesením\nz 13. februára 2013 okresný súd prerušil konanie z dôvodu prebiehajúceho konania\n\n8\n\nvedeného pod sp. zn. 12 C 78/2010 (predtým sp. zn. 19 C 114/1997), a to až do jeho\nprávoplatného skončenia. Z celkovej doby trvania konania (dosiaľ 17 rokov a 6 mesiacov)\nbolo viac ako 10 rokov prerušené pre zákonnú prekážku.\n21. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj\nzo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný súd\nkonštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti\ns celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 17 rokov) mali za následok zistenie ďalších\nprieťahov (od mája 2014), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu\nodstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Obdobie od mája 2014 až\ndosiaľ je poznačené nariaďovaním a odročovaním pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti\nsudcu (pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sudcu boli odročované 26. mája 2014,\n10. novembra 2014, 11. februára 2015, 29. mája 2015, 6. apríla 2016, 18. mája 2016\na 9. novembra 2016). V tomto období okresný súd neurobil žiadny úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci. Okresný súd, poukazujúc na objektívne dôvody, nepovažuje stanovisko\nsťažovateľa za dôvodné. Na rozdiel od neho ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru (napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu,\nII. ÚS 733/2014), kde už v podobných súvislostiach vyslovil, že nedostatočné personálne\nobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by\nmohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten\núčel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –\na teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\n\n9\n\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6\ndohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n23. Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci na okresnom súde nebolo\nukončené, ústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu\nprikázal, aby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €. Pri určení primeraného finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 298/1999 a berúc do úvahy konkrétne\nokolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, čo je v hre (pozri ďalej), ústavný súd považoval\npriznanie sumy 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50\nods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). Pri určení jeho výšky vychádzal\npritom zo skutočnosti, že predmetné konanie (o zaplatenie sumy 969,03 €) bolo prevažnú\nčasť jeho trvania prerušené, čo je potrebné považovať za objektívnu prekážku v postupe\nokresného súdu.\n25. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu 9 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto\nčasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n\n10\n\n26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi\nvznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou, ktoré si uplatnila\nv celkovej sume 159,90 €. Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie\na prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 24. augusta 2016. Odmena za jeden\núkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového\nzákladu 858 € a predstavuje 143 € + paušál 8,58 € = 151,58 €. Celková priznaná odmena\nza vykonané dva úkony právnej pomoci (151,58 € x 2) predstavuje sumu 303,16 €. Keďže\nsťažovateľ si uplatnil trovy konania v nižšej výške, než mu prislúcha podľa už uvedených\nustanovení vyhlášky za zastupovanie advokátom, ústavný súd mu priznal náhradu trov\nkonania v ním uplatnenej výške, vychádzajúc z návrhu, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20\nods. 4 zákona o ústavnom súde). Náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n28. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/298/1999", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c26c89f7-e4f3-446c-a183-f49353333fe1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.733.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 733/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 733/2014 z 25. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.733.2014.1"}, {"guid": "ussr:82fce689-1ae7-446f-bc6a-ad3e6f456d8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/05 z 7. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-07", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82fce689-1ae7-446f-bc6a-ad3e6f456d8f"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:e291cc2d-f351-4cb6-a5e3-16cbd769c71a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e291cc2d-f351-4cb6-a5e3-16cbd769c71a"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}