{"guid": "ussr:eedf7c5d-3ec5-487d-84af-5946e9d91a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 551/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eedf7c5d-3ec5-487d-84af-5946e9d91a59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 551/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátska kancelária,\nPolianky 5, Bratislava-Dúbravka, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 48/2016 z 29. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. marca 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\n\ns čl. 144 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 48/2016\nz 29. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval na strane\nžalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), ktorý\nrozsudkom č. k. 29 Cb/4/2016-427 z 19. februára 2014 zaviazal žalovanú – Slovenskú\nrepubliku, zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky, Dobrovičova 12, Bratislava (ďalej len „žalovaná“), na zaplatenie sumy\n240 430,19 € s príslušenstvom sťažovateľovi.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodoval\nna základe odvolania\n\nžalovanej,\n\npotvrdil\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nrozsudkom\n\nč. k. 2 Cob/333/2015-485 z 9. februára 2016. Na základe dovolania žalovanej najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením tak, že zrušil rozhodnutia krajského súdu a okresného\nsúdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľ sa domnieva, že najvyšší súd nesprávne právne posúdil dovolanie tým,\nže použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu, čím došlo k porušeniu ním označených\npráv. Najvyšší súd uviedol, že pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa vychádzal z § 470\nods. 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“). Keďže právne úkony dovolania, ktoré bolo podané pred\núčinnosťou Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované, v takom prípade celé\ndovolacie konanie sa vykoná podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“).\n5. Najvyšší súd podľa sťažovateľa použil nesprávne ustanovenia, aj keby bolo\nprípustné jeho konanie podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, pretože pod § 237 písm. f) OSP\nsubsumoval takú procesnú vadu (nepresvedčivé odôvodnenie napadnutých rozsudkov),\n2\n\nktorú však podľa predošlých rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného súdu kvalifikuje ako\ninú procesnú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Sťažovateľ sa taktiež\ndomnieva, že dovolanie smerovalo len proti dôvodom rozhodnutia, a preto malo byť\nsprávne odmietnuté s poukazom na § 236 ods. 2 OSP, resp. § 423 CSP. Najvyšší súd sa\nnevysporiadal s námietkami sťažovateľa a vo svojom rozhodnutí tiež neuviedol, prečo sa\nodklonil od predchádzajúcej judikatúry.\n6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 144 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu.\nSúčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov\nkonania.\nII.\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n8. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\n3\n\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone\nsvojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n11. V súvislosti s namietaným porušením označených článkov ústavy a dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený\nv čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa\nochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže\nposkytnúť iný súd.\n12. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého\n4\n\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie\nktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n13. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad určených § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\n14. V danom prípade bolo uznesením najvyššieho súdu zrušené rozhodnutie\nkrajského súdu aj okresného súdu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\nKonanie pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie neskočilo. Rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nepredstavuje konečné rozhodnutie, dôsledkom ktorého by bolo\nprávoplatne skončené konanie o zaplatenie sumy 240 430,19 € s príslušenstvom\nsťažovateľovi. Je zrejmé, že v ďalšom štádiu konania bude mať sťažovateľ možnosť\nuplatniť ochranu označených práv priamo v napadnutom konaní, keďže okresný súd po\npodaní sťažnosti ústavnému súdu mal, resp. bude mať o veci právomoc opätovne\nrozhodovať.\n\n5\n\n15. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti\nrozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu nemôže byť samo osebe dôvodom\nna namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Najvyšší súd v tomto prípade neodmietol sťažovateľovi poskytnutie súdnej\nochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol o nej. Sťažovateľ mal a aj bude mať možnosť\nv ďalšom štádiu konania pred okresným súdom a následne aj pred krajským súdom, príp.\nnajvyšším súdom uplatniť ochranu označeného práva aj svoju argumentáciu týkajúcu sa\nskutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný\nprostriedok ochrany týchto práv, ktorých porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V danej\nveci sa súdne konanie nachádza v štádiu prvostupňového konania na okresnom súde, ktorý\nbude postupovať v súlade s názorom dovolacieho súdu, vysporiada sa s vytknutými\nchybami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.\n16. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\nÚstavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická\nosoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani\nzákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi\nsúdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1\nústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený\nposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany\nv konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a zákonom ustanovenými\nprocesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n17. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\n\n6\n\n18. Nad rámec ústavný súd poukazuje na argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú\nv sťažnosti, ktorou spochybňuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, konkrétne, že\nnesprávne aplikoval § 470 ods. 2 prvú vetu CSP a že zrušenie dovolaním napadnutých\nrozhodnutí všeobecných súdov odôvodnil zákonným dôvodom, ktorý nesprávne zahrnul do\n§ 237 písm. f) OSP, pričom podľa sťažovateľa to mal byť dôvod uvedený v § 241 ods. 2\npísm. b) OSP. Ústavný súd v tomto smere preskúmal sťažnosť sťažovateľa a dospel\nk záveru, že je súčasne daný dôvod na odmietnutie pre jej zjavnú neopodstatnenosť, pretože\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone.\n19. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoj ustálený právny názor, že otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do\nprávomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n20. Pokiaľ ide o aplikáciu § 470 ods. 2 prvej vety CSP, ústavný súd poukazuje na\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti\n(napr. sp. zn. III. ÚS 515/2017, I. ÚS 671/2016, II. ÚS 322/2017) a v ktorých najvyšší súd\npri aplikácii predmetného ustanovenia na obdobné prípady postupoval jednotne. Ústavný\nsúd nepopiera, že odôvodneniu napadnutého rozhodnutia mohol byť venovaný väčší\npriestor, čo však možno vysvetliť aj tým, že z pohľadu aplikácie prechodných ustanovení\nCivilného sporového poriadku ide o pomerne jasné a zrozumiteľné ustanovenia, ktoré\nnajvyšší súd nepovažoval za potrebné bližšie zdôvodňovať. Ústavný súd konštatuje, že\nuvedené ustanovenie vychádza predovšetkým z princípu legitímnych očakávaní, ochrany\nnadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo, ak účastník konania uplatní\nprocesný inštitút za účinnosti skoršej právnej úpravy, a teda dožaduje sa právnych účinkov\n(následkov), ktoré skoršia právna úprava spája s takýmto procesným inštitútom.\n7\n\nAk medzitým dôjde k zmene právneho predpisu, tieto účinky ostávajú zachované, čo\nnapokon konštatuje aj predmetný § 470 ods. 2 prvá veta CSP. Zároveň však nie je možné\ndožadovať sa právnych účinkov podľa právneho predpisu, ktorý ešte v čase uplatnenia\nprocesného inštitútu nie je platným a účinným právnym predpisom. Ústavný súd uzatvára,\nže najvyšší súd aplikoval platný a účinný právny predpis v čase podania dovolania, podľa\nktorého sa mali posudzovať aj právne účinky dovolania.\n21. V prípade namietania nesprávneho právneho posúdenia dôvodu dovolania, ktoré\nsťažovateľ namietal vo svojej sťažnosti, ak najvyšší súd podľa jeho názoru mal dôvod,\npre ktorý vyhovel dovolaniu, posúdiť podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP, a nie podľa § 237\npísm. f) OSP, ústavný súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 2/2016, podľa ktorého\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b) OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá\nzakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. O taký prípad ide v praxi\nnapríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie alebo keď sa\nvyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku,\nrozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k takej zásadnej vade, že mala za následok\n„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Sťažovateľom citovaná\njudikatúra v sťažnosti sa týkala prípadov, ktoré nastali ešte pred prijatím zjednocujúceho\nstanoviska, kedy prax jednotlivých senátov v otázke posudzovania prípustnosti dovolania\nbola nejednotná. Najvyšší súd v mnohých prípadoch rozhodol tak, že nepreskúmateľnosťou\nrozhodnutia\n\nsa\n\núčastníkovi\n\nkonania\n\nodníma\n\nmožnosť\n\nkonať\n\npred\n\nsúdom\n\n(sp. zn. 7 Cdo 134/2011 4 Cdo 319/2013, 8 Cdo 72/2013 a 1 Cdo 253/2013). Práve z tohto\ndôvodu, aby najvyšší súd postupoval jednotne, prijal uvedené zjednocujúce stanovisko\na ústavný súd nezistil, že by napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo v rozpore\ns prijatými závermi občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktoré posúdilo prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, nie\n8\n\nje arbitrárne ani svojvoľné, ak najvyšší súd daný prípad posúdil ako výnimku z uplatnenia\n§ 241 ods. 2 písm. b) OSP v predmetnej veci.\n22. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať\nsa jeho ostanými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "intertemporalita", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b5e1001-3803-4cb9-9ef3-80497153ad5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1"}, {"guid": "ussr:4dee018c-010e-48a7-8795-a4466b64fb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1"}, {"guid": "ussr:bbfa0a93-70a8-4aa5-8967-73fb508c90a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 671/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 671/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "04632b0f-a259-46e4-a82c-4e3cb92f44cb:c8ed75f8-6d6f-4f83-8ddb-dad9317bd6d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/4/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/4/2016 z 19. 9. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04632b0f-a259-46e4-a82c-4e3cb92f44cb:c8ed75f8-6d6f-4f83-8ddb-dad9317bd6d0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc435e59-9f97-47f4-b3a3-120f15aaaafb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1"}, {"guid": "ussr:5558be4a-c97f-4b68-a11e-da73bce618b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1"}]}