{"guid": "ussr:66110154-4bc6-439e-8e0a-7d93969c89ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 540/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66110154-4bc6-439e-8e0a-7d93969c89ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 540/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou\nKubáňovou, Cintorínska 5, Nitra, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nTrnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 3/2015 v súvislosti s rozhodovaním o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby zo 6. júna 2017 a postupom Krajského súdu v Trnave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 95/2017 a jeho uznesením z 3. augusta 2017\npri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva zaručeného čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tk 3/2015 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nzo 6. júna 2017 (doručenej okresnému súdu 9. júna 2017) a nadväzujúcim\npostupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tos 95/2017 a jeho uznesením z 3. augusta 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené na okresnom súde trestné\nkonanie\n\npre\n\npokračovací\n\nobzvlášť\n\nzávažný\n\nzločin\n\nnedovoleného\n\nozbrojovania\n\na obchodovania so zbraňami v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 295 ods. 1 písm. a),\npísm. b) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“) a iné. Uznesením\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 97/2014 z 19. septembra 2014 v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 6 Tpo 66/2014 z 2. októbra 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov\npodľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného poriadku. Väzbu vykonáva\ndo dnešného dňa nepretržite.\n3. Sťažovateľ podal 9. júna 2017 na okresnom súde žiadosť o prepustenie z väzby\n(ďalej aj „žiadosť“), navrhol väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka\na prijatím písomného sľubu sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 5 Tk 3/2015\nz 22. júna 2017 rozhodol, že žiadosť sťažovateľa podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku\nzamieta, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijíma písomný sľub\na ponúknutú peňažnú záruku sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného\nporiadku súd nenahrádza väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nOkrem uvedených inštitútov nahradenia väzby bola súčasťou žiadosti i ponuka o zloženie\npeňažnej záruky za obžalovaného osobou\n\n,\n\n.\n\nPred začiatkom rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby bol sudcovi predložený\ni návrh\n\n,\n\n, za prevzatie záruky\n\nza ďalšie správanie obžalovaného po prepustení z väzby.\n\n2\n\n4. Okresný súd o žiadosti sťažovateľa a jeho návrhoch rozhodol na neverejnom\nzasadnutí 22. júna 2017 uznesením sp. zn. 5 Tk 3/2015, ktorým zamietol žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby, neprijal písomný sľub a ponúknutú peňažnú záruku\nsťažovateľa a nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nProti uzneseniu okresného súdu hneď po jeho vyhlásení podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú\nnásledne písomne odôvodnil. Uznesenie okresného súdu napadol sťažnosťou aj\n. O sťažnostiach rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 95/2017, ktoré vydal na\nneverejnom zasadnutí konanom 3. augusta 2017. Krajský súd zrušil napadnuté uznesenie\nokresného súdu v celom rozsahu, zmenil dôvody väzby sťažovateľa tak, že ho ponecháva\nvo väzbe len z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a zamietol žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, o nahradenie väzby prevzatím záruky\nza ďalšie správanie sťažovateľa ponúknutej\n\n,\n\n, o nahradenie väzby písomným sľubom sťažovateľa, o nahradenie\nväzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľom, o nahradenie väzby\npeňažnou zárukou. Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol sťažnosť\n.\n5. V sťažnosti sťažovateľ namietal zdĺhavosť rozhodovania o žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktoré trvalo od podania žiadosti do rozhodnutia viac, ako je prípustné. V tejto\nsúvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nv zmysle ktorej väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená\nmožnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický\nvýraz „speedlly“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene”)\njasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové\nobdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností\n(Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24 a Sanchez Reisse z roku 1986, A-107, bod 55). Význam osobnej slobody jednotlivca sa podľa\nsťažovateľa prejavuje aj v čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorého sa od súdu vyžaduje, aby\nkonal urýchlene, pričom podľa dohovoru nemožno akceptovať žiadne zbytočné prieťahy.\nZa zodpovedajúce možno považovať lehoty 14, resp. 18 dní (ESĽP, Touroude proti\nFrancúzsku z 3. 10. 2000), nie však už lehotu 23 dní (Rehbock proti Slovinsku\n\n3\n\nz 28. 11. 2000) a lehoty 30 dní, resp. 33 dní (ESĽP, G. B. a M. B. proti Švajčiarsku\nz 30. 11. 2000). Uvedené lehoty platia, ak sa koná v dvoch inštanciách; dvojinštančnosť\nkonania nezbavuje štát povinnosti plniť záväzky vyplývajúce z dohovoru. Vychádzajúc\nz uvedeného, lehoty 31 dní, resp. 48 dní boli považované za neprimerane dlhé. Do lehoty\nsa pritom počíta celková doba konania od podania žiadosti až po doručenie konečného\nrozhodnutia (Letelier proti Francúzsku z r. 1991, Navarra v. Francúzsko, rozsudok\nz 23. 11. 1993, bod 28).\n6. Sťažovateľ odkázal aj na judikatúru ústavného súdu, ktorý sa vo svojich\nrozhodnutiach zaoberal postupom všeobecných súdov pri rozhodovaní o žiadosti\no prepustenie z väzby a judikoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla\nlehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 18/03). Z uvedeného vyplýva, že lehota počítaná na mesiace nezodpovedá\nurýchlenosti. Tejto požiadavke nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 126/05,\nIII. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).\n7. Podľa názoru sťažovateľa „... porušenie práva v jeho prípade, najmä\ns prihliadnutím\n\nna časový\n\nodstup od podania\n\nžiadosti\n\npo rozhodnutie\n\no nej,\n\nje z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné\nzhojiť právo a nezákonnosť dodatočným rozhodnutím a má za to, že ako prostriedok\nzabezpečenia osobnej slobody obvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť\nprijaté iba opatrenie znamenajúce okamžité ukončenie väzobného obmedzenia“.\nV zmysle uvedeného bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\na základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\n8. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na to, že okresný súd si nesprávne vyložil\nponúknutú peňažnú záruku, ktorú neponúkal sťažovateľ, ale iná osoba (\n\n). Túto\n\nosobu, i keď prítomnú v budove súdu, nevypočul a znemožnil jej ponúknuť peňažnú záruku\nza sťažovateľa. V tejto súvislosti okresný súd neskúmal, či sťažovateľ súhlasí, aby za jeho\n\n4\n\nosobu zložila peňažnú záruku iná osoba. Rozhodnutie okresného súdu v časti o neprijatí\npeňažnej záruky trpí procesnou chybou, ktorú nebolo možné korigovať v konaní\nna sťažnostnom (krajskom) súde. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že „nebol\npripojený žiaden dôkaz prejavu vôle osoby\n\nna zloženie peňažnej záruky\n\nza obžalovaného“, tu poukázal na predložené listiny (výpis z registra trestov osoby\nponúkajúcej peňažnú záruku, daňové priznanie a výpis z obchodného registra spoločnosti\nosoby ponúkajúcej peňažnú záruku). Okresnému súdu vyčítal, že sa nevysporiadal s otázkou\nmožnosti prijatia ponuky o prevzatí záruky za ďalšie správanie sťažovateľa zo strany\n, zástupcu občianskeho združenia nevypočul a o tejto ponuke\nnerozhodol. Krajský súd pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 80 ods. 2\nTrestného poriadku a zástupcu občianskeho združenia nevypočul. Nedošlo k upovedomeniu\nobhajkyne\n\no termíne rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby.\n\nNapokon sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o pretrvávaní dôvodov jeho\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a vysvetlením, že vzdelanie a jeho\nodborné znalosti prezentované v priebehu doterajšieho konania odôvodňujú obavu,\nže po prepustení z väzby by mohol v páchaní obdobnej trestnej činnosti pokračovať.\nV tomto prípade ide o diskrimináciu sťažovateľa (znevýhodnenie aj vo vzťahu k dvom\nspoluobžalovaným, ktorých krajský súd z väzby prepustil a väzbu nahradil príslušnými\ninštitútmi) z dôvodu jeho vzdelania a vedomosti. Uvedené pochybenia súdov majú\nza následok nezákonnú väzbu sťažovateľa.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n... a to právo na osobnú slobodu zaručené\n\nv čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR, právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia\nslobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. 5 Tk/3/2015\nv súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu boli porušené.\n2. Základné práva\n\n... a to právo na osobnú slobodu zaručené\n\nv čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia\nslobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n5\n\nbolo postupom Krajského súdu Trnava v súvislosti s rozhodovaním o prepustenie z väzby\nna slobodu boli porušené.\n3. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/95/2017 zo dňa 03. 08. 2017\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Trnava na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu Trnava ukladá spoločne a nerozdielne\nzaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 312,34... za zastupovanie\nv konaní pred Ústavným súdom SR na účet advokáta JUDr. Jana Kubáňová... do 1 mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n9.1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo 31. októbra 2017 doručené\n„Doplnenie Ústavnej sťažnosti“ z 29. októbra 2017, ktorou sťažovateľ namietal\nneumožnenie nahliadnutia do trestného spisu Okresného súdu Trnava vedeného\npod sp. zn. 5 Tk 3/2015 na základe jeho písomnej žiadosti z 2. apríla 2017, ktorá bola\ndoručená Okresnému súdu Trnava 2. apríla 2017 a Krajskému súdu v Trnave 4. apríla 2017\npri uplatnení práv obvineného v súvislosti s podaním jeho žiadosti o prepustenie z väzby.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom tiež\nrozhodol, že:\n„Základné právo\n\n, nar.\n\na to právo nahliadnuť\n\ndo súdneho spisu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR postupom Okresného súdu a Krajského\nsúdu bolo porušené.“\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide\no krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\n\n7\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n16. Po oboznámení sa s petitom sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nnamieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou\nna urýchlené rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby...\n17. Väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného.\nKeďže ide o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti\na zákonnosti (III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu\ndbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu. Z tohto dôvodu\nvšeobecný súd musí skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu\nskutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku\nz pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o žiadostiach\nobvineného o prepustenie na slobodu (Toth c. Rakúsko z 12. 12. 1991). Obvinený držaný\nvo väzbe musí mať možnosť v primeraných intervaloch žiadať o súdnu kontrolu zákonnosti\nväzby (Bezicheri c. Taliansko z 25. 10. 1989) vrátane možnosti žiadať, aby jeho väzba bola\nnahradená zárukou.\n18. Vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy ústavný súd uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III.\nÚS 199/05), pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS\n100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným\ndôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri\nrozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je\n\n8\n\nzároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n19. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5\nods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody\n[čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov\nzmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Obdobne aj podľa\nčl. 5 ods. 4 dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej\nslobody.\nA. K námietkam sťažovateľa o neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania\no zákonnosti väzby postupom a rozhodovaním okresného súdu (pod sp. zn.\n5 Tk 3/2015) a postupom a rozhodovaním krajského súdu (pod sp. zn. 3 Tos 95/2017)\n20. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti\nväzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej\nosobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov\nsúdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu\naž do právoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Letellier\nv. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993, bod 28).\n\n9\n\n21. S prihliadnutím na uvedené pravidlo pri posudzovaní sťažnosti väzobne stíhanej\nosoby sa ústavný súd sústredil na posúdenie a zhodnotenie celkovej dĺžky konania súdov\npri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ 9. júna 2017 podal\nna okresnom súde žiadosť o prepustenie z väzby s návrhmi na jej nahradenie. Krajský súd\nrozhodoval o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Tk 3/2015\nz 22. júna 2016 na neverejnom zasadnutí konanom 3. augusta 2017, teda po štyridsiatich\ndvoch dňoch od rozhodnutia okresného súdu, ktorý rozhodol po trinástich dňoch od podania\nžiadosti. Celkove tak konanie na oboch stupňoch trvalo 55 dní, čo svedčí o uplynutí\ndlhšieho času pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, v priemere\nneprekračujúceho jeden mesiac na každý stupeň konania, čo ústavný súd aj s prihliadnutím\nna osobitné okolnosti hodnotí ako hraničnú dobu. Ústavný súd však v záujme objektivity\nprihliadol aj na osobitné okolnosti, s ktorými sa konajúce súdy museli vysporiadať. Išlo\no potrebu rozhodovania nielen o žiadosti sťažovateľa, ale súčasne v tom istom konaní\naj o žiadostiach o prepustenie z väzby ďalších dvoch obžalovaných ako spolupáchateľov.\nCelkovú dĺžku konania s prihliadnutím na uvedené okolnosti preto ústavný súd ešte\nnehodnotí ako ústavne neudržateľnú. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti vyhodnotil\nako zjavne neopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie.\nB.\n\nK\n\nďalším\n\nnámietkam\n\nsťažovateľa\n\nvoči\n\npostupu\n\na\n\nrozhodovaniu\n\nokresného súdu (pod sp. zn. 5 Tk 3/2015) a postupu a rozhodovaniu krajského súdu\n(pod sp. zn. 3 Tos 95/2017)\n22. Sťažovateľ v sťažnosti namieta okrem rýchlosti rozhodovania aj ďalšie\nnedostatky, ktorých sa mali súdy (okresný a krajský) dopustiť pri rozhodovaní o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby.\n23. Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu označených práv postupom\na rozhodnutím okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 3/2015 v súvislosti\ns námietkami spochybňujúcimi zákonnosť väzby (neexistenciu konkrétnych skutočností\nodôvodňujúcich ďalšie trvanie väzby, rozpor medzi výrokom a odôvodnením pri neprijatí\n\n10\n\npeňažnej záruky, k zmareniu výsluchov\n\nako osoby ponúkajúcej peňažnú\n\nzáruku a zástupcu\n\nponúkajúceho záruku za ďalšie správanie\n\nobžalovaného, neupovedomenie obhajkyne\n\no termíne rozhodovania\n\no žiadosti o prepustenie z väzby) bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí\nrešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý\nje kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne\nII. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04). Sťažovateľ bol\nv prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku oprávnený\ndovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania o sťažnosti na krajskom súde,\nktorému ako súdu odvolaciemu prislúcha preskúmavať postup okresného súdu, túto\nmožnosť aj využil. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127\nods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup okresného súdu,\npretože jeho postup a rozhodnutie preskúmal krajský súd, ten uznesením z 3. augusta 2017\nsp. zn. 3 Tos 95/2017 rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\nz 22. júna 2017 sp. zn. 5 Tk 3/2015 spôsobom, že jednak v plnom rozsahu zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a zároveň ho nahradil vlastným rozhodnutím.\n24. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením krajského\nsúdu [pre neexistenciu konkrétnych skutočnosti odôvodňujúcich ďalšie trvanie väzby\nvzhľadom na dĺžku väzobného stíhania, vydanie rozhodnutia bez vypočutia zástupcu\n, znevýhodnenie (diskriminácia) sťažovateľa z dôvodu jeho\nvzdelania a vedomostí voči ostatným spolupáchateľom].\n25. V namietanom uznesení krajský súd v podstatnom uviedol:\n,,... Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaní boli vzatí do väzby uznesením sudcu\npre prípravné konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/97/2014 zo dňa 19. 09. 2014\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/66/2014 zo dňa 02. 10. 2014.\nO väzbe obžalovaných súdy oboch stupňov doposiaľ opakovane rozhodovali. Naposledy\n\n11\n\nboli ustálené dôvody väzby u obžalovaného\n\nlen podľa § 71 odsek 1 písm. a/,\n\npísm. c/ Trestného poriadku a u obžalovaných\n\na\n\nlen z dôvodu § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.\nObžaloba v prejednávanej veci bola doručená okresnému súdu dňa 05. 08. 2015.\nNapriek tomu, že pôvodný odsudzujúci rozsudok súdu I. stupňa v predmetnej veci\nzo dňa 23. 01. 2017 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/42/2017\nzo dňa 11. 05. 2017 a napriek námietkam obhajoby vo vzťahu k skutkovým zisteniam,\nkrajský súd naďalej zastáva názor, že doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú na to,\nže sa obžalovaní dopustili konania, ktoré im je kladené za vinu v obžalobe, toto konanie\nvykazuje znaky označených trestných činov. Miera účasti jednotlivých obžalovaných\nna páchaní trestnej činnosti ako aj ustálenie rozsahu tejto trestnej činnosti bude vecou\nďalšieho dokazovania...\nPri preskúmavaní existencie dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 odsek 1 písm. a/\nTrestného poriadku u obžalovaného\n\nsa krajský súd stotožnil s námietkami\n\nobhajoby, že v súčasnom štádiu konania nemôže byť existencia tohto dôvodu väzby daná len\nhrozbou vysokého trestu bez toho, že by existovala ďalšia konkrétna skutočnosť, ktorá by\nodôvodňovala obavu z úteku. V doterajšom konaní súdy oboch stupňov v tejto súvislosti\nprihliadali predovšetkým na osobnostný profil obžalovaného, na to, že je užívateľom\npervitínu, ktorý výrazne ovplyvňuje jeho správanie a rozhodovanie, ktoré skutočnosti\nv súvislosti s hrozbou vysokého trestu zakladali dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písm. a/\nTrestného poriadku.\nPri rozhodovaní o aktuálnej sťažnosti obžalovaného krajský súd dospel k záveru,\nže z dôvodov, na ktoré poukazovali súdy oboch stupňov pri hodnotení dôvodu väzby\npodľa § 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku v súčasnej dobe je aktuálna len hrozba\nvysokého trestu. Po väzbou vynútenej dlhodobej abstinencii obžalovaného od užívania\nomamných a psychotropných látok možno uvažovať o prípadných osobnostných zmenách\npod vplyvom týchto látok len hypotetickej rovine, čo je pre ďalšie trvanie väzby z dôvodu\n§ 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku nepostačujúce. Preto krajský súd dospel k záveru,\nže tento väzobný dôvod obžalovaného\n\nv súčasnej dobe nie je daný.\n\nNaďalej mal krajský súd za to, že u obžalovaného\n\npretrváva dôvod\n\nväzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko charakter trestnej činnosti,\n\n12\n\nktorá mu je kladená za vinu, jej rozsah a zistenia nasvedčujúce na úmysel obžalovaného\nzaobstarávať si takouto protiprávnou činnosťou finančné prostriedky, naďalej odôvodňujú\naj do budúcnosti obavu, že bude v obdobnej trestnej činnosti pokračovať. Na tomto závere\nnič nemení ani skutočnosť, že chemické laboratórium obžalovaného, kde malo dochádzať\nk výrobe zakázaných látok už neexistuje. V tomto smere krajský súd zohľadnil najmä\nvzdelanie obžalovaného a jeho odborné znalosti prezentované v priebehu doterajšieho\nkonania ako takú skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že by v prípade prepustenia z väzby\nmohol v páchaní obdobnej trestnej činnosti pokračovať a na jej páchanie si opätovne\nvytvoriť materiálne predpoklady.\nKrajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, skúmal, či je možné nahradiť väzbu\nobžalovaného\n\nalternatívnymi inštitútmi podľa § 80 odsek 1 písm. a/, písm. b/,\n\npísm. c/ Trestného poriadku resp. § 81 Trestného poriadku a dospel k záveru, že z dôvodov\nuvedených vyššie nemožno týmito inštitútmi dosiahnuť účel väzby.\nV tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na to, že obžalovaný\n\nje\n\ntrestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je v zmysle § 80 odsek 2 Trestného\nporiadku nahradenie väzby alternatívnymi inštitútmi viazané na existenciu výnimočných\nokolností prípadu, ktoré u obžalovaného\n\nzistené neboli. Napokon ich existenciu\n\nnepreukazuje ani obžalovaný ani obhajoba.\nKrajský súd považoval za nedôvodné námietky\n\n- obhajkyne\n\nobžalovaného, týkajúce sa porušenia práva obžalovaného na spravodlivý proces, nakoľko\nz obsahu spisu (č. l. 5076) je zrejmé, že rovnako ako druhá obhajkyňa obžalovaného\nJUDr. Kubáňová, bola upovedomovaná o termíne neverejného zasadnutia dňa 22. 06.\n2017. Oneskorené prevzatie upovedomenia (28. 06. 2017) a neúčasť tejto obhajkyne\nna procesnom úkone, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, nemožno\npovažovať za porušenie práv obžalovaného na obhajobu a spravodlivý proces najmä\nza situácie, že tohto procesného úkonu sa zúčastnila jeho ďalšia obhajkyňa JUDr. Kubáňová. ...\nPri skúmaní možnosti nahradenia väzby týchto obžalovaných alternatívnymi\ninštitútmi však na rozdiel od obžalovaného\n\ndospel krajský súd k záveru,\n\nže v súčasnom štádiu konania je možné eliminovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti\nu oboch obžalovaných nahradením ich väzby dohľadom probačného a mediačného\n\n13\n\núradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c/, odsek 2 Trestného poriadku, za súčasného uloženia\nprimeraných obmedzení a povinností tak, ako vyplývajú z výrokovej časti tohto uznesenia.\nPri týchto úvahách krajský súd neprehliadol, že aj títo obžalovaní sú trestne stíhaní\nsa obzvlášť závažný zločin, avšak prihliadol na to, že k páchaniu trestnej činnosti, ktorá im\nje kladená za vinu, malo dochádzať v chemickom laboratóriu obžalovaného\n\n,\n\nktoré už neexistuje, a tiež na to, že výroba nepovolených látok a výbušnín vyžaduje nielen\nmateriálno-technické vybavenie ale aj odborné znalosti a skúsenosti, ktorými disponuje len\nobžalovaný\n\n. Uvedené skutočnosti vyhodnotil krajský súd ako okolnosti prípadu,\n\nktoré v súčasnom štádiu trestného konania výrazne znižujú obavu, že by títo obžalovaní\nv obdobnej trestnej činnosti v budúcnosti pokračovali, a ktoré odôvodňujú aj postup\npodľa § 80 odsek 2 Trestného poriadku.\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie\na rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.\nSťažnosť\n\nkrajský súd zamietol ako sťažnosť podanú neoprávnenou\n\nosobou, nakoľko za oprávnené osoby v zmysle § 186 Trestného poriadku sa považujú osoby,\nktorých sa uznesenie priamo týka, alebo ktoré na uznesenie dali návrh, na ktorý ju zákon\noprávňuje.\nAko bolo uvedené vyššie\n\nnepodal návrh na prijatie peňažnej záruky,\n\ntento návrh bol obsiahnutý len v žiadosti o prepustenie z väzby, ktorý uvedená osoba\nžiadnym spôsobom neverifikovala. Z uvedeného je zrejmé, že ak\n\nnepodal\n\nnávrh na prijatie peňažnej záruky, preto nebol ani oprávnený na podanie sťažnosti.“\n26. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\n\n14\n\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n27. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n28. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu, vychádzajúc\nz judikatúry ESĽP, ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k zákonom predpokladanému\nzotrvaniu sťažovateľa vo výkone väzby nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo\nzjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcim krajským\nsúdom vrátane právnej úpravy práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru s dôsledkom\nporušenia sťažovateľom označených práv a jeho ďalším nezákonným zotrvaním vo výkone\npreventívnej väzby. Ústavný súd teda konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci\ninterpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov a skutkových\nokolností posudzovanej veci, v dôsledku čoho ich ústavný súd vníma ako legitímne a právne\nakceptovateľné nielen z uhla zákonnosti, ale aj ústavnosti. Krajský súd dostatočne podrobne\nsťažovateľom predostreté podstatné námietky a pretrvávajúce okolnosti pozbavenia jeho\nosobnej slobody vysvetlil, v komparácii s tým vysvetlil, prečo na rozdiel od sťažovateľa\npominuli dôvody väzby u ďalších spoluobvinených, neopomenul pritom zdôvodniť potrebu\nponechania sťažovateľa vo väzbe poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce\nz hľadiska materiálnej interpretácie podmienok preventívnej väzby, ktoré vo svojom\nrozhodnutí vysvetlil. Okolnosť, že sa s týmto vysvetlením sťažovateľ nestotožnil,\nresp. ho považuje za diskriminačné, nemôže zakladať bez ďalšieho porušenie jeho práv,\nnajmä ak bolo krajským súdom osobitne vysvetlené, v čom spočíva odlišnosť situácie\nsťažovateľa a ďalších dvoch spoluobvinených. Pri úvahe, či je možné nahradiť väzbu\nsťažovateľa alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku,\n\n15\n\nresp. § 81 Trestného poriadku, krajský súd konštatoval, že sťažovateľ a obhajoba netvrdili\nexistenciu výnimočných okolnosti prípadu, ktoré sa vyžadujú pri trestnom stíhaní vedenom\npre obzvlášť závažný zločin a súd takéto okolnosti sám nezistil. Krajský súd vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí poskytol primeranú súdnu odpoveď („adequate judicial response“)\nna podstatné okolnosti sťažovateľovho väzobného stíhania, a preto v naznačených\nsúvislostiach ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom označenými\nzákladnými právami a ním predostretým dôvodom, v dôsledku čoho považuje ním\nprednesenú argumentáciu v tejto jej časti za zjavne neopodstatnenú a podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmieta podanú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n29. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nevypočutia zástupcu\nkrajským súdom (the right to be heard) ústavný súd v prvom rade poukazuje\nna znenie § 80 Trestného poriadku, z ktorého takáto povinnosť súdu výslovne nevyplýva.\nV korelácii s poučeniami poskytovanými súdom v zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku\nmôže nastať potreba vypočutia toho, kto záruku ponúka. Ak záujmové združenie občanov\nalebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky, ktorá spĺňa podmienky na jej prijatie,\nsúd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi takýto subjekt\ns podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu. Súčasne obvineného\noboznámi s obsahom záruky (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku). K oboznámeniu podľa § 80\nods. 2 Trestného poriadku sa pristúpi vtedy, ak je reálny predpoklad prijatia záruky\npríslušným orgánom. V konaní pred krajským súdom taký predpoklad nenastal. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol podanú sťažnosť aj v tejto jej časti\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n30. K „Doplneniu Ústavnej sťažnosti“ doručenej ústavnému súdu 31. októbra 2017\nústavný súd pripomína, že pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n16\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02,\nIV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06). Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie\nkonanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nTáto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia\nopatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa\npočíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nNedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti\nako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti\npo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože\nkogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje. Pokiaľ ide\no práva namietané v „Doplnení ústavnej sťažnosti“, obsah ústavnej sťažnosti a jej doplnenie\nnesignalizuje zachovanie dvojmesačnej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde),\nčo je dôvodom odmietnutia pre uvedenú časť sťažnosti v dôsledku jej oneskorenosti.\nO tvrdenom porušení základných práv sťažovateľa spočívajúcom v nemožnosti nahliadnutia\ndo trestného spisu na základe žiadosti z 2. apríla 2017 v súvislosti s jeho žiadosťou\no prepustenie z väzby na slobodu zo 6. júna 2017 sa sťažovateľ v konaní dozvedel najneskôr\nvyhlásením, resp. doručením uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Tk 3/2015 z 22. júna 2017.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť v rozsahu jej doplnenia bola\nsťažovateľom podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle\n§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože bola ústavnému súdu doručená\naž 31. októbra 2017. Sťažovateľ bol navyše v zmysle príslušných ustanovení Trestného\nporiadku oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania o sťažnosti\nna krajskom súde, ktorému ako súdu odvolaciemu prislúcha preskúmavať postup okresného\nsúdu. Sťažovateľ sa však ochrany svojich práv v tomto smere pred všeobecnými súdmi\nnedovolával, i keď mu v tom nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na princíp subsidiarity,\nktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavnému súdu nie je daná ani právomoc\nzaoberať sa prípadným porušením práv postupom pred okresným súdom, pretože tento\npreskúmal krajský súd.\n\n17\n\n31. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnutá. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo\nuž bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými\nv podanej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-peňažná záruka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:a668786b-ece3-4188-9b6f-d3d432054b6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 218/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/06 z 4. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-04", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a668786b-ece3-4188-9b6f-d3d432054b6e"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:dfd776b2-e95c-45df-bed2-6062c70eac1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/04 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 239, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfd776b2-e95c-45df-bed2-6062c70eac1f"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:c8358460-186c-4028-9300-d39ee23d7482", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8358460-186c-4028-9300-d39ee23d7482"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "552ca14b-ae86-4229-b499-3eb0d755f6ea:fad1edb5-6fe0-4842-a010-503e92052b37", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/3/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Tk/3/2015 z 19. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/552ca14b-ae86-4229-b499-3eb0d755f6ea:fad1edb5-6fe0-4842-a010-503e92052b37"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ba28e11-e2ae-4757-b2bf-1564ec18278e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1"}, {"guid": "ussr:97493907-9dcc-479e-8889-519d7f3bde4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.382.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.382.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}]}