{"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. I. ÚS 540/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1/text", "citacie_n": 154, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 540/2016-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť\n\nzastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Martinom Olosom, K. Kašjaka 1, Rajecké Teplice, ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 19 C 71/2014 zo 4. decembra 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci zaručené čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet\njeho advokáta JUDr. Martina Olosa, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 540/2016-9 zo 14. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ľubomíra\n(ďalej len „sťažovateľ“), doručenú ústavnému súdu 16. augusta\n2016, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci zaručeného čl. 46\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 19 C 71/2014 zo 4. decembra 2015 (ďalej aj\n„rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu\núčastníkom konania o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktorá mala vzniknúť následkom\nvzniknutých trov právneho zastupovania sťažovateľa v proti nemu vedenom trestnom\n\n2\n\nkonaní. Okresný súd svojím rozsudkom zo 4. decembra 2015 žalobu sťažovateľa zamietol\na krajský súd svojím rozsudkom z 30. mája 2016 rozsudok okresného súdu potvrdil.\n3. Podľa názoru sťažovateľa konajúce súdy nevysvetlili, prečo štát za žalovanú škodu\nnezodpovedá, pričom ich závery sú nesprávne, svojvoľné a ústavne neudržateľné.\nPoukazuje na objektívnu povahu zodpovednosti štátu za škodu (t. j. bez ohľadu na\nzavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť, a na ustálené názory súdnej praxe, podľa ktorej\n„právoplatné oslobodenie obvineného spod obžaloby v trestnom konaní bez ďalšieho\nzakladá dôvod založený na tom, že došlo tak k zrušeniu uznesenia o začatí trestného\nkonania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť“. Vo vzťahu k napadnutým rozsudkom\nodmieta ich záver, že k začatiu trestného konania mal prispieť svojimi nevhodnými\nvyjadreniami. Opisuje priebeh a dôvody trestného stíhania proti svojej osobe, najmä že pred\nvznesením obvinenia orgány činné v trestnom konaní nevypočuli nestranné osoby a ani pri\ntomu predchádzajúcej domovej prehliadke nič relevantné nenašli. Následne ani prokurátor\n„neakceptoval môj návrh na zastavenie trestného stíhania po skončení vyšetrovania,\nignoroval všetky dôkazy zadovážené v prípravnom konaní (vyšetrovaní) a na moju osobu\npodal na súd zjavne nedôvodnú obžalobu, čo však samozrejme vyústilo do\noslobodzovacieho rozsudku, nakoľko sám prokurátor pod ťarchou dôkazov nakoniec sám\nbol nútený ustúpiť od obžaloby, nakoľko dôkazná situácia bola neúnosná. Išlo o\nkriminalizáciu mojej osoby a celé súdne konanie bolo viac ako nadbytočné. Ja\nnezodpovedám za kvalitu práce prokuratúry, za tú zodpovedá dozorujúci prokurátor.\nPodstatou celej veci bolo to, že polícia začala vyšetrovanie v tzv. veľkom štýle a nechcela si\npripustiť, že úplne zbytočne začali rozsiahle vyšetrovanie, a tvrdošijne tak napriek rôznym\ndôkazom trvali na mojom postihu za neexistujúce skutky.“. Sťažovateľ tiež uvádza, že\nkonajúce súdy opomenuli skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné\nvždy ihneď po jeho doručení bez ohľadu na podanie sťažnosti, z čoho odvodzuje, že\nsťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je účinným opravným prostriedkom,\nktorého podanie by zamedzilo ďalším úkonom trestného konania. Sťažovateľ tvrdí, že\nokresný súd a krajský súd „svojimi rozhodnutiami porušili esenciálne hmotnoprávne zásady\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu jeho občanovi a ich postup je z\nústavného hľadiska (v demokratickej právnej spoločnosti) absolútne neudržateľný“.\n\n3\n\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci\ntakto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu na inú právnu ochranu\n\nzaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.., základné právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., základné právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím... podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy... rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I. sp. zn. 19C 71/2014 zo dňa 04.12.2015 a rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 6Co 162/2016 zo dňa 30.05.2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 19C 71/2014 zo dňa 04.12.2015\na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 162/2016 zo dňa 30.05.2016 sa zrušuje\na vec sa vracia Okresného súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Bratislava I. a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľovi\n\n... do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 363,79 EUR...“\nII.\n5. Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3518/16 z 13. októbra 2016\nvychádzal z vyjadrenia predsedu senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval, a pritom\nzotrval na všetkých právnych záveroch formulovaných v odôvodnení napádaného rozsudku\nkrajského súdu z 30. mája 2016. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že krajský súd sa napriek\nústavnej sťažnosti so stanoviskom predsedu senátu krajského súdu, ktorý vo veci\nrozhodoval, stotožnil, citujúc v podstatnom právne závery uvedené na strane 4 odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu.\n6. Podpredseda okresného súdu, poverený zastupovaním predsedu okresného súdu\nvo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3632/2016 zo 6. októbra 2016 uviedol, že mu neprináleží\nzasahovať do rozhodovacej činnosti zákonného sudcu o tom-ktorom konaní ani zaujímať\nsvoj právny názor k veci a usmerňovať zákonného sudcu, akým spôsobom má v konaní\npostupovať, a teda ani posudzovať zákonnosť súdom vyhláseného rozsudku. K svojmu\nvyjadreniu preto pripojil stanovisko sudkyne\n\n4\n\nkonajúcej vo veci,\n\nktorá uviedla, že vo veci „bolo rozhodnuté v súlade so zisteným skutkovým stavom, ktorý\nbol v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne popísaný, obdobne tak boli\nv odôvodnení rozsudku jasne označené úvahy, akými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil\na ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\nMám za to, že ústavnou sťažnosťou napádané rozhodnutie Okresného súdu\nBratislava I, sp. zn. 19C 71/2014 zo dňa 04.12.2015 zodpovedá zásadám zákonnosti\na spravodlivosti, t. j. požiadavkám kladeným na právny štát.“.\n7. Sťažovateľ vo svojej replike z 28. októbra 2010 označil vyjadrenie okresného súdu\na krajského súdu za nedôvodné a nedostatočne argumentačne vysvetlené. Uviedol, že\nsvedkovia, ktorí v priebehu trestného konania zmenili výpovede, nie sú trestne stíhaní pre\ntrestné činy krivého obvinenia a krivej výpovede, hoci on mal byť stíhaný „iniciatívne“\na v konaní, kde mu hrozil „vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody. Okresný súd\na krajský súd plne opomenuli, že zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť\nštátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť (bez liberačných dôvodov).\nŠtátne orgány majú silné a donucovacie právomoci a súčasne i právnu zodpovednosť\nza svoj postup. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri\nrozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti\nkonania vedeného orgánom verejnej mocí je výsledok tohto konania.\nObvinenie mi bolo vznesené pre zločin vydierania a prečin nebezpečného\nvyhrážania, t.j. pre viac skutkov, čo súdy plne opomenuli uviesť. Ani jeden skutok mi nebol\npritom preukázaný. Okresný súd vytrhol z kontextu jeden skutok, pričom akékoľvek moje\nvyjadrenia pred začatím trestného stíhania ani nemohli byť ex lege následne použité v\ntrestnom konaní, nakoľko sú podľa Trestného poriadku procesné absolútne nepoužiteľné.\nOČTK podané trestné oznámenie nepreverili štandardne, ale iba z jedného zdroja –\noznamovateľa\n\na jeho kamarátov\n\n. Žiadne iné nestranné\n\nosoby vyšetrovateľ pred vznesením obvinenia nevypočul, pričom tak rozhodne mohol a mal\nučiniť, ale neurobil tak. Vyšetrovateľ napriek neexistencii relevantných dôkazov a nulovej\nvierohodnosti oznamovateľa, ktorý bol viackrát stíhaný a odsúdený, mi vzniesol obvinenie,\na to dokonca napriek tomu, že ani pri predchádzajúcej domovej prehliadke nič relevantné\npolícia nenašla, ani žiadne zbrane, čo okresný a krajský súd taktiež plne opomenuli uviesť.\n\n5\n\nDozorujúci prokurátor ako i súd prvého stupňa ďalej opomenuli, že pri výsluchu vo väzbe\n(poškodený bol väzobne stíhaný) sám poškodený\n\nma fyzicky a slovne napadol,\n\no čom vyšetrovateľ i spísal úradný záznam do spisu. V neposlednom rade ako dôchodca\ns nepriaznivým zdravotným stavom som bol starší o vyše 30 rokov od poškodeného a fyzicky\nslabší. t.j. údajné vydieranie z mojej strany už od počiatku vyznievalo viac ako komicky.\nOkresný a krajský súd svojimi rozhodnutiami porušili esenciálne hmotnoprávne\nzásady zodpovedností štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu jeho občanovi a ich postup\nje z ústavného hľadiska (v demokratickej právnej spoločnosti) absolútne neudržateľný.\nPodľa argumentácie okresného a krajského súdu som tak iba objektom práva a som\npovinný na vlastné náklady znášať všetky dôsledky trestného stíhania vedeného navyše na\nzáklade krivého obvinenia.\nArgumentácia judikátom v konaní II. ÚS 163/2013 neobstojí, ide o úplne odlišný\nskutkový stav (sťažovateľ požadoval ušlý zisk, ktorý nepreukázal, navyše bol stíhaný\nväzobne pričom z titulu väzobného stíhania nárok na náhradu škody neuplatnil).“.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s obsahom sťažnosti, vyjadrením krajského súdu z 13. októbra 2016,\nvyjadrením okresného súdu zo 17. októbra 2016, nadväzujúceho stanoviska sťažovateľa,\nako aj obsahom napadnutých rozsudkov a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel\nk názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\n9. Pri skúmaní sťažovateľom namietaného porušenia práv zaručených čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ústavný súd sústredil na obsah\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj na obsah rozsudku okresného súdu, ktoré je\nnevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na § 387 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) spoločne. Okresný súd v rozsudku zo 4. decembra 2015 po uvedení znenia\n\n6\n\npríslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho zákonníka vo svojich\nprávnych záveroch uviedol:\n«Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ bol v trestnom\nkonaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 22T 5/2011 úspešný, keďže\nv konečnom dôsledku bol právoplatne spod obžaloby, teda skutkov, ktoré sa mu kládli\nza vinu, oslobodený. Žiadne z rozhodnutí vydaných v rámci uvedeného trestného konania\nv prípravnom konaní však nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, obdobne ani v konaní pred\nsúdom nedošlo k zrušeniu právoplatného súdneho rozhodnutia pre nezákonnosť.\nK oslobodeniu navrhovateľa prispela tá okolnosť, že prokurátor spod obžaloby ustúpil,\na to z dôvodu, že v konaní pred súdom /po podám obžaloby/ svedkyňa\n\nzmenila\n\nvýpoveď na hlavnom pojednávaní oproti jej výpovede v prípravnom konaní, obdobne tak\ntvrdili svedkovia\n\n. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa\n\nmala byť\n\npodľa vyjadrenia poškodeného priamou svedkyňou skutku uvádzaného v bode 1/ obžaloby,\nsvoje tvrdenia z prípravného konania označila na hlavnom pojednávaní za nepravdivé,\nneexistoval žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval poškodeného uvádzanú verziu incidentu.\nObdobne tomu tak bolo aj pri bode 2/ obžaloby /č1.268,269 pripojeného súdneho spisu\n22T 5/2011/.\nExtenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. bol síce judikatúrou prijatý záver, že\nz pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod\nobžaloby, ako to bolo v tomto prejednávanom prípade, avšak uvedený záver nemôže byť\nprijímaný absolútne a bezvýhradne. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované\nkaždé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo\nk právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného, bez posúdenia a zohľadnenia\nosobitostí trestného prípadu.\nV prejednávanom prípade konajúci súd dospel na základe obsahu pripojeného\nvyšetrovacieho spisu OR PZ Žilina ČVS:ORP-l372/0VK-ZA-2009, že na vydanie\nnavrhovateľom napádaného uznesenia o vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom\nkonaní voči navrhovateľovi boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady,\nz ktorého dôvodu neboli príslušnou prokuratúrou zrušené v konaní o sťažnosti. V čase\nvydania tohto uznesenia o vznesení obvinenia existovala z doposiaľ v trestnom konaní\n\n7\n\nvykonaného dokazovania, a to výpoveďou poškodeného, svedkov, ako aj z obsahu samotnej\nvyššie citovanej výpovede navrhovateľa ako podozrivého („mám na ruke samopal\na 500 nábojov za 30.000,- Sk“, „tak som mu zo srandy povedal, že ak nevyplatí tú sumu\nteda tých 5,6 mil. Sk\n\n, tak že to nebude ani jeho ani\n\n, že tam dám\n\n4 granáty, do každého rohu a zrovnám to zo zemou“) pravdepodobnosť o spáchaní tam\ndefinovaných skutkov navrhovateľom, ktorá sa nepotvrdila práve zmenou výpovede priamej\nsvedkyne\n\nna hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti súd plne odkazuje na Nález\n\nÚstavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2013, ktorý je potrebné\nanalogicky použiť aj v tomto prípade. V označenom rozhodnutí ústavný súd vyslovil, že\n„vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné,\nresp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť\no spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila“.\nRozhodnutia, na ktoré v odôvodnení svojej žaloby odkazoval navrhovateľ vo svoj prospech\nnie sú pre súd záväzné, najmä pokiaľ už boli prekonané aktuálnou judikatúrou.\nNavrhovateľ tiež nesplnil zákonnú podmienku definovanú v § 6 ods. (2) zákona\nč. 514/2003 Z.z., ktorej splnenie je predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu\nškody, a podľa ktorého právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal\nproti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.\nSplnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\nZ obsahu vyššie citovaného vyšetrovacieho spisu jasne vyplýva, že sťažnosť podanú\nobhajcom navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je možné považovať\nza podanie riadneho opravného prostriedku tak ako to predpokladá § 6 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z., nakoľko tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty troch dní.\nZ uvedeného dôvodu sa s odkazom na § 192 TP sťažnosť už meritórne prokuratúrou\nnepreskúmavala a podľa § 193 ods. 1 písm. b) TP sa zamietla ako podaná oneskorene.\nPrípad hodný osobitného zreteľa v prejednávanom prípade zistený nebol.\nV neposlednom rade to bolo aj navrhovateľ, ktorý svojim konaním prispel k začatiu\ntrestného stíhania, konkrétne svojim nevhodnými už citovanými vyjadreniami, ktoré neskôr\nv rámci svojej výpovede označil ako žart („mám na ruke samopal a 500 nábojov za 30.000,Sk“, „tak som mu zo srandy povedal, že ak nevyplatí tú sumu teda tých 5,6 mil. Sk\n, tak že to nebude ani jeho, ani\n\n8\n\n, že tam dám 4 granáty, do každého\n\nrohu a zrovnám to zo zemou“). Pokiaľ totiž navrhovateľ mal relevantnú pohľadávku voči\npoškodenému\n\ntúto si mal zabezpečiť zmluvne a vymáhať si ju súdnou cestou\n\nzákonným spôsobom, nie však prostredníctvom granátov a samopalu s 500 nábojmi.\nZa daného skutkového by teda náhrada škody, aj za predpokladu splnenia zákonných\npodmienok navrhovateľom, bola podľa názoru súdu, v rozpore s dobrými mravmi, ktorých\nzohľadnenie dovoľuje súdu rozhodovať praeter legem alebo dokonca až contra legem.\nZohľadniac vyššie uvedené súd vo veci samej rozhodol spôsobom uvedeným v prvej\nvýrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.»\n10. Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku po tom, ako opísal obsah\na nosné dôvody rozsudku okresného súdu, ako aj obsah odvolania sťažovateľa proti nemu,\nkonštatoval, že odvolanie nie je dôvodné a vo svojich záveroch uviedol:\n«Je ustálenou súdnou praxou, že podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. podľa zák.\nč. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát i za škodu, ktorá bola spôsobená začatím (vedením)\nkonania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Keďže zák. č. 58/1969\nZb., resp. zák. č. 514/2003 Z. z. tento nárok výslovne neupravuje, vychádza sa\nz analogického použitia najbližšej úpravy, ktorou je úprava zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím, i keď rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie\nzačaté, nebolo pre nezákonnosť zrušené. Neposudzuje sa tu správnosť postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní (nejde o nesprávny úradný postup), ale rozhodujúci je výsledok\ntrestného konania. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu totiž zodpovedá,\naby každá majetková ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola\nodčinená (viď rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 4705/2007 z 28. 1. 2010). K\nrovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 15/2009\nuviedol: „Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí\ntrestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto\nrozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,\nmá rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť.“\nV prejednávanej veci Okresný súd v Žiline rozsudkom z 24.7.2012 č. k. 22T/5/2011\nžalobcu oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní v celom\n\n9\n\nrozsahu ustúpil od obžaloby. Dôvodom tohto postupu prokurátora bolo to, že kľúčová\nsvedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď z prípravného konania. Žalobca\nbol teda spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o tom, že spáchal\ntrestné činy, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu. Oslobodením spod obžaloby zanikli\núčinky uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia o vznesení obvinenia a zrušenie\ntýchto rozhodnutí sa z tohto dôvodu stalo bezpredmetným (nadbytočným). Inými slovami,\noslobodenie žalobcu spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí\ntrestného stíhania a o vznesení obvinenia. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že\nsťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor zamietol ako oneskorene\npodanú. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že nebola splnená\npodmienka vzniku nároku na náhradu škody uvedená v ust. § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.\nAko je to uvedené vyššie, aj keby žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, jeho oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia\no vznesení obvinenia.\nNapriek tomu je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žaloba\nnie je dôvodná. Výsledky prípravného konania totiž odôvodňovali záver, že žalobca spáchal\nskutky, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu, keď ho pokiaľ ide o bod 1/ obžaloby\nusvedčovala najmä svedkyňa\n\n(viď jej výpovede na č.l. 50, 52-54\n\nvyšetrovacieho spisu). Tá však na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v prípravnom\nkonaní klamala. Pokiaľ ide o bod 2/ obžaloby, žalobcu usvedčovali v prípravnom konaní\nsvedkovia\n\n, ktorí však na hlavnom pojednávaní výpovede zmenili.\n\nOdvolací súd je preto zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že vzhľadom na tieto\nskutočnosti uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné, resp.\nodporujúce zákonu. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na str. 7 posledný odsek\nodôvodnenia napadnutého rozsudku a stotožňuje sa predovšetkým so záverom súdu prvého\nstupňa, že za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného\nstíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu\nobvineného, resp. obžalovaného, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí konkrétnej trestnej\nveci.\nZ toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.»\n\n10\n\nIV.\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach a záväzkoch.\n17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n\n11\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n18. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na\nsúd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko\nv súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo\nna spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na\nspravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide\n\n12\n\no argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento\nargument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n20. Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu vrátane základného práva zaručeného čl. 46 ods. 3 ústavy. V zmysle čl. 51\nods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad\na uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych\npredpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné\nmedzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší\nrozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n21. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. určuje rozsah zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá\nza škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním\nalebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení\nalebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.\n22. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje\ninak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba\nvtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n23. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov\nkonania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe,\nzatknutí a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom\n\n13\n\nbolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec\npostúpená inému orgánu.\n24. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká\nprávo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý\numožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné.\nZa predpoklady pre priznania takejto náhrady škody tak už uvádzaný § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. považuje okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež jeho\nzrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je\nvydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu\nnezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia\nskoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011).\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím\na vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým\nprípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004\na rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného\ndo 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila,\nže zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková\nujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe)\nbola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo\nk oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody\nvychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť\nzačaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako\nnárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom\nopodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok\ntrestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona\n\n14\n\nč. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné [rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 15/2009] a svojou\nrozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad\nIII. ÚS 117/06, I. ÚS 320/2016, I. ÚS 395/2016 a iné)\n26. Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. však\nnestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je\nnevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického\nvýkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\nprichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení\n(zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky\nvykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa\nnenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie\nuznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\n\npre nezákonnosť.\n\nPrávoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí,\nto znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)\nkonania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania\ntrestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného\nstíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009\nzverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n2/2014).\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu\nvychádzajúce zo zistenia, že výsledky prípravného konania odôvodňovali záver, že\nsťažovateľ spáchal skutky, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu, v dôsledku čoho\nnebolo možné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné tak, ako sú tieto\nformulované v jeho rozsudku, nevychádzajú z už uvedených právnych úvah, ktoré ústavný\n\n15\n\nsúd považuje za ústavno-konformné s obsahom sťažovateľom označených práv a osobitne\ns čl. 46 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zhodne so svojou judikatúrou pripomína, že\nv materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich\norgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti\nrozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako\norgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich\npodozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie\nkonkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre\nktorý sa tak stalo (v danom prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor ustúpil\nod obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku), uznesenie, ktorým bolo obvinenému\nvznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné\na zasahujúce do základných práv jednotlivca. Pokiaľ konajúce súdy dospeli k záveru, že\npriznanie nároku na náhradu škody sťažovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi,\nústavný súd je nútený konštatovať, že tento ich záver nebol odôvodnený ústavne\nkonformným spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek svojvôľu týchto súdov pri\nprerokúvaní danej veci. Preto nemožno považovať rozsudok krajského súdu za ústavne\nudržateľný.\n28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom\nrozsudku z 30. mája 2016 aplikoval a interpretoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.\na na prípad dopadajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že ním\nzasiahol do základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe čoho ústavný súd pristúpil k vysloveniu ich porušenia tak,\nako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n29. Keďže krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016 porušil\noznačené práva sťažovateľa, ústavný súd v nadväznosti na to zrušil napadnutý rozsudok\na vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 zákona\no ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\n\n16\n\n30. Povinnosťou krajského súdu bude odstrániť vytýkané nedostatky a rešpektovať\nrelevantné ústavné princípy, zaujať ústavne konformné stanovisko k podstatným právnym\notázkam (obsah pojmu nezákonné rozhodnutie a predpoklady vzniku práva na náhradu\nškody z neho vyplývajúceho) a vo veci opätovne rozhodnúť, prihliadajúc na obsah a zmysel\nzákladných práv a slobôd zaručených ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a slobodách (a osobitne čl. 46 ods. 3 ústavy).\n31. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označených práv rozsudkom krajského\nsúdu a tento nadväzne na to zrušil, riadiac sa princípom minimalizácie svojich zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov už nepovažoval za nevyhnutné vyhovieť časti\nsťažnosti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu, pretože sťažovateľovi sa vytvoril\nprocesný priestor pre nové prerokovanie jeho opravného prostriedku pred krajským súdom\n(m. m. I. ÚS 689/2014, I. ÚS 41/2015). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zvyšnej časti\nsťažnosti nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu).\nV.\n32. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n33. Sťažovateľ si svojím posledným podaním vo veci uplatnil náhradu trov právneho\nzastúpenia spolu s daňou z pridanej hodnoty v sume 537,62 €, a to za tri úkony právnej\nslužby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie\nk stanoviskám okresného súdu a krajského súdu).\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n\n17\n\n35. Vychádzajúc z § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky\nústavný súd zistil, že sťažovateľovi možno priznať odmenu za všetky tri uplatnené úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti\nústavnému súdu a vyjadrenie k stanoviskám okresného súdu a krajského súdu) v sume\n454,74 € vrátane režijného paušálu (3 x 143 € + 3 x 8,58 €). Keďže právny zástupca\npredložil ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena za poskytnuté právne\nslužby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %, čo predstavuje celkovú sumu\n545,69 €.\n36. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov právneho\nzastúpenia uplatnil iba v sume 537,62 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto\núhradu sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku, a zároveň zaviazal\nporušovateľa označených práv na zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľovi\nv ním uplatnenej sume, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-orgánov verejnej moci", "náhrada škody (ujma)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "rozhodnutie-zákonnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-orgánov verejnej moci", "prokurátor, prokuratúra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/162/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:960b70d4-c945-4688-9e58-7c7880350d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e"}, {"guid": "ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "a6c93a4d-2421-440d-9047-78b1e776992d:92046b4e-e43f-4768-913d-34fba066f7e7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3814211318.1", "spisova_znacka": "6Co/162/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/162/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814211318.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fe02df18-de8c-4033-bb2b-dbfe9be39256", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.351.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.351.2026.1"}, {"guid": "ussr:118055e9-35dc-4e5a-94f1-a217f986f951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1"}, {"guid": "ussr:d1a712cd-6dfb-4ded-861e-b125aeeb447b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1"}, {"guid": "ussr:d36c4483-0e44-4332-821c-4fb3a571edec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 230/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1"}, {"guid": "ussr:7233016c-edbf-418f-9fdb-2bd27db1c7fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1"}, {"guid": "ussr:df4b7239-51a0-4529-bc49-17eff8f589df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.12.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 12/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.12.2024.1"}, {"guid": "ussr:94688bb1-0e4c-4122-9770-d43a9685147a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.504.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.504.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa28810d-1d6d-46c3-a4ca-bd6c21c27d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.527.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.527.2022.1"}, {"guid": "ussr:7e38656d-0387-4552-80eb-40c00aed2b51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 567/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 567/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1"}, {"guid": "ussr:96729b43-58c2-460f-95e9-8ddf8fa84ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:bf61ad78-bbe3-4248-8432-1813808eff3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.291.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 291/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.291.2021.1"}, {"guid": "19262283-c3a0-439a-88ae-523dc499124d:ad9d3069-a5cb-41b1-b102-a4bf54134b24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7120205083.1", "spisova_znacka": "8Cdo/152/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/152/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7120205083.1"}, {"guid": "84199d1b-cfb7-4380-93a7-d8c464c26043:17035fc3-7a7d-42b9-bc44-be776f8eba78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3116222901.1", "spisova_znacka": "8Cdo/63/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/63/2024 z 5. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3116222901.1"}, {"guid": "c6e1ea47-e36b-411b-9e1c-6b85565e8606:f2e7613e-f132-43a5-ae27-3e24868782ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6311207188.1", "spisova_znacka": "9Cdo/161/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/161/2022 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6311207188.1"}, {"guid": "8f5e36dc-ffed-4e50-ab30-fa3d6b3a6590:51b3059a-8662-4f6e-b8bd-573dd93882a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7115216506.1", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7115216506.1"}, {"guid": "c3b0fdec-ef15-4b98-ad08-acc674dd8578:7edefb7d-03e5-42b6-bda5-259bd7de174a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1", "spisova_znacka": "6Cdo/50/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/50/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1"}, {"guid": "cfabda89-2214-4d00-9e86-e7e66a91aca3:912372f2-2544-4b77-98e8-7aaeee10473e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3116222901.3", "spisova_znacka": "19Co/123/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/123/2025 z 23. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3116222901.3"}, {"guid": "b70eeb56-79c5-4f95-9ab0-db276e35440f:f3e29801-5dfd-4502-8128-fd2681b35d1b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5725200807.1", "spisova_znacka": "7Co/74/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/74/2026 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5725200807.1"}, {"guid": "b4169c31-05c7-4912-a337-0268e8c8b908:a479e4fc-779e-4234-a3cb-f17426b28a81", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2", "spisova_znacka": "3Co/43/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/43/2026 z 20. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2"}, {"guid": "3c3d41a0-2429-4103-96a3-9c7e0051f96c:dcbfd025-a72c-4c9e-b47e-54cbea79bab4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124206937.1", "spisova_znacka": "6Co/28/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/28/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124206937.1"}, {"guid": "cae93dcd-47ce-4a0e-a2e4-d1bb8a7e8e54:852dcf3e-56bb-460c-9bf4-e14a09f7d348", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7118205684.2", "spisova_znacka": "3Co/77/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/77/2025 z 11. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7118205684.2"}, {"guid": "a52d1726-3dba-4b11-938b-fc218e00d25d:85c89e38-36b7-47cc-926d-d1c2b1651e71", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5723202511.1", "spisova_znacka": "7Co/101/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/101/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5723202511.1"}, {"guid": "c1f5e62d-5a79-4247-8a72-9bef57ac3912:29c51210-14a9-48cb-812f-0ce37d05590b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3116222900.3", "spisova_znacka": "11Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/6/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3116222900.3"}, {"guid": "57748cd2-5768-414c-b587-659438f2d9c3:e6b5cebc-bb20-4fab-8274-e8b95e777346", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2121200069.1", "spisova_znacka": "21Co/54/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/54/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2121200069.1"}, {"guid": "17bd6d0e-1299-4d89-b59e-f1269a918987:22c9280c-306e-42aa-9e7a-6b2cd5e76232", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3123207222.1", "spisova_znacka": "8Co/76/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/76/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3123207222.1"}, {"guid": "b9c380fd-5ec2-4b30-bdea-b47e2b290ed3:cc632dae-e9e1-4606-a255-5ca1e338f69f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5119207647.4", "spisova_znacka": "7Co/178/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/178/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5119207647.4"}, {"guid": "3055bb7e-1601-4286-9648-ae1c5c2523f5:a68c84f6-ea24-4bf1-b2c6-3e20c0633a9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6120337262.1", "spisova_znacka": "15Co/62/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/62/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6120337262.1"}, {"guid": "4da614ad-6a1e-426c-98cb-594eb0963391:85ee548e-6e0e-4545-9145-3d14c220cc36", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3116209720.1", "spisova_znacka": "6Co/75/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/75/2020 z 18. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3116209720.1"}, {"guid": "c1823d5a-8bbb-4e4b-b811-8baae38da7bd:ec412f59-fd54-43b3-8cfe-271a028ce1bb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7219203309.2", "spisova_znacka": "5Co/176/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/176/2020 z 23. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7219203309.2"}, {"guid": "bd10c19c-acc1-4352-8a18-b264bbd3d995:4d6c4531-1a4d-429f-8bac-fc956cfe6b01", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5319201453.2", "spisova_znacka": "11Co/34/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/34/2021 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5319201453.2"}]}