{"guid": "ussr:2f6c3046-6d44-4371-9a1b-217b78c969ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.54.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2017 z 8. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 54/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.54.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f6c3046-6d44-4371-9a1b-217b78c969ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.54.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.54.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.54.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 54/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť maloletého\n\nzastúpeného\n\nzákonnou zástupkyňou (matkou)\n\nprávne zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Zátorským, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves,\nvo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresnej prokuratúry Prešov č. k. 1 Pv 96/15/7707-51 z 10. októbra 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra\n2016 doručená sťažnosť maloletého\nzastúpeného zákonnou zástupkyňou (matkou)\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n, ktorou\n\nnamieta porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práv zaručených čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“)\nč. k. 1 Pv 96/15/7707-51 z 10. októbra 2016 (ďalej aj „uznesenie okresnej prokuratúry“).\n2. Sťažovateľ bol v procesnom postavení poškodeného účastníkom trestného konania\nzačatého uznesením z 30. januára 2015 vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157\nods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) a § 139 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona. Uvedené trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom\nPolicajného zboru Prešov (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pod ČVS: ORP-82/1-VAS-PO2015 bolo zastavené uznesením z 30. júna 2016 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a\nnie je dôvod na postúpenie veci. O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného\nriaditeľstva rozhodla okresná prokuratúra uznesením z 10. októbra 2016 tak, že ju ako\nnedôvodnú zamietla.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „rozhodnutie okresnej prokuratúry v spojení\ns rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ je nesprávne, nezákonné, a hlavne ústavne\nnekonformné a neudržateľné, čo je prakticky aj dôvodom, prečo sa sťažovateľ rozhodol\nobrátiť s touto sťažnosťou na ústavný súd Slovenskej republiky...\nZa\n\nproblémové\n\npovažuje\n\nsťažovateľ\n\naj\n\nhodnotenie\n\nznaleckého\n\nposudku\n\nktoré sa vyznačuje samovôľou a arbitrárnosťou OČTK, nehovoriac už\no tom, že presvedčivosť uznesenia okresnej prokuratúry spochybňuje nepovšimnutie\nsi druhého znaleckého posudku vypracovaného znalcom\n\n, ktoré bolo\n\nsťažovateľom predložené súčasne s podaním sťažnosti voči rozhodnutiu okresného\nriaditeľstva PZ.“.\nSťažovateľ pritom poukazuje na konkrétne nedostatky v hodnotení dôkazov, ktoré\npodľa jeho názoru dokazujú formalizmus pri hodnotení znaleckých posudkov spätý\ns nedovoleným selektívnym prístupom, čo vedie k záveru, že orgány činné v trestnom\nkonaní starostlivo neuvážili všetky okolnosti prípadu tak, ako im to prikazuje § 2 ods. 12\nTrestného poriadku. Následne namieta spôsob, akým okresná prokuratúra v prípade\naplikovala § 16 Trestného zákona, keďže „úvahy okresnej prokuratúry na str. 4 uznesenia,\n2\n\nprípadne na str. 5 uznesenia o zamietnutí sťažností sú nad rámec zákonného ustanovenia\n§ 16 Trestného zákona. Predsa nemôžeme ospravedlňovať to, že lekár v rozhodnom čase\nneuvažoval o tomto akútnom ochorení. Akákoľvek polemika nie je namieste, keďže lekár\nmusí aj s takouto diagnózou prioritne počítať, čo bolo znalcami potvrdené. Okrem toho,\nak aj znalec poukazuje na to, že lekár neuvažoval o tomto ochorení, tak to znalec vyhodnotil\nako jeho chybu, nie jeho ospravedlnenie. K vyššie uvedenému je tiež nutné uviesť, že znalec\njasne popísal aký by mal byť postup lege artis lekárov, pričom javí sa, že ten popisuje tento\npostup v iných súvislostiach ako to je prezentované okresnou prokuratúrou. Záver, ktorý\nokresná prokuratúra prezentuje v poslednej vete na str. 4 uznesenia... vo všeobecnosti\nznamená, že v každom jednom prípade pochybenia akéhokoľvek lekára sa tento zbaví svojej\nzodpovednosti, ak uvedie, že nevedel = nepoznal vyšetrovanú chorobu. Ak by teda mala\nplatiť konštatácia konajúcej prokuratúry, môžeme z trestného zákona vyškrtnúť ustanovenia\no nedbanlivosti resp. o nevedomej nedbanlivosti. ...\nAj týmto hodnotením dôkazov a aplikáciou právnych noriem na konkrétny prípad\nzo strany OČTK došlo k zásahu orgánu verejne moci do základných práv sťažovateľa\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikáciu právnej normy na okolnosti\nprípadu v podobe ust. 16 Trestného zákona o nedbanlivosti, a v tomto smere prezentované\nzávery okresnej prokuratúry nie je možné akceptovať zvlášť za situácie, že znalci sa predsa\nvyjadrovali, že lekári (je tým myslené chirurg) musia až do vylúčenia náhlej príhody\nbrušnej apriori počítať s touto diagnózou. Spôsob aplikácie ust. § 16 Trestného zákona\npreto považuje sťažovateľ za svojvoľný, arbitrárny. ...\nSťažovateľ tiež namieta spôsob uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nktorá vyplýva z ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keďže podľa jeho presvedčenia okresná\nprokuratúra hodnotila dôkazy ľubovoľne resp. svojvoľne, a práve svojvôľa v procese\nhodnotenia dôkazov nie je žiaducim prvkom v trestnom konaní. Sťažovateľ je presvedčený,\nže v rovine trestného konania je nutné dodržať nielen zákonnú kvalitu, ale aj ústavnú kvalitu\ntrestného konania, pričom tá by sa mala prejaviť aj v hodnotení dôkazov konajúcimi\norgánmi činnými v trestnom konaní, pričom to musí bez akýchkoľvek pochybností\nzodpovedať ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku.“.\n\n3\n\n4. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ s poukazom\nna predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 241/07, II. ÚS 106/2016) uvádza, že\nnie je rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo\niný orgán verejnej moci, povaha zákona, ktorý predmet konania upravuje, ani povaha strán,\nale materiálna povaha predmetu konania. Poukazuje pritom na „spätosť porušenia\nzákladného práva zaručeného mu v čl. 46 ods. 1 ústavy s porušením jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie“. Porušenie práva zaručeného čl. 13 dohovoru odôvodňuje\nsťažovateľ hlavne tým, že „okresná prokuratúra pri rozhodovaní o jeho sťažnosti voči\nuzneseniu okresného riaditeľstva PZ o zastavení trestného stíhania odoprela riadnemu\nopravnému prostriedku sťažovateľa charakter účinného právneho prostriedku nápravy\nporušenia práva na spravodlivé súdne konanie“.\n5. Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci takto\nrozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky s prepojením na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nsťažovateľa na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1 Pv 96/15/7707-51\nz 10. októbra 2016 porušené boli.\nÚstavný\n\nsúd\n\nzrušuje\n\nuznesenie\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nPrešov,\n\nsp. zn.\n\n1 Pv 96/15/7707-51 z 10. októbra 2016 a vec vracia Okresnej prokuratúre Prešov na ďalšie\nkonanie.\nOkresná prokuratúra Prešov je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa v sume 363,79 Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Ladislava\nZátorského... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n\n4\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to spravidla\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n5\n\n10. V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením okresnej prokuratúry ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nie je\nsúčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne\npreskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane základných práv\na slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery\norgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného v ústave\nalebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (m. m.\nIII. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n17. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o porušení základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou poukazuje na to,\nže súčasťou základného práva na inú právnu ochranu je aj jemu zodpovedajúca povinnosť\norgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade orgánov prokuratúry) zákonom\nustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom dotknutá osoba oznamuje\nskutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o vybavení takého\noznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto práva však nie je právo,\naby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa vyhoveli v tom zmysle,\nže rozhodnú podľa jeho predstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06,\nIV. ÚS 180/09). Ústavný súd opakovane judikoval, že právo fyzickej osoby na začatie\ntrestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí\nmedzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť\nz niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06). Ústavný\nsúd zároveň pripomína, že zo žiadneho z ustanovení Trestného poriadku ani zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť subjektívne\nprávo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania voči konkrétnej\nosobe.\n\n7\n\n18. V tejto súvislosti tiež ústavný súd poznamenáva, že z právneho poriadku\nSlovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej\núnie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj\nskutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou\nvzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov\nrozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho\nspáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom\na štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych\nsubjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012).\nPre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok\nSlovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má\nsúkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby\ndošlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. I. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\n19. Prokurátor okresnej prokuratúry v napadnutom uznesení po zhrnutí obsahu\nuznesenia okresného riaditeľstva a dôvodov podanej sťažnosti uviedol obsah vybraných\nustanovení Trestného zákona [§ 16, § 157, § 123 ods. 3, § 138 písm. h), § 139 ods. 1\npísm. a)], ako aj § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a nadväzne na to uviedol:\n«U maloletého\n\nsa podľa zdravotnej dokumentácie a znaleckého\n\nposudku znalca z odvetvia chirurgie Prof.\n\njednalo o ochorenie\n\nnazývané „Volvulus tenkého čreva“ čo je zatočenie tenkého čreva spolu so závesom čreva,\nv ktorom idú cievy zásobujúce črevnú stenu krvou a kyslíkom. V istej fáze zatočenia nastane\nuzáver výživovej artérie čreva a vznikne „infarkt čreva“, črevo začne odumierať a ak sa\nneobnoví včas prietok krvi tak stena čreva podľahne „nekroze“ - odumretia tkaniva a teda\naj čreva.\nČastou príčinou tohto javu je vrodená vývojová chyba rotácie čreva počas vývoja\nplodu keď nenastane správna fixácia čreva v brušnej dutine počas ešte embryonálneho\nvývoja. U väčšiny pacientov, ktorí sú takto postihnutí sa choroba prejaví v prvých 7 dňoch\naž prvého roka života, v neskoršom veku je výskyt tejto choroby zriedkavý. Na úspešnosť\n\n8\n\ntejto liečby vplýva rýchlosť a včasnosť obnovenia krvného zásobenia rotovaného úseku\nčreva, t. j. rýchla diagnostika a operácia.\nZnalec však dopĺňa podmienku, ktorá je významná, a to že chirurg musí o tejto\nchorobe vedieť, musí s ňou prioritne počítať vo svojej úvahe pri určovaní diagnózy.\nČo sa tyká dôkaznej situácie v predmetnej veci boli vykonané potrebné úkony,\nvyšetrovateľom a to svedčiace jednak proti lekárom, ktorí maloletému zdravotnícku\nstarostlivosť poskytovali, ale aj svedčiace v ich prospech a to v zmysle základných zásad\ntrestného konania - § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nV prvom rade je potrebné si uvedomiť, že znalec z odvetvia chirurgie Prof.\n, ako dlhoročný odborník na úseku chirurgie, svoju činnosť\nvykonáva za diametrálne odlišných praktických, teoretických poznatkov a skúsenosti, práve\ns touto chorobou a za odlišného technického vybavenia pre diagnostiku takéhoto ochorenia,\nktoré má k dispozícii. Toto nie je ospravedlňovanie lekárov, ale hodnotenie okolností\na vybavenosti, za ktorých poskytovali v tom čase zdravotnú starostlivosť v deň pracovného\nvoľna. Ďalšou takouto okolnosťou je stupeň administratívnej a formálno-technickej\nzaťaženosti jednotlivých výkonov a podmienok ich realizácie. Zároveň pri hodnotení\nokolnosti je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že závery a hodnotenia znalca nie je možné\nautomaticky stotožňovať s trestnoprávnymi závermi ani ich nekriticky preberať ale ich treba\ntrestno-právne vyhodnotiť a využiť. Znalecký posudok je len jeden z viacerých dôkazov,\nktoré je potrebné zohľadniť. Niektoré závery sú jednoznačné, iné menej jasne a sú aj také,\nktorých pravdepodobnosť je neistá, nakoľko sú založené na domnienkach.\nLekári pracujú s ľudským životom čo je veľmi zodpovedná práca a často idú do\nrizika pri viacerých možnostiach v rozhodovaní. Či išlo o správny postup niekedy ukáže až\nvýsledok.\nMedzi právne aspekty z trestno-právneho hľadiska je dôležitou otázkou zavinenia,\nktoré pozostáva z protiprávneho konania nepriaznivého následku na zdraví a z príčinnej\nsúvislosti (kauzalny neksus) medzi konaním a následkom. Nedostatok jednej z týchto zložiek\nčinu následok nezavinený Zároveň tu platí, že povinnosť predvídať a možnosť predvídať\nmusia byť pri vedomostnej stránke splnené zároveň. Pri protiprávnom konaní sa ako\nmateriálny korektív ďalej zisťuje závažnosť ich konania vzhľadom k okolnostiam prípadu.\n\n9\n\nZo záverov znaleckého posudku znalca z odboru chirurgia ako tvrdí vo svojej\nsťažnosti poškodený vyplýva, že lekár prvého kontaktu - všeobecný detský službukonajúci\nlekár v\n\nna pohotovosti\n\n, pohotovostný chirurg\n\n,\n\nale aj lekár detskej nemocnice, pochybili a porušili svoje povinnosti.\nV prípade službukonajúceho detského lekára\n\n, skutočnosť, že\n\nv tom čase išlo o zimné obdobie s infekciou črevnej chrípky mohla, byť pre neho dôvodom,\nktorý vplýval na rozhodnutie. Bolesti brucha dieťaťa, zvracanie, teplota atď. mohli byť\nspoločnými príznakmi aj takéhoto ochorenia, avšak s tým sa nemal uspokojiť aj keď\nv ambulancii a v blízkom okolí nedisponoval diagnostickými prístrojmi a minimálne mal\npriamo poslať poškodenú s dieťaťom k chirurgovi. Aj tieto skutočnosti tvoria okolnosti\nprípadu, pretože sa skúma závažnosť konania a odpovede na otázku, prečo nevykonal\nu pacienta sonografické vyšetrenie a rtg vyšetrenie a podobne. Treba hľadať odpoveď na\notázku, prečo priamo neposlal poškodenú s dieťaťom na chirurgické oddelenie,\ndo kompetencie ktorého patrí aj ochorenie „vovulus“. Aj keď\n\nvyužijúc\n\nsvoje právo nevypovedal, len ťažko možno predpokladať, že počas svojej dlhoročnej práce\nako všeobecný lekár pre deti a dorast v dedine\n\nsa stretol s takýmto\n\nochorením. Podotýkam, že tu sa nejedná o hocijakú príhodu brušnú, ale o výnimočnú, ako\nsám znalec uviedol a najmä u dieťaťa päť rokov po pôrode. Preto znalec okrem iného na\nkonci uviedol, že áno, došlo k zanedbaniu povinnosti a k pochybeniu, avšak správny postup\n„lege artis“ zároveň predpokladá, že lekár alebo chirurg musí o tejto chorobe vedieť, musí\ns ňou prioritne počítať vo svojej úvahe pri stanovovaní diferencionálnej diagnózy a to\nnielen u detí do 1 roka ale aj neskôr.\nNásledne znalec si sám dal odpoveď na toto kritérium s tým, že vzhľadom k postupu\nvôbec v tom čase neuvažoval o tomto akútnom ochorení, pretože ak by\nna neho myslel, musel by okamžite pacienta odoslať do chirurgickej ambulancie na\nvyšetrenie. Namiesto toho podal poškodenému Apaurin, čo pôsobilo kontraproduktívne, ale\npôsobenie nebolo nezvratné.\nAj toto všetko tvorí okolnosti prípadu, na základe ktorých sa dá predpokladať, že\nv tom čase nevedel, že svojím konaním môže takéto ohrozenie nastať,\nnajmä ak choroba „volvulus“ má takýto rýchly priebeh, čím sa líši od iných chorôb\n\n10\n\nspadajúcich pod príhody brušné s tým, že ich vývoj je ďaleko pomalší. Nedá sa tu\npreukázať, aby o tejto chorobe poškodeného mohol vedieť.\nAko lekár o takejto chorobe vedieť mal, avšak keď o nej nevedel, nemohol počítať\ns tým, že ohrozenie môže spôsobiť. To že poškodenú s dieťaťom neposlal priamo na\nchirurgické oddelenie je len dôsledok toho, čo bolo uvedené vyššie. Aj keď to neurobil,\npoučenie poškodenej o tom, aby ihneď išla na chirurgické vyšetrenie, ak sa stav dieťaťa\nzhorši, malo v konečnom dôsledku taký istý efekt, nakoľko poškodená priamo od neho išla\nk chirurgovi. Tým bola prerušená príčinná súvislosť medzi jeho rozhodnutím a konečným\nnásledkom po operácii.\nTaktiež takáto povinnosť prešla na ďalšieho lekára, službukonajúceho chirurga\n. Tento mal pri svojom rozhodovaní viacej možností, avšak ako sám sa bráni,\nv rozhodovaní zrejme prispela skutočnosť, že išlo o dieťa, ktoré bolo spavé, nereagovalo na\noslovenie, pri palpačnom vyšetrení brucha nereagovalo bolestivo a zrejme bolo\nv bezvedomí. V takom stave nebolo možné vykonať diagnostické vyšetrenia. Preto namiesto\ntoho, aby dieťa sám vyšetril, alebo ho hospitalizoval a zisťoval správnu diagnózu, tohto\npacienta odoslal do špecializovanej detskej nemocnice na oddelenie JIS. Podľa výpovede\nsvedkov lekárov v takomto stave dieťa nemohlo byt operované, nakoľko by to nemuselo\nprežiť a bolo potrebné ho najprv stabilizovať. To aj bolo urobené v detskej nemocnici na\noddelení JIS\n\n. V pozícii chirurga\n\nide o mladého lekára,\n\nktorý v tom čase nevedel rozlíšiť účinok lieku a stav dieťaťa. Z postupu mladého chirurga sa\ntak isto dá vyvodiť čiastočný záver, že na akútne ochorenie „valvalus“ nemyslel, nepočítal\ns ním nakoľko neurobil nič, čo by prispelo k jeho zisteniu. V tomto prípade sa dá\nkonštatovať že chirurg v nemocnici síce nevedel, že takéto ohrozenie môže spôsobiť a ani\nvzhľadom na svoje osobné pomery vedieť nemusel, najmä ak maloletého nemohol riadne\nvyšetriť a s takýmto prípadom a s takýmto ochorením sa doposiaľ nestretol. Ak pritom\nodkázal maloletého na hospitalizáciu na oddelení JIS neďalekej špecializovanej detskej\nnemocnice, neuvedomoval si, že nie to celkom správne.\nTakže to ostalo na\n\nv detskej nemocnici, ktorá ako skúsená\n\npediatrička postupovala síce správne, „legestis“ až na to, že vzhľadom k veľkej\nzaneprázdnenosti (oddelenie bolo plné ležiacich pacientov) oneskorene indikovala\nvyšetrenie sono a rtg, ako aj nedostatočne vyhodnotila hodnotu Ddimerov, ktorá bola\n11\n\nzvýšená. Ak teda znalec v znaleckom posudku jej vyčítal to, že k pacientovi sa nechovala\nako k urgentnému, resp. akútnemu, tak k uvedenému je potrebné obdobne dodať, že s\nochorením „valvalus“ tak isto nepočítala.\nČo sa týka následku, aj podľa neho dá sa zistiť, do akej miery konanie čí opomenutia\nlekárov bolo závažné alebo menej závažné.\nZnalec okrem iného pri posudzovaní ochorenia uviedol, že pacienti s 80 cm tenkého\nčreva dokážu žiť plnohodnotným životom. Je to konštatovanie na základe poznatkov\na skúsenosti\nV tomto prípade, aj napriek pochybeniu zo strany lekárov v konečnom dôsledku\ndošlo k záchrane cca 180 cm detského tenkého čreva, čo zaručuje dobrý predpoklad,\nplnohodnotného spôsobu života u mal.\n\n. Tenké črevo zvyčajne u deti dorastie\n\nčo do dĺžky a organizmus sa dokáže adaptovať na také skrátenie zvýšenou rezorpciou. Táto\nadaptácia podľa znalca trvá 2 až 3 roky.\n\nako odborníčka v tejto\n\noblasti, ktorá mala na starosti maloletého po operácii uviedla, že maloletý\n\nuž pri\n\nkontrole 08. 09. 2015 vykazoval veľmi dobré výsledky a stav bez obmedzenia kvality života.\nTakže potvrdila dobrú adaptáciu.\nNapriek tomu z lekárskeho hľadiska znalec konštatoval, že ide o ťažké ublíženie na\nzdraví, pacient bude mať trvalé skrátené tenké črevo. Čo to bude obnášať pre pacienta a\npre jeho rodičov je hypotetické, avšak bude môcť žiť plnohodnotným životom. Taktiež k\notázke komfortu by sa bolo skoro vyjadrovať.\nZ trestnoprávneho hľadiska sa jedná o ťažké ublíženie na zdraví v zmysle § 123\nods. 3 písm. e) Trestného zákona. Aby išlo o porušenie dôležitej povinnosti, musí sa\npreukázať, že medzi porušením povinnosti a následkom je príčinná súvislosť.\nSlužbukonajúci lekári nezavinili samotné pretočenie tenkého čreva.\nZ hľadiska lekárskeho, podľa znalca, ako je to uvedené aj v predmetnej sťažnosti,\nslužbukonajúci lekári svojim nesprávnym postupom prispeli k rozsiahlejšiemu poškodeniu\ntenkého čreva.\nJe na mieste preto analyzovať čo vieme o tomto ochorení všeobecne, ale hlavne ako\nprebiehalo u mal,\n\n.\n\nSám znalec, ktorý sa s takýmto ochorením stretáva uviedol, že črevo sa zvyčajne\notáča proti smeru hodinových ručičiek a má snahu sa otáčať ďalej, teda 2 krát, 3 krát atď.,\n12\n\nchoroba sa najčastejšie prejaví v prvých 7. dňoch až do 1 roka dieťaťa. Ide zväčša\no vrodenú vývojovú vadu rotácie čreva počas embryonálneho vývoja plodu. Je už všeobecne\nznáme, že vrodené vady sa niekedy ťažko diagnostikujú a v mnohých prípadoch ak ide\no dôležitý orgán končia smrťou. K tomu v tomto zmysle sa vyjadril aj svedok, lekár\nktorý chlapca úspešne operoval.\nPodľa znalca aj keď dôjde k rotáciou k upchaniu tepny, organizmus reaguje tak, že si\ndodávku krvi a kyslíka hľadá a nahrádza tak, že otvára tenké spojky cez cievy a nejaký čas\nešte vydrží, aký čas presne nevieme. Podľa znalca, ak sa prietok krvi neobnoví za 2 - 6\nhodín, črevo podlieha odumieraniu - nekróze.\nOtázkou je, ako to bolo v prípade mal,\n\n.\n\nZ histologického výsledku vyplýva, že išlo o diagnózu infarzácia čreva a nie nekrózu.\nčo je rozdiel.\nZnalec len na základe prejavov chlapca predpokladá, že proces odumierania nastal\ntesne pred vstupom do ambulancie službukonajúceho lekára v\nĎalej predpokladá, že proces zatáčania mezentéria sa začal, keď sa sťažoval na\nbolesti brucha. Proces odumierania tkaniva je veľmi bolestivý a znalec predpokladá že\nzačal v čase pred vstupom do chirurgickej ambulancie a postihnutý upadol do bezvedomia\na do šoku.\nTento proces vo všeobecnosti začína vtedy, keď sa uzatvoria žily, následne tepny\na krv s kyslíkom nemá kde prúdiť. Krv sa hromadí v danom orgáne, tým sa zväčšuje opuch\naj okolitého tkaniva, ktorý vedie následne k úplnému uzáveru prívodovej tepny a začína sa\nrozvíjať „ischémia“ tkaniva čreva, v tomto momente hovoríme o „infarkte čreva“.\nOrganizmus nahrádza v cievnom riečišti nedostatok kyslíka určitý čas, nevieme aký.\nZnalec nevie odpovedať na otázku, ako rýchlo proces odumierania tenkého čreva\npostupuje, dá sa len všeobecne povedať, že čím rýchlejšie sa odstráni uzávera, tým je\npravdepodobnosť poškodenia menšia. Je tu teda nezodpovedaná otázka, ako to bolo u mal.\n. Nedá sa zistiť, či musel byť takýto vývoj aj u neho alebo mohol byť celkom\nalebo sčasti iný. Podľa výpovede matky, syn jej o bolesti brucha povedal asi okolo\n12.30 hod., nevieme či ho bolelo brucho už skôr, kedy nastala rotácia čreva a kedy došlo\nk odumieraniu čreva. Podľa znalca aj jedno aj druhé je sprevádzané bolesťou. Nevieme aký\n\n13\n\nrýchly bol vývoj odumierania, dokedy organizmus mu nahrádzal kyslík prostredníctvom\nciev.\nSvedok\n\n, ako operátor vo svojej výpovedi uviedol, že nemohol chlapca\n\noperovať, pretože nemal správu z detskej nemocnice. Následne musel byť pacient prevzatý\naj formálne cez počítačový systém a až tak mohol objednávať potrebné liečivá, zdravotnícky\nmateriál na operáciu. Pri operácii zistil, že črevo rotovalo iba raz o 360 a to v smere\nhodinových ručičiek, teda opačným smerom ako zvyčajne rotuje podľa znalca\nZ uvedeného vyplýva, že na rýchlosti vykonávania operácie, ako aj na včasnosti\ndiagnostickej techniky sa podpísala aj dostupnosť spracovania a odovzdávania správ\na preberanie pacientov. Nikto nevie predpokladať, aký by bol následok, v tomto konkrétnom\nprípade, za situácie, ak by lekári napriek okolnostiam reagovali adekvátne o čosi skôr,\nberúc pritom do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, za ktoré lekári nemôžu.\nNa základe vyššie uvedených predpokladov a domnienok sa nedá určiť, či by\nnásledok u mal\n\nbol priaznivejší, prípadne o koľko priaznivejší.\n\nV zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, každé poškodenie\ntenkého čreva je poškodením dôležitého orgánu. Ak teda k poškodeniu tenkého čreva začalo\ndochádzať skôr ako predpokladal znalec a teda poškodeniu by sa nezabránilo aj napriek\nvynaloženiu všetkého úsilia zo strany lekárov, mohli by títo byť trestno-právne zodpovední\nza následok. Určite nie. Dá sa vôbec zachrániť celé tenké črevo v podmienkach aké sú\nnastavené v\n\n.\n\nZaver z takejto úvahy je zrejmý. Je tu nedostatok príčinnej súvislosti medzi konaním\na následkom.\nZároveň je tu nedostatok subjektívnej stránky. Za takýchto okolnosti aj po\nvedomostnej stránke u lekárov sa nedá ustáliť a preukázať ani nevedomá nedbanlivosť.\nAj v tomto prípade platí v pochybnostiach v prospech obvineného, resp. podozrivého.\nVzhľadom k uvedenému službu konajúci lekári svojim konaním nenaplnili všetky pojmové\nznaky skutkovej podstaty vzhľadavaného prečinu po stránke objektívnej ale aj po stránke\nsubjektívnej.\nJe tu potrebné pri hodnotení a vyvodzovaní trestno-právnej zodpovednosti vždy mať\nna pamäti aj závažnosť inštitútu vznesenia obvinenia a jeho zásahu do integrity každej\n\n14\n\nosoby a zvlášť u lekára, aký to má dosah na jeho základe práva a slobody najmä ak je\nnezákonné.\nV ostatnom poukazujem na dôkazy a závery, ktoré sú uvedené v odôvodení uznesenia\no zastavení trestného stíhania.\nV tejto súvislosti je potrebné dodať, že ak vyšetrovateľ pochybil, tak iba v tom, že sa\nnedostatočne vysporiadal s aplikáciou právnych záverov a právnych úvah.»\n20. Sťažovateľ vo svojej podstate namieta nezákonnosť a ústavnú neudržateľnosť\nuznesenia okresnej prokuratúry, jednostrannosť hodnotenia zabezpečených dôkazov,\nnevyporiadanie sa s ním zabezpečenými dôkazmi (najmä so závermi znaleckého posudku\n), ako aj nesprávny spôsob aplikácie § 16 Trestného zákona.\n21. Napriek formulovaným (a čiastočne aj oprávneným) výhradám sťažovateľa však\nústavný súd po preskúmaní sťažnosti vrátane k nej priloženej dokumentácie konštatuje\nústavnú udržateľnosť uznesenia okresnej prokuratúry. Sťažovateľom napádané uznesenie\ntotiž obsahuje nosné dôvody, pre ktoré orgány činné v trestnom konaní nepokračovali\nv trestnom stíhaní vedenom vo veci spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157\nods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) a § 139 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona a pre ktoré okresná prokuratúra nepovažovala za nezákonné\nuznesenie okresného riaditeľstva, ktorým bolo trestné konanie s uvedením konkrétneho\ndôvodu vyplývajúceho z § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného poriadku zastavené. Tie\nvo svojej podstate spočívajú v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi nesprávnym\n(oneskorene realizovaným) liečebným postupom v prípade konajúcich lekárov a následkom\nna zdraví sťažovateľa z dôvodu náhleho (a lekármi nezapríčineného) vzniku ochorenia\n„volvulus tenkého čreva“, ktorým bol infarkt jeho časti, čo odôvodňovalo urgentnú, život\nzachraňujúcu operáciu brucha, pri ktorej bola odumretá časť tenkého čreva odstránená.\nPodľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry nemožno ani na základe výsledkov\nznaleckého skúmania zodpovedať otázku, ako rýchlo proces odumierania tenkého čreva\nu sťažovateľa postupoval, a len vo všeobecnosti možno akceptovať záver, že pri rýchlejšom\nodstránení príčiny infarktu čreva (t. j. pri skoršej operácii) je menšia pravdepodobnosť jeho\n\n15\n\npoškodenia. V konečnom dôsledku sa tak napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry\ndovoláva použitia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného, resp. podozrivého“.\n22. Právne zdôvodnenie záverov o tom, že napriek zisteniu pochybení niektorých\nv prípade konajúcich lekárov z medicínskeho hľadiska nebolo preukázané naplnenie\nvšetkých podmienok pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám,\nsa tak javí aj napriek sťažovateľom nastoleným pochybnostiam akceptovateľné\na postačujúce pre záver o udržateľnosti označeného uznesenia okresnej prokuratúry\nz hľadiska obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny názor, ako v tejto veci zaujala okresná\nprokuratúra, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia okresnej prokuratúry a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť právny názor okresnej prokuratúry svojím vlastným (a to ani v prípade, ak sa s ním\nvo všetkých jeho aspektoch nestotožňuje, tak ako to je aj v tomto prípade). O svojvôli pri\nvýklade alebo aplikácii zákonného predpisu by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam, čo sa v danej veci nestalo.\n23. K námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov ústavný súd navyše poukazuje na\nsvoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej judikoval (I. ÚS 67/06), že\nzásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144\nods. 1 ústavy. Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie obsiahnuté najmä v čl. 46 až čl. 50\nústavy rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov\nrealizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám\nnestotožňoval (II. ÚS 593/2011, III. ÚS 230/2012).\n24. Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením okresnej\nprokuratúry a konaním, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, bolo porušené jeho právo na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru. Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že\nv minulosti už viackrát vyslovil, že práva obsiahnuté v dohovore vykladá v intenciách\n16\n\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z judikatúry ESĽP\nokrem iného vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je vôbec aplikovateľný na poškodeného\nv trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez\ntoho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej\nrepublike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1). Z judikatúry ESĽP zároveň\nvyplýva, že čl. 6 je v zásade aplikovateľný, pokiaľ sa poškodený k trestnému konaniu\npripojí s cieľom získať náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená. Namietať\nporušenie práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru nebude môcť ten poškodený, ktorý sa\ntrestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť k odsúdeniu obvineného (Corbu proti\nRumunsku, rozhodnutie z 31. 3. 2009, č. 27396/04, body 30 – 33). Keďže v danom prípade\nnedošlo k vzneseniu obvinenia proti konkrétnym osobám a zo sťažnosti, ako aj k nej\npripojených dokladov nevyplývalo, že by v danom štádiu konania bol zo strany sťažovateľa\nuplatnený nárok na náhradu škody, ústavný súd dospel k záveru o neaplikovateľnosti práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ani na neho naviazaného\npráva na účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru v danom prípade.\n25. Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na zastavenie trestného\nstíhania, ktoré nebráni prípadnému uplatneniu nároku na náhradu škody v rámci iného\n(súdneho) konania, ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom označeným\nzákladným právom na inú právnu ochranu zaručeným čl. 46 ods. 1 ústavy spolu s ním\noznačenými všeobecnými ustanoveniami ústavy (čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy), ako aj\nprávom na spravodlivé súdne konanie zaručeným v čl. 6 ods. 1 dohovoru (a na neho\nnaviazaným právom zaručený čl. 13 dohovoru) na jednej strane a napadnutým uznesením\nokresnej prokuratúry, resp. konaním, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, na strane druhej nie je\ndaná taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení a dôvodnosti\npotreby zásahu do výsledku tohto konania.\n26. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne\n\n17\n\nI. ÚS 744/2016). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prokurátor, prokuratúra", "trestné konanie-zásady trestného konania", "trestné konanie-prípravné", "ublíženie na zdraví"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0632ca60-2673-47e0-b3ed-1b94d56bdcd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 744/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:6a34187d-4609-4016-b683-947b2fe5c4db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.106.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.106.2016.1"}, {"guid": "ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 230/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 230/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c382729e-dd78-4d1b-b3f1-f9c0f5144986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.558.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 558/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 558/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.558.2017.1"}, {"guid": "494a58f9-aa27-4809-b956-eb734a1535dc:5c572626-686e-4d99-808f-02dc105616b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8509202568.2", "spisova_znacka": "6Cob/2/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/2/2020 z 20. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8509202568.2"}]}