{"guid": "ussr:1cbe7966-88f8-434c-97d3-08e20cdfdecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.534.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 534/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 534/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 534/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.534.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1cbe7966-88f8-434c-97d3-08e20cdfdecf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.534.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.534.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.534.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 534/2017-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DPS financial consulting, s. r. o.,\nTamaškovičova 17/2742, Trnava, zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Petkovom,\nAdvokátka kancelária PETKOV & Co s. r. o., Na vŕšku 12, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3 CoKR 17/2017-1475 z 1. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti DPS financial consulting, s. r. o., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. júna 2017 (e-mailom) a 30. júna 2017 (poštou) doručená sťažnosť obchodnej\nspoločnosti DPS financial consulting s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 CoKR\n17/2017-1475 z 1. marca 2017 (právoplatnosť nadobudlo 27. apríla 2017).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konkurznej veci úpadcu obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „dlžník“) po tom, ako na schvaľovacej schôdzi konanej\n27. septembra 2016 zabezpečený veriteľ (sťažovateľka) hlasoval proti schváleniu\nreštrukturalizačného plánu dlžníka, Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nuznesením č. k. 8 R 3/2015-1394 zo 16. novembra 2016 okrem iného rozhodol, že\nnenahrádza súhlas zabezpečeného veriteľa (sťažovateľky) s reštrukturalizačným plánom\ndlžníka a že tento reštrukturalizačný plán zamieta. Na základe odvolania podaného\ndlžníkom krajský súd napádaným uznesením č. k. 3 CoKR 17/2017-1475 z 1. marca 2017\nzmenil uznesenie okresného súdu tak, že svojím rozhodnutím nahradil súhlas\nzabezpečeného veriteľa (sťažovateľky) s reštrukturalizačným plánom dlžníka, súčasne tento\nreštrukturalizačný plán potvrdil a rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť uznesenia\nkrajského súdu č. k. 3 CoKR 17/2017-1475 z 1. marca 2017 dôvodiac, že krajský súd\npodľa sťažovateľky neústavným spôsobom aplikoval ustanovenie § 152 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),\npretože v zmysle tohto ustanovenia rozhodol o nahradení jej súhlasu s reštrukturalizačným\nplánom\n\ndlžníka\n\nbez\n\ntoho,\n\naby\n\nskúmal,\n\nči\n\nby\n\nv dôsledku\n\npotvrdenia\n\ntohto\n\nreštrukturalizačného plánu sťažovateľka ku dňu začatia reštrukturalizačného konania nebola\nv zjavne horšom postavení, v akom by k tomuto dňu bola v prípade neprijatia tohto\nreštrukturalizačného plánu. Inými slovami, podľa sťažovateľky tým, že krajský súd svoj\nzáver\n\nnahradiť\n\nsúhlas\n\nsťažovateľky reštrukturalizačným\n\nplánom\n\ndlžníka\n\nsvojím\n\nrozhodnutím odôvodnil jej neistým postavením ako zabezpečeného veriteľa, či už\nv konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, a to z dôvodu spornosti ňou\n\n2\n\nprihlásenej pohľadávky, bez toho, aby skúmal jej reálne postavenie ku dňu začatia\nreštrukturalizačného konania, tak ako to vyžaduje zákon o konkurze a reštrukturalizácii\npričom ňou prihlásená pohľadávka nebola sporná (správcom popretá), rozhodol\npodľa sťažovateľky svojvoľne a ústavne neudržateľným spôsobom. Sťažovateľka v tejto\nsúvislosti v sťažnosti tiež uviedla:\n«Porušovateľ totiž neposudzoval (nekomparoval) postavenie sťažovateľa tak, ako mu\ntáto povinnosť vyplýva zo zákona, no navyše sám, nevedno na akom právnom základe\na nad rámec zákona uvádzal ním predpokladaný priebeh možného konkurzného konania\ndo budúcna.\nZ ust. § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR však súdu pri posudzovaní otázky (ne)existencie\nzjavne horšieho postavenia pre prípad prijatia reštrukturalizačného plánu v komparácii\nso situáciu neprijatia plánu prikazuje, aby túto otázku neskúmal do budúcna (tak ako to\nv tomto prípade urobil porušovateľ), ale spätne do minulosti a síce ku dňu začatia\nreštrukturalizačného konania, kedy sťažovateľova pohľadávka dokonca popretá ani nebola\na z povahy veci ani popretá byť nemohla...\nTeda súd má pri rozhodovaní posudzovať (resp. porovnávať) súčasné postavenie\nsťažovateľa - veriteľa (po prípadnom prijatí reštrukturalizačného plánu) s postavením\nsťažovateľa - veriteľa a jeho možností uspokojenia jeho pohľadávky v deň začatia\nreštrukturalizačného konania a len k tomuto dňu (aké postavenie veriteľ mal voči Dlžníkovi\nv deň začatia reštrukturalizačného konania a akú mieru uspokojenia by z tohto postavenia\nveriteľ mohol mať, ak by mala byť jeho pohľadávka voči Dlžníkovi uspokojovaná v deň\nzačatia reštrukturalizačného konania).\nPorušovateľ vôbec neposudzoval otázku postavenia sťažovateľa vo vzťahu\nk Dlžníkovi ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.\nFormulácia znenia ust. § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR nie je náhodná. Zákonodarca\nzámerne ukladá súdu povinnosť skúmať postavenie veriteľa do minulosti (ku dňu začatia\nreštrukturalizačného konania), pretože iba takto možno ochrániť veriteľa pre prípad, že\nsprávca účelovo v reštrukturalizácii poprel pohľadávku veriteľa, čím sa nevyhnutne\nveriteľovo postavenie v reštrukturalizácii zhoršilo, a to nielen vo vzťahu k (ne)spornosti\npohľadávky, ale aj vo vzťahu k spôsobu uspokojenia. Kým v konkurze „má v rukách“\nuspokojovanie veriteľov správca, uspokojovanie po prijatí reštrukturalizačného plánu\n\n3\n\na jeho schválení súdom má v rukách dlžník, ktorý si pravidlá uspokojovania\nv reštrukturalizačnom pláne stanovil sám, a navyše spoliehajúc sa na to, že akokoľvek budú\npre veriteľa podmienky uspokojenia jeho pohľadávky nevýhodné, však pre prípad, že veriteľ\nbude hlasovať proti prijatiu plánu, podá návrh na nahradenie súhlasu s plánom súdom.»\n4. Sťažovateľka tiež v kontexte už uvedeného namieta, že krajský súd nebol aktívny\npri preskúmaní reštrukturalizačného plánu s cieľom zistenia, či v zmysle zákonnej\npožiadavky vyjadrenej v § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je daný\nniektorý z tam uvedených dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné reštrukturalizačný plán\ndlžníka zamietnuť. Podľa sťažovateľky je neprípustné, aby namiesto svojho aktívneho\nprístupu krajský súd iba „... poukázal na to, že úloha súdu je pri posudzovaní otázky\n(ne)potvrdenia plánu uľahčená, pretože vychádza z podkladov (posudku) odborníka\n(správcu), ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, a v prípade, že to\ntak nie je, je správca zodpovedný veriteľom za škodu (pozri body 14 a 15 napádaného\nUznesenia). A to najmä vtedy nie, ak veriteľ (skupina veriteľov), ktorý hlasoval proti\nprijatiu plánu, poukázal počas reštrukturalizačného konania na skutočnosti, ktoré\nnasvedčujú tomu, že Dlžník sa nemôže vo vzťahu k tomuto veriteľovi domáhať nahradenia\nprijatia reštrukturalizačného plánu súdom podľa § 152 ods. 1 ZoKR, keďže veriteľ by sa v\nprípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu ocitol v zjavme horšom postavení, než v\nakom by bol v prípade neprijatia plánu. Čo zároveň vedie k záveru, že existuje dôvod na\nzamietnutie reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZoKR.“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„(i) Základné právo sťažovateľa - obchodnej spoločnosti DPS financial Consulting,\ns. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo\nna spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3 CoKR/17/2017- 1475,\nzo dňa 01.03.2017 porušené boli.\n\n4\n\n(ii) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 3 CoKR/17/2017-1475, zo dňa 01.03.2017 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\n(iii) Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov\nprávneho zastúpenia v celkovej sume 374,81 EUR (spočívajúcu v 2 úkonoch\nprávnej služby - 1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie vo veci samej - sťažnosť,\ná 147,33 EUR + 2 x režijný paušál vo výške 8,84 EUR + DPH vo výške 20%\nzo základu dane), ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n8. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami\nupravenými v ústave. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n9. Pre posúdenie a preskúmanie záverov krajského súdu vyjadrených v napádanom\nuznesení č. k. 3 CoKR 17/2017-1475 z 1. marca 2017, ktorý rozhodoval o odvolaní dlžníka\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 8 R 3/2015 zo 16. novembra 2016, je pre kontext\nveci nevyhnutné uviesť východiskové premisy rozhodnutia okresného súdu. Z rozhodnutia\nkrajského súdu vyplýva, že v zmysle dokazovania vykonaného okresným súdom (ktoré\nsťažovateľka nespochybňuje, resp. nenamieta, pozn.) je sťažovateľka postupníkom\npohľadávky, ktorú si sťažovateľka ako veriteľ prihlásila v reštrukturalizačnom konaní\nproti dlžníkovi, pričom pôvodným veriteľom, a teda postupcom tejto pohľadávky bola\n(ďalej len „\n\n“), a to na základe zmluvy\n\no kontokorentnom úvere z 5. mája 2010, pričom táto pohľadávka bola zabezpečená\nna nehnuteľnom majetku dlžníka, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva\nz 5. mája 2010. Konečná splatnosť kontokorentného úveru bola dohodnutá na 4. jún 2012.\n10. V súvislosti s dlžníkom sa už konalo jedno reštrukturalizačné konanie, ktoré\nzačalo rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 R 1/2012 z 21. februára 2012,\npričom\n\nako pôvodný veriteľ v tom čase súhlasil s dlžníkom predloženým\n\nreštrukturalizačným plánom, v zmysle ktorého mala byť jeho pohľadávka dlžníkom\nuspokojená podľa splátkového kalendára v období rokov 2012 – 2016, a teda\npôvodný veriteľ súc oboznámený s týmto reštrukturalizačným plánom na schvaľovacej\nschôdzi konanej 28. augusta 2012 hlasoval za prijatie tohto reštrukturalizačného plánu\n„... so 100% uspokojením svojej prihlásenej a zistenej istiny pohľadávky a s úročením\nsvojej pohľadávky ...“. Okresný súd Trnava tento reštrukturalizačný plán potvrdil\n\n6\n\nrozhodnutím z 13. septembra 2012, proti čomu pôvodný veriteľ nemal žiadne výhrady\na v súlade s ním dlžník pôvodnému veriteľovi riadne plnil v súlade so schváleným\nsplátkovým kalendárom.\n11.\n\nV\n\naktuálnom\n\nreštrukturalizačnom\n\nkonaní\n\nvedenom\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 8 R 3/2015 si sťažovateľka ako postupník proti dlžníkovi prihlásila zostatok\npohľadávky pôvodného veriteľa\n\n, pričom na schvaľovacej schôdzi konanej\n\n27. septembra 2016 sťažovateľka hlasovala proti schváleniu reštrukturalizačného plánu\ndlžníka, pretože bola toho názoru, že v prípade reštrukturalizácie by bola v zjavne\nnepriaznivejšom postavení, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok\ndlžníka, poukazujúc na jeho údajnú ekonomickú neschopnosť plniť reštrukturalizačný plán\nv skoršom reštrukturalizačnom konaní (čo však podľa dlžníka sťažovateľka nepreukázala\nžiadnymi dôkazmi, napr. bezúspešnými výzvami na plnenie, pozn.) a na to, že podľa\nsťažovateľky dlžníkom predložený reštrukturalizačný plán nevychádzal z jeho relevantnej\nsituácie, pričom podľa sťažovateľky v konkurznom konaní by bola uspokojená jej\npohľadávka „... naraz a v kratšom časovom období.“ (pozri vyjadrenie sťažovateľky\nv bode 9 uznesenia krajského súdu).\n12. Okresný súd svoje rozhodnutie sp. zn. 8 R 3/2015 zo 16. novembra 2016\no nenahradení súhlasu sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom dlžníka odôvodnil\nkonštatovaním, že vzhľadom na konkurznú prax, ako aj na aktuálnu situáciu na realitnom\ntrhu by speňaženie v prospech sťažovateľky založenej nehnuteľnosti z majetku dlžníka\nv konkurznom konaní bolo realizované v kratšom časovom horizonte, ako by to bolo\nv prípade reštrukturalizačného konania, t. j. doba uspokojenia pohľadávky sťažovateľky by\npri konkurznom konaní bola výrazne kratšia ako v reštrukturalizačnom konaní.\n13. Krajský súd svoje uznesenie, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu\na nahradil ním nesúhlas sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom dlžníka, odôvodnil\nv podstatnej časti takto:\n„Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pred posúdením povolenia\nreštrukturalizácie ako takej, predložený reštrukturalizačný posudok č. 1/2015 so všetkými\n\n7\n\nsúvislosťami preskúmal. Je nesporné, že posudok je výsledkom dôkladného posúdenia\nsituácie dlžníka odborníkom (správcom) s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa podmienky\nna povolenie reštrukturalizácie. V tomto smere je úloha súdu podstatne uľahčená, pretože\npre súd z odborného posudku správcu záväzne vyplýva ekonomický aspekt rozhodnutia.\nPodmienky na odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené (§ 109 ZKR) a posudok\nsa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú situáciu dlžníka\na odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady...\n... Ak súd prvého stupňa v tejto etape povolil reštrukturalizáciu, musel mať\nza preukázané, že posudok spĺňal náležitosti ustanovené v § 110 ods. 1 a 2 ZKR a že\nna odporúčanie správcu na reštrukturalizáciu boli splnené podmienky, čo aj súd prvého\nstupňa vo vydanom rozhodnutí konštatoval. Pri zistení prípadných nedostatkov mohol súd\nprvého stupňa reštrukturalizačné konanie zastaviť v zmysle § 116 ods. 1 ZKR. Je možné\npreto konštatovať, že povolením reštrukturalizácie súd deklaroval, že sú splnené všetky\nvyššie uvedené podmienky na jej povolenie...\n... Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že na nahradenie súhlasu skupiny\nZabezpečený 1., ktorá nehlasovala za prijatie plánu (jeden veriteľ – DPS financial\nconsulting, s. r. o.) bolo v zmysle § 152 ods. 1 písm. a/ ZKR potrebné v širších súvislostiach\nskúmať splnenie podmienky, či označený veriteľ v prípade prijatia plánu by nebol v zjavne\nhoršom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu, čo bolo aj jedným z odvolacích\ndôvodov dlžníka. Pri posudzovaní tejto skutočnosti musí súd vychádzať z pravdepodobného\nuspokojenia veriteľa v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania,\npričom musí vychádzať z údajov uvedených v pláne ak sa nepreukázal opak (§ 152 ods. 1\npísm. a/ ZKR). Je nesporné, že súd začal reštrukturalizačné konanie dňa 18.02.2016, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016. Súd preto musel k tomuto dátumu skúmať\npravdepodobné uspokojenie veriteľa DPS financial consulting s. r. o. v konkurznom konaní\na porovnať ho s mierou uspokojenia v reštrukturalizácii...\nZ reštrukturalizačného posudku č. 1/2005 Verzia 2 a č. 1 1147-1212 vypracovaného\nsprávcom jednoznačne vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, dlžník je\nv úpadku, účtovné závierky dlžníka poskytujú pravdivý obraz o skutočnostiach ktoré sú\npredmetom účtovníctva, od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka uplynuli aspoň dva\nroky, odôvodnene možno predpokladať zachovanie prevádzky a v prípade povolania\n\n8\n\nreštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať vyšší rozsah uspokojenia veriteľov ako\npri vyhlásení konkurzu.\nOdvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že posudok je výsledkom dôkladného\nposúdenia situácie dlžníka odborníkom (správcom) s vyjadrením záveru, že dlžník spĺňa\npodmienky na povolenie reštrukturalizácie. V tomto smere je úloha súdu podstatne\nuľahčená, pretože pre súd z odborného posudku správcu záväzne vyplýva ekonomický\naspekt rozhodnutia. Podmienky pre odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené\n(§ 109 ZKR) a posudok sa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú\nsituáciu dlžníka a odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady.\nZ predloženého reštrukturalizačného posudku, ako aj z priloženej dokumentácie odvolací\nsúd nemal za preukázané, že by sa dlžník zbavoval majetku s následkom možného nižšieho\nuspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu.\n... Poveriť vypracovaním posudku možno iba osobu zapísanú do zoznamu správcov,\nktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. iba osobu, ktorá má\nzákonnú licenciu na vykonávanie správcovskej činnosti. Povinnosťou správcu je vypracovať\nposudok nestranne a s odbornou starostlivosťou, t. j. posudok musí byť vyvážený,\nobjektívny, nesmie žiadne podstatné skutočnosti zamlčať, ani niektoré skutočnosti\nneprimerane vyzdvihnúť, pričom musí zohľadňovať všetky dostupné informácie a závery\nposudku musia byť odborné, zodpovedajúce skutočnosti, že tieto závery robí licencovaný\nsprávca. Správca pritom zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí tým, že reštrukturalizáciu\nodporučil alebo neodporučil, a to jednak tomu, pre koho posudok vypracoval, ako aj\nveriteľom...\n... test, ktorý správca musí urobiť v rámci posudku, je porovnanie uspokojenia\nveriteľov v prípade konkurzu a v prípade reštrukturalizácie.\nNa základe takéhoto testovania reštrukturalizačný scenár musí predstavovať lepšie\nuspokojenie veriteľov ako v konkurze. ...\nOdvolací súd dospel k záveru, odvolacie dôvody ohľadne posúdenia časového\nhľadiska k momentu speňažovania majetku dlžníka (úpadcu) pri vyhlásení konkurzu\ns neistým finančným výsledkom predaja zabezpečenej nehnuteľnosti, avšak najmä\ns poukazom na spornosť pohľadávky prihláseného veriteľa, je možné považovať za dôvodný.\nVzhľadom na spornosť pohľadávky namietanej aj správcom, postavenie veriteľa DPS\n\n9\n\nfinancial consulting s. r. o. s postavením zabezpečeného veriteľa nie je možné preto označiť\npre účely porovnania v prípade reštrukturalizácie a v prípade vyhlásenia konkurzu ku dňu\nzačatia reštrukturalizácie ako jednoznačne preukázané, postavenie zabezpečeného veriteľa,\nt. j. sporné. Nie je teda možné jednoznačne konštatovať, že spoločnosť DPS financial\nconsulting s. r. o., by v konkurznom konaní pri potvrdení zamietnutia reštrukturalizačného\nplánu mala jednoznačné postavenie zabezpečeného veriteľa. Taktiež je potrebné zohľadniť\nnemožnosť predvídať jednoznačnosť vývoja realitného trhu, ako aj časové hľadisko\npri zachovaní procesných úkonov pri a po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka\ns následným uspokojením veriteľa, a preto odvolací súd mal za to, že v prípade schválenia\nplánu súdom nie je možné konštatovať zjavne horšie postavenie veriteľa, ako aj naplnenie\npodmienok § 154 ods. 1 ZKR.\nOdvolací súd považuje za dôležité tiež uviesť, že reštrukturalizačný plán vychádza\nz reštrukturalizačného posudku, pričom ekonomický aspekt rozhodnutia správcu nie je\notázkou právneho posúdenia, ale pre súd záväzne vyplýva z odborného posudku správcu.\nSprávca je povinný sústavne s odbornou starostlivosťou sledovať finančné\na obchodné situácie dlžníka. Pokiaľ je vývoj jeho ekonomických pomerov negatívny\na nedáva záruky pre úspešnosť reštrukturalizácie správca je povinný bezodkladne požiadať\nsúd o vyhlásenie konkurzu. Úlohou reštrukturalizačného konania je poskytnutie ochrany\ndlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť v konečnom dôsledku v záujme veriteľov,\npretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie ako je\nv likvidačnom konkurze...\nZo spisu vyplýva, že pri vypracovaní plánu reštrukturalizácie plánu dlžník\npostupoval v súčinnosti so správcom a veriteľským výborom. Všetky stanoviská a podnety\nboli vyhodnocované s odbornou starostlivosťou a boli zapracované dlžníkom do návrhu\nplánu. Tento rozhodujúci fakt súd prvej inštancie nebral do úvahy. Maximalizácia\nuspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých\nveriteľov s dlžníkom je takto determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Súd\nnemôže izolovane prihliadať na záujem jedného veriteľa. Naopak jeho povinnosťou je\nskúmať možnosť uspokojenia všetkých veriteľov.\nOdvolací súd podotýka, že dlžník je počas reštrukturalizácie pod dohľadom správcu,\nktorý pri odporúčaní reštrukturalizácie vychádzal z určitých ekonomických podmienok\n\n10\n\nzachovanie ktorých je nevyhnutným predpokladom jej úspešnosti. V prípade, ak sa finančná\na obchodná situácia zmení v takom rozsahu, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné\nskončenie reštrukturalizácie, správa je povinný bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie\nkonkurzu.“\n14. Podľa § 152 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak za prijatie\nplánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže\nv návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím\nrozhodnutím, ak účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú\nna základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu;\nsúd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň\nzačatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa\nnepreukáže opak.\n15. Z citovaného vyplýva základná východisková premisa rozhodnutia krajského\nsúdu, že na začatie reštrukturalizačného konania, ako aj na ďalší priebeh tohto zákonom\nregulovaného ekonomického procesu ozdravenia podniku dlžníka s cieľom jeho zachovania\npri súčasnom čo najširšom uspokojení jeho veriteľov je obligátnou nielen garancia\nzákonnosti, ktorej strážcom je konkurzný súd, ale aj odborná ekonomická záštita, ktorú\nzastrešuje, resp. môže zastrešovať iba konkurzným súdom ustanovený licencovaný\nodborník, t. j. správca. Konkurzný súd tak ako garant zákonnosti pri rozhodovaní o otázkach\nekonomickej situácie dlžníka, narušenie rovnováhy ktorej je predpokladom začatia\nreštrukturalizačného konania a jej znovunastolenie je jeho cieľom, zakladá svoje\nrozhodnutia na dôvere v závery, stanoviská a odporúčania správcu, ktorý zodpovedá za ich\nsprávnosť a dôveryhodnosť.\n16. Napokon aj v danom prípade aplikované citované ustanovenie § 152 ods. 1\npísm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje konkurzný súd, aby pri posúdení\nvýhodnejšieho postavenia veriteľa, ktorý hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu,\npri uspokojení jeho pohľadávky v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní\nvychádzal „... z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak“, pričom sťažovateľka\n\n11\n\nako týmto ustanovením dotknutý veriteľ žiadny opak nepreukázala, a ani len netvrdila.\nInými slovami, sťažovateľka neuviedla, netvrdila ani nepreukázala žiadne skutočnosti,\nktorými by boli popreté alebo aspoň spochybnené závery správcu o ekonomickej situácii\ndlžníka, takže konkurzný súd, odvolávajúc sa na zákonnú dikciu označeného ustanovenia\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemajúc dôvod pochybovať o správnosti,\nresp. dôvodnosti záverov správcu, ktorý odporúčal reštrukturalizačné konanie, vychádzal\npri svojom rozhodovaní z ním predloženej správy. Z tohto hľadiska sa javí ako nedôvodná\nnámietka sťažovateľky, že konkurzný (okresný) súd, ako aj krajský súd iniciatívne\nnepreskúmavali a neprehodnocovali správnosť odporúčaní správcu začať reštrukturalizačné\nkonanie, ako ani správnosť reštrukturalizačného plánu, pretože napokon nie je ani\nv kompetencii a ani v odbornosti konkurzného súdu ako strážcu zákonnosti, aby revidoval\nodborné (ekonomické) závery a odporúčania licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú\nsprávnosť a samostatnú zodpovednosť.\n17. Krajský súd tak v intenciách uvedených predikcií (predpovedí) odborného\nodporúčania správcu o výhodnosti reštrukturalizácie oproti likvidačnému konkurznému\nkonaniu, s prihliadnutím na účel reštrukturalizačného konania, zohľadniac záujem\nna zachovaní podnikateľskej činnosti dlžníka pri súčasnom čo najširšom možnom\nuspokojení nárokov všetkých veriteľov (nielen jedného veriteľa), revidoval rozhodnutie\nokresného súdu nenahradiť nesúhlas sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom svojím\nrozhodnutím. Okresný súd svoje rozhodnutie o výhodnejšom postavení sťažovateľky\nv konkurznom konaní v komparácii s reštrukturalizačným konaním ku dňu začatia\nreštrukturalizačného konania založil výhradne na časovom hľadisku, t. j. že podľa\nokresného súdu by pohľadávka sťažovateľky bola pravdepodobne skôr uspokojená\nv konkurznom konaní ako v reštrukturalizačnom konaní. Krajský súd ústavne udržateľným\nspôsobom poukázal na to, že okresný súd bez ďalšieho, t. j. bez akýchkoľvek vecných\na odborných dôvodov negoval odporúčanie správcu o výhodnosti reštrukturalizácie oproti\nlikvidačnému konkurzu, ktorého odborné závery sú pre konkurzný súd záväzné, pokiaľ sa\nnepreukáže opak, pričom súčasne poukázal na skutočnosť, že okresný súd len formalisticky\nzaložil svoje rozhodnutie na atribúte času, t. j. na možnom skoršom uspokojení pohľadávky\nsťažovateľky v konkurznom konaní v porovnaní s reštrukturalizačným konaním, avšak\n\n12\n\nbez bližšieho odôvodnenia tohto svojho presvedčenia, t. j. bez zohľadnenia, že napríklad aj\nproces predaja nehnuteľného majetku dlžníka, ktorý v konkurznom konaní môže správca\npredať iba na dražbe (§ 92 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorým je\nzabezpečená pohľadávka sťažovateľky, si vyžaduje určitú časovú rezervu rovnako, ako aj\nprocesné úkony súdu spojené s týmto speňažením majetku dlžníka, takže z tohto pohľadu\npodľa krajského súdu okresný súd neodôvodnil, ako by tento časový úsek mohol celkovo\novplyvniť časové hľadisko uspokojenia pohľadávky sťažovateľky v konkurznom konaní\nv komparácii s predpokladaným časom jej uspokojenia v reštrukturalizačnom konaní.\nOkrem toho krajský súd poukázal aj na to, že pri vyhodnotení výhodnejšieho postavenia\nveriteľa v konkurznom alebo v reštrukturalizačnom konaní je nutné zohľadniť nielen\nizolované časové hľadisko uspokojenia jeho pohľadávky, ale aj predpokladaný rozsah jej\nuspokojenia. V tejto súvislosti krajský súd podotkol, že okresný súd nezakomponoval\ndo svojho rozhodnutia aj odôvodnenie o predpokladanom vývoji realitného trhu ku dňu\nzačatia reštrukturalizácie, a teda či z tohto hľadiska by nehnuteľnosť dlžníka bola\npredajnejšia za cenu, ktorou by bola pohľadávka sťažovateľky uspokojená vo väčšej miere,\nnež ako predpokladal jej uspokojenie reštrukturalizačný plán.\n18. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd svoje rozhodnutie nahradiť jej\nnesúhlas s reštrukturalizačným plánom založil iba na konštatovaní, že nie je možné\njednoznačne\n\nposúdiť\n\nvýhodnosť\n\njej\n\npostavenia\n\nči\n\nuž\n\nv konkurznom\n\nalebo\n\nv reštrukturalizačnom konaní z dôvodu, že jej postavenie ako zabezpečeného veriteľa je\nneisté, keďže správca poprel jej pohľadávku, sa nezakladá na skutočnosti, pretože ako z už\nuvedeného vyplýva, tento argument krajského súdu bol iba podporným. Tak ako uvádza aj\nsťažovateľka, tento argument totiž v čase začatia reštrukturalizačného konania, ku dňu\nktorému v zmysle § 152 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo nutné\nposúdiť výhodnejšie postavenie sťažovateľky (veriteľa), ešte nebol známy, pretože\nk popretiu pohľadávky správcom došlo až neskôr. Ako už bolo uvedené, aj bez tohto\nargumentu však rozhodnutie krajského súdu dáva v intenciách § 152 ods. 1 písm. a) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii ústavne udržateľné odpovede na otázku, v ktorom konaní,\nt. j. či v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní by bolo ku dňu začatia\n\n13\n\nreštrukturalizačného konania postavenie sťažovateľky ako veriteľa výhodnejšie z hľadiska\nrozsahu a času uspokojenia jej pohľadávky, a to v kontexte s účelom týchto konaní.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n20. Vzhľadom na uvedené možno závery krajského súdu považovať za logické,\nústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa ústavného súdu im\nnemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov konania\nje viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),\nústavný súd o tých častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c5e72bb1-3882-441c-b416-5aa89ba9e3c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.300.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.300.2018.1"}, {"guid": "ussr:1e871beb-522e-4bd9-b92f-a23d804a1b55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.489.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 489/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 489/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.489.2018.1"}, {"guid": "ae2dc98f-c8dc-4729-9b49-7ba02f57c9c8:0330d710-20e4-41e9-912a-1bdb4aee1dc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5125208868.1", "spisova_znacka": "42CoKR/31/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/31/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5125208868.1"}, {"guid": "2c30d88b-1e4c-4cf5-8bbe-6f987ce7c01e:767cca5b-15f2-4d61-9191-e009dac7ce2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:7124203922.1", "spisova_znacka": "42CoKR/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/12/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:7124203922.1"}, {"guid": "9762affe-5257-4b93-a39d-0c2f04f64c60:078f55c7-3dc2-4c54-b1d1-1b759f77ae7f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:3120205781.1", "spisova_znacka": "3CoKR/50/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/50/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:3120205781.1"}]}