{"guid": "ussr:227203a9-8a00-432e-b344-e6a13c17275f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.533.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 533/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.533.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/227203a9-8a00-432e-b344-e6a13c17275f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.533.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.533.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.533.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 533/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s.,\nKaradžičova 17, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátska\nkancelária, Floriánska 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 301/2016\nz 20. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. mája 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s.,\nKaradžičova 17, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 301/2016 z 20. decembra\n2016.\n2.\n\nZo\n\nsťažnosti\n\naz\n\njej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp. zn. 17 C 138/2015 konal Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“) o žalobe, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala proti sťažovateľke zaplatenia sumy 573,84 € s príslušenstvom, a to\nv časti z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a v časti z titulu náhrady škody\nza porušenie právnej povinnosti. Podľa žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na strane\nsťažovateľky malo dôjsť tým, že žalobkyňa plnila za sťažovateľku to, čo mala plniť sama\nsťažovateľka, keď žalobkyňa zaplatila poškodenému škodu, ktorú mu spôsobila\npri prevádzke motorového vozidla, a to tak, že pri otváraní dverí na motorovom vozidle,\nktoré bolo zaparkované, jej vietor tieto dvere vytrhol z ruky a tie narazili do vedľa stojaceho\nmotorového vozidla poškodeného. Uvedenú škodu mala podľa názoru žalobkyne z dôvodu\nexistencie poistenia za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla zaplatiť\npoškodenému namiesto nej sťažovateľka, avšak z dôvodu porušenia tejto jej právnej\npovinnosti vyplývajúcej jej zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti\nza škodu“) si žalobkyňa uplatnila proti sťažovateľke aj nárok na náhradu spôsobenej\nškody, ktorej výška zodpovedala sume úrokov z omeškania a ňou zaplatených nákladov\nna súdne konanie sp. zn. 15 C 223/2015, v ktorom poškodený žaloval žalobkyňu na náhradu\nškody spôsobenej na jeho motorovom vozidle.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 17 C 138/2015 zo 7. apríla 2016 žalobe žalobkyne\nv celom rozsahu vyhovel a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 573,84 € s prísl.\ndôvodiac, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba považovať aj\nškodu, ktorá bola spôsobená otváraním dverí na zaparkovanom motorovom vozidle,\nt. j. za prevádzku motorového vozidla sa považujú aj všetky úkony pred a po jazde,\nt. j. pred aj po čase, keď je motorové vozidlo v pohybe.\n4. Z dôvodu odvolania sťažovateľky označený rozsudok okresného súdu potvrdil aj\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 301/2016 z 20. decembra 2016 (rozsudky nadobudli\n2\n\nv spojení právoplatnosť 23. marca 2017) stotožniac sa v plnom rozsahu aj s odôvodnením\nrozsudku okresného súdu.\n5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta porušenie základného\npráva a práva na spravodlivý súdny proces, a to podľa jej názoru z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorom jej neboli dané relevantné odpovede\nna všetky jej odvolacie námietky, a z dôvodu, že okresný súd, ako aj krajský súd sa\nnevysporiadali s odlišnou judikatúrou v obdobných veciach, od ktorej sa odchýlili a na ktorú\nsťažovateľka poukazovala, pričom v tejto súvislosti v sťažnosti okrem iného tiež uviedla, že\n„... absencia riadneho odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý nereagoval\nna podstatné odvolacie argumenty sťažovateľa a vôbec sa nevysporiadal s tým, prečo sa\nodklonil od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (R 9/1972, Cpj 10/1983\npublikované pod číslom 3/84, R 20/1975) zakladá aj nepreskúmateľnosť tohto rozsudku...“.\nOkrem uvedeného podľa sťažovateľky nie je možné takéto rozhodnutie vylúčiť z prieskumu\nústavnosti len z dôvodu „bagateľnosti sporu“, pretože v danom prípade ide o extrémne\nvybočenie „... zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd...“.\n6. Sťažovateľka svoju obrannú argumentáciu založila na konštatovaní, že v zmysle\nňou označenej judikatúry nebola povinná, a to ani na základe zákonného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za žalobkyňu uhradiť\nňou spôsobenú škodu na majetku (na motorovom vozidle) poškodeného, pretože táto\nvznikala za situácie, keď motorové vozidlo žalobkyne, ktorým bola škoda spôsobená,\nnemalo v čase vzniku škody zapnutý motor, a teda nebolo v prevádzke, takže v danom\nprípade nešlo a ani nemôže ísť o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «... krajský súd aj napriek\nskutočnosti, že vozidlo nebolo v pohybe a nemalo zapnutý motor, dospel k záveru, že sa\njedná o škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.\nSťažovateľ považuje tento právny názor súdu za extrémne nesúladný so zmyslom a účelom\nzodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ako aj so zmyslom\na účelom jej povinného zmluvného poistenia. Sťažovateľ má za to, že vzniknutá škoda nie je\n3\n\npredmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nz dôvodu, že ku škode nedošlo pri prevádzke vozidla a škoda nebola vyvolaná osobitnou\npovahou prevádzky motorového vozidla. Sťažovateľ poukazuje na to, že právny názor súdu,\nže prevádzkou motorového vozidla sú úkony, ktoré súvisia s jazdou a úkonmi pred\na po ukončení jazdy, bez ohľadu na to, či je v chode motor vozidla, nemá oporu v zákone,\nani v ustálenej judikatúre...\n... podľa Stanoviska Cpj 10/1983 publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\nNSSR pod číslom 3/1984, je jednou zo základných podmienok posúdenia nároku na náhradu\nškody podľa ustanovenia § 427 OZ, že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného\nprostriedku. Táto zodpovednosť teda neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody\ndopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky...\n... prevádzkou motorového vozidla podľa R 9/1972 je aj príprava k jazde\na bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla.\nUž samo uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla\nbez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu či nie, nech sa už tak stalo na ceste,\nprípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor\nuviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník... Súd teda uvažoval o prevádzke\nmotorového vozidla v časových intenciách počínajúcich naštartovaním motora (príprava\nk jazde) a (per negationem „už samotné uvedenie motora do chodu“) končiacich vypnutím\nmotora (bezprostredné výkony po ukončení jazdy)... Ak by teda škoda vznikla pri otváraní\ndvier motorového vozidla pred uvedením motoru do chodu, v zmysle rozhodnutia 9/1972\nexplicitne nie je takáto škoda dôsledkom prevádzky a nie je dôvod sa domnievať, že najvyšší\nsúd ako pôvodca tejto judikatúry mal na mysli niečo iné, keď hovorí o ukončení prevádzky,\nnakoľko otvorenie dvier po vypnutí motora je rovnaký úkon ako otvorenie dvier\npred naštartovaním motora.\nV posudzovanom prípade stretu s dverami motorového vozidla žalobkyne nebol\nmotor poisteného vozidla v chode, a vozidlo sa ani samovoľne nepohybovalo, bolo\nodstavené. Išlo teda o situáciu diametrálne odlišnú od zaužívaného výkladu pojmu\n„prevádzka“.»\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Základné právo spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 301/2016 z 20. decembra 2016 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 301/2016 z 20. decembra 2016 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n374,81 EUR na účet JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti\nnálezu.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. V súvislosti so sťažovateľkou napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť,\n5\n\nže nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n12. Krajský súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením\nrozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje.\nOdvoláteľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté\nprávne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré\nboli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu\nprvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.\nPre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:\nŽalovaná v odvolaní opakuje rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní\npred súdom prvej inštancie a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku dôsledne\na dostatočne vysporiadal. Odvolací súd (na rozdiel od odvolateľa) je toho názoru, že\nz ustálenej judikatúry súdov, ako aj z odbornej teórie vyplýva, že prevádzkou motorového\nvozidla sa rozumie nielen pohyb motorového vozidla, ale aj jeho príprava na jazdu,\nudržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy\n(napr. aj otváranie, či zatváranie dverí). Škoda je teda spôsobená prevádzkou dopravného\n\n6\n\nprostriedku, ak bola spôsobená na inom motorovom vozidle aj pri otváraní a zatváraní\ndverí na parkovisku...“\n13. Pre úplnosť veci je nevyhnutné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu, ktorý uviedol:\n„Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového\nstavu veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vykonaným\ndokazovaním mal preukázané, že 10.8.2013 žalobkyňa bola účastníčkou poistnej udalosti,\npri ktorej, pri otváraní dverí na svojom motorovom vozidle spôsobila škodu na vozidle\nvo vlastníctve spoločnosti\n\n.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa\n\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, pretože v danom\nprípade vystupovala ako prevádzateľ motorového vozidla s tým, že škoda bola vyvolaná\nosobitnou povahou prevádzky, pričom rozdielne od žalovaného súd je toho názoru a tak sa\nuberá aj rozhodovacia činnosť súdov, že škodová udalosť nemusí vzniknúť len vtedy, ak je\nvozidlo v pohybe, teda nie je rozhodujúce, či v danom prípade bol v chode motor vozidla\nalebo nie a tiež pokiaľ ku škode došlo pri otváraní dverí žalobkyne, ktoré narazili do vedľa\nstojaceho vozidla, tak podľa názoru súdu úkony, ktoré súvisia s jazdou a úkonmi pred\na po ukončení jazdy sa považujú za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a teda je\nzrejmá zodpovednosť žalobkyne podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne\npotom v súvislosti so Zmluvou o poistnom (správne má byť „povinnom“, pozn.) zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mala\nuzavretú žalobkyňa s Wüstenrot poisťovňou a.s. nastúpila povinnosť poisťovne podľa § 11\nods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia\npotrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a to\ns poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého\npoistený má právo z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho nahradil\npoškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,\nzničením, odcudzením alebo stratou veci.“\n14. Z citovaného, ako aj zo sťažnosti sťažovateľky je zrejmé, že spornou,\nresp. sťažovateľkou spochybňovanou otázkou je skutočnosť, či za škodu spôsobenú\n\n7\n\nprevádzkou motorového vozidla, ktorej úhrada by bola krytá v rámci povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je možné\npovažovať aj škodu, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom v čase, keď toto vozidlo\nnebolo v pohybe, pričom v tomto prípade okresný súd a stotožniac sa s ním aj krajský súd\ndospeli k záveru, že za takúto škodu možno v zmysle judikatúry z roku 1972 (R 9/1972),\nna ktorú poukazovala aj samotná sťažovateľka, považovať nielen škodu spôsobenú\nmotorovým vozidlom v čase, keď nie je v pohybe, avšak má zapnutý motor, ale že za takúto\nškodu, t. j. za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, možno považovať aj škodu\nspôsobenú stojacím motorovým vozidlom v čase, keď má vypnutý motor, s čím\nsťažovateľka vyjadrila nesúhlas.\n15. Keďže prevádzka motorového vozidla, ktorú sťažovateľka striktne viaže iba\nna chod motora, nie je objektívne a reálne možná bez toho, aby vodič aj nastúpil\ndo motorového vozidla s cieľom uvedenia motora do chodu a po jeho vypnutí, aby z neho\nnevystúpil, úmerne tomu nemožno len samotný chod motora považovať za dostatočné\nhraničné kritérium pre určenie rozmedzia, kedy sa škoda spôsobená stojacím motorovým\nvozidlom bude a kedy sa nebude považovať za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom na založenie\nobjektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla je, aby škoda bola\nvyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky, nevyhnutne však nemusí ísť iba o škodu\nspôsobenú priamo jazdou. Prevádzkou motorového vozidla teda nie je iba činnosť\nspočívajúca v chode motora, ale je to aj činnosť, resp. činnosti, ktoré sú nevyhnutne\npotrebné na využitie tohto jeho motorického potenciálu (napr. vystupovanie a nastupovanie\ndo motorového vozidla, čerpanie pohonných hmôt), resp. s jeho využitím bezprostredne\nsúvisia. Inými slovami, vypnutím motora prevádzka vozidla nekončí, pretože za tým\nnasledujú ďalšie úkony bezprostredne nadväzujúce na skončenie jazdy, t. j. ako v danom\nprípade otvorenie dverí predchádzajúce vystúpeniu vodiča z vozidla. V tejto spojitosti je\nvšak nevyhnutné podotknúť, že v súvislosti s úkonmi nasledujúcimi po zaparkovaní\nmotorového vozidla, pri ktorých môže vzniknúť škoda, zákonodarca v zákone\no zodpovednosti za škodu v jeho ustanovení § 5 ods. 1 písm. i) explicitne upravil iba jeden\nprípad, kedy poisťovateľ nenahradí poškodenému namiesto škodcu škodu z titulu\n\n8\n\nzmluvného poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, a to prípad, keď škoda vznikne „... manipuláciou s nákladom stojaceho vozidla“.\n16. Inými slovami, otváranie dverí vozidla je úkon realizovaný v priamej súvislosti\ns prevádzkou vozidla ako úkon predchádzajúci vystúpeniu z vozidla alebo nastúpeniu\ndo vozidla, teda ide o úkon bezprostredne nadväzujúci na ukončenie jazdy motorového\nvozidla (pri vystúpení) alebo predchádzajúci začatiu jazdy (pri nastúpení) Z tohto dôvodu sa\naj tieto úkony spravujú režimom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla.\n17. To, že otváranie a zatváranie dverí, ako aj bočných stien vozidla je považované\nza prevádzku motorového vozidla, s ktorou sa môže spájať aj vznik dopravnej nehody, je\nimplikované aj v § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Otvárať dvere\nalebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie\nlen vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb\nani iných účastníkov cestnej premávky“, pričom na porušenie tejto povinnosti nadväzuje\nzodpovednosť za vznik dopravnej nehody spôsobenej v bezprostrednej súvislosti s takouto\nprevádzkou motorového vozidla.\n18. Škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla nemožno\ndeterminovať výlučne iba okolnosťami súvisiacimi s pohybom vozidla, ale aj s jeho\ntechnicko-konštrukčnými preddispozíciami, ktorých súčasťou sú nepochybne aj dvere\nmotorového vozidla, ktorých jedinečný spôsob ukotvenia, a tým predurčený spôsob ich\notvárania je špecifikom vlastným osobným motorovým vozidlám nevyhnutým na riadne\nužívanie vozidla a ich otváranie pred alebo po skončení jazdy môže byť v cestnej premávke\nspojené s nebezpečenstvom vzniku dopravnej nehody (škody), a to aj za situácie, keď\nvozidlo stojí a má vypnutý motor.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\n9\n\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n20. V intenciách uvedeného možno závery krajského súdu považovať za logické,\nústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa ústavného súdu im\nnemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov konania\nje viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),\nústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-objektívna", "zodpovednosť-za škodu", "ujma, náhrada škody", "občianske súdne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "16509f93-8648-49df-a9ce-827a39a6323f:11f5fbcc-f879-432f-bf1d-b17afe29385a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3716202767.1", "spisova_znacka": "5Co/301/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/301/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3716202767.1"}], "citovane_v": [{"guid": "acd225b0-b85d-4ac5-8e95-35a3f1bf59c2:4a95e0d3-c80a-4d46-b5d0-e5754f20dea3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216208348.1", "spisova_znacka": "3Co/155/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/155/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216208348.1"}, {"guid": "acd225b0-b85d-4ac5-8e95-35a3f1bf59c2:4b4ac473-58b5-48c6-8df4-7f71532ca8b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216208348.1", "spisova_znacka": "3Co/155/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/155/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216208348.1"}, {"guid": "4ca1512a-73ad-4050-a589-e511d0189dbe:da396b85-1fe3-404e-ae7d-ec5c57a81d9f", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2", "spisova_znacka": "63Cb/66/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 63Cb/66/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2"}]}