{"guid": "ussr:b167d413-c656-417c-af9b-a02f47c1212f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 531/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-3", "nazov": "čl. 8 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-7", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b167d413-c656-417c-af9b-a02f47c1212f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 531/2017-84\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\n,\n\nadvokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 až 3, čl. 22 ods. 1, čl. 22 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 7 ods. 1, čl. 8 ods. 1 až 3, čl. 13, čl. 36\nods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa\nčl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 , čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a d), čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 3/2013 a jeho uznesením z 21. februára 2013\nv spojení s postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\npod sp. zn. 6 Tdo 8/2015 a jeho uznesením z 23. novembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nvedenom\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. marca 2017 doručená a podaním doručeným 26. júna 2017 doplnená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 až 3, čl. 22 ods. 1, čl. 22 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 7 ods. 1, čl. 8 ods. 1 až 3, čl. 13,\nčl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a d), čl. 8\nods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 To 3/2013 a jeho uznesením z 21. februára 2013 v spojení\ns postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Tdo 8/2015 a jeho uznesením z 23. novembra 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 8 T 40/2012 z 26. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu“) bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), e), d) a ods. 2 písm. a) a d)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“), za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť\nrokov a šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom\nstráženia. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 3/2013 z 21. februára 2013 zamietol\nsťažovateľom podané odvolanie a najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Tdo 8/2015\nz 23. novembra 2016 odmietol sťažovateľom podané dovolanie. V ostatnom podal\nsťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti koncentruje svoje námietky v podstate do celého\npriebehu jeho trestnej veci, a to od doby začatia trestného stíhania až do jeho právoplatného\nodsúdenia a postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní.\n3.1\n\nPostupu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv dovolacom\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp. zn. 6 Tdo 8/2015 vytkol to, že ním podané dovolanie odmietol po jeho vecnom\nprieskume, čím tak mal postupovať podľa § 392 ods. 1, a nie podľa § 382 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“): „Pokiaľ... NS SR preskúmal dovolanie v intenciách § 378 TP a konštatoval\nsplnenie všetkých procesných podmienok pre podanie dovolania, dovolací súd bol povinný\no tomto dovolaní meritórne vo veci rozhodnúť...“\nNapadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu vytkol tiež to, že je „... arbitrárne,\npretože sa NS SR absolútne nezaoberal dovolaním - odôvodnením z 08.01.2015, ako ani\nnámietkami\n\nvynesenými\n\nv\n\ndoplneniach\n\nodôvodnenia\n\ndovolania\n\nz\n\n08.02.2015\n\na z 20.03.2015“.\n3.2 K postupu krajského súdu ako súdu odvolacieho v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 To 3/2013 sťažovateľ v súhrne konštatoval, že „... KS TN v odvolacom konaní,\njeho odvolanie dôsledne nepreskúmal a to ani zákonnosť, ani správnosť postupu konania\nprvostupňového súdu a ani dôvodnosť výrokov napádaného a v sťažovateľovom prípade\ninkvizičného rozsudku z 26.10.2012. Bez existencie základnej objektivity, mu KS TN\nneposkytol ako odvolateľovi ochranu jeho základných práv a takýmto konaním porušil aj\njeho právo na účinný opravný prostriedok garantovaný v zmysle čl. 13 Dohovoru.“.\n4. Sťažovateľ poukázal na niekoľké pochybenia, ku ktorým došlo v jeho trestnej veci\nv priebehu postupu orgánov činných v trestnom konaní a na ktoré podľa neho vo veci\nkonajúce súdy relevantným spôsobom nereflektovali.\n4.1 V prvom rade sťažovateľ poukazuje na to, že na podklade viacerých\nkriminálnych poznatkov vo vzťahu k neskoršiemu spoluobvinenému\n\n3\n\nbolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej\nkriminality, odboru Západ, pracoviska Žilina pod sp. zn. PPZ-110/BOK-ZA-2011\nz 8. apríla 2011 začaté trestné stíhanie vo veci, po ktorom následne bol okresným súdom\nsp. zn. OSTN-V-78/2011-Ntt-3 z 12. apríla 2011 vydaný príkaz na použitie agenta\na Okresnou\n\nprokuratúrou\n\nBánovce\n\nnad\n\nBebravou\n\nsp.\n\nzn.\n\nI.PO-V-22-1/2011-3\n\nz 15. apríla 2011 príkaz na predstieraný prevod. Podľa názoru sťažovateľa „... od samého\nzačatia trestného konania nepadla ani len zmienka o tom, že by mal sťažovateľ obchodovať\ns drogami, a že by mal páchať akúkoľvek trestnú činnosť. Jedinou záujmovou osobou\nvo veci bol\n\n, rod.\n\n, o ktorom OČTK mali vedomosť, že minimálne\n\nod februára 2011 nakupuje, preváža, delí a následne predáva drogy.“ V ďalšom sťažovateľ\npoukázal k tomu, že „Na základe návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Bánovciach\nnad Bebravou zo dňa 18.04.2011 pod sp. zn. 1 PO - V - 23 - 1/2011-3 bol vydaný Príkaz\nna odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností OS TN sp. zn. OS TN - V - 80/2011 Ntt z 18.04.2011... mobilnej účastníckej stanice telefónneho čísla\nužívateľom je\n\n, rod.\n\n, ktorej\n\nNa podklade príkazu z 18.04.2011 bolo\n\nvykonávané zaznamenávanie a odpočúvanie osoby\n\n, rod.\n\ns osobou sťažovateľa minimálne od 20.04.2011 až do 01.05.2011 v podobe 11 odoslaných\na prijatých správ a 14 hovorov.“. V dôsledku uvedeného „... bol ako podozrivý (záujmová\nosoba) označený sťažovateľ, kedy na základe žiadosti PPZ ÚBOK, odbor Západ, pracovisko\nTrenčín zo dňa 03.05.2011 pod sp. zn. PPZ - V - 500/2011 - BOK - Z bol vydaný KS TN\nsúhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačných činností zo dňa 04.05.2011\nsp. zn. KS TN - V -97 - 1/2011 - Ntt 66...“. Na podklade uvedeného teda uzatvára, že\n„Najzávažnejším porušením práva na súkromie a práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života sťažovateľa došlo odpočúvaním a zaznamenávaním telefonickej\nkomunikácie v období medzi 20.04.2011 až 01.05.2011... medzi sťažovateľom a záujmovou\nosobou\n\n, rod.\n\n, kedy na podklade tohto odpočúvania mu bolo\n\nvznesené obvinenie a navyše, týmto dôkazom bol usvedčený rozsudkom z 26.10.2012\n(str. 9 ods. 7, str. 10 ods. 1) a tento bol potvrdený uznesením z 21.02.2013, kde na strane\n8 a 9 súd presne cituje vyššie uvedené prepisy (č. 293, 294, 436, 626, 643, 653, 865, 1321,\n1378, 1398, 1466, 1502, 1505, 2097, 2102)“, a zároveň „... poukazuje aj na tú skutočnosť,\nže vo vzťahu k príkazu z 18.04.2011, bol tento vydaný podľa §115 ods. 2 TP, kdežto súhlas\n\n4\n\nz 04.05.2011 na odpočúvanie sťažovateľa bol vydaný na základe zákona č. 166/2003 Z. z.\no ochrane pred odpočúvaním...“ z čoho explicitne vyplýva, že „... príkaz z 18.04.2011\na súhlas z 04.05.2011 byť vydané nemali, a vydaním oboch uvedených, došlo\nk neospravedlniteľným zásahom do práva sťažovateľa na súkromie a do práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života“. Obidva príkazy považuje sťažovateľ za\nnedostatočne odôvodnené.\n4.2 Ďalšou námietkou sťažovateľa bol postup orgánov činných v trestnom konaní\npri použití agenta a následné modifikovanie priebehu skutku v dôsledku jeho činnosti.\nSťažovateľ skonštatoval, že „... vo veci bol vydaný Príkaz na použitie agenta OS TN\nsp. zn. OS TN - V - 78/2011 - Ntt - 3 zo dňa 12.04.2011 a nariadený Príkaz na predstieraný\nprevod pod sp. zn. I. PO-V-22- 1/2011 - 3 z 15.04.2011. Zároveň, na podklade návrhu\nprokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou z 12.04.2011 bol vydaný Príkaz\nna vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov OS TN\npod sp. zn. OS TN - V - 79/2011 - Ntt - 3 z 12.04.2011... zo stretnutí agenta s osobou\n, rod.\n\n.“. Podľa sťažovateľa „Hlavnou námietkou tohto bodu nie je\n\nsamotné použitie agenta, ale skutočnosť, že OČTK v réžii ÚBOK-u zasiahli a nezvratné\nmodifikovali skutok a tiež to, že bol ďalší postup agenta v rozpore so zákonom a následne\nkonajúce súdy vo veci ani len neoboznámili v súdnom konaní príkaz na použitie agenta,\npričom práve prostredníctvom agenta mali byť zadržané drogy, uvedené v skutkovej vete\npod bodom 1., za čo bol sťažovateľ odsúdený.“. Vychádzajúc zo skutkových okolností\ntrestnej veci sťažovateľ v tomto bode podrobne predostiera podľa jeho názoru správne\nznenie skutkovej vety a poukazuje aj na nedostatočnú dokumentačnú/písomnú evidenciu\nčinnosti agenta s dôsledkom úmyselného zasahovania a následne aj dokumentovania trestnej\nčinnosti sťažovateľovi kladenej za vinu zo strany polície, k čomu navyše zdôraznil aj to, že\n«... samotné použitie agenta, vrátane predstieraného prevodu nebol vykonaný v súlade\nso zákonom, kedy ÚBOK-om nebolo zdokumentované ani to, odkiaľ bolo tých 500 euro\nna kúpu drog, kto ich vydal agentovi, kedy ich tento obdržal a následne neexistuje v spise,\nokrem tvrdení „pravduvravných“ ÚBOK-árov, záznam o vydaní zaisteného sáčku s drogou\nzo dňa 27.04.2011 podľa § 89 a nasl. TP, pričom vzniká opodstatnená pochybnosť o tejto\nlátke a či to bola tá látka, ktorá bola uvedená v skutkovej vete pod bodom 1. rozsudku\n\n5\n\nz 26.10.2012. Uvedené mal v rámci dokazovania preveriť práve súd, aby boli skutočnosti\nuvedené v skutkovej vete bezpochyby preukázané, ale súd nielenže tieto dôkazy nevykonal,\nale nevykonal ani oboznámenie príkazu na použitie agenta, ale ani ďalšie listinné dôkazy,\nktorými OS TN rozsudok z 26.10.2012 a KS TN uznesenie z 21.02.2013 odôvodňoval.».\nK tomuto bodu sťažovateľ namietol aj postup okresného súdu, ktorý na hlavnom\npojednávaní konanom 5. septembra 2012 „nemohol“ za „51 minút“ oboznámiť 37 výpovedí\nsvedkov\n\nz prípravného\n\nkonania,\n\nvýpoveď\n\nspoluobžalovaného\n\nz prípravného konania, znalecké posudky a ďalšie v prípravnom konaní vykonané dôkazy,\nv dôsledku čoho „... prvostupňový súd porušil zásadu uvedenú v § 2 ods. 19 TP, t.j. zásadu\nústnosti a bezprostrednosti, čím porušil práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces...“.\n4.3 Ďalej sťažovateľ „... poukazuje aj na tú skutočnosť, že už samotné zadržanie\na obmedzenie jeho osobnej slobody bolo sprevádzané množstvom porušení zákona\na zásahov do jeho základných práv, hlavne do základného práva na osobnú slobodu...,\nako i práva na konanie orgánov verejnej moci v súlade s konaním ustanoveným zákonom\nzakotvených v čl.17 ods. 1, čl. 17 ods.2, čl.17 ods. 3 Ústavy, čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 8\nods. 3 Listiny a čl. 5 ods. 1 písm. c/, čl. 5 ods. 2, ods. 3 a čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. a/,\nčl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru“. K uvedenému v podrobnostiach rozvádza, že «(i) ... nebol\npredvádzaný podľa zákona o policajnom zbore, ale podľa TP, o čom svedčí kolónka\n„Dôvod predvedenia - zaistenia“, a preto ide o Zápisnicu, lenže ak ide o zápisnicu, prečo\nnie je podpísaná sťažovateľom v zmysle § 59 TP!?, (ii) V kolónke „Dôvod predvedenia Zaistenia“ je uvedené „predvedenie osoby k § 85 ods. 2 Tr. por.“, kde však „ods. 2“ je\nručne prepisovaný, pôvodne z ods. 1 na ods. 2. Kto uvedené prepisoval nie je známe,\npretože nepostupoval v zmysle § 60 TP, kde sa uvádza postup pri oprave zápisnice\nzákonným spôsobom, (iii) Predvedenie osoby k § 85 ods. 1 TP, ako to bolo pôvodne\nv kolónke uvedené, by muselo prebehnúť s potrebným predchádzajúcim súhlasom\nprokurátora. Sťažovateľ bol najskôr predvádzaný a následne zadržaný v zmysle § 85 ods. 1\nTP o 16:25 hod., kedy mu bola obmedzená osobná sloboda a o 19:00 hod. bol zadržaný\nvyšetrovateľom, ktorý požiadal o jeho „predvedenie“. Sťažovateľovi však bola obmedzená\nosobná sloboda podľa § 85 ods. 2 TP, na čo však neboli splnené zákonné podmienky!,\n(iv) ... Absencia vopred udeleného súhlasu prokurátora so zadržaním osoby sťažovateľa je\n\n6\n\nv podstate dôkazom toho, že podozrenie policajných orgánov, že TČ spáchal sťažovateľ,\nna ktorom sa zakladalo predmetné zadržanie osoby sťažovateľa nebolo dôvodné...,\n(v) Navyše, pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa mohol vykonať zásadne iba\nvyšetrovateľ PZ, pričom jeho vykonanie policajtom v tejto funkcii nezaradeným bolo možné\niba na základe jeho poverenia (§ 7 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.), kedy v spise neexistuje\nžiadne podobné poverenie.».\n4.4 Sťažovateľ poukazuje aj na ďalšie pochybenia v postupe orgánov činných\nv trestnom konaní, ku ktorým došlo/malo dôjsť v rámci prípravného konania, a to\n(i) vykonávanie výsluchov svedkov, bez predošlého uvedenia ich mena a priezviska\nv upovedomení o úkone, v dôsledku čoho tak „... sťažovateľ prostredníctvom obhajkyne\nnemohol klásť svedkom relevantné otázky, pretože nevedel komu ich má položiť!\n(ii) Sťažovateľ poukazuje na skutkovú vetu pod bodom 1. uznesenia o obvinení, kde sa\nuvádza, že osoba\n\n(pozn.\n\n) v zmysle § 89 TP vydal sáčik s drogou\n\na v skutkovej vete pod bodom 3. uznesenia o obvinení (aj keď tento sa netýka priamo\nsťažovateľa) bolo (malo byť) u obv.\n\na\n\nzaistených okrem iného 401620 mg\n\ndrog! V tomto smere poukazuje sťažovateľ na tú skutočnosť, že v spise neexistuje záznam\no vydaní drog agentom podľa § 89 TP, ako bolo uvedené v bode II. B - 3. Tejto sťažnosti,\na ak by sa jednalo o 401620 mg drog, čo je 401,620 g drog, TČ by musel byť minimálne\nkvalifikovaný podľa § 172 ods.2 alebo aj ods. 3 TZ! (iii) Ďalším porušením práva\nsťažovateľa vyplývajúceho z čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru je aj upovedomenie o zmene\nprávnej kvalifikácii pod sp. zn. ČVS:PPZ-110/BOK-ZA-2011 z 04.7.2011. Je pravdou, že\nustanovenie § 206 ods. 6 TP umožňuje OČTK upovedomiť obvineného o zmene právnej\nkvalifikácie, ale z pohľadu sťažovateľa sa tento nemohol reálne voči sprísneniu právnej\nkvalifikácie podľa písm. c) ods. 2 § 172 TZ s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) TZ účinne\nbrániť. Jednak toto upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie bolo vyšetrovateľom\nÚBOK- u paušalizované, pretože nie len do tohto dátumu (04.7.2011), ale ani do konca\nvyšetrovania prípravného konania, ani v rámci súdneho konania sa nepreukázalo, že by bol\nsťažovateľ predal drogu čo i len jedinému konzumentovi, alebo čo i len jedinej osobe!\nNavyše, právo podať sťažnosť proti uzneseniu podľa § 206 ods. 1 TP umožňuje obvinenému\ndať preskúmať toto uznesenie prokurátorovi, kdežto upovedomenie podľa § 206 ods. 6 TP\n\n7\n\ntoto neumožňuje, čo potom znamená, že vyšetrovateľ (ako i v danej veci) môže podľa\nsubjektívnych pocitov sprísňovať právnu kvalifikáciu skutku bez toho, aby zákonnosť tohto\npostupu podliehal kontrole prokurátora.“.\n4.5 Za najzávažnejšiu námietku v rámci svojej argumentácie, ktorá smeruje «... proti\nkonaniu všetkých všeobecných súdov v tejto veci a ich rozhodnutiam je to, že záver o vine\nsťažovateľa je postavený výlučne na výpovedi spoluobvineného\n, teda námietka uznania viny výlučne na základe výpovede\n\n, rod.\n,\n\nako „kajúcnika“, pričom takýto postup je v rozpore s judikatúrou ESĽP, ale aj judikatúrou\nÚstavného súdu. Vo veci konajúce súdy nepreverili v nevyhnutnej miere (resp. v žiadnej\nmiere) hodnovernosť výpovede tohto „kajúcnika“ a tým, že „kajúcnik“\nvyužil svoje právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní znemožnilo sťažovateľovi vyvrátiť\njeho tvrdenia spochybniť a preukázať jeho klamstvá, ktoré si vymyslel len za tým účelom,\naby dosiahol mimoriadne zníženie trestu, čo sa mu napokon aj podarilo.». V ďalšom\nsťažovateľ poukazuje na to, že „... tým, že kajúcnik\n\nvyužil svoje právo a odmietol\n\nvypovedať na HP, nemohol mu sťažovateľ klásť otázky, nemal reálne šancu dosiahnuť\nkonfrontovanie kajúcnika\n\njeho klamstvám, a takto nemohol spochybniť jedinú\n\nvýpoveď spoluobžalovaného kajúcnika\n\n, ktorý ho vo veci usvedčoval a len\n\nna základe tejto výpovede bol sťažovateľ odsúdený!“, a zdôrazňuje «... tú skutočnosť, že\nkajúcnik\nprávo kajúcnika\n\nvyužil svoje práve nevypovedať na HP. Sťažovateľ nespochybňuje toto\n(alebo obvinených vo všeobecnosti), ale iba z pohľadu logiky\n\nvyplýva, že ak sa kajúcnik\n\nrozhodol v prípravnom konaní „nezištne“\n\nspolupracovať, a ak skutočne vypovedal pravdu, prečo si túto svoju pravdu neobhájil\npriamo na súde? Prečo nezačal takto vypovedať už pri prvom výsluchu dňa 01.6.2011, ale\naž po doručení upovedomenia o sprísnení právnej kvalifikácie? Prečo na HP nevypovedal,\nveď predsa, ak sú jeho tvrdenia pravdivé i nepriestrelné, žiadna otázka súdu, prokuratúry,\nči obhajoby by ho nemohla spochybniť či zaskočiť? Odpoveď je jednoduchá pretože ak by\nvypovedal minimálne sťažovateľom by bola jeho výpoveď spochybnená, či úplne vyvrátená,\na tým by stratil možnosť dosiahnuť mimoriadne zníženie trestu a navyše, výpovedná\nhodnota jeho výpovedí v iných trestných veciach, kde vystupoval ako „profesionálny\nsvedok“, by sa podstatne znížila, a to si nemohol „dovoliť“ (ale ani OČTK - zvlášť\n\n8\n\nÚBOK).». V kontexte uvedeného sťažovateľ poukazuje aj na to, že „V rozhodnutiach OS\nTN a KS TN sa ďalej zakladá vina sťažovateľa na ďalších svedkoch - avšak ani jeden z uvedených svedkov\nsťažovateľa nepozná a zvláštnosťou vo veci zostáva, že výpovede týchto svedkov boli\nvyhodnotené ako vierohodné, pritom sa jednalo o drogovo závislé osoby a výpoveď\nbola vyhodnotená ako nevierohodná práve pre jeho drogovú závislosť?! Z\nuvedeného nepochybne vyplýva, že vierohodnosť svedkov konajúce súdy hodnotili podľa\ntoho, či tieto výpovede pasujú do skutkovej vety súdnych rozhodnutí, alebo nie, čo vnáša\narbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a svojvôľu do týchto rozhodnutí.“.\n5. Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1) Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. OS TN - V - 80/2011-Ntt\nvydaním príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností z 18.4.2011\na Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. KS TN - V - 97 -1/2011-Ntt 66\nvydaním súhlasu na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačných činností\nz 04.5.2011 porušili právo sťažovateľa na súkromie, právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života, právo na konanie o obvinení v súlade s konaním ustanoveným zákonom\nv spojení s právom na súdnu ochranu a právom na účinný opravný prostriedok vyplývajúci\nz čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1, čl. 22 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7\nods. 1, čl. 13, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 8\nods. 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym postupom Okresného\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Trenčíne.\n2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sp. zn. OS TN - V 80/2011-Ntt z 18.4.2011 a súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačných\nčinností sp. zn. KS TN - V - 97 - 1/2011-Ntt 66 z 04.5.2011 sa zrušujú.\n3) Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/3/2013\na jeho uznesením z 21.02.2013 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6 Tdo 8/2015 a jeho uznesením z 23.11.2016 boli porušené práva sťažovateľa\nna osobnú slobodu, práva nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak, ako z dôvodov\n\n9\n\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon, práva byť oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia\na podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti nemu, práva vypočúvať\nalebo dať vypočúvať i práva rovnosti zbrani a práva na spravodlivé súdne konanie v\nspojení s právom na súdnu ochranu a na účinný prostriedok nápravy yyplývajúce z čl. 17\nods.1, ods.2, ods. 3, čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ,\nčl. 8 ods. 1, ods. 2, ods.3, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv\na slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 2, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym postupom Krajského súdu v Trenčíne\na Najvyššieho súdu SR.\n4 ) Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom od sp. zn. 3 To 3/2013\na jeho uznesením z 21.02.2013 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod\nsp. zn. 6 Tdo 8/2015 a jeho uznesením z 23.11.2016 v súvislosti s námietkou, že bol uznaný\nza vinného výlučne na základe a výpovede spoluobvineného kajúcnika\nrod.\n\n,\n\nboli porušené práva sťažovateľa na rozhodnutie o trestnom obvinení\n\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom, práva na spravodlivé súdne konanie v spojení\ns právom na súdnu ochranu a inú ochranu a na účinný prostriedok nápravy vyplývajúcich\nz čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods.1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n5) Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 3/2013\na jeho uznesením z 21.02.2013 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 To 3/2013 a jeho uznesením z 23.11.2016 boli porušené práva sťažovateľa\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, práva na riadne nearbitrárne meritórne rozhodnutie,\npráva na rozhodnutie o trestnom obvinení v súlade s konaním ustanoveným zákonom, práva\nna spravodlivé súdne konanie v spojení s právom na súdnu ochranu a práva na účinný\nprostriedok nápravy vyplývajúci z čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym postupom Krajského\nsúdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu SR.\n\n10\n\n6) Postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 8/2015 a jeho\nuznesením z 23.11.2016 boli porušené práva sťažovateľa na meritórne rozhodnutie, právo\nna riadnu interpretáciu právnych noriem, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo\nna rozhodnutie o vine a treste v súlade s konaním ustanoveným zákonom a právo\nna spravodlivé súdne konanie v spojení s právom na súdnu ochranu a právom na účinný\nopravný prostriedok vyplývajúci z čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods.1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym, veľmi reštriktívnym\npostupom Najvyššieho súdu SR.\n7) Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 8/2015 z 23.11.2016 sa zrušuje a vec\nsa mu vracia na ďalšie konanie.\n8) Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 13/2013 z 21.02.2013 v časti\ntýkajúcej sa sťažovateľa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n9) Zrušujú sa aj ďalšie výroky, ktoré majú v právoplatnom výroku o vine uznesenia\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 3/2013 z 21.02.2013 a uznesenia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6 Tdo 8/2015 z 23.11.2016 svoj podklad. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia\nna zrušené rozhodnutia obsahovo nasvedčujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo,\nstratili podklad.\n10) Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby neodkladne prepustil sťažovateľa\nz výkonu trestu odňatia slobody.\n11) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10.000,- €, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd\nv Trenčíne a peňažnú sumu vo výške 5.000,- €, ktorú mu je povinný zaplatiť Najvyšší súd\nSR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet sťažovateľa.\n12) Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd SR sú povinné spoločne nahradiť\nsťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“\n\n11\n\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n8. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je ani zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nvymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\n\n12\n\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (rovnako tak podľa čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.) každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\n\n13\n\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n11. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde, ako aj pod tento článok spadá právomoc\nsúdov rozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia voči konkrétnej osobe. Takto\ninterpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu.\nK nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu\na zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé\nprerokovanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nz 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa\nv sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný\nna pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého\nprocesu (III. ÚS 199/08). V zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP v prípadoch namietaného\nporušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa úloha súdu sústreďuje na zistenie, či konanie\nako celok vrátane dokazovania (spôsobu vykonania dôkazov) malo spravodlivý charakter\n(napr. rozsudok vo veci Van Mechelen a iní proti Holandsku z 23. 4. 1997, body 49 a 50;\nrozsudok A. M. proti Taliansku zo 14. 12. 1999, bod 23, bod 24).\nÚstavný súd napokon poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a jemu porovnateľným právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností,\na prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.\n12. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy (obdobne podľa čl. 40 ods. 3 listiny) má obvinený\nprávo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol\nobhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je\nobvinený z trestného činu, má minimálne právo byť podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu v jazyku, ktorému rozumie, mať primeraný čas a možnosti\nna prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa\nvlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol\nbezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú, vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov\n\n14\n\nproti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých\npodmienok, ako svedkov proti sebe a mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku\npoužívanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.\n12.1 Vo veci sp. zn. II. ÚS 8/96 už ústavný súd uviedol, že čl. 50 ods. 3 zaručuje\nvšetkým oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať\nmožnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne\nvýznamným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie\npráva na obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu,\no ktorý sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je\nposkytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.\n12.2 Vo veci sp. zn. II. ÚS 52/98 ústavný súd konštatoval, že pozitívny záväzok\nSlovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený\ncestou Trestného poriadku, ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup v trestnom\nkonaní. Trestný poriadok v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje ústavou\ngarantované právo obhajoby.\n13. Ústavný súd teda predostiera, že zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje\npožiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti\nktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu\nsúdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu,\nale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti\nktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie\nlen z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy. Podľa názoru\nústavného súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré\npodlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd\n(II. ÚS 34/99), a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\n\n15\n\n14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n15. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6 Tdo 8/2015 z 23. novembra 2016 v podstatnom\nuviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.\na § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/\na § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2\nTr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1\na ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372\nTr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal\nriadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie\nje potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným\nspôsobom porušené právo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods. 4. veta prvá Tr. por., dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/\nnemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom\n\n16\n\nkonaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie\npodáva minister spravodlivosti.\nPodľa § 374 ods. 3 Tr. por., v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj\nkonanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní\no riadnom opravnom prostriedku.\nV zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú\nv ňom uvedené.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne\nuvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným\nprielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov\na právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým\nuplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná\ninštancia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že právo na obhajobu je jedným\nz najdôležitejších práv garantovaných nielen ústavou, ale aj medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach, a preto je jeho porušenie považované za závažnú vadu konania.\nNa druhej strane, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu v jednotlivých\nštádiách trestného konania zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., len\npokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní.\nZ dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o porušenie práva na obhajobu takým\nspôsobom, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Z ustálenej súdnej praxe\nvyplýva, že by sa jednalo o prípady, kedy by obvinený nemal obhajcu, hoci by ho podľa\nzákona mal mať, ak by obhajca nemohol riadne uplatniť svoje práva, pretože by nebol\nupovedomený o čase vykonávania úkonov (viď R 81/2003-1) a iné.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poukazuje na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSR č. 1/2011, právo na obhajobu potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie\npráva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah\nvlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia\n\n17\n\npodľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu\nučinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje\nza dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu\ndovolania podľa §371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho\nsúdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje\nzásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nDovolací súd po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, že súd prvého stupňa\nvo vzťahu k obvinenému\n\nvykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy,\n\nktoré vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12\nTr. por. a zároveň oprel svoje rozhodnutie o jeho vine a treste o jednoznačne zistené\na bezpečne preukázané fakty v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu.\nJe potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom sudca stanovuje rozsah dokazovania\nv záujme zabezpečenia tejto zásady, pričom do úvahy môže brať iba zákonne získané\ndôkazy. Vzhľadom na skutočnosť, že Trestný poriadok neustanovuje dôkaznú silu\njednotlivých dôkazov a nepredpisuje, akým dôkazným prostriedkom má byť určitá\nrelevantná skutočnosť dokazovaná, nemožno s poukazom na vyššie uvedené, považovať\nza porušenie práva na obhajobu obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých\ndôkazných prostriedkov.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie\nv súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. a spôsobu, ktorým prvostupňový súd hodnotil dôkazy\nnemožno nič vytknúť. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, ktoré\nskutočnosti mal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Najvyšší súd nemá žiadne\npochybnosti o tom, že skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným sa stal v rozsahu,\nv akom bol ustálený súdom prvého stupňa.\nObvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietal\nnezákonný spôsob vykonania dôkazov zo dňa 5. septembra 2012 rozhodujúcich\npre vyslovenie záveru o vine obvineného na hlavnom pojednávaní, a to zvukových záznamov\nz odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a ďalších zvukových záznamov tým, že ich súd\nnevykonal na príslušnom technickom zariadení a neoboznámil ich celým písomným\n\n18\n\nprepisom. Na tomto mieste je potrebné najprv uviesť, že hodnotenie dôkazov spôsobom,\nktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva\nna obhajobu zásadným spôsobom v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c/ Tr. por. Jedná sa o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli\nvykonané dôkazy vyhodnotené v jeho prospech.\nNajvyšší súd mal z obsahu spisového materiálu za preukázané, že obvineného\nusvedčujú nielen dôkazy získané z informačno-technických prostriedkov pri odpočúvaní\na zázname telefonickej prevádzky (č.l. 824-1212 vyšetrovacieho spisu), z obrazových,\nzvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (č.l. 1219-1280 vyšetrovacieho spisu)\na záznamov zo sledovania osôb a vecí (č.l. 1281-1288 vyšetrovacieho spisu), ale hlavne\nz výpovedí obžalovaného\n\nz hlavného pojednávania i prípravného\n\nkonania, pravdivosť ktorých potvrdzovali svedecké výpovede svedkov\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, a tieto dôkazy súd posudzoval v kontexte s obsahom ostatných\n\nvykonaných priamych i nepriamych dôkazov. Takisto je potrebné vziať do úvahy aj\nskutočnosť, že obžalovaní v 2. až 4. rade urobili na hlavnom pojednávaní po poučení\nv zmysle § 257 ods. 3, ods. 5 Tr. por. vyhlásenie o vine zo spáchania skutkov, ktoré im boli\nobžalobou kladené za vinu, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jednalo\no organizovanú skupinu.\nObvineným namietaný dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa\nviaže k dokazovaniu. Dôkazom je priamy poznatok alebo výsledok činnosti orgánu činného\nv trestnom konaní, alebo ktorý získal pomocou dôkazného prostriedku a slúži na objasnenie\nskutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť\nv zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. naozaj všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci je,\naby išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom.\nVo vzťahu k námietke obvineného, že prístup súdu vo vzťahu k vykonaniu vyššie\nuvedených vecných dôkazov na hlavnom pojednávaní bol formalistický, najvyšší súd\nuvádza, že podľa § 270 ods. 2 Tr. por. povaha zvukového záznamu pripúšťa aj jeho\nvykonanie oboznámením písomného prepisu, preto túto námietku vyhodnotil ako\nirelevantnú. Vzhľadom na rozsiahly charakter listinných dôkazov sa nemusí čítať celý obsah\nlistinného dôkazu, ak obsahuje aj skutočnosti, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú\n\n19\n\nprejednávanej veci, resp. dokazovanej skutočnosti, postačí prečítať aj len relevantnú časť\nlistinného dôkazu, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Uvedený postup je aj v súlade s\nustanovením § 253 ods. 3 Tr. por. a má sa tak zabezpečiť zefektívnenie a zrýchlenie\ndokazovania.\nĎalej je potrebné zdôrazniť, že ak sa má zvukový záznam použiť ako dôkaz v konaní\npred súdom, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis\nzáznamu s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania záznamu v zmysle\nustanovení § 114 ods. 6 a § 115 ods. 6 Tr. por. V danom prípade boli splnené kumulatívne\npodmienky pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky\nzákonným sudcom a v súlade s citovanými ustanoveniami Tr. por. boli vyhotovené doslovné\nprepisy týchto záznamov príslušníkom Policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie,\nktoré sú zároveň uložené na CD (č.l. 824-1288 vyšetrovacieho spisu). Dovolací súd dodáva,\nže v prípade potreby si tiež obvinený alebo jeho obhajca mohli zabezpečiť na vlastné\nnáklady prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky. Argumentácia obvineného, že sa\nnemohol vyjadriť ku každému z dôkazov v súlade s § 271 ods. 1 Tr. por. tiež neobstojí,\nkeďže predseda senátu vykonal listinné dôkazy v súlade s § 269 Tr. por. ich oboznámením\nna hlavnom pojednávaní 5. septembra 2012 a vyzval procesné strany na vyjadrenie\nk čítaným listinným materiálom. Obvinený nemal žiadne pripomienky k čítaným listinným\nmateriálom.\nPokiaľ obvinený namietal v dovolaní, že nemal možnosť oboznámiť sa s príkazom\nna použitie agenta podľa § 117 ods. 5 Tr. por., najvyšší súd v zhode s vyjadrením\nprokurátorky krajskej prokuratúry poukazuje na ustanovenie § 117 ods. 8 Tr. por., v zmysle\nktorého písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa založia do spisu len vtedy, ak prokurátor\npodá obžalobu a navrhne v nej vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom, čo\nnebol daný prípad.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že nezistil žiadne\npochybenie pri vykonaní týchto dôkazov a je možné konštatovať, že tieto boli vykonané\nv súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. por., a preto nie je daný ani dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto postupoval podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\na dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.“\n\n20\n\n16. Krajský súd v uznesení sp. zn. 3 To 3/2013 z 21. februára 2013 v podstatnom\nuviedol:\n„Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli\npredložené 10. januára 2013, na verejnom zasadnutí dňa 21. februára 2013 postupom\npodľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov\nrozsudku o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o ochranných\nopatreniach u obžalovaného\n\na zákonnosť a odôvodnenosť\n\nnapadnutých výrokov rozsudku o trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu\nu obžalovaných\n\na\n\n, ako aj správnosť postupu konania,\n\nktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných\n,\n\na\n\nnie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré\n\nneboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1\nTr. por.\nPo splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal\nvšetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto\nsprávne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia\n§ 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom\nnielen vo vzťahu k obžalovaným\nodsúdenej\n\na\n\n, ale aj k obžalovanému\n\n, ako aj k už\n. Okresný\n\nsúd svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o vyhlásenia obžalovaných\n,\n\na\n\no ich vine, ako aj o priznávajúce a vo\n\nvzťahu k obžalovanému\n\naj usvedčujúce výpovede obžalovaného\n\nz hlavného pojednávania i z prípravného konania, o svedecké výpovede,\nna ktoré podrobne poukázal v napadnutom rozsudku, tiež o zápisnice o vykonaní domovej\nprehliadky, prehliadky iných priestorov, prehliadky tela, o zistenia a závery vyplývajúce\nzo znaleckých posudkov z odvetví chémie, biológie, toxikológie, fonoskopie, elektrotechniky\na psychiatrie a o listinné dôkazy, predovšetkým o vyčíslenie hodnoty zaistenej drogy\na o zvukové a obrazové záznamy zo sledovania osôb a vecí, z činnosti agenta a o záznamy\no odpočúvaní a zázname telekomunikačnej činnosti, o ich doslovné prepisy a vyhodnotenie.\nSvoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom\n\n21\n\nrozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného\n, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi,\nz nich najmä s listinnými dôkazmi, s objektívnymi zisteniami a závermi vyplývajúcimi\nzo znaleckých posudkov, z vyčíslenej hodnoty zaistených drog a predovšetkým\ns vyhláseniami obžalovaných\n\n,\n\na\n\no ich\n\nvine, ako aj z priznávajúcimi a vo vzťahu k obžalovanému\nusvedčujúcimi výpoveďami obžalovaného\n\naj\nz hlavného pojednávania\n\ni z prípravného konania, pravdivosť ktorých potvrdzovali nielen svedecké výpovede, ale\npredovšetkým aj zistenia vyplývajúce a získané z informačno-technických prostriedkov\npri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, ako aj pri obrazových, zvukových\nalebo obrazovo-zvukových záznamov a z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti\nz činnosti agenta i zo sledovania osôb a vecí, teda z dôkazných prostriedkov použitých\nutajovaným spôsobom a v súlade so zákonom podľa §§ 113, 115 a 117 Tr. por. na základe\npríkazov vydaných zákonným sudcom. Obžalovaní\n\n,\n\na\n\nv procesnom postavení obvinených pred okresným súdom urobili vyhlásenie\no vine, ktoré súd prijal, teda priznali spáchanie zažalovaného skutku v celom rozsahu\ntýkajúcom sa nielen ich, ale aj skutkových okolností týkajúcich sa spáchania skutku\nspoločne s obžalovaným\n\nv celom rozsahu uvedenom v obžalobnom\n\nnávrhu, navyše obžalovaný\n\nspáchanie skutku priznal už v prípravnom\n\nkonaní a podrobne pritom uviedol spôsob, miesto a čas páchania skutku, ako aj osoby,\ns ktorými skutok spáchal, najmä však vrátane obžalovaného\nuvedených dôkazov spáchanie skutku obžalovaným\n\n. Okrem\npreukazujú aj\n\nzistenia vyplývajúce a získané z už uvedených informačno-technických prostriedkov\npri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, ako aj pri obrazových, zvukových\nalebo obrazovo- zvukových záznamov a z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti\nz činnosti agenta i zo sledovania osôb a vecí, ktoré zároveň potvrdzujú pravdivosť\nusvedčujúcich výpovedí obžalovaného\n,\n\ni vyhlásení obžalovaných\n\na\n\no ich vine. Vzhľadom na obhajobné\n\ntvrdenia i odvolacie námietky obžalovaného\n\npovažoval odvolací súd\n\nza potrebné poukázať aj na nasledovné prepisy záznamov o odpočúvaní a zázname\ntelekomunikačnej činnosti, ktoré, okrem vyššie uvedených dôkazov i dôkazov, na ktoré\n\n22\n\npoukázal v napadnutom rozsudku už poukázal okresný súd, preukázali spáchanie skutku aj\nobžalovaným\n\n:\n\n...\nZ uvedených dôkazov je aj podľa zistenia odvolacieho súdu jednoznačne preukázané\nnielen to, že obžalovaný\n\nzažalovaný skutok spáchal, ale aj to, že\n\nobžalovaní konali ako organizovaná skupina, teda ako zoskupenie (spolčenie) najmenej\ntroch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi\njednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačovala plánovitosťou\na koordinovanosťou, čo zvyšovalo pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.\nTieto dôkazy preukázali totiž aj to, že v rámci tohto zoskupenia zadovažovali omamné\na psychotropné látky od neznámych osôb obžalovaný\n\na už odsúdená\n\n, tieto dávkovali a predávali spolu s obžalovanými\na\n\n, pričom obžalovaný\n\nvopred dohodol deň, miesto\n\nodberu i množstvo drogy s obžalovaným\n\n, pre drogy následne chodil\n\nspoločne s obžalovaným\n\na obžalovaný\n\nich následne\n\npredával drogovo závislým osobám. Vzhľadom na uvedené dôkazy postupoval preto súd\nprvého stupňa vecne správne, pokiaľ priznávajúce výpovede obžalovaného\n, v ktorých súčasne usvedčoval zo spáchania stíhaného skutku aj obžalovaného\n, vyhodnotil za vierohodné a pokiaľ obhajobné tvrdenia obžalovaného\ndôvodne neakceptoval a to ani vo vzťahu k čiastkovému útoku\nz 27.4.2011. Skutočnosť, že nebol prítomný priamo na mieste odovzdania drog obžalovaným\nagentovi v prítomnosti svedka\n\na pri prevzatí\n\npeňazí, sama osebe nepreukazuje obhajobné tvrdenie obžalovaného\nže tento čiastkový skutok nespáchal. Obžalovaný\n\n,\n\ntotiž jednoznačne potvrdil\n\nnielen to, že pre drogy išiel spoločne s obžalovaným\nk obžalovanému\n\n, od ktorého obžalovaný\n\nprevzal 1 ks\n\nigelitový sáčok s obsahom drogy (fentanyl), že obžalovaný\n\npred\n\npríchodom do Bánoviec vystúpil a jemu prikázal, aby išiel za\n\n, ktorému mal\n\nodovzdať balíček, za ktorý mu vtedy neznáma osoba (agent) odovzdala v prítomnosti\n480 Eur, pričom z nich 20 Eur vyplatil\ninformoval obžalovaného\n\n, ale aj to, že následne\n\na odovzdal mu peniaze. O vierohodnosti\n\n23\n\njeho výpovede nie sú pritom žiadne pochybnosti, správne a dôvodne ich nezistil nielen súd\nprvého stupňa, ale, vzhľadom na už uvedené dôkazy, ani odvolací súd. Pravdivosť výpovede\nobžalovaného\n\no tom, že drogy získali od obžalovaného\n\npotvrdil svojím priznaním viny pritom nielen obžalovaný\na spôsob konania obžalovaného\n\n,\n\n, ale aj aktivity\n\nvyplývajúce z obsahu zaznamenanej\n\nkomunikácie nielen z 27.4.2011, ale aj pred týmto dňom a tiež po ňom tak v mesiaci apríli,\nako aj v mesiaci máji 2011, navyše aj priamo s agentom, ktorého obžalovaní presviedčali,\naby išiel pre drogy do domu k obžalovanému\n\nako k najlepšiemu\n\npredajcovi kvalitných drog, a následne komunikácia obžalovaného\ns obžalovaným\n\n, ktorého žiadal, či by nemohol prísť, pretože agent sa\n\nbojí k nemu ísť. Navyše nákup drog dňa 27.4.2011 od obžalovaného\n\nv\n\nkonečnom dôsledku v podanom odvolaní potvrdil aj sám obžalovaný\n\n,\n\npričom v tejto súvislosti je, už aj vzhľadom na množstvo drogy, nevierohodné a\nneakceptovateľné práve jeho tvrdenie, že zakúpené množstvo drogy ihneď skonzumoval\npriamo u obžalovaného\n\n. Z prepisu zvukového záznamu zo dňa 27.4.2011 o\n\npriebehu obchodu medzi obžalovaným\n\n,\n\nsíce vyplýva, že obžalovaný\n\na\npri komunikácii okrem\n\niného uviedol aj to, že bol pre drogy v „Blave“, avšak ani táto okolnosť, vzhľadom na\nuvedené dôkazy, nespochybňuje vierohodnosť usvedčujúcich výpovedi obžalovaného\na sama osebe nepreukazuje, že by drogy skutočne získal v Bratislave a\nnie od obžalovaného\n\n. Povahe drogového obchodu a prvotného kontaktu\n\nmedzi dealerom a pre obžalovaného dovtedy neznámym novým záujemcom o kúpu drogy\nzodpovedal aj spôsob vyjadrovania a obsah komunikácie tak z hľadiska opatrnosti na jednej\nstrane vo vzťahu k pôvodu drogy (neprezradeníe dodávateľa) a na druhej strane z hľadiska\ndôrazu na jej kvalitu odkazom na jej pôvod až od Bratislavy. V tejto súvislosti ani prepis\ntelefonického hovoru s osobou, ktorá použila mobilné tel. č. registrované na osobu\na na ktoré obhajoba poukazovala, sám o sebe nepreukazuje nielen súvislosť s\npôvodom drogy odovzdanej agentovi dňa 27.4.2011, ale ani okolnosť, či išlo o osobu\ntotožnú s osobou, na ktorú bolo registrované telefónne číslo alebo o inú osobu, či osoba\ntelefonovala z Bratislavy alebo z iného miesta, najmä keď obsah komunikácie obžalovaných\na\n\nz 20.4.2011 - prepisy záznamov č. 308, 367, a\n\n24\n\n436 vo vzťahu k tejto osobe, na ktoré už bolo poukázané, svedčí o pôvode drog, ktoré\nkupovali obžalovaní, z Trnavy. Odvolacie námietky obžalovaného\n\nv\n\nuvedených smeroch nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich. Vo\nvzťahu k uvedeným skutkovým zisteniam okresný súd vykonal všetky pre dané závery\nnevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne\nzávery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného.\nOdvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým\nskutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré\npoukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku nielen okresný súd, ale v tomto uznesení aj\nodvolací súd, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú\nobžalovaného\n\nzo spáchania skutku uvedeného vo výroku napadnutého\n\nrozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného\n\nvo vzťahu ku skutkovým\n\nzisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich...“\n17. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako odvolacieho súdu\na argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho\nnázoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Taktiež\nv zmysle judikatúry ESĽP pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť\ni na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko\nz 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59 – 60). Uvedené závery zahŕňajú aj\npožiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09). Dané východiská nachádzajú svoje uplatnenie aj v konaní\nvšeobecných súdov o návrhoch na povolenie obnovy konania.\n18. Okresný súd v rozsudku sp. zn. 8 T 40/2012 z 26. októbra 2012 v podstatnom\nuviedol:\n„V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov\nspôsobom a v rozsahu určenom verejným zasadnutím o predbežnom prejednaní obžaloby\n\n25\n\na v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto\nvykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá\nz procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že predmetné\nskutky sa vo vzťahu k obžalovanému\n\nstali tak, ako sú uvedené vo\n\nvýrokovej časti tohto rozsudku. Predovšetkým výpoveďou obžalovaného\nsvedkov\n\n,\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\nbolo jednoznačne preukázané, že predmetné\n\nskutky sa vo vzťahu k obžalovanému\n\nstali tak, ako sú uvedené\n\nvo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa\nvzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom\nvyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich\nnevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov, najmä\nprepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky a záznamy zo sledovania osôb a vecí\nskutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť,\nže predmetné skutky sa stali a že ich spáchali obžalovaní\n.\n\na\n\nobžalovaní\n\n,\n\n, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť\n,\n\na\n\nsa na hlavnom pojednávaní\n\nv plnom rozsahu doznali k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaný\n, ktorý nie je závislý od žiadnej psychoaktívnej látky, bol v prípravnom konaní\nriadnym spôsobom vypočúvaný k predmetným skutkom v procesnom postavení obvineného,\nv plnom rozsahu sa doznal k spáchaniu predmetných skutkov v rozsahu kladenom mu\nza vinu a tiež popísal konania spoluobžalovaných\na\n\n,\n\nv súvislosti s predajom drog. Obžalovaný\n\nsíce\n\nv prípravnom konaní v rámci svojej prvej výpovede vypovedal úplne rozdielne, teda\npopieral spáchanie predmetnej trestnej činnosti, avšak s poukazom na podrobnosť jeho\nneskoršej výpovede v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, tiež\ns poukazom na logický súlad tejto výpovede s prepismi záznamov telekomunikačnej\nprevádzky a záznamami zo sledovania osôb a vecí súd vyhodnotil prvú výpoveď\nobžalovaného\n\nako účelovú. Obžalovaný\n\nsa bránil\n\ntým, že drogy nepredával, bol len ich konzumentom. Je potrebné uviesť, že svedkovia\na\n\nlen podporili dôkaznú situáciu vo vzťahu k obžalovanému\n\n26\n\n, ale nezoslabili dôkaznú situáciu vo vzťahu k obžalovanému\n. Svedkyňa\n\nako bývalá družka obžalovaného\n\nsa na hlavnom pojednávaní vyjadrila jednak k jej vzťahu\ns obžalovaným\na\n\n, ale aj k vzťahu obžalovaných\n\n, pričom neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by zoslabovali\n\nvierohodnosť usvedčujúcej výpovede obžalovaného\nsvedka\n\n. Samotnú výpoveď\n\nsúd vyhodnotil vo vzťahu k jeho závislosti od omamných látok\n\nv predmetnom období a tiež jeho zaangažovanosti do predmetnej trestnej veci, ako\nnevierohodnú. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebol preukázaný žiadny\nrelevantný motív, či obžalovaného\nobžalovaného\n\nkrivo vypovedať, resp. krivo obviniť\n, či orgánov činných v trestnom konaní manipulovať\n\nprípravné konanie v neprospech obžalovaného\nvyhodnotil výpoveď obžalovaného\n\n. Z týchto dôvodov súd\nako vierohodnú a aj logickú, navyše\n\npodporenú ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne\nbez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie predmetných skutkov\nobžalovanými\na\n\n,\n\n,\n\nv rozsahu kladenom im za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti\n\ntohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto potom súd uznal obžalovaného\nza vinného zo spáchania predmetných skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto\nrozsudku a konanie obžalovaného po právnej stránke vyhodnotil ako obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), c), d), odsek 2 písmeno a),\nc) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, pričom ide\no dokonaný obzvlášť závažný zločin a boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej\npodstaty uvedeného trestného činu. Obžalovaný\n\nako subjekt spĺňa\n\npodmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné\nskutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska\nsubjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný\n\nvo forme\n\npriameho úmyslu - dolus directus. Objektom konania obžalovaného\nbol záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných\na psychotropných látok, jedov a prekurzorov. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka\n\n27\n\nskutkovej podstaty trestného činu, keďže obžalovaný\n\nneoprávnene\n\nprepravoval, zadovažoval a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú\nlátku, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou a už\nbol za taký čin odsúdený.\nPri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu\na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy...“\n19. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd\nodpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď\nna všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nRovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998), vrátane povinnosti súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n20. Inými slovami, z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade\ns vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať\nza rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny), ako aj s čl. 6\n\n28\n\nods. 1 dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru\nracionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci\nústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako\nsprávne zisteného všeobecným súdom.\n21. Všeobecný súd by teda nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty\nmusia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nV prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými\nzisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú,\ntreba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1\nlistiny), ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru. „Je teda nevyhnutné, aby spravodlivé súdne\nrozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu\ndalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému [(II. ÚS 193/06,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 200/09).“. (Ústava Slovenskej republiky, Teória a prax,\nDoc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., 2015, C.H.BECK, s. 865;)].\n22. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí najvyššieho\nsúdu a krajského súdu (vrátane záverov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu) konštatuje, že ako najvyšší súd v dovolacom konaní, tak aj krajský súd\nv odvolacom konaní konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\npodstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné\na ústavne konformné. Obidva súdy vo svojich napadnutých rozhodnutiach primerane\nrozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektovali na sťažovateľom\nvznesené tvrdenia a námietky, ku ktorým v primerane podrobnej svojej argumentácii\nzdôvodnili svoje úvahy opierajúc sa o skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania\na z nich odvodené právne závery. Ústavný súd v tejto súvislosti podčiarkuje, že\n\n29\n\ntrestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa bola vyvodená z celého komplexu dôkazov,\nz ktorých je možné identifikovať myšlienkovú rovinu uváženia všetkých relevantných\nskutočností vo veci konajúcimi súdmi (rozumej tak okresného súdu, ako aj krajského súdu,\npozn.), ktoré predmetné úvahy nie je ústavný súd oprávnený ani zmocnený nahrádzať\nsvojimi vlastnými úvahami. Z komplexu celého radu vykonaných dôkazov navyše\nexplicitne vyplýva, že záver o trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa nebol vo veci\nkonajúcimi súdmi vyslovený len na základe výpovede spoluobžalovaného\n(pozri bod 4.5) a tento dôkaz (v dôsledku využitia jeho práva ako obvineného\nnevypovedať na hlavnom pojednávaní) nebol vykonaný konktradiktórnym spôsobom. Išlo\npredovšetkým o výpoveď svedkov\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n, súd\n\nv ďalšom vychádzal zo zápisníc o vykonaní domovej prehliadky, prehliadky iných\npriestorov, prehliadky tela, o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov\nz odvetví chémie, biológie, toxikológie, fonoskopie, elektrotechniky a psychiatrie, ako aj\nz listinných dôkazov, a to zvukových a obrazových záznamov zo sledovania osôb a vecí,\nz činnosti agenta a o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej činnosti, o ich doslovné\nprepisy a vyhodnotenie. Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na komentované znenie\ndohovoru, v zmysle ktorého „ESLP tradičně uvádí, že k omezení práv obhajoby způsobem,\nkterý se neslučuje s čl. 6, dochází zejména tehdy, pokud se odsoudzení zakládá „výlučně\nnebo v rozhodující (určující) míře … na výpovědích svědka, kterého obžalovaný ve fázi\nvyšetřování ani při jednání před soudem neměl možnost vyslechnout či dát vyslechnout\n[Van Mechcelen a další, § 55, Balšán, § 30]. ESLP rozhodně nepostupuje formalisticky\na nepovažuje za porušení práva na výslech svědka každou nedostatečnou možnost\nvyslechnout jakéhokoli svědka, jehož výpověď byla v řízení před soudem předložena jako\ndůkaz. Díva se na věc spíše materialisticky v tom smyslu, že vždy zkoumá význam\nsporného důkazu pro odsouzení obviněného. V tomto ohledu se jeho přístup významně\nodlišuje od případů, kdy účastníků řízení nebyla v rozporu s principem kontradiktornosti\nvůbec daná možnost seznámit se s nějakým důkazem nebo vyjádřením ostatních účastníků\nřízení … . Z judikatury se podáva, že rozhodující význam předmětné výpovědi pro\nodsoudzení obviněného je nezbytnou podmínkou konstatování porušení čl. 6 odst. 3\npísm. d) EÚLP. Pokud není splněna, tedy pokud na daném důkazu není odsoudzení\n\n30\n\nzaloženo výlučně nebo v rozhodující mířě, vede to zpravidla bez dalšího k zamítnutí\nnámitky porušení čl. 6 odst. 3 písm. d) EÚLP [viz např. Visser proti Nizozemsku, rozsudek,\n14. 2. 2002, č. 26668/95, § 45, a zejména judikatura tam citovaná a dále např. Samoshenkov\na Stropkov proti Rusku, rozsudek, 22. 7. 2010, č. 21731/03 a 1886/04, § 76, Novikas proti\nLitvě, rozsudek, 20. 4. 2010, č. 45756/05, § 34, Carta proti Itálii, § 52, Vella proti Itálii,\nrozhodnutí, 30. 11. 2000, č. 48388/99, Raniolo proti Itálii, rozhodnutí, 21. 3. 2002,\nč. 62676/00, a další]. (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M.: Evropská úmluva\no lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012, s. 817.)“. Vychádzajúc\nz okolností predmetnej veci, predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní\nz 5. septembra 2012 je zrejmé, že sťažovateľ, ako aj jeho obhajkyňa sa vyjadrili k prečítanej\nzápisnici o výpovedi\n\nz prípravného konania, a to v kontexte zvolenej\n\ntaktiky obhajoby. Tento záver sa vzťahuje aj na ďalšie postupom podľa § 268 ods. 2 a § 269\nTrestného poriadku vykonané dôkazy.\nÚstavný súd v ďalšom uvádza, že z komentovaného znenia dohovoru taktiež\nvyplýva, že „Všechny důkazy by měly být v zásadě prováděny za přítomnosti obviněného\npři veřejném jednání za ůčelem jejich kontradiktorního projednání [Barberá, Messegué\na Jabardo proti Španělsku, § 78]. To však neznamená, že výpovědi svědků by měly být –\naby mohly být použity jako důkaz – učiněny při veřejném soudním jednání, použití jako\ndůkazů výpovědí získaných v přípravném řízení není samo o sobě neslučitelné s čl. 6 odst. 3\npísm. d) a čl. 6 odst. 1 EÚLP, a to za předpokladu, že práva obhajoby byla respektována\n[Kostovski proti Nizozemsku, rozsudek pléna, 20. 11. 1989, č. 11454/85, § 41]. (Kmec, J.,\nKosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář.\n1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012, str. 816.)“. V kontexte uvedeného a v konfrontácii\ns obsahom spisu, a to výpovedí tak sťažovateľa, ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní\n1. júna 2011 a 14. decembra 2011, ako aj spoluobvineného\nz 1. júna 2011 a 12. augusta 2011, je zrejmé, že ich výpovede boli protichodné, pričom\nobidvaja neboli v prípravnom konaní konfrontovaní, teda nebol voči nim aplikovaný postup\npodľa § 125 ods. 1 Trestného poriadku. Na druhej strane pri procesnom úkone vykonanom\npri skončení vyšetrovania, a to preštudovaní vyšetrovacieho spisu 17. februára 2012 ani\nsťažovateľ, ani jeho obhajkyňa (v tom čase\n\n) nenavrhli vykonanie\n\n31\n\ntohto dokazovania, teda vykonanie konfrontácie. K tomuto úkonu následne nedošlo ani\nv konaní pred súdom, a to z dôvodu využitia svojho práva podľa § 34 Trestného poriadku\nspoluobvineným\n\n.\n\nS ohľadom\n\nna\n\nuvedené\n\na v konfrontácii\n\ns námietkami sťažovateľa vyplývajúcimi z bodu 4.5 poukazuje ústavný súd na to, že sa tak\nteda stalo v dôsledku spôsobu/vedenia/taktiky obhajoby, k čomu v materiálnom poňatí\npráva na obhajobu prízvukuje, že v prvom rade je všeobecný súd povinný poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, ale na druhej strane nemožno\nbagatelizovať význam, podstatu a zmysel obhajoby, v rámci ktorej sa obvinený obhajuje\nsám alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Ak takéhoto obhajcu má alebo ho musí mať, je\npotom jeho úlohou obhajovať práva obvineného čo najúčinnejším spôsobom, pod ktorým\ntreba bez pochýb rozumieť aj aktívny prístup obhajcu pri obhajovaní jeho záujmov, ako aj\nstarostlivosť obhajcu zameranú na to, aby boli náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré\nvinu obvineného vyvracajú alebo ju zmierňujú [§ 44 ods. 1 Trestného poriadku\n(IV. ÚS 482/2011)]. Spôsob obrany sťažovateľa a taktika jeho obhajoby nemôže byť\nv prípade jej neúspechu pričítaná na vrub súdu, ktorý koná v súlade so zákonom\n(IV. ÚS 217/2013). Naostatok uplatnenie práva na obhajobu oprávnenej osobe nezaručuje\ndosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom\nzákladného práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa\nobvineniu zo spáchania trestného činu (III. ÚS 41/01, III. ÚS 256/03, I. ÚS 140/04).\nTaktiež z komentovaného znenia dohovoru vyplýva, že „Z nezávislosti advokacie na\nstátu vyplýva, že vedení obhajoby je ve své podstatě záležitostí medzi obviněným a jeho\nklientem, ať už mu byl obhájce přidělen v rámci právní pomoci nebo si jej platí klient sám.\nČl. 6 odst. 3 písm. c) nutí příslušné státní orgány zasáhnout pouze tehdy, jestliže nedostatky\nna straně ustanoveného obhájce vyjdou najevo anebo jestliže jsou o nich jakýmkoli jiným\nzpůsobem informovány [Kamasinski proti Rakousku, rozsudek 19. december 1989,\nč. 9783/82, § 65]. Totéž platí i pro obhájce zvoleného obviněným [Imbrioscia, § 41].\n(Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech.\nKomentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012.)“.\n23. Ku skutkovým záverom vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia krajského súdu\n(v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi z napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.),\n\n32\n\ns ktorými sa sťažovateľ nestotožňuje, ústavný súd prízvukuje/dopĺňa, že nie je tzv.\nskutkovým súdom, teda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového\nstavu veci, a taktiež nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku\nsťažovateľa. Teda do právomoci ústavného súdu nepatrí zaoberať sa rozhodnutím o vine\na treste (II. ÚS 31/94) ani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom\ntrestného stíhania a o ktorom sa s konečnou platnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými\nsúdmi (I. ÚS 18/00). Navyše, úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). V naznačenom smere taktiež poukazuje aj na to, že ako\njudikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť\nč. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra ESĽP (napríklad v prípade\nDelcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing)\nv žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým\nspôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho\nprípadu (I. ÚS 26/2014). Pokiaľ teda všeobecné súdy ústavné garancie obsiahnuté najmä\nčl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“\nhodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s ich\nhodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011, III. ÚS 230/2012). V tejto súvislosti\nústavný súd teda akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností,\nna podklade ktorých bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa, ani hodnotiť\na „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť/dôvodnosť, resp. to, či\nsú/nie sú postačujúce k záveru o trestnoprávnej zodpovednosti. Úlohou ústavného súdu ako\nnezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavne kautely postupu orgánov\nverejnej moci a z nich plynúce závery vyjadrené v jednotlivých individuálnych právnych\naktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii\nso skutkovými a právnymi okolnosťami tej-ktorej veci. Úloha ústavného súdu v rámci\nkonkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nespočíva\nv posudzovaní právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu alebo iného\norgánu verejnej moci a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale\nposúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.\n\n33\n\n24. Inými slovami, odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05). Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom ústavnej kontroly vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00), k čomu však v prípade\nsťažovateľa nedošlo. Ústavný súd teda zhodne s ESĽP neskúma, či dôvody uvedené\nv rozhodnutí sú vecne správne (Van de Hurk c. Holandsko z 19. 4. 1994, séria a, č. 229,\n§ 61, správa Európskej komisie pre ľudské práva vo veci Fouquet c. Francúzsko, recueil\nI/1996, s. 29), pretože je vecou ústavnej zodpovednosti celej sústavy všeobecných súdov,\naby chránili zákonnosť spôsobom, ktorý je vecne správny, primerane odôvodnený a nie je\narbitrárny. Všeobecné súdy totiž nie sú zodpovedné len za výklad a aplikáciu zákonov, ale\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd v zmysle čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy (I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n25. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny názor, ako v tejto veci prijal\nnajvyšší súd (resp. v odvolacom konaní krajský súd), nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutí týchto súdov a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právne názory týchto súdov svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012).\nÚstavný súd taktiež poukazuje na právny názor ustálený v jeho doterajšej judikatúre, podľa\nktorého právo na spravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným\nsúdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07). Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom,\naby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako\nzákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod\nzasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv\n(I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n\n34\n\n26. K námietke sťažovateľa o nedostatočnom ustálení priebehu skutku a jeho\nvyjadrením v skutkovej vete trestného činu kladeného sťažovateľovi za vinu (bod 4.2)\nústavný súd poukazuje v prvom rade na to, že Trestný zákon, resp. trestnoprocesné predpisy\nexplicitne nedefinujú právny pojem skutku, ale jeho vymedzenie ponechávajú právnej teórii\na praxi. Fundamentálnou podstatou pojmového vymedzenia skutku by však mala byť\nvo všeobecnom poňatí kauzalita konania páchateľa (prejavy vôle páchateľa v jeho konaní)\ns následkom relevantným pre trestné právo/predpokladaný trestným právom, ktorý bol\ntýmto konaním páchateľa spôsobený/nastolený, t. j. bez konania páchateľa by k následku\nnemohlo dôjsť tým spôsobom, akým k nemu došlo. V naznačenom smere ústavný súd napr.\nvo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 60/00 skonštatoval pri pojme skutok, že ide\no kategóriu procesnoprávnu, pričom „totožnosť stíhaného skutku je zachovaná, pokiaľ je\naspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť následku“. Podobne v rozhodnutí\nsp. zn. III. ÚS 194/06 ústavný súd uviedol, že „z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že\no totožný skutok ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje konanie aspoň s časťou\nkonania, pre ktorý je trestné konanie vedené. Podstata skutku je v zmysle všeobecných\nzásad Trestného poriadku určovaná existenciou určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok\nporušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Z týchto\ndôvodov zostáva totožnosť skutku zachovaná, ak bude aspoň sčasti zachovaná totožnosť\nkonania alebo následku“. Prihliadajúc na uvedené východiská posudzoval ústavný súd aj\ntotožnosť skutku v sťažovateľovej trestnej veci, pričom nenaplnenie uvedených východísk\nnezistil.\n27. Ústavný súd ďalej konštatuje, že obsah napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\nktorý v rámci svojej argumentácie odpovedá na východiskové v odvolaní uplatnené\nnámietky sťažovateľa a obsahuje primerané a presvedčivé odôvodnenie svojich záverov, pre\nktoré potvrdil odsúdenie sťažovateľa, resp. jeho uznanie za vinného zo spáchania trestného\nčinu, z ktorého bol obžalovaný, pri zachovaní všetkých základných zásad trestného konania,\nnesignalizuje porušenie relevantných obsahových zložiek základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny), resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na nich nadväzujúcich práv, čo\nsvojou intenzitou nemôžu narušiť ani dodatočne (v sťažnosti) prednesené tvrdenia\n\n35\n\no nedodržaní niektorých (svojou povahou viac formálnych ako obsahových) procesných\npodmienok pri vykonávaní niektorých dôkazov. V zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP\nv prípadoch namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa úloha súdu\nsústreďuje na zistenie, či konanie ako celok vrátane dokazovania (spôsobu vykonania\ndôkazov) malo spravodlivý charakter [(napr. rozsudok vo veci Van Mechelen a iní proti\nHolandsku z 23. 4. 1997, § 49, § 50; rozsudok A. M. proti Taliansku zo 14. 12. 1999, § 23,\n§ 24, Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok zo 4. 6. 2002), rovnako tak aj podľa\njudikatúry ústavného súdu (I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03)], k čomu sa ústavný súd prikláňa po\nkomplexnom zhodnotení postupu vo veci konajúcich súdov (vrátane námietok sťažovateľa\nvyplývajúcich z bodu 4.2). Ústavný súd pripomína, že nie je osobitnou preskúmavacou\ninštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov. Medzi prioritné úlohy ústavného\nsúdu nepatrí kontrola rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska zákonnosti a správnosti ich\npostupov, ale posudzovanie konformity týchto postupov s ústavou, prípadne medzinárodnou\nzmluvou ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom. Kritériom\nrozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté\ndo ústavou alebo medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,\na v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne\nviedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľa\n(II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 24/07, III. ÚS 217/09,\nIII. ÚS 522/2011).\n28. Ústavný súd považuje aj ďalšiu námietku sťažovateľa (pozri bod 3.1)\no nesprávnom\n\npostupe\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorý\n\nmal\n\nopomenúť\n\nrozdiel\n\nmedzi\n\npojmami „odmietnutie“ a „zamietnutie“, opierajúcu sa o nález ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 336/2012 za dôvodnú. Označený nález totiž vychádza z uznesenia\nústavného súdu o zjednotení odchylných právnych názorov č. k. PLz. ÚS 3/2014-24\nz 22. októbra 2014, ktoré odmieta aplikovateľnosť analogického použitia § 372 ods. 2\nTrestného poriadku vylučujúceho možnosť opätovného podania dovolania, ktoré bolo\npredtým zamietnuté na prípady odmietnutia skôr podaného dovolania. V danom prípade\nvšak najvyšší súd neodmietol dovolanie bez jeho meritórneho preskúmania podľa § 382\npísm. f) Trestného poriadku, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\n\n36\n\nprípustné, ale z dôvodu podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože považoval\nza zrejmé, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. Postup,\nktorý najvyšší súd zvolil, t. j. odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku, je v súlade s procesnoprávnou úpravou, ktorá v prípade, že najvyšší súd nezistí\nexistenciu žiadneho dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku, umožňuje mu\nbez nariadenia verejného zasadnutia dovolanie odmietnuť. Pre ústavnú konformnosť\nnapadnutého rozhodnutia s obsahom sťažovateľom označených práv tak postačuje, že bolo\nvydané na základe konkrétnych zákonných ustanovení Trestného poriadku a spôsobom\ntýmito ustanoveniami predpokladaným, pričom obsahuje primerané odôvodnenie bez\nlogických rozporov použitej právnej argumentácie.\n29. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd odmieta sťažnosť sťažovateľa v tejto\njej časti pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s právami podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 50\nods. 3 ústavy, čl. 37 ods. 3 a čl. 40 ods. 3 listiny a čl. 6 ods. 3 písm. a), d) a čl. 13 dohovoru\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n30. K ďalším námietkam sťažovateľa týkajúcich sa postupu orgánov činných\nv trestnom konaní v rámci prípravného konania (pozri body 4.1, 4.3 a 4.4) poukazuje\npredovšetkým na znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť\nmožno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia\nalebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie\nzákladného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom\nsúde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).\nZ uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať\nza časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd\n(III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03). V naznačenom smere vnímal ústavný súd aj argumentáciu\nsťažovateľa vyjadrenú v bodoch 4.1, 4.3 a 4.4 tohto rozhodnutia, ktorou sa z dôvodu\noneskorenosti jej uplatnenia nemohol zaoberať, v dôsledku čoho odmieta sťažovateľom\npodanú sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\n\n37\n\noneskorenosti vrátane sťažovateľom označených práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 a 2\nústavy, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 listiny a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.\n31. Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k ďalším ním označeným právam zaručeným\nčl. 17 ods. 1 až 3 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 8 ods. 1 až 3 a čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 2 dohovoru odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neidentifikovania/nevyslovenia porušenia práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. K právam podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru\n(napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 32/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02,\nIV. ÚS 37/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04,\nIV. ÚS 102/05), v zmysle ktorej sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nposkytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany\nporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade\nvšeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla,\nuž nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva/práv, ústavný súd\nsťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02). Inými\nslovami, ústavný súd poskytuje ochranu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj podľa\nčl. 38 ods. 2 listiny) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto\nochrany porušenie základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza\n(I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, I. ÚS 22/01, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Uvedený právny\nnázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Miroslav Mazurek proti\nSlovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n32. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal aj porušenie čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nUstanovenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy patria medzi základné interpretačné pravidlá\ntvorby a aplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky vyjadrujúce princíp právneho\nštátu a princíp právnej istoty, ako aj viazanosť štátnych orgánov konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené základné,\nresp. všeobecné pravidlá a zásady nemajú charakter samostatne uplatňovaného práva.\n\n38\n\nIch porušenie možno namietať len súčasne s ochranou konkrétnych základných práv\na slobôd zaručených ústavou (resp. medzinárodnou zmluvou). Keďže v posudzovanej veci\nnebolo zistené porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými rozhodnutiami najvyššieho a krajského súdu, nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu týchto základných interpretačných, resp. aplikačných pravidiel. Sťažnosť\nsťažovateľa v tejto jej časti ústavný súd odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n33. Na podklade uvedených záverov ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú\nsťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n39", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "odvolanie-odvolacie konanie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2012 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195"}, {"guid": "ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 230/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 230/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec"}, {"guid": "ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 217/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 194/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/06 z 13. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-13", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9660d259-72dd-4416-8607-0790e8f88e0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2"}, {"guid": "ussr:7e2a665d-a450-4718-9ba6-7c485a1718e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1"}, {"guid": "ussr:dbee7ee1-1841-4c70-b74e-aba6b6c51079", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.555.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.555.2021.1"}, {"guid": "4ab61f52-5659-4918-88e0-032ca9eb08f4:93fa1a9c-a8d2-4329-bb92-59d116cc845c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222011169.7", "spisova_znacka": "6To/115/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/115/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222011169.7"}]}