{"guid": "ussr:a3d2279e-4249-4c51-8e75-c4d39d4432f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 524/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3d2279e-4249-4c51-8e75-c4d39d4432f1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 524/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o.,\nKadnárova 83, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu\nvlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 Co 445/09 z 15. júna\n2010 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 511/2015\nz 28. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nKonanie o sťažnosti\n\nzastavuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\n\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n10 Co 445/09 z 15. júna 2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Cdo 511/2015 z 28. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 10. októbra 1997\nOkresnému súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sa právny predchodca (ďalej\nlen „žalobca“) súčasných žalobcov domáhal proti sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade\n(ďalšími žalovanými boli\n\na\n\nk nehnuteľnostiam – pozemkom v katastrálnom území\n\n) určenia vlastníckeho práva\n(ďalej len „sporné\n\nnehnuteľnosti“), ktoré mali byť podľa žalobcu skonfiškované jeho právnej predchodkyni\n, zomrelej\n\n(ďalej len „právna predchodkyňa“). Dôvodom\n\npodania žaloby bola skutočnosť, že nebohej\n\nmal svedčiť zápis\n\nv pozemkovoknižnej vložke a všetky ďalšie úkony, teda pridelenie sporných nehnuteľností\nprídelovou listinou štátom inej osobe, ako aj následné prevody vlastníckeho práva sú\nneplatné.\n3. Vo veci viackrát rozhodol okresný súd tak, že žalobu zamietol. Krajský súd po\npodaných odvolaniach rozsudky súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV poradí tretím meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 9. októbra 2009 bolo žalobe\nvyhovené a určené, že do dedičstva po nebohej\n\npatria sporné\n\nnehnuteľnosti. Na základe odvolania sťažovateľky a ostatných žalovaných krajský súd\nrozsudkom z 15. júna 2010 de facto potvrdil rozsudok okresného súdu, keďže len opravil\nvýrokovú vetu ďalším výrokom, ktorým pripustil podanie dovolania v tejto veci. O dovolaní\nrozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 63/2011 z 27. marca 2013 tak, že dovolanie\nzamietol. Ústavnosť predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu bola predmetom\nposudzovania v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom, ktorý nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 2/2015 zo 16. júla 2015 konštatoval, že označené práva žalovaných (totožné\ns právami uvedenými v tejto sťažnosti) boli porušené, a vec vrátil najvyššiemu súdu na\n2\n\nďalšie konanie. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí zaviazal najvyšší súd, aby sa zaoberal\notázkami nastolenými žalovanými už pri podaní dovolania a na tieto im poskytol\nvyčerpávajúcu odpoveď pre zachovanie zmyslu súdnej ochrany. Rozsudkom najvyššieho\nsúdu z 28. júna 2017 bolo dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu opakovane\nzamietnuté.\n4. Žalovaní (teda aj sťažovateľka) v podanom dovolaní namietali nesprávny právny\nzáver najvyššieho súdu k vydržaniu a poukazovali na skutočnosť, že rozsudok krajského\nsúdu je v rozpore s princípmi ochrany vlastníctva a dobrej viery.\n5. K samotnému procesu pri prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam\nsťažovateľka v sťažnosti uviedla, že tieto boli výmerom o prídele v roku 1953 pridelené do\nvlastníctva\nv roku 1968 predal\n\n, ktorá ich predala p.\na\n\n, ktorý ich\n, t. j. právnym predchodcom\n\n(rodičom) žalovaných, ktorí ich po rodičoch zdedili v roku 1994. Právny predchodca\nžalobcov podal žalobu v roku 1997, teda žalovaným svedčila nepretržitosť dobromyseľnej\ndržby od roku 1953 do roku 1997. Napriek uvedenému krajský súd dospel k právnemu\nzáveru, že k vydržaniu nedošlo. Otázku vydržania neriešil najvyšší súd ani v rozsudku\nsp. zn. 5 Cdo 63/2011 z 27. marca 2013 (zrušený nálezom ústavného súdu), ani v rozsudku\nsp. zn. 5 Cdo 511/2015, ktorý je namietaný v tejto sťažnosti. Uvedené podľa názoru\nsťažovateľky robí napadnuté rozhodnutia arbitrárnymi, keďže výklad právnych predpisov\nvšeobecných súdov je v rozpore s ich významom, ale aj nepreskúmateľným, pretože\nnajvyšší súd nezaujal stanovisko k dovolacej námietke vydržania vlastníckeho práva.\nOdvolací súd podľa sťažovateľky najmä neodpovedal na otázku, prečo poskytol ochranu\nžalobcom a ich právnym predchodcom, ktorí sporné nehnuteľnosti od roku 1953 neužívali\na svojho práva sa začali domáhať až v roku 1997, teda po 44 rokoch. Toto pochybenie\nneodstránil ani najvyšší súd.\n6. Sťažovateľka poukázala na závery súdnej praxe (najmä českej) a odbornej\nliteratúry, ktorá právnu otázku započítania držby už riešila, a to opačným spôsobom, než\nk akému dospel odvolací súd. Sťažovateľke je tiež známe, že ústavný súd v roku 2008\njudikoval oprávnenie všeobecných súdov odkloniť sa v rozhodovacej činnosti od písaného\n3\n\npráva, ak sa tým môže lepšie vyhovieť duchu zákona a dosiahnuť spravodlivosť. Nie je však\nspravodlivé túto úvahu aplikovať v prípade, ak jej výsledkom má byť popretie významu\nvydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru sťažovateľky je „celkom\nneobhájiteľná argumentácia odvolacieho súdu, ktorá de facto vylučuje možnosť\nnadobudnúť vlastnícke právo vydržaním práve tým, že požaduje, aby 10 ročná doba začala\nplynúť až po účinnosti novely občianskeho zákonníka, teda po 1.1.1992 a nezapočítava\ndobu dobromyseľnej držby pred daným dátumom. Práve vyriešenie uvedeného je zásadnou\notázkou pre rozhodnutie vo veci, ak by žalovaným svedčilo vlastnícke právo cez inštitút\nvydržania.“.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že k pochybeniu všeobecných súdov pri\nrozhodovaní v jej právnej veci došlo pri zodpovedaní dvoch otázok:\n«a) prečo nepriznať dobromyseľnú držbu\n\n, ktorej štát pridelil\n\npozemky v roku 1953 a až do prijatia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ktorý\nnepoznal inštitút vydržania) tieto užívala ako vlastné. Samotná skutočnosť, že mala bývať, či\nskôr zomrieť v inej obci (Hlohovci) predsa neodôvodňuje názor prijatý odvolacím súdom, že\npozemky neužívala a že nebola dobromyseľná. Aj keď súdna prax zaujala stanovisko, že\ndobromyseľnosť treba vykladať zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu (objektívny prístup)\na nie subjektívne, či sa daná osoba mohla cítiť dobromyseľná, v prípade osoby, ktorej štát\npridelí pozemky prídelovou listinou, v ktorej sa priamo spomína, že táto listina je dokladom\npotvrdzujúcim nadobudnutie vlastníckeho práva ťažko možno dať na ťarchu prídelcu, že či\nsi preveroval v roku 1953, či štát bol oprávnený v tom čase pozemok prideliť alebo nie.\nOdlišná je situácia u osôb, ktoré si napríklad nenechali zmluvu registrovať na štátnom\nnotárstve, aj keď to bolo potrebné, kde súdna prax hovorí, že s ohľadom na okolnosti\nprípadu síce mohli byť subjektívne presvedčený, že sa stali vlastníkmi, no nie „so zreteľom\nna všetky okolnosti prípadu“. V prípade pani\n\ntejto ale celkom zjavne svedčí\n\nnadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. „O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde\ndržiteľ drž i vec v omyle, že mu vec patri a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.\nOspravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval\ns obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu\nod každého požadovať“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/30/2010 z 1.3.2011).\n4\n\nb) prečo žalovaným okrem doby dobromyseľnej držby nezapočítať aj dobu pred\nprijatím novely Občianskeho zákonníka novelou č. 509/1991 Zb. (účinnej od 1.1.1992), čím\nby celková doba dobromyseľnosti jednoznačne presiahla požadovanú dobu 10tich rokov.\nOdvolací súd na strane 15 rozsudku v odôvodnení uvádza argumentáciu, prečo sa\nžalovaným nezapočítava doba držby sporných nehnuteľnosti pred prijatím novely\nč. 509/1991 Zb., teda pred 1.1.1992 Máme za to, že odvolací súd tu odlišne od všeobecne\nakceptovanej súdnej praxe pristupuje k započítaniu doby držby právneho predchodcu.\nMáme za to, že prijatím novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991, účinnej od 1.1.1992 sa\numožnilo vydržanie pozemku najskôr týmto dňom a nie až uplynutím 10 rokov, teda dňom\n1.1.2002. Takémuto výkladu svedči aj znenie § 134 Občianskeho zákonníka, že „do doby\npodľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny\npredchodca.“\nAk teda právny predchodcovia žalovaných mali sporné nehnuteľnosti v oprávnenej\ndržbe pred 1.1.1992 po dobu aspoň 10 rokov, dňom 1.1.1992 tie nadobudli do vlastníctva\ninštitútom vydržania oni, resp. ich právni nástupcovia.\nKrajský súd sa pri posudzovaní otázky vydržania odchýlil od judikatúry súdov,\nvrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenia Najvyššieho súdu\nz 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010...»\n8. Sťažovateľka ďalej namietala, že ďalším nedostatkom rozsudku najvyššieho súdu\nje nevysporiadanie sa aj s otázkou ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, oproti ktorému\nstojí zásada nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. V tejto súvislosti\nsťažovateľka poukázala na právne závery ústavného súdu uvedené v náleze sp. zn.\nI. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, ako aj skutkové okolnosti danej veci, keď žalovaní\nnadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ako v poradí štvrtí nadobúdatelia,\npričom nemohli žiadnym spôsobom vedieť, že pred 50 rokmi došlo k neplatnému prevodu\nvlastníctva, a preto je nedôvodné pochybovať, že boli nedobromyseľní pri nadobúdaní\na držbe vlastníctva. Právo na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa sa malo uplatniť o to\nviac, že k nemu došlo štyrikrát. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu základného práva na\nochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n\n5\n\n9. Sťažovateľka poukázala aj na záväznosť nálezu ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 2/2015 zo 16. júla 2015, v ktorom uložil najvyššiemu súdu, aby na otázky položené\nsťažovateľmi podal vysvetlenie a súčasne mu otvoril možnosť, aby sa vysporiadal\ns namietanou ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku túto povinnosť nerešpektoval a zaoberal sa bližšie iba otázkou\nnaliehavého právneho záujmu žalobcov. V súvislosti s ostatnými položenými otázkami\nv dovolaní len poukázal na závery krajského súdu, s ktorými sa stotožnil. Uvedené\nnerešpektovanie povinnosti uloženej nálezom ústavného súdu zakladá podľa názoru\nsťažovateľky nepreskúmateľnosť rozsudku najvyššieho súdu, a teda aj porušenie práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie\nkonanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a na\nsúdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práva základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1. Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 511/2015\nz 28. júna 2015 (správne 28. júna 2017, pozn. ) a rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 10 Co/445/2009 z 15. 06. 2010 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 511/2015 z 28. júna\n2015 (správne 28. júna 2017, pozn.) a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n10 Co/445/2009 z 15. 06. 2010 zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Trnave sú povinní uhradiť\nsťažovateľke trovy konania, každý v 1/2-ici.“\nII.\n11. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 19. októbra 2017 podanie, v ktorom\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že svoju sťažnosť doručenú\nústavnému súdu berie späť v plnom rozsahu, pretože rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n6\n\n5 Cdo 511/2015 z 28. júna 2017 jej bol riadne doručený 16. októbra 2017, a preto podá\nústavnému súdu novú sťažnosť. Sťažovateľa navrhla, aby ústavný súd v súlade s § 54\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konanie zastavil.\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n14. Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,\nústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa\nnepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu\nalebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo\nslobody sťažovateľa.\n15. Z citovaného ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon\no ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť okrem iného rozhodnúť, že záujem\nna ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa\nvziať svoju sťažnosť späť (porov. II. ÚS 38/96 , II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že\nspäťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil\nk materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri\nprerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či\n\n7\n\nzastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným\nspôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n16. V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti\nnebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľky\na že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-späťvzatie", "dovolanie-prípustnosť", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:3b073348-1c44-4028-b42d-ae957940a25b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2015 z 16. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1"}, {"guid": "ussr:cbd55153-18ec-4ad7-808b-e43ccb18b6e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbd55153-18ec-4ad7-808b-e43ccb18b6e7"}, {"guid": "ussr:c87bfc4e-79f3-4a64-aa26-7b7e33c88cd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/96 z 13. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c87bfc4e-79f3-4a64-aa26-7b7e33c88cd8"}], "citovane_v": []}