{"guid": "ussr:86333003-96f9-4c70-bc35-792da24c9b9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2017 z 9. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2017, sp. zn. I. ÚS 497/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/86333003-96f9-4c70-bc35-792da24c9b9c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 497/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Eduardom Šoškom,\n\nDaniela Dlabača 21, Žilina, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 14 Co 312/2016 z 13. júna 2016 a uznesením Okresného súdu Ružomberok\nč. k. 4 C 33/2006-1004 z 8. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\n,\n\n,\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n\n14. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 312/2016 z 13. júna 2016 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 4 C 33/2006-1004 z 8. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia sú\nžalovanými v konaní vedenom na okresnom súde, ktoré sa týka určenia práva vydržaním\na zriadením vecného bremena a nariadenia predbežného opatrenia. Sťažovatelia sú\nspoluvlastníkmi pozemkov, cez ktoré žalobcovia žiadajú o právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu spočívajúce v prechádzaní, a to pešo, detským kočíkom, bicyklami, príručnými\nvozíkmi, jednostopovými a osobnými motorovými vozidlami, traktormi, nákladnými\nvozidlami, a to v časti nevyhnutne potrebnej na realizáciu tohto práva. Uznesením\nokresného súdu bolo vyhovené návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia. Proti\nuvedenému uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že\nuznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.\n3. Sťažovatelia považujú napadnuté uznesenia za nesprávne z dôvodu, že všeobecné\nsúdy svojím postupom odopreli poskytnúť právnu ochranu sťažovateľom a rozhodli tak bez\nzákonného dôvodu. V prvom rade namietali chybu pri doručovaní uznesenia okresného\nsúdu, ktoré doručili\n\n, pričom splnomocneným zástupcom\n\nsťažovateľov v predmetnom konaní bol\n\nako žalovaný v 1. rade. Napriek\n\ntomu okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom\nuznesení, pričom evidentne na to neboli splnené zákonné podmienky.\n4. Napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu\nzákladných práv a slobôd sťažovateľov aj tým, že uznesenie okresného súdu bolo doručené\nsťažovateľom bez návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vo veci taktiež rozhodla\n2\n\nsudkyňa okresného súdu, voči ktorej majú sťažovatelia dôvodnú pochybnosť, že je zaujatá,\npretože žalobca v 1. rade je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín a stretáva sa v rámci\nsvojich pracovných povinností so sudkyňou rozhodujúcou vo veci samej. Ďalej namietali\nidentický petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia so žalobným petitom, a preto\nsúd nariadením predbežného opatrenia prekročil nutnú mieru prejudikovania výsledku\nkonania vo veci samej.\n5. Sťažovatelia spochybňujú aj právomoc okresného súdu na vydanie predbežného\nopatrenia, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky.\nJeden z výrokov predbežného opatrenia sa vzťahuje na povinnosť strpieť prechod osobou,\nktorá je synom žalobcov, ale nie je účastníkom konania. Žalobcovia nepredložili okresnému\nsúdu žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňujúcu\nnariadenie predbežného opatrenia. Sťažovatelia takmer identicky ako v odvolaní proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu, aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uviedli,\nže napadnuté uznesenie okresného súdu je nezákonné, lebo v konaní došlo k vadám podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\núčinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f)\nOSP. Taktiež považujú obmedzenia, ktoré musia strpieť, za neprimerané vo vzťahu\nk zabezpečovanému nároku, preto ho považujú za neprimeraný a neodôvodnený. Predbežné\nopatrenie považujú za materiálne nevykonateľné, pretože ukladá povinnosti sťažovateľom,\npričom spoluvlastníkom je aj ďalšia osoba, ktorá síce bola žalovaná, ale nebola jej\nvo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia uložená žiadna povinnosť.\nUznesenie okresného súdu podľa sťažovateľov vybočuje z doterajšej rozhodovacej činnosti\nokresného súdu a ostatných súdov a je celkom zjavne arbitrárne, čím došlo k porušeniu nimi\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru.\n6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nrozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na súdnu ochranu na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a uznesením okresného súdu.\n3\n\nSúčasne navrhujú, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského\nsúdu, vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n8. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,\naby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom.\n4\n\nII.A\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\n10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že okresný súd napadnutým\nuznesením o nariadení predbežného opatrenia porušil ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Ak sťažovatelia mali v minulosti možnosť domáhať sa ochrany svojich\noznačených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať\no ich sťažnosti. V danom prípade sa sťažovatelia mali možnosť obrátiť odvolaním podľa\n§ 201 a nasl. OSP proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na príslušný krajský súd, čo\nv danom prípade aj využili a o ich odvolaní rozhodol uznesením krajský súd 13. júna 2016.\nNedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1) a ústavný\nsúd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý sa\nvzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych\nprostriedkov ochrany označených práv sťažovateľov.\n12. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že na konanie\no sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného\nsúdu, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť v tejto časti pre nedostatok právomoci\nodmietol.\nII.B\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\n5\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02).\n14. Sťažovatelia svojou v podstate totožnou argumentáciou, ktorú uviedli v odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu, spochybňujú aj napadnuté uznesenie krajského súdu,\nktorým nevyhovel ich odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu a potvrdil jeho vecnú\nsprávnosť, čím mal porušiť dotknuté práva sťažovateľov, pretože ho považujú za nezákonné\na arbitrárne z dôvodu ignorovania odvolacích dôvodov.\n15. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie\nsú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nsamotným rozhodovaním alebo v konaniach, ktoré im predchádzali, došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). Ústavný súd, pokiaľ ide o veci patriace do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nie je ani\nsúčasťou sústavy všeobecných súdov, ktorú završuje najvyšší súd (mutatis mutandis\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n6\n\n16. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom\nprerokovaní\n\nsťažnosti,\n\nktorou\n\nsťažovatelia\n\nnamietali\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nústavou\n\na dohovorom garantovaných práv napadnutým uznesením krajského súdu. Úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia všeobecného súdu a sťažovateľmi označeným základným právom\npodľa ústavy a právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po\neventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na\nvyslovenie ich porušenia.\n17. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel\nk záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje\njeho argumentácia. V odôvodnení krajský súd (v podstatnom vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľov) uviedol:\n„... Okresný súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne argumentačne presvedčivo\nzdôvodnil a to vo vzťahu ku každému výroku uznesenia osobitne. Nad rámec odôvodnenia\nuznesenia okresného súdu preto odvolací súd už nepovažuje za potrebné a nevyhnutné\nuvádzať ďalšie zásadnejšie skutočnosti práve s poukazom na presvedčivé a vyčerpávajúce\nodôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolací súd sa preto zameral na dôvodnosť\nodvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní odporcov.\nPreskúmaním obsahu spisu odvolací súd vyhodnocuje ako opodstatnený argument\nobsiahnutý v odvolaní týkajúci sa nesprávneho procesného postupu okresného súdu\nnasledujúceho po vydaní uznesenia o predbežnom opatrení a spočívajúci v nesprávnom\ndoručovaní uznesenia splnomocnenému zástupcovi odporcov v 2., 4. a 5. rade. Okresný súd\nadministratívne pochybil, keď uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručoval\nodporcovi 4/, ktorý však je v konaní zastúpený splnomocneným odporcom 1/, pričom\nv dôsledku tohto postupu okresného súdu možno konštatovať, že pred podaním odvolania\nnebolo uznesenie okresného súdu riadne doručené odporcom v 1., v 2. a v 5. rade. Napriek\ntejto skutočnosti však odvolanie podal odporca 1/, konajúci sám za seba a súčasne ako\nsplnomocnený zástupca odporcov v 2., v 4. a 5. rade. Odvolací súd však v súvislosti\ns nesprávnym postupom okresného súdu v dôsledku administratívnej chyby pri doručovaní\n7\n\nuznesenia okresného súdu konštatuje, že tento nedostatok v procesnom postupe súdu bol už\nv čase pred rozhodovaním odvolacieho súdu a v čase pred predložením spisu odvolaciemu\nsúdu konvalidovaný následným procesným postupom okresného súdu, ktorý po zistení\nadministratívneho pochybenia uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného\nopatrenia, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia spolu s prílohami, riadne\na preukázateľne dňa 27. 5. 2016 doručil odporcovi 1/, konajúcemu sám za seba a súčasne\nako splnomocnenému zástupcovi odporcov v 2., 4. a 5. rade.\nPokiaľ odporcovia v odvolaní namietali zaujatosť zákonnej sudkyne s poukazom na\njej možný pomer k veci a k účastníkovi konania vzhľadom na jej kolegiálny vzťah\nk navrhovateľovi 1/, ktorý u odporcov vzbudzuje pochybnosť o jej nezaujatosti, nakoľko\nnavrhovateľ 1/ je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín a pravidelne sa zúčastňuje na\ngrémiách a stretnutiach sudcov v rámci Žilinského samosprávneho kraja, kde má možnosť\nosloviť a kontaktovať zákonnú sudkyňu ohľadom prejednávanej veci, odvolací súd sa\npredmetnou námietkou zaujatosti s poukazom na ustanovenie § 15a ods. 4 O. s. p. osobitne\nnezaoberal. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia na opakované námietky\nzaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený\nsúd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odvolací súd poznamenáva,\nže o námietke zaujatosti odporcov z totožného dôvodu už bolo Krajským súdom v Banskej\nBystrici, ako súdom nadriadeným, rozhodované uznesením č. k. 12 NcC/19/2013-828\nzo dňa 28. 8. 2013, pričom nadriadený súd námietku zaujatosti vyhodnotil ako nedôvodnú\na zákonnú sudkyňu v prejednávanej veci z rozhodovania nevylúčil.\nPokiaľ odporcovia namietajú 1. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil\nodporcom povinnosť strpieť prechod tretej osobe - synovi navrhovateľa 1/ maloletému\na to pešo po časti spornej nehnuteľnosti vymedzenej geometrickým\nplánom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uznesenia okresného súdu, odvolací súd\npoznamenáva, že nakoľko vo veci samej sa navrhovatelia domáhajú deklarovania existencie\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzťahujúcemu sa k nehnuteľnosti - teda in rem\na nie in personám, vo vzťahu ku konkrétnym osobám, je zrejmé, že meritórne rozhodnutie\nvo veci samej bude mať dopad nielen na vlastníkov nehnuteľnosti v prospech ktorý bude\nvecné bremeno deklarované, ale deklarované právo bude mať dopad aj na rodinných\n8\n\npríslušníkov obývajúcich nehnuteľnosť vo vzťahu ku ktorej by malo byť rozhodnutím súdu\ndeklarované právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odvolací súd sa stotožňuje\ns argumentom, že hoci maloletý\n\nvzhľadom na predmet konania nie je jeho\n\núčastníkom, keďže mu nesvedčí vecná legitimácia, predbežným opatrením možno poskytnúť\nochranu práva uložením povinnosti účastníkovi konania aj vo vzťahu k osobe, ktorá\npriamym účastníkom konania nie je, ale ktorej, v prípade vecnej dôvodnosti žaloby vo veci\nsamej, prislúchajú práva odvodené od práv účastníkov konania.\nNie je opodstatnený ani argument odvolateľov, že petity návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia sú vo svojich dôsledkoch totožné s petitmi návrhu vo veci samej.\nPorovnaním oboch procesných podaní navrhovateľov je zrejmý a zjavný rozdiel jednak\nv rozsahu a miere intenzity navrhovanej ochrany subjektívneho práva, no predovšetkým je\nzrejmý rozdiel predmetu predbežného opatrenia a právneho a skutkového základu merita\nvo veci samej.\nOdvolací súd sa taktiež nestotožňuje s námietkou odporcov ohľadne údajnej\nnevykonateľnosti nariadeného predbežného opatrenia z dôvodu, že nebolo nariadené\nvo vzťahu ku všetkým pasívne legitimovaným účastníkom konania. Vzhľadom na charakter\na sledovaný účel inštitútu predbežného opatrenia - ktorým je dočasne upraviť pomery medzi\núčastníkmi konania do meritórneho rozhodnutia súdu avšak za predpokladu, ak si takúto\ndočasnú úpravu pomerov vyžiada naliehavosť a potreba úpravy pomerov vzhľadom na\nexistenciu konkrétnych okolností, nie je vylúčená situácia, že takáto potreba a neodkladnosť\npotreby upraviť dočasne určité práva a povinnosti vystane len vo vzťahu k niektorým\nz viacerých účastníkov konania. Nariadené predbežné opatrenie sa preto nemusí\nnevyhnutne vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorým vo veci samej svedčí či už\naktívna alebo pasívna legitimácia, pokiaľ sa dôvody a naliehavosť potreby nariadiť\npredbežne určité práva a povinnosti na všetkých účastníkov konania nevzťahujú. Nebolo\nv konaní preukázané, že by konaním odporcu v 3. rade bolo zasahované do práv\nnavrhovateľov, ktorých výkonu sa nariadené predbežné opatrenie týka, nebol tak preto ani\ndaný zákonný dôvod nariadiť predbežné opatrenie aj vo vzťahu k tomuto odporcovi a táto\nskutočnosť nespôsobuje nevykonateľnosť nariadeného predbežného opatrenia...\n\n9\n\n... Nariadené predbežné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný\nzásah do výkonu práv odporcov a požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov\núčastníkov tak zostáva zachovaná.“\n18. Predmetné uznesenie krajského súdu aj v spojení s uznesením okresného súdu,\ns ktorým sa krajský súd ako s vecne správnym a zákonným stotožnil, obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli\nsvojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím jeho podstaty\na zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom všeobecného súdu nestotožňujú,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať\ns procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa\nzaoberal námietkami sťažovateľov v rozsahu, v ktorom dostali odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05) a také rozhodnutie možno považovať za ústavne konformné. Ústavný súd\nv okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu bolo svojvoľné alebo\n10\n\nv zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a v rozpore s platnou právnou\núpravou. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní.\n20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je jedným\nzo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má\nza cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím\nkonania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak\nznamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi a už vôbec\nnemôže ísť o prejudikovanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Naopak, predbežným\nopatrením sa iba zaisťuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať reálny\nvýznam. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých\nsa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\nOsvedčenie zákonných predpokladov pre potreby nariadenia predbežného opatrenia však\nnemožno zamieňať s požiadavkou preukázania rozhodujúcich skutočností, tak ako to je pri\nrozhodovaní vo veci samej. Cieľom predbežného opatrenia je urýchlene vyriešiť situáciu,\nkeď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj z tohto dôvodu zákonodarca upustil\nod požiadavky osobitného odôvodňovania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia\n(§ 76 ods. 4 OSP), ak súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu\nvyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\n21. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd\nje však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou\nvšeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne I. ÚS 46/00,\nIII. ÚS 409/2015). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nje garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Ochrana účastníka konania, voči ktorému\n11\n\nvýrok uznesenia o nariadení predbežného opatrenia smeruje, však nesmie prekročiť\nintenzitu, ktorá by prakticky znemožnila dosiahnutie oprávnených záujmov druhého\núčastníka konania. Nariadenie predbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby\nvšeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých\nsťažovatelia namietajú.\n22. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke\npredbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch [pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000, v\nktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní (o\nzrušení predbežného opatrenia); napr. aj III. ÚS 339/2012, IV. ÚS 560/2012]. Na druhej\nstrane ESĽP aj v tomto prípade pripustil už výnimky, ba dokonca s ohľadom na rozsudok\nESĽP z 15. októbra 2009 vo veci Miccallef proti Malte (č. sťažnosti 17056/06) bol tento\nzáver v judikatúre ESĽP už prekonaný, keď v tomto rozsudku uviedol, že aj rozhodnutím\no predbežnom opatrení môže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku\nv civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje\núčastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú\na efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto\nrozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd\njednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže\nsúčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis\nII. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\n24. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach,\n\nzásadne\n\nvšak\n\nišlo\n\no\n12\n\nojedinelé\n\nprípady\n\ncharakterizované\n\nvýnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu,\nže by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle\n(obdobne III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n25. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že pozornosti ústavného súdu neušli niektoré\nz námietok sťažovateľov, ktoré ani nemajú súvislosť s vecnou podstatou napadnutého\nuznesenia krajského súdu. Nesprávne vyznačenie doložky vykonateľnosti na uznesení\nokresného súdu, ktorá bola navyše opravená ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu má\nvýznam predovšetkým pre katastrálne konanie pred príslušným správnym orgánom. Taktiež\npokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, o nej už raz bolo rozhodnuté\nv inom konaní tak, že príslušný súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú ešte predtým, než okresný\nsúd rozhodol o predbežnom opatrení (uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n12 NcC/19/2013 z 28. 8. 2013). Napokon, ústavnoprávny problém nevzhliadol ústavný súd\nani v tom, že predmetom predbežného opatrenia je výrok postihujúci hlavne žalovaného\nv 1. rade vzhľadom na skutočnosť, že ostatní žalovaní nebránia žalobcom v užívaní ich\nnehnuteľnosti.\n26. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že v prípade sťažovateľov rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk takému procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nprocesu majúci charakter svojvôle, teda niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným\nrozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť v tejto jej\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n13\n\n27. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušlo, že\nsťažovatelia tak v texte samotnej sťažnosti, ako aj v samotnom petite nesprávne označili\njedného z porušovateľov ich práv, a to Krajský súd v Žiline, hoci správne malo ísť o krajský\nsúd. Uvedená okolnosť – sama osebe – je spôsobilým dôvodom na odmietnutie sťažnosti\nz dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.\n28. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku nebol už právny dôvod zaoberať\nsa ich ostanými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "vecné bremeno-zriadenie", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b6a62ce-7f72-4df2-aa34-fb2a97534365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1"}, {"guid": "ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c"}, {"guid": "ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "892712f9-5c28-4890-a44f-5cde1abe70d5:8db88b73-625e-4834-b4cb-c854dfdead5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/312/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/312/2016 z 13. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/892712f9-5c28-4890-a44f-5cde1abe70d5:8db88b73-625e-4834-b4cb-c854dfdead5d"}], "citovane_v": []}