{"guid": "ussr:936d303d-f598-4773-990c-a7a8f87d38f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 497/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/936d303d-f598-4773-990c-a7a8f87d38f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 497/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra\nBrňáka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Brankom Vrbom, advokátska kancelária VRBA &\nPARTNERS s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 85/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nTrnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 85/2011 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 85/2011\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Trnava p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Ing.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e\nOkresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Branka\nVrbu, advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 497/2016-16 zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 85/2011.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 19 C 183/09 z 18. apríla 2011, potvrdený rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 195/2011 z 20. júna 2012\n(ďalej len „exekučný titul“), ktorými bolo verifikované vlastnícke právo sťažovateľa k bytu\na súčasne bola žalovaným (ďalej len „povinní z exekúcie“) uložená povinnosť vypratať ho\nv prospech sťažovateľa, ktorý tento byt nadobudol do vlastníctva jeho vydražením, pričom\ntoto jeho vlastnícke právo svojím rozhodnutím sp. zn. 4 Cdo 219/2013 z 26. marca 2014\nverifikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), sa sťažovateľ\nz dôvodu, že žalovaní si túto povinnosť dobrovoľne nesplnili svojím návrhom v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 19 Er 761/2012, domáhal núteného výkonu\noznačeného exekučného titulu. Okresný súd na návrh povinných z exekúcie povolil odklad\n\n2\n\noznačeného exekučného konania do doby právoplatného skončenia konania o určenie\nvlastníckeho práva k identickému bytu na základe žaloby podanej povinnými z exekúcie,\nktoré je okresným súdom vedené pod sp. zn. 14 C 85/2011. Rozhodnutie okresného súdu\no povolení odkladu exekučného konania bolo potvrdené aj krajským súdom v konaní\no odvolaní sťažovateľa, ktorý namietal, že otázka vlastníckeho práva k bytu je otázkou už\nrozhodnutou exekučným titulom, ktorý „... nemôže zrušiť súd rovnakého stupňa v inom\nkonaní...“.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 14 C 85/2011, kvôli ktorému bol povolený odklad exekučného\nkonania, v dôsledku čoho sťažovateľ ako vlastník bytu, ktorý nadobudol jeho vydražením\nna dražbe v roku 2008, tento byt nemôže aj napriek tomu riadne užívať, pretože ho užívajú\npovinní z exekúcie, avšak na náklady sťažovateľa, ktorý platí náklady spojené s jeho\nužívaním a súčasne je nútený zabezpečovať si bývanie iným spôsobom.\n4. Pokiaľ ide o namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.\n14 C 85/2011, sťažovateľ podotýka, že povinní z exekúcie sa žalobou podanou 8. júna 2011\npôvodne domáhali voči sťažovateľovi určenia vlastníckeho práva k dotknutému bytu,\npričom aj napriek tomu, že sťažovateľ namietal, že táto otázka je otázkou rei iudicata,\nokresný súd žalobu nezamietol, ale nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po opätovnej\nnámietke sťažovateľa o veci už rozsúdenej povinní z exekúcie navrhli zmenu petitu, a to\ntak, že sa domáhali vyslovenia neplatnosti dražby bytu konanej 16. októbra 2008, pričom\nokresný súd navrhovanú zmenu petitu pripustil, a to aj napriek námietke sťažovateľa, že\nneplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej\nčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov je možné domáhať sa iba\nv trojmesačnej prekluzívnej lehote od udelenia príklepu, takže povinní z exekúcie sa tak „...\nv súčasnosti domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby po takmer 8 rokoch od jej\nkonania...“.\n\n3\n\n5. V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 14 C 85/2011\nsťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresný súd rozhodol o pripustení uvedenej zmeny\npetitu 27. marca 2015, pričom o jeho odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu nebol do\npodania sťažnosti ústavnému súdu (21. júna 2016) aj napriek uplynutiu roka a pol\nvyrozumený. Podľa sťažovateľa okresný súd v tomto konaní koná s neodôvodnenými\nprieťahmi aj napriek jeho vedomosti, že do doby jeho právoplatného skončenia je odložený\nvýkon exekúcie, v dôsledku čoho sa sťažovateľ dlhodobo nemôže domôcť ochrany svojho\nvlastníckeho práva, pričom „Navrhovatelia sa snažia zdržiavať konečné rozhodnutie súdu\nv konaní o určenie vlastníckeho práva (č. k. 14 C/85/2011) z dôvodu, že môžu byt zatiaľ\nbezplatne užívať, teda už takmer 8 rokov odo dňa, keď sa Sťažovateľ stal vlastníkom bytu...\nSťažovateľ sa medzitým dostal sám do zlej situácie spôsobenej tým, že musí platiť za\nbyt, v ktorom nebýva a tiež si zabezpečovať ubytovanie inde, preto nebol schopný za byt\nďalej platiť a na byt je opätovne vypísaná dražba.“.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„... žiada Sťažovateľ Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyslovil vo svojom\nrozhodnutí, že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako ústavné\nprávo podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené, aby prikázal Okresnému\nsúdu Trnava, aby vo veci o určenie vlastníckeho práva v konaní sp. zn. 14 C/85/2011 konal\na určil ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva\nSťažovateľovi čiastku vo výške 30.000 Eur. ...\nSťažovateľ žiada, aby bol porušiteľ základného práva zaviazaný na úhradu trov\nprávneho zastúpenia, ktoré mu v konaní pred ústavným súdom vznikli vo výške 363,79\nEUR ...“\n7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadril jeho\npredseda listom sp. zn. 1 SprV/633/2016 z 5. októbra 2016 a k vhodnosti ústneho\nprejednania veci sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril listom z 10. októbra 2016.\n\n4\n\n7.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem uvedenia stručného\nprehľadu procesných úkonov vykonaných v danej veci tiež uviedol:\n„Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená a nedôvodná,\nsúd vo veci plynulo a efektívne konal a koná, vykonával viaceré potrebné procesné úkony\nnavrhované účastníkmi, voči ktorým boli podané opravné prostriedky, vec bola prerušená\n-žiadam preto, aby Ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nNa záver uvádzam že súhlasím stým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho\nprejednania veci.“\n7.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedol:\n„... súhlasíme s rozhodnutím o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania...“\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej\nprerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je\nurčená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za\nnevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne\nrozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo\nnebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,\nI. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\n9. Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 14 C 85/2011:\n\n5\n\n- 8. jún 2011 – žalobou podanou okresnému súdu sa žalobcovia domáhali určenia\nsvojho vlastníckeho práva k bytu na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy\no prevode vlastníctva k bytu z 26. septembra 2007 uzavretej s mestom\n\nnadobudli\n\nvlastnícke právo k dotknutému bytu, ktorého kúpu financovali aj z peňažných prostriedkov\nposkytnutých im obchodnou spoločnosťou\n\n(ďalej len „obchodná\n\nspoločnosť“) na základe zmluvy o úvere z 25. septembra 2007, na zabezpečenie splnenia\nsvojho záväzku, z ktorej žalobcovia poskytli označenej obchodnej spoločnosti záruku\nv podobe prevodu vlastníckeho práva k bytu. Keďže žalobcovia svoj záväzok zo zmluvy\no úvere neplnili, došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na obchodnú spoločnosť, ktorá\n16. októbra 2008 byt predala na dobrovoľnej dražbe, pričom vydražiteľom bol sťažovateľ.\nNásledne sa žalobcovia žalobou podanou okresnému súdu 25. novembra 2009 domáhali\nv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 38 Cb 179/09 určenia neplatnosti úverovej\nzmluvy, ktorú uzavreli s obchodnou spoločnosťou, pričom okresný súd rozsudkom\nzo 4. októbra 2010 ich žalobe vyhovel a úverovú zmluvu vyhlásil za neplatnú, na základe\nčoho sa žalobcovia domnievali, že keďže obchodná spoločnosť na základe jej dojednaní\nnemohla nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, tak ho ani sťažovateľ nemohol od nej účinne\nvydražiť;\n- 16. február 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. apríl 2012 a súčasne\nvyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k žalobe;\n- 20. marec 2012 – sťažovateľ sa vyjadril k žalobe a podotkol, že v čase konania\ndobrovoľnej dražby ešte nebola podaná žaloba a ani nebolo zrejmé, či vôbec niekedy bude\npodaná žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy, pričom súčasne ospravedlnil svoju\nneprítomnosť na pojednávaní z dôvodu svojho pobytu v zahraničí, ale vyjadril želanie, aby\nokresný súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti;\n- 13. apríl 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom v prítomnosti žalobkyne\nbola vypočutá právna zástupkyňa žalobcov, pričom okresný súd pre účely predvolania\nsťažovateľa pojednávanie odročil na 27. jún 2012;\n- 27. jún 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie v prítomnosti všetkých účastníkov\nkonania a ich právnych zástupcov, pričom po ich vypočutí okresný súd odročil\npojednávanie na termín, ktorý mal byť účastníkom konania oznámený písomne, a to pre\n\n6\n\núčely pripojenia súvisiacich súdnych spisov vedených pod sp. zn. 19 C 183/09 a sp. zn.\n38 Cb 179/09;\n- 29. jún 2012 – okresný súd určil termín pojednávania na 28. september 2012;\n- 26. september 2012 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom\npojednávanie s tým, že bol už vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní, kde uviedol, že\nnič zlé neurobil, konal dobromyseľne a nemá k veci viac čo dodať, pričom žiadal, aby sa\nkonalo v jeho neprítomnosti;\n- 28. september 2012 – konalo sa pojednávanie za prítomnosti žalobkyne a právnej\nzástupkyne žalobcov, pričom okresný súd bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu\nalebo dokazovania, iba konštatoval, že sťažovateľ dosiaľ nebol k veci vypočutý\n(zo zápisnice o pojednávaní z 27. júna 2012 vyplýva, že sťažovateľ bol vypočutý, pozn.),\na preto pre účely jeho predvolania pojednávanie odročil na 14. december 2012 s tým, že\nbude urgovať pripojenie spisov vedených pod sp. zn. 19 C 183/09 a sp. zn. 38 Cb 179/09;\n- 5. december 2012 – okresný súd z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne\nzrušil termín pojednávania nariadený na 14. december 2012;\n- 8. január 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2013;\n- 1. február 2013 – konalo sa pojednávanie, na ktorom bol v prítomnosti žalobkyne\na právnej zástupkyne žalobcov vypočutý sťažovateľ, ktorý len uviedol, že sa pridržiava\nsvojho skoršieho vyjadrenia na pojednávaní, že konal dobromyseľne a nemá k veci čo\ndodať, pričom okresný súd ho k iným otázkam nevypočúval a po prednese právnej\nzástupkyne žalobcov, ktorá navrhla prerušiť konanie do doby rozhodnutia najvyššieho súdu\no dovolaní, ktoré žalobcovia podali proti rozsudku v inej veci vedenej pod sp. zn.\n19 C 183/09, v ktorej bola žalobcom uložená povinnosť vypratať byt, okresný súd\npojednávanie odročil na neurčito;\n- 20. marec 2013 – okresný súd žiadal pripojiť spis tamojšieho súdu vo veci sp. zn.\n19C 183/09;\n- 13. august 2013 – okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutia\nnajvyššieho súdu (najvyšší súd rozhodol 26. marca 2014, pozn.) o označenom dovolaní\n(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 2013);\n- 4. september 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2014;\n\n7\n\n- 30. október 2014 – právna zástupkyňa žalobcov z rodinných dôvodov žiadala\nodročiť nariadené pojednávanie, pričom okresný súd jej vyhovel a účastníkom konania\noznámil, že o novom termíne budú informovaní;\n- 31. október 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2015;\n- 7. november 2014 – sťažovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril\nk sporu, pričom poukázal, že v danom prípade ide o vec už rozsúdenú;\n- 16. január 2015 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí právnych\nzástupcov účastníkov konania odročené na neurčito pre účely rozhodnutia o žalobcami\nnavrhovanej zmene petitu s tým, že sa budú domáhať určenia neplatnosti dražby;\n- 22. január 2015 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k žalobcami navrhovanej\nzmene žalobného petitu;\n- 27. marec 2015 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu tak, že\nžalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby a z tohto titulu určenia ich\nvlastníckeho práva, pričom súčasne okresný súd pripustil, aby do konania na žalovanej\nstrane vstúpila do konania popri sťažovateľovi ako žalovaná v 2. rade obchodná spoločnosť\na ako žalovaná v 3. rade obchodná spoločnosť\n;\n- 20. apríl 2015 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nz 27. marca 2015;\n- 27. apríl 2015 – obchodná spoločnosť\n\npodala odvolanie proti\n\nuzneseniu okresného súdu z 27. marca 2015;\n- 7. júl 2015 – okresný súd doručoval odvolania na vyjadrenie účastníkom konania;\n- 15. júl 2015 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná pre\nobchodnú spoločnosť\n\n, a to s poznámkou „adresát\n\nneznámy“;\n- 13. august 2015 – okresný súd predložil spis na odvolacie konanie Krajskému súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“);\n- 4. január 2016 – okresnému súdu bol doručený návrh žalobcov, ktorým žiadali\nvydať predbežné opatrenie, ktorým by bola dražobnej spoločnosti uložená povinnosť zákazu\ndražiť dotknutý byt, keďže opäť na neho bola vyhlásená dražba;\n\n8\n\n- 22. január 2016 – okresný súd žiadal krajský súd o zapožičanie spisu pre účely\nrozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia;\n- 25. január 2016 – krajský súd postúpil spis okresnému súdu;\n- 3. február 2016 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie v intenciách\nnávrhu žalobcov;\n- 4. február 2016 – spis bol opätovne predložený odvolaciemu súdu;\n- 24. február 2016 – sťažovateľ sa odvolal proti predbežnému opatreniu;\n- 6. apríl 2016 – okresný súd postúpil odvolanie sťažovateľa z 24. februára 2016\nkrajskému súdu, kde sa už nachádzal spis;\n- 27. apríl 2016 – žalovaná v 3. rade (obchodná spoločnosť\n\n) podala\n\nodvolanie proti predbežnému opatreniu, a to priamo krajskému súdu (takže nebola\nvyhotovená predkladacia správa, pozn.);\n- 21. apríl 2016 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 524/2015 odmietol odvolanie\nžalovanej v 3. rade proti uzneseniu okresného sudu o pripustení zmeny žalobného petitu\nz 27. marca 2015 (aj keď v záhlaví tohto rozhodnutia je uvedené, že odvolanie podľa proti\ntomuto uzneseniu aj sťažovateľ, avšak vo výroku je spomínaný iba žalovaný v 3. rade,\npozn.) a súčasne krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 116/2016 odmietol odvolanie\nsťažovateľa ako žalovaného v 1. rade proti uzneseniu o predbežnom opatrení z 3. februára\n2016 (aj keď odvolanie proti predbežnému opatreniu podala 27. apríla 2016 aj žalovaná\nv 3. rade, pozn.);\n- 26. apríl 2016 – spis bol vrátený okresnému súdu;\n- 23. máj 2016 - okresnému súdu boli vrátené ako nedoručené zásielky s uzneseniami\nkrajského súdu adresované pre obchodnú spoločnosť\n(žalovaná v 2. rade), ako aj pre obchodnú spoločnosť\n\n), a to v oboch prípadoch\n\ns poznámkou „adresát neznámy“;\n- 18. júl 2016 – okresný súd opätovne doručoval uznesenia krajského súdu obchodnej\nspoločnosti\n\nna adresu zistenú z obchodného registra a súčasne nariadil\n\npojednávanie na 28. október 2016,\n- 28. október 2016 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne, a to na 18. január 2017.\n\n9\n\nIII.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal.\n12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd\npostupoval aj v danom prípade.\n13. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že\nkonanie o určenie vlastníckeho práva vzhľadom na stabilizovanú judikatúru v tejto oblasti\nnemožno v zásade kvalifikovať ako vec skutkovo či právne náročnú, obdobne ako aj\nkonanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby (po pripustení zmeny žalobného petitu, pozn.), pre\nktoré je metodika postupov súdov dostatočne jasná. Právnu a ani skutkovú náročnosť\nkonania neproklamuje ani okresný súd, a táto nie je zrejmá ani z charakteru procesných\núkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci, preto tieto skutočnosti nemožno\nidentifikovať ako zásadné dôvody vzniku prieťahov v preskúmavanom konaní.\n14. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania v procesnom postavení\nžalovaného, z prehľadu procesných úkonov ústavný súd nezistil žiadnu takú významnú\nskutočnosť, na základe ktorej by došlo k prieťahom v konaní a ktorú by bolo potrebné\n\n10\n\npripočítať na jeho ťarchu, aj keď z prehľadu procesných úkonov by sa na prvý pohľad\nmohlo javiť, že sťažovateľ svojou neúčasťou (ospravedlnenou) zmaril pojednávanie konané\n28. septembra 2012, ktoré okresný súd z dôvodu údajne dovtedajšieho nevypočutia\nsťažovateľa k predmetu sporu toto bez ďalšieho odročil, pričom však okresný súd\nopomenul, že sťažovateľa vypočul už na pojednávaní konanom 27. júna 2012.\n15. Napokon ústavný súd s prihliadnutím na čl. 17 Civilného sporového poriadku,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, sa zaoberal aj postupom okresného\nsúdu.\n15.1 Pokiaľ ide o procesný postup okresného súdu, ústavný súd v tomto postupe zistil\nviaceré obdobia nečinnosti alebo nesústredenej činnosti, a to hneď po podaní žaloby 8. júna\n2011, okresný súd vykonal vo veci prvý procesný úkon až po viac ako 8 mesiacoch, a to\n16. februára 2012, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k žalobe a súčasne\nnariadil pojednávanie. Okresný súd postupoval nesústredene a neefektívne aj v období od\n29. júna 2012, keď nariadil pojednávanie na 28. september 2012, do 5. decembra 2012, keď\nz objektívneho dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne okresný súd zrušil nariadené\npojednávanie, t. j. viac ako 5 mesiacov, pričom v tomto období sa síce konalo jedno\npojednávanie 28. septembra 2012, avšak toto pojednávanie okresný súd nemajúc zrejme\nnáležitú vedomosť o predchádzajúcom priebehu tohto konania bez ďalšieho neefektívne\nodročil s tým, že s ospravedlnením neprítomný sťažovateľ nebol ešte vo veci vypočutý, aj\nkeď zo zápisnice z pojednávania konaného ešte 27. júna 2012 vyplýva, že sťažovateľ už\nk veci vypočutý bol. Za obdobie nečinnosti možno považovať aj obdobie v trvaní viac ako 6\nmesiacov, a to od 1. februára 2013, keď sa konalo pojednávanie, do 13. augusta 2013, keď\nokresný súd uznesením konanie prerušil do doby rozhodnutia najvyššieho súdu v inej\nsúvisiacej veci týkajúcej sa povinnosti žalobcov vypratať sporný byt. Následne možno na\nťarchu okresného súdu pripočítať aj obdobie v trvaní viac ako 5 mesiacov, a to od 26. marca\n2014, keď zanikla prekážka, kvôli ktorej okresný súd konanie prerušil, do 4. septembra\n2014, keď okresný súd nariadil vo veci opäť pojednávanie.\n\n11\n\nCelkovo tak v postupe okresného súdu ústavný súd zistil prieťahy v konaní v trvaní\nviac ako 24 mesiacov, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nrozhodnutia.\n15.2 Na ťarchu okresného súdu nebolo možné pripočítať obdobie v trvaní viac ako\n8 mesiacov (od 13. augusta 2015 – do 25. januára 2016; od 4. februára 2016 – do 26. apríla\n2016), keď vo veci konal odvolací krajský súd, pretože v tomto období okresný súd\nnemohol objektívne ovplyvniť priebeh a rýchlosť tohto postupu.\nIV.\n16. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 tohto rozhodnutia a v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia\nv bode 2 podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal\nokresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 85/2011 bez zbytočných prieťahov.\n17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n18. Sťažovateľ sa domáha priznania mu primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 30 000 €.\n18.1 Ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto\nuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, tak ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n18.2. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil\n\n12\n\n(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu.\n19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v sume 363,79 € vrátane 20% DPH (advokát predložil osvedčenie platcu DPH). Pri\nvýpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n19.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za\ntri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie) v celkovej sume 545,69 € vrátane režijného paušálu\na vrátane 20% DPH, avšak vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil\nnárok iba na úhradu trov za dva úkony právnej služby v sume 363,79 € vrátane 20% DPH,\nústavný súd z titulu nemožnosti rozhodnutia ultra petitum rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. novembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dražba", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/85/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "9ba9e874-2a48-4706-8b42-3d72f477eb21:683b7bfd-fb9d-4412-9bbe-d6f8e9513264", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4614210616.2", "spisova_znacka": "9Co/116/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/116/2016 z 1. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4614210616.2"}, {"guid": "03e658b9-c5c5-42c0-aa58-6a13fcdbb1b5:de7d3647-5e9f-494c-ac46-9cce2065a05e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7615201475.1", "spisova_znacka": "9Co/524/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/524/2015 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7615201475.1"}, {"guid": "d4459ccd-e2c7-4d87-bcfa-79f77eeef5d4:e8f18677-95da-475c-be80-ec57c737e559", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109211475.3", "spisova_znacka": "11Co/195/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/195/2011 z 19. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109211475.3"}], "citovane_v": []}