{"guid": "ussr:01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2017, sp. zn. I. ÚS 484/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 484/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n, a\n\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.\n3 S 16/2014-43 z 19. februára 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 85/2015 z 31. mája 2017 a jemu\npredchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra\n\n2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ 1“),\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“), a\n(ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu ďalej len\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov,\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 3 S 16/2014-43 z 19. februára 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu\npredchádzajúcim postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso 85/2015 z 31. mája 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli:\n„Žalobou zo dňa 14.02.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne... č. 14592-2/2014-BA zo dňa\n21.01.2014.\nŽalobou zo dňa 10.03.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne...č. 15513-2/2014-BA zo dňa\n27.01.2014.\nSťažovateľ I v žalobách namietal porušenie subjektívnych práv jeho a jeho\nzamestnancov v správnom konaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia\nskutkového stavu zo strany orgánu verejnej správy, porušenia zásady dvojinštantnosti\nadministratívneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, nevydania rozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote,\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej\nsprávy...\nUznesením Krajského súdu... č. k. 3 S 16/2014 zo dňa 22.01.2015 bol do konania\npribratý sťažovateľ II.\nUznesením Krajského súdu...č. k. 3 S 28/2014 zo dňa 22.01.2015 bol do konania\npribratý sťažovateľ III.\n\n2\n\nUznesením Krajského súdu... došlo k spojeniu súdnych konaní... do jedného súdneho\nkonania, vedeného ďalej pod č. k. 3 S 16/2014.\nKrajský súd... rozhodol rozsudkom č. k. 3 S 16/2014 zo dňa 19.02.2015 tak, že žaloby\nsťažovateľa I zamietol, žalobou napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k sťažovateľovi II a III\nzrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni... na ďalšie konanie...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd v Prešove poukázal najmä na to, že podľa\njeho právneho názoru sťažovateľ I namietal v žalobách porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho sú jeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľom II\na III vyslovil Krajský súd v Prešove záver o tom, že Sociálna poisťovňa, Ústredie a orgán\nverejnej správy prvého stupňa v ich prípade nedostatočne zistili skutkový stav veci,\npotrebný na prijatie rozhodnutia... Proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia... odvolanie...\nv ktorom namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie... vo vzťahu\nk sťažovateľovi 1...\nO odvolaní sťažovateľov rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k 9 Sžso 85/2015\nzo dňa 31. 5.2017... Týmto rozsudkom došlo k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu\nv Prešove vo vzťahu k sťažovateľovi 1 a k zmene tohto rozsudku vo vzťahu k sťažovateľov II\na III a to tak, že konanie vo vzťahu k nim sa zastavuje...“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia vo vzťahu ku namietaným rozhodnutiam\nkrajského súdu a najvyššieho súdu odkazujú na jednotlivé ustanovenia zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nZároveň sťažovatelia poukazujú na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré\npodľa ich názoru neboli v ich veci zohľadnené, a to «... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia.\nVzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko tieto sú\nvydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné. resp. ničotné právne akty\n(„paakty“).\n\n3\n\nBez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti preto malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie aj v danej veci\nsťažovateľov.\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 162/2015 Z. z. dokonca neboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby\nsťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne\na Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to\nneboli podľa zákona oprávnené.\n... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015 zo dňa 27.04.2016 v skutkovo\nobdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj názor o tom, že\nrozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálna poisťovne, ústredie sú\npredčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne tieto rozhodnutia\nvychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie skutočnosti, či osoby\n(v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej veci), vykonávajú alebo nevykonávajú\nčinnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu majú registrované sídlo.\n... Najvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani rozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa\n24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom, že rozhodnutie súdu musí byť\nvo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\n... rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDôvodom pritom bola skutočnosť, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť\no uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení ako\nsťažovateľ II v prejednávanej veci) je príslušný orgán Poľskej republiky, pričom\n\n4\n\nz administratívneho spisu vyplýva, že tento orgán v minulosti určil ako uplatniteľnú\nlegislatívu Slovenskej republiky. Zmena jeho rozhodnutia pritom už z administratívneho\nspisu nevyplýva, preto je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne... nesprávne a bez\nopory v zákone.\nZa jedno z najzávažnejších pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR... považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných veciach.\nNajvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením č. k.\n1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu dvoru\nEU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu „základného nariadenia“\n(nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko odpovede na tieto\notázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nIný senát Najvyššieho súdu SR mal konkrétne za to, že nie je možné v odvolacom\nkonaní rozhodnúť bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnvch\notázok zo strany Súdneho dvora EU, pričom senát Najvyššieho súdu SR konajúci vo veci\nsťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil základné práva\nsťažovateľov...\nVzhľadom... na... uvedené... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza k... porušovaniu\npráva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp. právnej istoty.».\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie svojich práv pri zisťovaní skutkového stavu\na uvádzajú:\n«Z rozsudku Krajského súdu... rozsudku Najvyššieho súdu... je... zrejmé, že došlo\nk akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu veci\nzo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa,\nústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu. že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak v administratívnom konaní, ako aj\nv konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich argumentácie.\nVšeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov ako účastníkov\n\n5\n\nadministratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností, ktoré sú pre\nsprávny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej. Navyše aj na\nskutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým správnym\norgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať...\nZ rozsudku Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... vyplýva tiež to, že sťažovateľ I na\núzemí Slovenskej republiky nemá registrované sídlo a sťažovatelia II až III na území\nSlovenskej republiky reálne nevykonávajú žiadnu činnosť.\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však v administratívnom\nkonaní celkom preukazne nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci...\nSťažovatelia sú presvedčení o tom, že orgán verejnej správy pred vydaním svojho\nrozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne\nposúdenie veci v súdnom konaní (v rámci správneho súdnictva), v dôsledku čoho bolo\npotrebné, aby Krajský súd... resp. Najvyšší súd... napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy zrušil.\nOsobitne sťažovatelia uvádzajú, že Krajský súd... a Najvyšší súd... pri... rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly\nu sťažovateľa I) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí\nrozhodnutie svojej pobočky...»\nSťažovatelia namietajú neprípustnú retroaktivitu a uvádzajú, že «... rozhodnutím\nKrajského súdu... a rozhodnutím Najvyššieho súdu... došlo... k „akceptovaniu“\nnezákonného retroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy....je\nneprípustné, aby Sociálna poisťovňa... vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o\nprávach účastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho\nvydania».\nSťažovatelia\n\nnamietajú\n\ntiež\n\nnedodržanie\n\nzákonnej\n\nlehoty\n\nna\n\nrozhodnutie\n\nv administratívnom konaní. Podľa sťažovateľov „... rozhodnutie pobočky Sociálnej\npoisťovne bolo vydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.,\n\n6\n\nnakoľko nebolo vydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním\nprihlášky, resp. registračného listu zo strany sťažovateľov...\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr do 60\ndní od začatia konania... Zákonnú lehotu v rámci svojho rozhodovania nedodržala ani\nSociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, nakoľko rozhodla taktiež oneskorene.“.\nPodľa sťažovateľov bola kontrola zo strany Sociálnej poisťovne nezákonná, pričom\nuvádzajú: „Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy na\nzistenie skutočnosti, či sťažovatelia II až III vykonávajú na území Slovenskej republiky\nčinnosť, podľa sťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy (Sociálnej\npoisťovne).“\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, keďže\n„Sťažovateľ I totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom. že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní pod\nč. k. 3 S 16/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 16/2014 zo dňa\n19.02.2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 85/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 85/2015 zo dňa 31.05.2015 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 85/2015 zo dňa 31.05.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 16/2014 zo dňa 19.02.2015 a vec\nsa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\n\n7\n\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi III sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 1 trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi III trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\n\n8\n\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n9\n\nV súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na\njej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\nV danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie. Z toho vyplýva, že sťažovatelia mali k dispozícii účinný právny prostriedok na\n\n10\n\nochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje\nprávomoc ústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich základných a iných práv rozsudkom\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov 2 a 3 podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim\npostupom\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nČlánok 46 ods. 2 ústavy je vo svojej podstate lex specialis ku čl. 46 ods. 1 na prístup\nsúdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup k súdu\nkaždému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.\nPrávo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak.\nUplatnenie práva na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Ak\nfyzická alebo právnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe\numožniť\n\nstať\n\nsa\n\núčastníkom\n\nkonania\n\nso\n\nvšetkými\n\na povinnosťami, ktoré z takéhoto postavenia vyplývajú.\n\n11\n\nprocesnými\n\noprávneniami\n\nZ uvedeného výkladu a chápania čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že na to, aby sa\nsťažovateľ stal účastníkom konania pred správnym súdom, musel splniť predpoklady\nustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma predovšetkým z procesného\nhľadiska, najmä či žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti\nrozhodnutiu, ktoré je správny súd oprávnený a povinný skúmať.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k sťažovateľom 2\na 3 uviedol:\n„Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nOpravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,\nktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nZo spisu krajského súdu vyplýva, že podaním z 21. januára 2015 bol právnym\nzástupcom žalobcu v 1. rade podaný návrh na vstup žalobcu v 2. rade do konania spolu\ns priloženou plnou mocou na jeho zastupovanie. Uznesením z 22. januára 2015 č. k.\n3S/16/2014-30 súd pripustil vstup\n\nako žalobcu\n\nv 2. rade. Podaním z 21. januára 2015 bol právnym zástupcom žalobcu v 1. rade podaný\nnávrh na vstup žalobcu v 3. rade do konania spolu s priloženou plnou mocou na jeho\nzastupovanie. Uznesením z 22. januára 2015 č. k. 3S/28/2014-30 súd pripustil vstup\nako žalobcu v 2. rade. Uznesením č.k. 3S/16/2014-41 z 19. februára 2015\nboli na spoločné konanie spojené veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.\n3S/16/2014 a 3S/28/2014, keďže tieto skutkovo a právne spolu súviseli a týkali sa rovnakých\nžalobcov v 1. rade a žalovanej.\nKrajský súd pri skúmaní podmienok konania konštatoval, že žalobu žalobcov v 2. a 3.\nrade považuje za podanú včas vzhľadom na to, že rozhodnutia žalovanej neboli doručené\nžalobcom v 2. a 3. rade do vlastných rúk.\n\n12\n\nAj napriek tomu, že krajský súd pána\n\noznačoval\n\nako žalobcu v 2. rade a pána\n\nako žalobcu v 3. rade s poukazom na\n\nto, že na návrh pripustil ich vstup do konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 1 O.s.p..\nide stále o pribratého účastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že\nkrajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O.s.p.),\nnesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O.s.p., ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné.\nPribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania.\n, krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade a\n, označovaný krajským súdom ako žalobca v 3. rade ( ktoré označenie však odvolací\nsúd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia\nnemenil), boli do konania len pribratí uznesením krajského súdu a je potrebné na nich aj\ntak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k\npánovi\n\na\n\n, ktorí\n\nžalobu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne ani nepodali, táto okolnosť predstavuje\nneodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu\nkonania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej\nsa zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie\nzastaviť, lebo\n\na\n\nžalobu o preskúmanie\n\nzákonnosti rozhodnutia nepodali.“\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovatelia 2 a\n3 nesplnili zákonom ustanovené podmienky (nepodali žalobu o preskúmanie rozhodnutia\nSociálnej poisťovne), aby sa stali účastníkmi konania, a preto najvyšší súd postupoval\nsprávne, ak sa odvolaním sťažovateľov 2 a 3 v merite veci nezaoberal a konanie proti nim\nzastavil.\nPokiaľ sťažovatelia 2 a 3 argumentujú jednotlivými ustanoveniami Správneho\nsúdneho poriadku, okrem iného ustanovením § 134 ods. 2 písm. b) SSP, ústavný súd\nkonštatuje, že argumentáciu s odkazom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho\nporiadku nemohol akceptovať vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 492 ods. 2 SSP\nodvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\núčinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) sa dokončia podľa doterajších\n\n13\n\npredpisov. Vo veci sťažovateľov je tak akákoľvek argumentácia s odvolaním sa na Správny\nsúdny poriadok irelevantná, a ústavný súd sa ňou preto ani nezaoberal.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov 2 a 3 v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu ku sťažovateľovi 1\nuviedol:\n«Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie\nvlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem\nnedodržania zákonnej 60 dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne\nporušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné nedodržanie procesných lehôt pri\nvydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich nezákonnosť, keďže prípadným\nzrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1. rade\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v 1. rade\nnebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia na právach, je preto správny. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje aj na\nuznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého:\n„Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale\nzároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený.\nSprávne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by\numožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\n\n14\n\nAko vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že\npostupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych\npráv žalobcu, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie\nzákladných zásad správneho konania ani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie\npodľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia žalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu\njeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých podmienok ako domáce subjekty\na práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má\nznačné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov,\nv dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa počte\nzamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za\nneplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval,\nnakoľko žalobca v 1. rade argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom\no zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR\npracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú zaregistrovať pre\nplatenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Na uvedené argumenty žalobcu\nv 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto žalobca v 1. rade nenamietal\nriadne a včas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).»\nPo preskúmaní obsahu sťažnosti vo vzťahu k porušeným právam sťažovateľa 1\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sa jednoznačne\nstotožňuje s citovaným záverom najvyššieho súdu, že sťažovateľ 1 v žalobe o preskúmanie\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne namietal porušenie svojich subjektívnych práv iba\nvo vzťahu ku nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie napadnutých správnych rozhodnutí.\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je však zrejmé, že námietkami\nsťažovateľa 1 obsiahnutými v odvolaní týkajúcimi sa tejto skutočnosti sa najvyšší súd\nriadne zaoberal a na tieto dal ústavne akceptovateľnú odpoveď. Ústavný súd navyše musí\nkonštatovať, že sťažovateľ 1 vo svojej sťažnosti ani neuvádza žiadne nové skutočnosti,\n\n15\n\nktorými by spochybnil názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho súdu, iba opakuje svoje\nnámietky z odvolacieho konania. Takto poňatá ústavná sťažnosť stavia ústavný súd do\npozície ďalšej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však neprináleží\nvzhľadom na čl. 124 ústavy. Podľa uvedeného článku ústavy je ústavný súd nezávislým\nsúdnym orgánom ústavnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd vo svojom rozsudku vyslovil\nzávery, s ktorými sťažovateľ 1 nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť ústavnej\nsťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho\nsúdu svojím vlastným.\nVzhľadom na uvedené, pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\ninými skutočnosťami ako nedodržaním zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie správneho\nrozhodnutia, všetky tieto tvrdené porušenia základných a iných práv sa mohli týkať iba\nsťažovateľov 2 a 3, a preto sa ich namietaným porušením voči sťažovateľovi 1 ústavný súd\nnezaoberal.\nÚstavný súd považuje na záver za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovatelia poukazujú\nna obsiahlu judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej sa mal najvyšší súd podľa názoru\nsťažovateľov odchýliť, citovaná judikatúra je s poukazom na dôvody, pre ktoré najvyšší súd\nodvolaniu sťažovateľov voči rozsudku krajského súdu nevyhovel, právne irelevantná.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd podanú sťažnosť v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1599a91c-bdac-4e0c-945f-511bda31b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1"}, {"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1"}, {"guid": "ussr:4ec3a1d6-60ac-4092-97c7-2788c26e2a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1"}, {"guid": "ussr:4b71eaee-5d5b-4969-a641-490a0a33b939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:601a05f9-09bc-4539-9d39-208b4cd5c833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 646/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 646/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:408e052e-4781-4ed3-b7b0-99e2d0b39602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1"}, {"guid": "ussr:7c7f06e8-9536-4e94-bf81-ff7595107692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 712/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 712/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1"}]}