{"guid": "ussr:f2771b00-a1f0-4caf-98e7-b247471d9793", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2017 z 9. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2017, sp. zn. I. ÚS 481/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2771b00-a1f0-4caf-98e7-b247471d9793", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 481/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Klimom, advokátska kancelária,\nSládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7 C 66/2013 z 23. septembra 2014, rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 1486/2014 z 30. júla 2015,\nako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 61/2017 z 30. mája\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného\npráva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 7 C 66/2013 z 23. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“),\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n16 Co 1486/2014 z 30. júla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 61/2017\nz 30. mája 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovatelia sa návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu\n22. októbra 2013 (ďalej len „žaloba“) domáhali proti\nlen „žalovaný“)\n\nvyslovenia\n\nzákazu\n\nzásahov\n\ndo\n\nnájomných\n\n(ďalej\npráv\n\nsťažovateľov,\n\na to konkrétne zákazu zásahu do elektrických rozvodov, vodovodných rozvodov, odvodov\nodpadových vôd a obmedzovania prístupu do bytu [bližšie špecifikovaného v žalobe,\npozn. (ďalej len „byt“)] cez spoločné priestory bytového domu (tak isto bližšie\nšpecifikovaného v žalobe, pozn.). Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému\nna vlastné náklady zabezpečiť pripojenie pevnej telefónnej linky do bytu.\n3. Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľov ako nedôvodná v celom\nrozsahu zamietnutá a sťažovateľom bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť nahradiť\nžalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy tohto konania.\n4. Na základe riadne a včas podaného odvolania – riadneho opravného prostriedku\nsťažovateľov rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu v časti výroku,\nktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny potvrdený a v časti výroku o náhrade\ntrov konania zmenený tak, že krajský súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov\n2\n\nprvostupňového konania nepriznal. Súčasne krajský súd žalovanému nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania.\n5. Následne sťažovatelia podali proti právoplatnému rozsudku krajského súdu\ndovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu\npre jeho neprípustnosť odmietnutý. Uznesenie najvyššieho súdu bolo právnemu zástupcovi\nsťažovateľov doručené 17. júla 2017.\n6. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:\n«... Od času podania dovolania dňom 1.7.2017 právna úprava podľa OSP zanikla\na bola nahradená ustanovením Civilného sporového poriadku (ďalej skr. CSP). Táto nová\nprávna úprava v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP určuje platnosť nového zákona\naj na konanie začaté pred účinnosťou tohto („lex novuum“). Nová právna úprava priniesla\ni novú koncepciu dovolania a upustila od prípustnosti dovolania len za podmienok\nnaplnenia § 238 OSP o ktoré Najvyšší súd SR (ďalej len skr. NSSR) svoje odmietnutie\ndovolania opiera. Nová právna úprava priniesla irelevantnosť v tom, či sú rozhodnutia\nprvostupňového a odvolacieho súdu zhodné, alebo nie. Nedodržaním tejto úpravy\na odvolanie sa na ustanovenie § 235 OSP i po jeho zániku dôvodí NSSR s odvolaním sa na\n§ 470 ods. 1 a 2 CSP... Odsek jedna § 470 CSP, ktorého sa dovoláva dáva platnosť novej\nprávnej úprave aj na konanie začaté pred 1.7.2016, teda vylučuje možnosť použitia § 238\nOSP, na ktorý sa Najvyšší súd SR odvoláva... Odsek dva § 470 CSP upravuje právne účinky\núkonov, ktoré nastali pred 1.7.2016 nerušia však platnosť zákona č. 160/2015 Z. z. v zmysle\nktorého NSSR o dovolaní rozhodoval o to viac, že sťažovatelia sa ustanovenia § 238 OSP\nnedovolávali. ...\nSťažovatelia prípustnosti dovolania domáhali sa však i v zmysle ustanovenia § 237\npís. f) OSP a § 221 ods. 1 pís. f) OSP s prihliadnutím na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP\nplatných a účinných v čase pred novou platnou právnou úpravou... Najvyšší súd SR v tejto\nčasti dovolania rozhodoval už v zmysle novej právnej úpravy CSP, keď uviedol cit:\n„dovolanie súdu by bolo prípustné a súčasne dôvodné len v prípade § 237 ods. 1 OSP\npre zmätočnú vadu.“ Najvyšší súd SR v bode 9 Uznesenia uviedol, že pri posudzovaní\nriadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov sa nezaoberal správnosťou skutkových a právnych\n3\n\nzáverov, ktoré v rozsudkoch obidva súdy odôvodnili. Napriek tomu v bode 5 Uznesenia\nprijal záver, že z hľadiska § 157 ods. 2 OSP, podľa jeho názoru rozsudok splna požiadavky\nna riadne a presvedčivé odôvodnenie. V súvislosti s platnou judikatúrou do prijatia\nstanoviska Občianskeho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 3.12.2015 nedostatočné\nzdôvodnenie rozsudku bolo dôvodom pre prípustnosť dovolania... Toto stanovisko kolégia\nnadobudlo účinnosť až dňom 4.12.2015 ... Sťažovatelia podali dovolanie dňa 26.9.2015,\nteda v čase účinnosti právnej judikatúry vo vzťahu k nedodržaniu ustanovenia § 157 ods. 2\nOSP. Stanovisko Občianskeho kolégia Najvyššieho súdu SR nebolo oprávnené upraviť\núčinnosť svojho rozhodnutia zo spätnou platnosťou. Čo je výrazne v neprospech práva\nsťažovateľov na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu.\nPri uplatnení § 470 ods. 2 CSP, Najvyšší súd SR bol preto povinný postupovať\nv rozhodovaní o dovolaní v súlade splatnou judikatúrou do prijatého stanoviska\nobčianskeho kolega NS SR ...Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP presne vymedzuje rozsah\na náležitosti riadneho zdôvodnenia rozsudku. Najvyšší súd SR v bode 8 Uznesenia\nk vykonanému zdôvodneniu vyslovil stanovisko, že išlo o riadne a presvedčivé stanovisko\na to napriek tomu, že v bode 9 uviedol, že sa nezaoberal správnosťou skutkových a\nprávnych záverov... Ako potom mohol zistiť, ktoré skutočnosti boli jasne preukázané a ktoré\nnie, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa riadili, prečo neboli vykonané\nnavrhované dôkazy, tak aby rozhodnutia boli presvedčivé a riadne zdôvodnené v súlade\nso zásadou právnej istoty tak, ak neboli pre sťažovateľov prekvapivými rozhodnutiami...\nZ hmotnoprávneho hľadiska nesprávne je i schválenie rozhodnutia Krajského súdu NSSR\nv časti, že v konaní bolo preukázané, že v čase rozhodovania súdov k zásahu vlastníka\ndo nájomných práv sťažovateľov nedochádzalo. Vlastník domovej nehnuteľnosti, napriek\npodanému dovolaniu, naďalej zasahoval do nájomných práv sťažovateľov najmä tým,\nže ako vlastník nepovolil obnovenie nim zrušenej telefonickej linky a tým znemožnil\nsťažovateľke pani\n\n... ako najstaršej osobe v zlom zdravotnom stave\n\na vysokom veku skontaktovať sa s najbližším okolím a prípadným kontaktovaním záchrannej\nslužby pre jej možné poskytnutie pomoci... sťažovatelia majú za to, že Uznesenie\nNajvyššieho súdu ... odporuje zákonu. Je postihnuté závažnou hmotnoprávnou a procesnou\nvadou, prvkami arbitrárnosti. Jeho prijaté závery neboli zdôvodnené odvolaním\nsa na vykonané dôkazy a už existujúce súdne rozhodnutia ani stanoviska vyšších súdnych\n4\n\nautorít. Je prekvapivým rozhodnutím a porušujúcim princíp právnej istoty, ktorým boli\nporušené sťažovateľom ich ústavné práva...».\n7. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Uznesením NS SR, zo dňa 30.5.2017, Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad\nHronom Sp.Zn.: 7C/66/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 16Co/1486/2014,\nNajvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Cdo/61/2017 boli porušené základné práva sťažovateľov\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie a zákonne súdne rozhodnutie a konanie,\nprávo na prístup k súdu, právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,\nII. Uznesenie NS SR , zo dňa 30.5.2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsa v celom rozsahu ruší a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.\nIII. Sťažovatelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku\nsťažovatelia ponechávajú na uvážení súdu...“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\n5\n\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n11. Podľa čl. 19. ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\n14. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovatelia namietajú porušenie\noznačených základných a iných práv rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského\nsúdu a uznesením najvyššieho súdu najmä tým, že:\na) okresný súd a v nadväznosti na rozsudok okresného súdu aj krajský súd rozhodol\nnesprávne najmä v časti, pokiaľ ide o sťažovateľmi tvrdený neoprávnený zásah žalovaného\ndo ich užívacích práv súvisiacich so zapojením pevnej telefónnej linky, pričom tak okresný,\nako ani krajský súd svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo neodôvodnili,\nb) najvyšší súd napriek účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v čase svojho rozhodovania nesprávne\nposúdil podmienky prípustnosti dovolania sťažovateľov zmysle ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)\n6\n\na dovolanie ako neprípustné bez riadneho a presvedčivého odôvodnenia odmietol,\ndôsledkom čoho sa tak vecne nevysporiadal ani s ich dovolacími námietkami.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n\n7\n\nK rozsudku okresného súdu\n17. Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n18.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsťažovatelia\n\nmali\n\nmožnosť\n\ndomáhať\n\nsa preskúmania sťažnosťou napadnutého rozsudku okresného sudu využitím riadneho\nopravného prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovatelia napokon pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu aj účinne využili, pričom o tomto ich odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom\nkrajského súdu.\n19. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu k rozsudku\nokresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK rozsudku krajského súdu\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľmi napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval\n\n8\n\nlehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti\noznačenému rozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n21. V danej súvislosti ústavný súd zároveň konštatuje, že napriek všeobecnej\nnespokojnosti sťažovateľov aj s rozsudkom krajského súdu, ktorú sťažovatelia síce navonok\ndeklarovali podaním sťažnosti ústavnému súdu aj proti tomuto rozhodnutiu, avšak túto\nsťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu nimi označených základných a iných práv\nsťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v skutočnosti neodôvodnili\nv príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu označeným v petite sťažnosti. Inými\nslovami, v sťažnosti podanej ústavnému súdu absentuje argumentácia, resp. odôvodnenie\nporušenia označených práv, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s napádaným rozsudkom\nkrajského súdu.\n22. Avšak napriek uvedenému v záujme vyhnúť sa prílišnému formalizmu\npri posudzovaní sťažnosti, ako aj v záujme zachovania materiálnej ochrany základných práv\na slobôd ústavný súd preskúmal aj rozsudok krajského súdu.\n23. Vzhľadom však na charakter námietok sťažovateľov ústavný súd tiež zdôrazňuje\nsvoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n24. Na citovaný právny názor nadväzuje ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (účinné\nv čase rozhodovania o odvolaní, pozn.), podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu:\n9\n\n„... Podľa platnej právnej judikatúry v zmysle § 80 písm. b/ OSP, je možné úspešne\nuplatniť návrh podľa stanovenia hmotného práva (§ 132, resp. § 126 Občianskeho\nzákonníka) len v prípade zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú (odkaz\nna Ustanovenie § 154 OSP) alebo ktorých opakovanie hrozí.\nPodľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti\ntomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať\nvydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\nObdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.\nV danom prípade po posúdení gramatického, logického a obsahového výkladu\nsamotného návrhu v merite veci, je nesporné, že čo sa týka Ustanovenia hmotného práva,\nnavrhovatelia v 1. až v 3. rade sa domáhajú návrhom podľa § 80 písm. b) OSP z titulu\npohľadu procesného práva vyslovenia zákazu zásahov špecifikovaných podľa petitu žaloby\ndo budúcnosti.\nSamotní navrhovatelia v 2. a v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní však\nuviedli, že posledným zásahom do ich nájomných práv došlo v roku 2013, konkrétne\nv mesiaci september, od ktorej doby zo strany odporcu nedochádza k žiadnym zásahom\ndo riadneho výkonu nájomného práva u navrhovateľov v 1. až v 3. rade, nedochádza\nk zásahom do elektrických rozvodov, rozvodov dodávky pitnej vody a odvodu odpadových\nvôd a taktiež navrhovatelia v 1. až v 3. rade môžu užívať bez akéhokoľvek obmedzenia\nspoločne priestory domu... Podľa názoru súdu navrhovatelia v danom prípade v rámci\ndokazovania neprodukovali dôkazné prostriedky a taktiež z konania odporcu žiadnym\nspôsobom nevyplýva skutočnosť, že by pro futuro mohlo dôjsť zo strany odporcu\nk opakovaným zásahom do nájomných práv navrhovateľov, resp., že takéto opakovanie\nzásahov do nájomných práv navrhovateľov hrozí. Nakoľko samotný návrh z hmotno-právnej\nstránky vychádza z Ustanovenia hmotného práv v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka,\ns prihliadnutím na okolnosť, že zásahy do nájomných práv chránených zákonodarcom\nzo strany odporcu v čase rozhodovania súdu nedochádza a taktiež s prihliadnutím\nna okolnosť, že podľa názoru súdu v danom prípade nehrozí opakovanie zásahu\ndo nájomných práv navrhovateľov do budúcnosti súd návrh navrhovateľa v časti\nuplatneného nároku podľa odseku 1 petitu návrhu zamietol. Je nutné podotknúť,\nže v opačnom prípade pozitívnym rozhodnutím vo veci by súd zamedzil pro futuro akékoľvek\n10\n\nzásahy vlastníka predmetného bytového domu a to i v prípade, že by tento disponoval\nrozhodnutiami príslušných orgánov, napríklad v prípade nutnosti reštaurácie predmetného\nobytného domu v prípade havarijného stavu obytného domu.\nNavrhovatelia v 1. až v 3. rade uplatnili v odseku 2 petitu návrhu uloženie povinnosti\nodporcovi na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie pevnej telefonickej linky do bytu...\nSúd v danom prípade konštatuje, že ako vyplýva z Ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, obdobné právo ako vlastníkovi obytného domu svedčí i oprávneným nájomcom\nobytného domu. V danom prípade je nesporné, že navrhovatelia v 1 až v 3. rade\nsú oprávnenými nájomcami bytu... v obytnom dome... Uzatváranie zmluvného vzťahu\ns dodávateľom telefonického signálu do predmetného bytu je dvojstranný právny úkon,\nktorý je založený na slobodnom prejave vôle účastníkov takéhoto právneho úkonu. Podľa\nnázoru súdu je v danom prípade eventuálne vyhovenie tejto časti petitu neprípustnou\ningerenciou štátu a porušenia základného princípu slobodného prejavu vôle pri uzatváraní\nprávneho úkonu. V danom prípade nič nebráni navrhovateľom v 1. až v 3. rade v uzavretí\neventuálnej zmluvy s dodávateľom telefonického signálu a následne eventuálneho\nuplatnenia nároku na náhradu škody proti tomu, kto porušením právnej povinnosti\neventuálne túto škodu spôsobil. Preto i v tejto časti súd návrh navrhovateľov zamietol...“\n26. Z rozsudku krajského súdu v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok okresného\nsúdu, vyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia\nďalej uviedol:\n„... Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol,\nna základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci, nedošlo k tomu, že by nebol vykonaný\ndôkaz navrhnutý navrhovateľmi, prípadne im odňatá možnosť navrhnúť dôkaz\nna preukázanie nimi tvrdených skutočností. Na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu následne okresný súd jednoznačne konštatoval i svoj právny záver, že v čase\nrozhodovania prvostupňového súdu k zásahom do nájomných práva chránených\nzákonodarcom zo strany odporcu nedochádza, ak od mesiaca september r. 2013 zo strany\nodporcu nedochádza k žiadnym zásahom do práv chránených nájmom u navrhovateľov,\nkonkrétne do bytu existuje funkčná prípojka elektrickej energie, prívod pitnej vody,\n11\n\nkanalizácia na odstránenie splaškových vôd. Výslovne navrhovatelia uviedli, že ich nárok\npramení z obavy, že by do budúcnosti mohli zo strany odporcu opätovne k zásahom mohlo\ndôjsť. Navrhovatelia vo svojich výpovediach potvrdili, že počas obdobia viac ako jedného\nroka k takémuto konaniu zo strany odporcu nedošlo. Okolnosť, že k zásahom dochádzalo\nv čase podania samotného návrhu v prejednávanom prípade... nespochybňujú vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia... Okresný súd v tejto súvislosti správne konštatoval,\nže návrhom podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, sa možno v zásade domáhať zákazu\nzásahov už vykonaných, ktoré trvajú, alebo ktorých opakovanie hrozí. Z uvedeného teda\nvyplýva, že zásahy, ku ktorým malo dochádzať zo strany odporcu voči právam\nnavrhovateľov ako nájomcom bytu. už došlo, avšak tieto netrvajú a ich opakovanie nehrozí.\nAplikujúc tak ust. § 154 ods. 1 O. s. p. okresný súd dôvodne návrh navrhovateľov zamietol\na odvolací súd v tomto rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie na strane 4 šiesty a siedmy\nodsek...\n... Pokiaľ ide o zabezpečenie uloženia povinnosti odporcov i zabezpečiť pripojenie\npevnej telefonickej linky do bytu navrhovateľov, okresný súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že navrhovateľom nič nebráni v uzavretí zmluvy s dodávateľom\ntelefonického signálu. Ak uvedená zmluva v súčasnej dobe existuje, majú tak nárok\nna náhradu škody proti tomu kto porušením právnej povinnosti túto škodu spôsobuje.\nOdvolací súd poukazuje i na samotnú výpoveď navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 09.\n2014 (č. l. 88 spisu), keď uviedla, že predmetný nájomný byt užíva spolu s navrhovateľmi\nI a II bez akýchkoľvek problémov s tým, že do súčasnej doby nie je zavedená priama pevná\ntelefónna linka do predmetného bytu, ktorá bola odpojená zásahom pracovníka povereného\nvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda odporcom. Následne uviedla, že pokiaľ\ns ostatnými navrhovateľmi rokovala s telekomunikáciami, tak dôvodom nepripojenia pevnej\ntelefónnej linky bola okolnosť, že si uvedené nepraje vlastník nehnuteľností.\nV tejto súvislosti sa preto i odvolací súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu,\nktorý- poukázal na to, že nájomník bytu má možnosť uzavrieť predmetnú zmluvu o pripojení\npevnej telefónnej linky bez ohľadu na súhlas či nesúhlas vlastníka domu, v ktorom sa byt\nnachádza, resp. samotného vlastníka predmetného bytu. Na uvedený argument preto\nani odvolací súd neprihliadal. Podľa navrhovateľky III. išlo len o jej informáciu\n\n12\n\nod Telekomunikácii, že s tým odporca nesúhlasí. Preto dôvodne i v tejto časti návrh\nnavrhovateľov okresný súd zamietol...“\n27. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu dospel k záveru, že názor sťažovateľov o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia zjavne neobstojí. Totiž už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu\nodpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu opierajúceho sa v podstatnej\nčasti o odôvodnenie rozsudku okresného súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce\nzo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces vo vzťahu\nk odôvodneniu súdneho rozhodnutia, pretože jasne objasňuje skutkový a právny základ\nrozhodnutia vo veci sťažovateľov.\n28. To istí platí, aj pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku krajského súdu (v spojení\ns dôvodmi rozsudku okresného súdu) vo vzťahu k tej zamietnutej časti žaloby, ktorou\nsa sťažovatelia domáhali uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady zabezpečiť\npripojenie pevnej telefónnej linky do bytu. Totiž už okresný súd v rámci odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia zrozumiteľne a logicky vysvetlil, z akého dôvodu nemôže žalovanému\nako vlastníkovi (prenajímateľovi) bytu uložiť povinnosť (vlastným menom a na vlastný účet\nuzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb s podnikom poskytujúcim siete alebo\nslužby v oblasti elektronických komunikácií v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodujúcom období, pozn.)\nzabezpečiť v prospech sťažovateľov (nájomcov) pevnú telefónnu linku.\n29. Dôvody napadnutého rozsudku, ktoré viedli krajský (odvolací) súd k rovnakým\nzáverom, ku ktorému dospel aj okresný (prvostupňový) súd, nemôžu podľa názoru\nústavného súdu viesť k záveru o ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorý by zároveň zakladal dôvod na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\n30. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK uzneseniu najvyššieho súdu\n31. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľov dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol ich právo na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné v zmysle platnej právnej úpravy\npovažovať za dovolací dôvod spočívajúci v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP zakladajúcu prípustnosť dovolania a svoje uznesenie\nnedostatočne odôvodnil.\n32. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n33. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n34. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\n14\n\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n35. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n36. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... Dovolanie bolo podané 26. 9. 2015, t. j. za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa ustanovenia § 470\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“),\nktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“.\nZ citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. je zrejmé, že pokiaľ dovolanie bolo\npodané za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, potom jeho účinky\nzostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesnoprávneho kódexu Civilného sporového poriadku. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,\npodmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu\nexistujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase podania dovolania. Dôvodom pre takýto\npostup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku\no spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol\nnaplnený princíp právnej istoty, vrátane legitímnych očakávaní sporových strán\no zachovaní kontinuity dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti\nskoršej právnej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe\nústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1\nC. s. p.)...\n\n15\n\nV preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,\nktorým bol v merite sporu potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Podmienky prípustnosti\ndovolania smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237\na § 238 O. s. p... Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 238 O. s. p., dovolací súd\nuvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p. v danom prípade neprichádza\ndo úvahy, pretože dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudok, ktorým\nby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ani rozhodnutie,\nv ktorom by sa odvolací súd odchýlil od už v tejto veci vysloveného právneho názoru\ndovolacieho súdu, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je ani potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého\nby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného právneho významu, ani rozsudok, ktorým by odvolací súd potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorého súd prvej inštancie vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka.\nZ uvedených dôvodov dovolanie proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podľa\nust. § 238 O. s. p. nie je prípustné...\nDovolanie proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu by bolo prípustné\n(a súčasne dôvodné) len v tom prípade, ak by konanie malo niektorú z vád taxatívne\nuvedených v ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. (tzv. zmätočnostnú vadu). K týmto\nvadám prihliada dovolací súd (ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným\nsubjektom/subjektmi) podľa § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. z úradnej moci. Žalobcovia\nv dovolaní tvrdili, že tzv. zmätočnostnou vadou v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p.\nje v danom prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a to tak súdu prvej inštancie ako\naj súdu odvolacieho, ktorý mal nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie\npodľa názoru dovolateľov v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť. Postupom\nodvolacieho súdu bola dovolateľom podľa ich argumentácie uvedenej v dovolaní, odňatá\nmožnosť konať pred súdom, preto navrhli rozhodnutie súdu (prvoinštančného\na aj odvolacieho) zrušiť.\nPo posúdení uvedenej dovolacej námietky, ktorou dovolatelia odôvodnili prípustnosť\ndovolania, dovolací súd uvádza, že námietku dovolateľov o tom, že im bola odňatá možnosť\nkonať\n\npred\n\nsúdom\n\nv\n\ndôsledku\n\nnepreskúmateľnosti\n16\n\nrozhodnutí\n\nprvoinštančného\n\na odvolacieho súdu, nepovažuje za dôvodnú. V zmysle stanoviska občianskoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 12. 2015, nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia môže len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu. O takýto prípad však v danom prípade nešlo. Z hľadiska\nnáležitostí vyžadovaných ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia je postačujúce, ak súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok spĺňa\npožiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže ním\nbola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska\nskutkového a právneho posúdenia veci. Sú z nich zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súdy\nrozhodli tak ako rozhodli. Odvolací súd sa v merite veci (s výnimkou rozhodnutia o trovách\nkonania) stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na doplnenie\nsprávnosti jeho dôvodov zdôraznil, prečo považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie\nza správne. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že za vadu konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd nerozhodol a neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo v prejednávanej veci splnené nebolo...\nV nadväznosti na uvedené dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní riadneho\nodôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní, sa nezaoberá správnosťou skutkových\na právnych záverov v nich obsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého\nrozsudku by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné... Na základe uvedených\nskutočností dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné\nodmietol...»\n37. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\n\n17\n\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n38. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania a o tom, prečo bolo\npotrebné podmienky prípustnosti posudzovať ešte v zmysle ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku, a nie v zmysle Civilného sporového poriadku, je v napadnutom\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na\n\npresvedčivo.\n\nV odôvodnení\n\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľov odmietnuť ako procesne neprípustné.\n39. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh zjavne vyplýva, sťažovatelia sa vo svojom\ndovolaní dovolávali dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorý spočíva\nv tom, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nAvšak za naplnenie toho dovolacieho dôvodu považovali absenciu riadneho odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu, ako aj rozsudku okresného súdu, resp. ich nepreskúmateľnosť.\n40. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu\nkonečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj\nR 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,\nnie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 26/2017 zo 6. marca 2017).\n41. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu – finálny (meritórny) produkt\nprejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže\nbyť ani časť rozhodnutia – jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť,\npresvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom\nna ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).\n18\n\n42. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor,\nže nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania;\nnepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok\nnesprávne rozhodnutie veci [pozri § 241 ods. 2 písm. b) OSP ]. S tým názorom sa stotožnil\naj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015\na I. ÚS 547/2016).\n43. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania“\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna\nveta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku.“\n44. V danej súvislosti treba pripomenúť aj konštatovanie ústavného súdu obsiahnuté\nv jeho rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 196/2014, ktoré sa síce týkalo právneho stavu existujúceho\ndo 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne a plne uplatniteľné aj po tomto dni. Ústavný súd\nv predmetnom rozhodnutí uviedol, že „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia\ndovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP“.\nNa uvedené rozhodnutie ústavného súdu a v ňom vyjadrený záver poukazuje\naj zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 2/2016.\n45. Napokon ani zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré\nnadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli,\npreto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n46. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľov.\n19\n\n47. Pokiaľ sa sťažovatelia s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti nimi podaného dovolania nestotožňujú, ústavný súd dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľmi označených práv.\n48. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 16 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy rozsudkom okresného súdu\n49. Ako to už bolo uvedené, sťažovatelia mohli využiť a aj využili prípustný riadny\nopravný prostriedok – odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom rozhodol krajský\nsúd. V súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrenou v čl. 127 ods. 1\nústavy právomoc iného súdu (krajského súdu) poskytnúť ochranu základným a iným\nprávam sťažovateľov vylučuje právomoc ústavného súdu v tej istej veci, a preto ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľov smerujúcu proti rozsudku okresného súdu aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 16 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu\n50. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť osoby\na jej súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy a základného práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19\nods. 2 ústavy, ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane uvádza,\nže všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na slobôd hmotného charakteru (kam patria aj označené práva), ak toto porušenie nevyplynie\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce\nz čl. 46 až čl. 48 ústavy (II. ÚS 78/05). Novšia judikatúra ústavného súdu už však smeruje\naj k posudzovaniu hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez toho,\naby sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné\n20\n\nprincípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09, III. ÚS 196/08,\nII. ÚS 111/08, I. ÚS 131/09 a pod.).\n51. V súvislosti s tvrdeným zásahom do označených práv však ústavný súd\nkonštatuje, že vzhľadom na záver krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľom nevznikol\nnárok na to, aby žalovanému zakázal zasahovať do ich nájomných práv, a už vôbec\nnie nárok na uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie\npevnej telefónnej linky do bytu, nemožno uvažovať o zásahu do týchto práv.\nTotiž ak krajský súd (zhodne s okresným súdom) ústavne konformným a akceptovateľným\nspôsobom dospeli k záveru, že k zásahom do nájomných práv sťažovateľov už nedochádza\na nehrozí ani opakovanie zásahov v budúcnosti, a taktiež vyčerpávajúcim spôsobom\nvysvetlili, z akého dôvodu nemožno uložiť žalovanému povinnosť na vlastné náklady\nzabezpečiť pripojenie pevnej telefónnej linky do bytu, a takto sťažovateľom nemohol\nvzniknúť nárok na uloženie nimi požadovaných zákazov a nimi požadovanej povinnosti\nžalovanému a tento jeho názor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako svojvoľný\n(a teda ústavne neudržateľný), je zjavné, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi\nrozsudkom krajského súdu a označenými základnými právami.\n52. Napokon, ak najvyšší súd v rámci konania o dovolaní ústavne konformným\nspôsobom vysvetlil svoj záver o neprípustnosti sťažovateľmi podaného dovolania,\ndôsledkom čoho nebol oprávnený vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľov, je akákoľvek príčinná súvislosť medzi uznesením najvyššieho súdu\na označenými základnými právami vylúčená.\n53. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nájom a podnájom-nájomný vzťah", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "užívacie právo", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "6e7341f1-15c0-4972-9c21-8d1129c40530:4e579b6f-ff36-40a3-aa6c-55df8ea4eb22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6413214053.1", "spisova_znacka": "6Cdo/61/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/61/2017 z 29. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6413214053.1"}, {"guid": "06f7d066-4361-41fb-9193-e5546fb20bdb:3c91e8c0-8162-412c-a45f-592d30ff8f02", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6413214053.2", "spisova_znacka": "16Co/1486/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1486/2014 z 29. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6413214053.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c19f43a-5d28-47da-9843-1219b163d1e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1"}, {"guid": "ussr:35963b50-315e-48f1-9975-d2cad8d33999", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.311.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.311.2018.1"}]}