{"guid": "ussr:391ec270-ca06-4465-9e8d-e62e4d21106e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2017 z 9. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2017, sp. zn. I. ÚS 478/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/391ec270-ca06-4465-9e8d-e62e4d21106e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 478/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej republiky – Ministerstva dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, zastúpeného PaedDr. Arpádom\nÉrsekom, ministrom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, právne zastúpeného\n, riaditeľkou odboru právnych služieb Ministerstva dopravy\na výstavby Slovenskej republiky, pre namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8 C 103/2005-292 z 20. februára 2007\na rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co 179/2015-727 z 3. septembra\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Slovenskej republiky – Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017\ndoručená sťažnosť Slovenskej republiky – Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky, Námestie slobody 6, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj\n„ministerstvo“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n8 C 103/2005-292 z 20. februára 2007 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n16 Co 179/2015-727 z 3. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu“).\n2. Sťažovateľka ku skutkovému stavu v právnej veci vedenej okresným súdom pod\nsp. zn. 8 C 103/2005 uviedla:\n«Dňa 20.06.2001 podal žalobca na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor životného\nprostredia žiadosť o vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby čerpacej stanice\nPHM v\n\nStavba.\n\nOkresný úrad v Banskej Bystrici dňa 04.07.2001 vydal rozhodnutie o umiestnení\nstavby Čerpacia stanica PHM\nv k. ú.\n\nStavba“ na pozemku parc. č.\npod č.\n\n. Rozhodnutie\n\nnadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2001 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“).\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. II. ÚS 22/02/117 zo dňa 16.04.2003\nrozhodol, že základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu rozhodnutím\nOkresného úradu v Banskej Bystrici č.\n\nzo 04.07.2001\n\nporušené bolo a zároveň pod druhým výrokom Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil\nrozhodnutie Okresného úradu v Banskej Bystrici, č.\nzo 04.07.2001.\nDňa 05.11.2002 uzatvoril žalobca so spoločnosťou\n\nnájomnú\n\nzmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemku toho času vedený Katastrálnym úradom\n, na\n\nako parcela č.\n\n2\n\n- ostatná plocha o výmere 814 m 2\n\na zastavané plochy a o výmere 11 m2 a parc. č.\n\n/\n\nzastavaná plocha o výmere\n\n906 m2 (ďalej len „nájomná zmluva“).\nPo tom, ako Ústavný súd SR vydal nález č. II. US 22/02/117 zo dňa 16.04.2003,\nspoločnosť\n\nodstúpila od nájomnej zmluvy listom zo dňa 28.04.2003\n\noznačenom ako Zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 5.11.2002 - žiadosť, konateľ spoločnosti\nponúkol odporcovi zrušenie nájomnej zmluvy dohodou. Z rukou\nnapísaného prejavu vyplýva, že v ten istý deň dňa 28.04.2003 navrhovateľ súhlasil\ns výpoveďou a ukončením nájomnej zmluvy ku dňu 28.04.2003.\ndňa 27.06.2003 odstúpila od predmetnej nájomnej zmluvy.\nListom č. 313/2003 zo dňa 30.09.2003 zaslal žalobca ministerstvu návrh na\npredbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Žalobca skutočnú škodu odvodzoval\nz nákladov, ktoré vynaložil na realizáciu zámeru výstavby čerpacej stanice vo výške\n2.355.493,- Sk (78.188,05 Eur). Ušlý zisk podľa žalobcu predstavuje cena nájmu na dobu\n35 rokov odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy, a to vo výške 42.000.000,- Sk\n(1. 394.144,60,- Eur).\nMinisterstvo listom č. 1029/2003-920/Ka zo dňa 24.02.2004 oznámilo žalobcovi\nzamietavé stanovisko týkajúce sa predbežného prejednania nároku na náhradu škody.\nŽalobou zo dňa 25.08.2005 doručenou na Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca\ndomáhal náhrady škody vo výške 42.000.000,- Sk (1.394.144.60,- Eur).\nOkresný súd Banská Bystrica Rozsudkom č. k. 8C/103/2005 - 165 zo dňa 26.05.2006\npriznal žalobcovi náhradu škody vo výške 42.000.000,- Sk (1.394.144,60. - Eur) ako aj\ntrovy konania vo výške 704.987,- Sk (23.401,28.- Eur) (ďalej len „Rozsudok OS BB č. 1“).\nListom č. MVRR-2006-6358/37642-11 zo dňa 19.06.2006 podalo ministerstvo voči\nRozsudku OS BB č. 1 odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,\nuznesením č. 16Co 182/2006-219 zrušil Rozsudok OS BB č. 1 a vec vrátil Okresnému súdu\nBanská Bystrica na ďalšie konanie (ďalej len „Zrušujúce uznesenie“).\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom 8C/103/2003-292 zo dňa 20.02.2007\nrozhodol tak, uložil ministerstvu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.000.000,- Sk titulom\nušlého zisku a 1.301.668,50. - Sk ako trovy konania (ďalej len „Rozsudok OS BB č. 2“).\nListom č. MVRR-2007-8942/102083-3:214/340 zo dňa 05.04.2007 ministerstvo\npodalo odvolanie proti Rozsudku OS BB č. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd\n3\n\nodvolací, Rozsudkom č. 16Co 114/07-344 zo dňa 27.09.2007 rozhodol tak, že zmenil\nRozsudok OS BB č. 2 tak, že návrh žalobcu zamietol (ďalej len „Rozsudok KS BB“).\nPodaním zo dňa 02.01.2008 podal žalovaný dovolanie proti Rozsudku KS BB.\nDovolanie bolo doručené dňa 07.01.2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nč. 5 Cdo 19/2008 zo dňa 14.10.2008 zrušil Rozsudok KS BB a vec vrátil Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici na ďalšie konanie (ďalej len „Rozsudok NS SR“).\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 16Co/266/2008 zo dňa 19.03.2009\nzmenil Rozsudok OS BB č. 2 tak, že uložil ministerstvu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n222.399,25,- Eur (6.700.000,- Sk) (ďalej len „rozsudok KS BB č. 2“). Ministerstvo listom\nč. MVRR-2009/13398/24121-2 zo dňa 13.05.2009 podalo voči Rozsudku KS BB č. 2\ndovolanie.\nRovnako tak žalobca podaním zo dňa 14.05.2009, doručeným Okresnému súdu\nBanská Bystrica dňa 18.05.2009, podal voči Rozsudku KS BB č. 2 dovolanie. Medzičasom\nžalobca oznámil ministerstvu listom zo dňa 22.06.2009, doručeným dňa 25.06.2009.\npostúpenie pohľadávky titulom Rozsudku KS BB č. 2. na spoločnosť\nNajvyšší súd SR uznesením č. 5 Cdo 203/2009-451 zo dňa 24.03.2010 zrušil\nRozsudok KS BB č. 2 a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie\n(ďalej len „uznesenie NS SR“). Listom zo dňa 29.04.2010 žalobca podal na Krajský súd\nv Banskej Bystrici návrh na zmenu účastníka konania a to tak, aby z konania vystúpil\nžalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 16Co/97/2010-507 zo dňa 31.08.2010\nzrušil Rozsudok OS BB č. 2 a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie\n(ďalej len „Zrušujúce uznesenie KS BB“).\nPodaním zo dňa 24.11.2010, doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa\n26.11.2010, podal žalobca dovolanie proti Zrušujúcemu uzneseniu KS BB. Najvyšší súd SR\nuznesením č. 5 Cdo 2/2011-546 zo dňa 19.04.2011 odmietol dovolanie žalobcu.\nNálezom Ústavného súdu SR č. II. ÚS 433/2011-71 zo dňa 11.07.2012 bolo\nZrušujúce uznesenie KS BB zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Banskej Bystrici\nna ďalšie konanie (ďalej len „Nález Ústavného súdu SR“).\n\n4\n\nOkresný súd Banská Bystrica uznesením č. 9C/186/2010-558 zo dňa 19.07.2012\npripustil, aby z konania vystúpil žalobca a do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť\n(ďalej len „Uznesenie OS BB o zmene žalobcu“). Proti\nUzneseniu OS BB o zmene žalobcu podalo ministerstvo odvolanie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 13Co/280/2012-570 zo dňa 02.10.2012\npotvrdil Uznesenie OS BB o zmene žalobcu. Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom\nč. 16 Co/332/2012-640 zo dňa 13.12.2012 Rozsudok OS BB č. 2 zmenil tak, že žalobcovi\npriznal náhradu škody vo výške 398.327,03, - Eur a vo zvyšku žalobu zamietol (ďalej len\n„Rozsudok KS BB č. k. 16Co/332/2012-640“). Proti Rozsudku KS BB č. 16Co/332/2012\npodala spoločnosť\n\n(v postavení žalobcu) dovolanie.\n\nNajvyšší súd SR uznesením č. 5 Cdo 175/2013-692 zo dňa 04.02.2015 zrušil\nRozsudok KS BB č. 16Co 332/2012-640 vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol,\na vo výroku o trovách konania a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie\nkonanie (ďalej len „Uznesenie NS SR č. 5Cdo 175/2013-692“).\npodala na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa\n19.03.2015 žiadosť o rozhodnutie o zmene účastníka konania a to tak, aby na strane\nžalobcu vystupovala opäť spoločnosť\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 16Co/179/2015-718 zo dňa 05.08.2015\npripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť\n\nna strane žalobcu.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 16 Co/179/2015-727 zo dňa 03.09.2015\npotvrdil Rozsudok OS BB č. 2 vo výroku, ktorým Okresný súd Banská Bystrica uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 995.817,56,- Eur a zmenil výrok o náhrade\ntrov konania (ďalej len „Potvrdzujúci rozsudok KS BB“).\nListom č. 16024/2015/D220-SLP/66525 zo dňa 21.10.2015 ministerstvo podalo proti\nPotvrdzujúcemu\n\nrozsudku\n\nOS\n\nBB\n\ndovolanie.\n\nNásledne\n\nministerstvo\n\nlistom\n\nč. 00418/2015/D220-SLP/ zo dňa 22.10.2015 podalo podnet na Generálnu prokuratúru na\npodanie mimoriadneho opravného prostriedku.\nKrajská prokuratúra Banská Bystrica listom č. Kc135/15/15/6600-8 zo dňa\n14.12.2015 informovala ministerstvo o tom, že podnet odkladá bez toho, aby sa zaoberala\nzákonnosťou napádaného rozhodnutia súdu, a to s poukazom na to, že ministerstvo podalo\nriadne dovolanie, čím využilo iný právny prostriedok, ktorým je možné dosiahnuť nápravu,\n5\n\npričom konanie o ňom má prednosť pred mimoriadnym dovolaním. Najvyšší súd SR\nuznesením č. 5 Cdo 11/2016-785 zo dňa 19.04.2017 dovolanie ministerstva proti\nPotvrdzujúcemu rozsudku OS BB odmietol ako neprípustné.»\n3. Podľa názoru sťažovateľky ako žalovanej v dotknutom konaní vydaním\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím\nbolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Sťažovateľka zastáva názor, že odňatie\nmožnosti konať pred súdom spočíva v nepreskúmateľnosti (zmätočnosti) napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, ktorý uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\ntakmer 1 milión eur bez nariadenia pojednávania, pričom sa obmedzil len na konštatovanie\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v jednom odseku odôvodnenia. Takýto postup\npodľa sťažovateľky nespĺňa požiadavku presvedčivosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí,\nktorú na rozhodnutia kladú platné právne predpisy, ako aj rozhodovacia činnosť\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a ústavného súdu,\nv zmysle ktorej nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva\núčastníka na spravodlivý súdny proces, čo napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred\nsúdom. Súčasne nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavujú\nzávažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom.\n4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že nárok priznaný napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu predstavuje ušlý zisk žalobcu, ktorým je ušlé nájomné z nájomnej zmluvy uzatvorenej\nžalobcom ako prenajímateľom na 35 rokov. Krajský súd o danom nároku rozhodol\nnesprávne, ak uviedol, že je viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Cdo 175/2013. V predmetnom uznesení podľa sťažovateľky najvyšší súd\nneuviedol záväzný právny názor, že ušlé nájomné je v tomto prípade do budúcnosti v celom\nrozsahu potrebné považovať za ušlý zisk a ako také za vzniknutú škodu žalobcu, ale uviedol\niba všeobecnú definíciu ušlého zisku podľa právnej teórie a judikatúry.\nSťažovateľka zdôraznila, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku krajského\nsúdu č. k. 16 Co 332/2012-640 (ktorým nároku žalobcu nevyhovel v celom rozsahu)\ndovolacím súdom nebolo nesprávne právne posúdenie otázky ušlého zisku zo strany\nkrajského súdu, ale nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívajúca v nedostatočnom\n6\n\nodôvodnení tohto rozhodnutia. Vymedzením pojmu ušlý zisk dovolací súd vytvoril iba\nurčitý argumentačnoprávny rámec tejto právnej otázky, s ktorým je potrebné sa\nv rozhodnutí vysporiadať. Sťažovateľka namietala, že pokiaľ krajský súd považoval ušlé\nnájomné žalobcu v celom rozsahu za ušlý zisk, bolo jeho povinnosťou sa v napadnutom\nrozhodnutí riadne vysporiadať s argumentmi, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce,\nobzvlášť, ak v konaní ide o povinnosť úhrady takmer 1 milióna eur. Krajský súd sa však iba\nobmedzil na konštatovanie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, čo je\nv rozpore s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a tomu\nzodpovedajúcou požiadavkou na vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami majúcimi\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.\n5. Podľa názoru sťažovateľky «Rozhodujúcim argumentom pre posúdenie veci,\ns ktorým je podľa nášho názoru potrebné sa vysporiadať, je taktiež právny názor\nNajvyššieho súdu SR, ktorý v otázke priznania ušlého zisku do budúcnosti uviedol:\n„Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte\nlen pripadne vznikne Na rozdiel od niektorých nárokov odškodňovaných v súvislosti so\nškodou na zdraví. Občiansky zákonník neumožňuje priznanie ušlého zisku ani ako renty do\nbudúcnosti, teda ako opakujúce sa plnenie s možnosťou zmeny rozsudku v závislosti od\nzmeny pomerov. Okrem toho vzhľadom na to, že vznik škody (skutočnej aj ušlého zisku) je\njedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento\npredpoklad bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje.\nAk teda v preskúmanej veci konajúce súdy považujú za ušlý zisk aj budúcu ujmu na majetku\nžalobcu, bolo potrebné pre nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke ich rozsudky\nzrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, bez toho, aby bolo nutné\nzaoberať sa aj správnosťou u výpočte výšky škody.“\nTiež poukazujeme na skutočnosť, že v zmysle judikatúry dôkazné bremeno pokiaľ ide\no preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností BY získal určitý prospech\nzaťažuje žalobcu, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok\nzodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ; ak toto bremeno neunesie,\nnemôže byť v spore úspešný.\n\n7\n\nTakisto právna teória a judikatúra považujú za ušlý zisk to, čo z neuskutočňovania\npodnikateľskej činnosti ušlo. V prípade náhrady ušlého zisku ide v právnej literatúre o typ\nhmotnej škody, ktorý spočíva v tom, že majetok poškodeného sa predpokladaným spôsobom\nv dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Rozsah ušlého zisku je záležitosťou porovnania\nsúčasného stavu so stavom predchádzajúcim vzniku škodnej udalosti. V prípade ušlého\nzisku ide súčasne o uplatnenie predpokladu vývoja, ak by nedošlo k škodovej udalosti.\nPodľa všeobecnej zásady je potrebné výšku ušlého zisku určiť s ohľadom na to, čo by\npoškodený v danom prípade dosiahol vzhľadom na všetky okolnosti. Z uvedených\ncharakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú\n(vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Tento majetkový\nprospech teda musí byť konkrétny, reálne dosiahnuteľný, nie len hypotetický a jeho\ndosiahnutie je potrebné zvážiť s ohľadom na všetky okolnosti.\nPod okolnosťami v tomto prípade je potrebné rozumieť napríklad tú skutočnosť, či by\nžalobca s ohľadom na pravidelný chod vecí dosiahol požadovaný ušlý zisk, keďže sa nedá\ns určitosťou uzavrieť, že by kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu (najmä z ohľadom\nna jeho dĺžku) nedošlo k zániku nájomnej zmluvy z iných dôvodov (napríklad v dôsledku\ntoho, že na prevádzkovanie podnikateľského zámeru nájomcu nebudú vydané potrebné\nrozhodnutia).\nMáme za to, že so všetkými týmito skutočnosťami je potrebné sa v rozhodnutí\nvysporiadať tak, aby bola naplnená požiadavka presvedčivého súdneho rozhodnutia.\nPriznanie nároku odvolacím súdom bez riadneho odôvodnenia má za následok odňatie\nmožnosti ministerstva konať pred súdom.\nZároveň ak KS BB v rozhodnutí priznal žalobcovi nárok, ktorý v predchádzajúcom\nrozhodnutí zamietol a k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom nedošlo\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale len z dôvodu nepreskúmateľnosti\n(nedostatočného zdôvodnenia) predošlého rozhodnutia, nemožno hovoriť o záväznom\nprávnom názore Najvyššieho súdu SR. Tento nespochybnil právny záver, resp. právne\nposúdenie veci ohľadom nepriznania nároku žalobcu, ale v rámci definície pojmu ušlý zisk\niba vymedzil určitý právny rámec, s ktorým by sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí mal\nvysporiadať.\n\n8\n\nSme toho názoru, že žalobcovi neprináleží ušlý zisk v takom rozsahu, ako ho priznal\nKrajský súd Banská Bystrica v Potvrdzujúcom rozsudku, a tento súd sa dopustil rozdielnosti\nvýkladu právnej normy upravujúcej právo poškodeného na náhradu škody...\n...Sme toho názoru, že interpretácia právnej normy vykonaná súdmi vykazuje závažné\nnedostatky blížiace sa k justičnému omylu, a teda takýmto výkladom bolo porušené ústavou\nzaručené právo na spravodlivý proces. Máme za to, že k takémuto omylu však došlo.».\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil:\n„Základné právo ministerstva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo ministerstva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/179/2015-727 zo dňa\n03.09.2015 a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/103/2005-292 zo dňa\n20.02.2007porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 16Co/179/2015-727 zo dňa 03.09.2015 a rozsudku Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 8C/103/2005-292 zo dňa 20.02.2007 a vec vracia Okresnému súdu Banská\nBystrica na ďalšie konanie.“\n7. V súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka\nnavrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\npretože výkonom napadnutého rozhodnutia krajského súdu by sťažovateľke mohla vzniknúť\nveľká ujmu, keďže v prípade, ak by bol žalobca v exekučnom konaní úspešný a vymohol by\npriznanú sumu, bolo by spätné vymáhanie v prípade úspešnosti tejto sťažnosti takmer\nnemožné. Tieto finančné prostriedky sú prostriedkami zo štátneho rozpočtu a sú určené na\nplnenie úloh štátu.\n\n9\n\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n12. Ako z petitu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k.\n10\n\n8 C 103/2005-292 z 20. februára 2007 a rozsudkom krajského súdu č. k. 16 Co 179/2015727 z 3. septembra 2015.\n13. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti\nnapadnutému rozhodnutiu okresného súdu.\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach\ntýkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.\nI. ÚS 103/02).\n15. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa\nktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú\nosobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04).\n16. V súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci ústavný súd preto skúmal, či\nsú splnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľky, a dospel\nk záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená\nprávomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených\nnámietkach porušenia jej základných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože na\npreskúmavanie jeho postupu je daná právomoc odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci\no podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 16 Co 179/2015-727\nz 3. septembra 2015.\n11\n\n17. Ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nsťažovateľky v časti, ktorá smerovala proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu,\nz dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n18. Podstatou sťažnosti na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu\nk napadnutému\n\nrozhodnutiu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nbolo\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľky\n\no nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia prijatého bez nariadenia pojednávania vyplývajúcej\nz jeho nedostatočného odôvodnenia a nevysporiadania sa s jej zásadnými argumentmi.\nSúčasne sťažovateľka namieta nesprávne právne posúdenie ušlého zisku a v tejto súvislosti\nodvolávanie sa krajského súdu na záväznosť právneho názoru vysloveného najvyšším\nsúdom v dovolacom konaní, ktorý podľa sťažovateľky bol len všeobecnou definíciou ušlého\nzisku a predstavoval argumentačnoprávny rámec tejto právnej otázky (nie záväzný právny\nnázor), s ktorou sa krajský súd mal v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadať.\nPriznanie ušlého zisku do budúcna považuje sťažovateľka za rozporné s platným právom\na judikatúrou najvyššieho súdu.\n19. Pokiaľ ide o preskúmanie tohto rozhodnutia, ústavný súd v prvom rade podotýka,\nže v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (napr.\nrozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti\nústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom\nprostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu, považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj\nv tomto prípade za zachovanú aj proti označenému rozsudku krajského súdu\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n20. Z predloženej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že predmetom konania\npred všeobecnými súdmi je rozhodovanie o náhrade škody (ušlého zisku) vo výške\n42 000 000 Sk z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\n12\n\njeho nesprávnym úradným postupom. V konaní bolo preukázané, že žalobca utrpel škodu\nv príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (Okresného úradu v Banskej\nBystrici, odboru životného prostredia), ktoré bolo vydané nezákonným postupom, čo\nkonštatoval ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 22/02 zo 16. apríla 2003, ktorým predmetné\nsprávne rozhodnutie zrušil. V dôsledku uvedeného bol zmarený účel nájomnej zmluvy\nuzatvorenej na dobu určitú (35 rokov), ktorej predmetom bol nájom pozemku určeného na\nvýstavbu čerpacej stanice pohonných hmôt v zmysle právoplatného rozhodnutia správneho\norgánu a od ktorej nájomca následne v dôsledku zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby\nČerpacej stanice PHM\n\n, odstúpil. Z konania pred všeobecnými\n\nsúdmi vyplýva, že nárok žalobcu je daný, čo sa týka základu, keďže bola preukázaná\npríčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy a vznikom\nškody (čo sťažovateľka v sťažnosti ani nerozporuje), spornou otázkou zostala v súdnom\nkonaní výška náhrady škody (ušlého zisku). Sťažovateľka na základe predchádzajúceho\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 16 Co 332/2012 z 13. decembra 2012 (zrušeného\nv dovolacom konaní uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 175/2013 zo 4. februára\n2015) vyplatila žalobcovi sumu 398 327,03 €, ktorá predstavuje „ušlé nájomné“ splatné ku\ndňu vydania uvedeného rozhodnutia krajského súdu (v poradí piateho) v odvolacom konaní.\n21. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (v poradí\nšiestom) uviedol:\n«Vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu, že „ušlý zisk je ujmou spočívajúcou\nv tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k zväčšeniu majetkových\nhodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať, že pri\npravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu), mohol poškodený dôvodne\nočakávať rozmnoženie svojho majetku, k čomu nedošlo práve v dôsledku konania škodcu\na nakoniec, že pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo\nreálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný\nprospech poškodený prišiel, aj keď bez odkazu na akékoľvek ustanovenie právneho\npredpisu“. Odvolací súd považoval uvedené stanovisko, resp. právny názor najvyššieho\nsúdu za právny názor, ktorý je preň v zmysle ust. § 243d ods. 1 O. s. p. záväzný.\n\n13\n\n...Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, mal za\nto, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného sú splnené vo vzťahu\nk celému nároku, mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím\na zánikom nájomnej zmluvy, ktorú posúdil ako platný právny úkon. Ušlé nájomné okresný\nsúd považoval v celom rozsahu za ušlý zisk, pričom k otázke ušlého zisku zaujal najvyšší súd\nprávny názor v uznesení 5Cdo 175/2013 zo dňa 4. februára 2015, podľa ktorého je ušlý zisk\nujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti\nk zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo\nočakávať. Vzhľadom na uvedený právny názor najvyššieho súdu, ktorým bol krajský súd\nviazaný, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny\npotvrdil.»\n22. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.\nTomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\nZákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade\ns procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto\npredpisom je toho času Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok\na Správny súdny poriadok (v čase vydania napadnutého rozhodnutia ním bol Občiansky\nsúdny poriadok, pozn.).\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivý\nsúdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným\nsúdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah\nopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky\ntieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\n14\n\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného\nprocesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich\nuplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n24. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n25. Rovnako ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n\n15\n\n26. Ústavný súd s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že krajský súd\ndostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti\nneobstojí. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia, pozn.) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ústavný súd po\noboznámení sa s napadnutým rozhodnutím krajského súdu konštatuje, že jeho odôvodnenie\nje v súlade s citovaným ustanovením § 219 ods. 2 toho času platného a účinného\nObčianskeho súdneho poriadku, keďže sa v celkom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré\nformuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné,\na konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru. K totožnému\nposúdeniu dospel aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 Cdo 11/2016 z 19. apríla 2017, ktorým\nodmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné a v ktorom vo vzťahu\nk napadnutému rozhodnutiu krajského súdu konštatoval splnenie kritérií pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\n27. Ak sťažovateľka vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ďalej tvrdila, že toto\nrozhodnutie je založené na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem\nupravujúcich výšku náhradu škody, ktorý nezodpovedá ich účelu a zmyslu a je ústavne\nnekonformný, ústavný súd sa nemôže stotožniť ani s týmto jej názorom.\n28. Zisk (ako ekonomická veličina) vo svojej podstate totiž vyjadruje efektívnosť\nnejakej činnosti (aktivity, procesu) vyvíjanej na účely jeho dosiahnutia, pričom jeho výška\nzávisí od rozdielu medzi vstupmi investovanými do danej činnosti a jej výstupmi.\nNajčastejšie sa tento pojem chápe v ekonomickej súvislosti, a to ako kladný rozdiel medzi\npríjmami a výdavkami alebo výnosmi a nákladmi. Z tohto potom vyplýva, že ušlý zisk\npredstavuje stratu očakávaného prínosu, ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu\nvecí nebyť škodnej udalosti (I. ÚS 423/2014).\n\n16\n\n29. Podľa ustálenej judikatúry za ušlý zisk je preto potrebné považovať ujmu\nspočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu\nmajetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.\nNepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti,\nale musí byť naisto preukázané – a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že\nnebyť protiprávneho konania, majetkový stav poškodeného by sa zvýšil. Popri určitej\ndohode, resp. zmluve, ktorá poškodenému zaručovala určitý zisk, tu musí byť spravidla aj\nspomínaný „obvyklý pravidelný chod vecí“. Za typický príklad vzniku škody možno\npovažovať prípad, keď v dôsledku škodovej udalosti nemohol vlastník veci realizovať\núžitkovú hodnotu veci tým, že vec dá do nájmu inému za odplatu, teda prevedie vec inému\nna užívanie vrátane práva na úžitky tejto veci.\n30. V prípade sťažovateľky išlo v napadnutom rozhodnutí o priznanie ušlého zisku,\nktorý predstavuje celkové nájomné, ktoré by žalobca získal v zmysle uzatvorenej nájomnej\nzmluvy na dobu určitú, ak by nedošlo k zmareniu jej účelu v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd v zmysle vysloveného právneho názoru\nnajvyššieho súdu (ktorý ako primárny dôvod zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia\nkrajského súdu uviedol jeho nedostatočné odôvodnenie práve vo vzťahu k časti nájomného,\nktorého splatnosť ešte nenastala) priznal žalobcovi aj ušlý zisk za budúce obdobie až do\nskončenia platnosti uzatvorenej nájomnej zmluvy. Iný postup a rozhodnutie krajského súdu\nby podľa názoru ústavného súdu znamenal v budúcnosti iba opakovanie súdnych konaní\nv určitých časových intervaloch len z toho dôvodu, aby bola naplnená požiadavka už\nvzniknutého (splatného) ušlého zisku, keďže v danej právnej veci je možné považovať\nostatné skutkové okolnosti za preukázané.\n31. Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých\nustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo\nnezodpovedajúci\n\ndikcii\n\naplikovaných\n\nzákonných\n\nsťažovateľky ani v tejto časti.\n\n17\n\nustanovení,\n\nneobstojí\n\nsťažnosť\n\n32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti\nsťažnosťou napádaného rozhodnutia krajského súdu z hľadiska sťažovateľkou namietaného\nporušenia práv, takže závery krajského súdu nemožno považovať za svojvoľné, arbitrárne,\nvnútorne rozporné ani odporujúce podstate a účelu aplikovaných právnych noriem.\n33. Za tejto situácie ústavný súd dospel k záveru, že rozsudkom krajského súdu\nnedošlo k porušeniu práv sťažovateľky označených v jej sťažnosti, a preto sťažnosť\nodmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "nájom a podnájom-nájomná zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "nebytové priestory"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:74dcd0d6-4e18-464c-9122-9114f02e7c6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74dcd0d6-4e18-464c-9122-9114f02e7c6d"}, {"guid": "ussr:c31e2894-23a1-4436-b1bf-b9580f8cb346", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2011 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c31e2894-23a1-4436-b1bf-b9580f8cb346"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "35e24800-907d-42d9-846c-aae281ace592:5597825a-ed9d-4cdd-ab9b-2255d4ec8232", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:1205221618.16", "spisova_znacka": "16Co/179/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/179/2015 z 2. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:1205221618.16"}, {"guid": "b5b39bc6-4671-4967-95e0-26d7b1b744bc:cb829f99-ef50-4613-8f12-276cac4afd1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:1205221618.10", "spisova_znacka": "16Co/332/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/332/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:1205221618.10"}], "citovane_v": [{"guid": "b9261182-0fb4-4111-9b98-6a437aa0d4cc:3e0f8292-d1f0-4dff-bd41-776980073c3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6406203450.6", "spisova_znacka": "43Cob/58/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/58/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6406203450.6"}, {"guid": "fedd69ad-8138-4956-a530-da12a49c30f3:80f0c9ad-d853-4194-8bfe-311fbabb2d90", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4122206761.1", "spisova_znacka": "25Co/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/41/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4122206761.1"}, {"guid": "44818b3d-2414-410e-b2cb-43dd8895e656:5bb7e3c1-4436-45d7-9fee-83ce5d9c49c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "spisova_znacka": "8Co/50/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/50/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1"}, {"guid": "9b92afc6-3fd4-4066-95d7-83d074d5cfb2:9e48fd25-0460-46cf-b22a-85974684900b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1324205585.3", "spisova_znacka": "84Cbi/3/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cbi/3/2024 z 3. 2. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1324205585.3"}]}