{"guid": "ussr:3568dc7a-d81d-4b7e-9d85-6e70789408fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. I. ÚS 475/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3568dc7a-d81d-4b7e-9d85-6e70789408fa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 475/2017-18\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\n20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n,\n\n,\n\n,\n\nIzrael, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri\nčinnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Krajského súdu\nv Bratislave a jeho uznesením sp. zn. 11 CoP 217/2017 z 15. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. augusta 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na\nzohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením\nsp. zn. 11 CoP 217/2017 z 15. júna 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako navrhovateľka\nv konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n20 P 124/2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk\nako starej mamy s maloletými vnukmi v rozsahu každý párny týždeň v kalendárnom roku\nod piatka od 17.00 h do soboty do 17.00 h s tým, že si deti prevezme od matky v mieste jej\nbydliska, kde ich aj následne odovzdá. Okresný súd návrh sťažovateľky na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného\nsúdu rozhodol krajský súd sťažnosťou napadnutým uznesením tak, že ho potvrdil.\n3. Sťažovateľka vidí porušenie svojich označených práv (bod 1) v tom, že „Odvolací\nsúd nedostatočne posúdil situáciu, v ktorej sa sťažovateľka ako stará matka so svojimi\nmaloletými vnukmi nachádza. Odvolací súd v rozpore so skutkovým stavom uzavrel, že\nsťažovateľka nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov k jej maloletým vnukom.\nS uvedenými závermi odvolacieho súdu sťažovateľka nemôže súhlasiť a považuje ich za\nv rozpore so záujmom maloletých detí, v rozpore so skutočným stavom, v rozpore s jej\nprávom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces.“.\nSťažovateľka považuje odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za nepresvedčivé,\nnedostatočne zdôvodnené a v rozpore s princípom spravodlivosti. Nedostatok odôvodnenia\na arbitrárnosť rozhodnutia spočíva podľa sťažovateľky v tom, že „odvolací súd neuviedol,\nprečo nepovažuje sťažovateľkou uvádzané skutočnosti v predmetnej veci za relevantné, ale\niba skonštatoval, že sťažovateľka nepreukázala potrebu úpravy styku nariadením\nneodkladného opatrenia“.\n4. V závere podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nkonštatoval porušenie ňou označených práv (bod 1) postupom a rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, priznal\n\n2\n\njej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\n\n3\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05).\n8. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n9. Ústavný súd v tomto konaní preto pristúpil ku skúmaniu, či právny názor\nvyslovený v napadnutom uznesení krajského súdu je z ústavného hľadiska udržateľný\na akceptovateľný.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná.\n\n4\n\n11. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:\n„Odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie má za to, že neboli dané podmienky\nna dočasnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa, keďže stará matka maloletých detí\nnepreukázala žiadne ohrozenie alebo hroziace nebezpečenstvo maloletým deťom. Účel\nneodkladného opatrenia zdôvodnil súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd\nstotožňuje. Z obsahu spisu, ako aj doterajších rozhodnutí súdu prvej inštancie je zrejmé, že\nstarostlivosť o deti je riadne zabezpečená a pomery detí nie sú ohrozené. Zákon o rodine\npripúšťa možnosť úpravy styku maloletých detí s blízkymi osobami, ak je to potrebné\nv záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Pri nariadení neodkladného\nopatrenia súd skúma ohrozené pomery maloletých detí, ktoré musí navrhovateľ takéhoto\nneodkladného opatrenia preukázať. Správne konštatuje súd prvej inštancie, že ohrozenie\npomerov maloletých detí stará matka maloletých nepreukázala. Stará matka sa takejto\núpravy môže domáhať v konaní vo veci samej, kde bude vykonané dokazovanie a posúdený\nzáujem maloletých detí a posúdení pomerov v rodine. Odvolací súd podľa § 387\nods. 2 C.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.\nOdvolací súd dopĺňa, že styk ktorý navrhovala stará matka okrem iného aj presahuje rámec\nneodkladného opatrenia, keď zasahuje do styku rodičov s maloletými deťmi. Čas, ktorý súd\nvymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom nemá zasahovať výlučne do času\njedného z rodičov. Za predpokladu, že je upravený styk otca s deťmi počas víkendových dní\nje v rozpore so záujmom maloletých detí, aby ďalší víkend boli opätovne odlúčené od\nmatky, ktorá má právo s nimi tiež tráviť čas. Styk maloletého dieťaťa s blízkou osobou nemá\nbyť upravený tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavoval stretávanie dieťaťa s blízkymi\nosobami obmedzenie jeho práv. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd\nho potvrdil podľa § 387 C.s.p.“\n12. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel\nk záveru, že tento svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, predmetné rozhodnutie obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu\n\n5\n\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n13. Vychádzajúc predovšetkým z citovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal\nso všetkými podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky. Krajský súd sa podľa\nnázoru ústavného súdu primerane zaoberal okolnosťami danej veci a dostatočne objasnil\ndôvody, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza. Podľa názoru ústavného súdu\nargumentáciu krajského súdu a úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil možno považovať\nza jasné, logické a zrozumiteľné, a preto závery krajského súdu nemožno považovať ani za\nzjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú\ndostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané\nrozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na\nzáklade jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený\nani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04)\na v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd\nv tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou\nv systéme všeobecného súdnictva.\n14. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že\n\n6\n\nobsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\n15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej\nverejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\n16. Dohovor o právach dieťaťa (vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.)\npatrí medzi prvé medzinárodné zmluvy určené na ochranu práv a slobôd detí. Vyjadruje\nvšeobecnú snahu o uznaní, ochrane a posilnení práv najzraniteľnejšej skupiny ľudí – detí\n(k tomu bližšie porov. Todres, J. – Wojcik, Mark E. – Revaz, Cris R. The U.N. Convention\non the Rights of the Child. An Analysis of Tresty Provisions and Implications of U.S.\nRatification. New York : Transnational Publishers, 2009, p. 9 a nasl.).\nV teórii medzinárodného práva sa ustálil právny názor, v zmysle ktorého Dohovor\no právach dieťaťa obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem. Prvú skupinu\ntvoria právne normy priamo vykonateľné (directly applicable/self-executing) a druhú\nskupinu tvoria právne normy, ktoré nie sú priamo aplikovateľné a majú charakter\nvšeobecných zásad (porov. Andrews, A. B. – Kaufman, N. H. eds. Implementing the U.N.\nConvention on the Rights of the Child. A Standard of Living Adequate for Development.\nWestport : Praeger Publishers, 1999, p. 171). S licenciou pre zjednodušenie možno prijať\nstanovisko, že právne normy medzinárodnej zmluvy sú priamo vykonateľné, ak zaručujú\npráva a slobody priamo ich adresátom bez potreby ďalšej transpozície alebo inkorporácie\ndo právneho poriadku zmluvného štátu ďalším normatívnym právnym aktom. Právne normy\nmedzinárodnej zmluvy nie sú priamo vykonateľné, ak tieto priamo alebo implicitne\nvyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni vnútroštátnej\n\n7\n\nlegislatívy (v medzinárodných zmluvách najčastejšie uvedené textáciou „zmluvné štáty sa\nzaväzujú prijať...“ alebo „zmluvné štáty uznávajú a zabezpečia...“ a pod.).\nDohovor o právach dieťaťa neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by dávalo\nodpoveď na otázku, ktoré články sú priamo vykonateľné a ktoré nie, a preto kritériom na ich\nodlíšenie je povaha, účel, rozsah konkrétneho článku, ako aj textácia článku, ktorá musí byť\ndostatočne jasná, aby príslušný orgán aplikácie práva bol schopný interpretovať a definovať\njeho účinky, t. j. rozhodnúť o priamej vykonateľnosti alebo nevykonateľnosti konkrétneho\nčlánku (porov. napr. Detrick, Sh. A Commentary on the United Nations Convention on the\nRights of the Child. Hague: Kluwer Law International, 1999, p. 28). V tejto súvislosti je\npotrebné poukázať na čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý na prvý pohľad evokuje\nzáver o priamej neaplikovateľnosti ani jedného z článkov Dohovoru o právach dieťaťa:\n„Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne\na iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide\no hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nuskutočňujú také opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby\naj v rámci medzinárodnej spolupráce.“ Dohovor o právach dieťaťa je však potrebné\ninterpretovať vo vzájomnej súvislosti všetkých jeho článkov a vychádzať z jeho účelu\n(snaha o uznanie, ochranu a posilnenie práv detí), a pokiaľ niektoré z článkov jednoznačne\n(zohľadnením už popísaných rozlišujúcich kritérií) obsahujú priamo aplikovateľné\nsubjektívne právo, je potrebné v záujme ochrany slobôd a práv dieťaťa poskytnúť\nkonkrétnemu právu dieťaťa ochranu v príslušnom konaní, v ktorom sa jeho ochrany\ndotknutý subjekt domáha.\nNa úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie\nSpojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články\nDohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles)\na nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej\nvnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3, čl. 6 a čl. 12\n(pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the\nRights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for\nEurope, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child:\nGeneral Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver podporuje\n\n8\n\ni samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“, „štáty\nzabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym normám\nDohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 16\na pod.\nNa základe už popísaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť aj v časti\nnamietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže táto označená referenčná právna norma\nDohovoru o právach dieťaťa neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne právo\nsťažovateľky, ale je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorú je zmluvný štát povinný\ninkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento\nprincíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov\n(pozri napr. II. ÚS 596/2014, III. ÚS 512/2015 z 20. októbra 2015, I. ÚS 678/2016\nz 9. novembra 2016).\n17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "medzinárodné právo-súkromné", "dieťa-záujem dieťaťa", "opatrenie-neodkladné", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dieťa-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3c694f82-a1a6-45c4-a505-dcddd30f1b5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 678/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 678/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1"}, {"guid": "ussr:332cba6f-8853-4775-95a5-18aacc64a871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.512.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 512/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 512/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.512.2015.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a09ead04-33ca-4d1f-a74b-57f405fab27f:c895a2d4-ddf5-4508-9beb-be44ae894226", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2317217159.1", "spisova_znacka": "11CoP/217/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/217/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2317217159.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0f449606-8c62-4624-8961-9d742944a42a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.537.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.537.2024.2"}, {"guid": "ussr:9c6ef957-78f6-4166-9ff4-35d5280a24cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.461.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.461.2022.1"}]}