{"guid": "ussr:f1735628-069e-46c2-a492-a923a23f72c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. I. ÚS 468/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f1735628-069e-46c2-a492-a923a23f72c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 468/2017-19\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\n20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n, toho času\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom\nSabóom, advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, pre namietané porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13 S 32/2016-53 zo 6. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\n\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 S 32/2016-53\nzo 6. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že žalobou doručenou krajskému súdu\nsa ako opomenutý účastník domáhal zaviazať Ústav na výkon trestu odňatia slobody\na Ústav na výkon väzby Ilava (ďalej len „ústav“) sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016\nz 22. júla 2016 doručiť mu rozhodnutie o jeho ponechaní v oddiele s bezpečnostným\nrežimom vrátane súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ústavu s akcentom na základné\npráva a slobody. Krajský súd namietaným uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil\na vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne. V ostatnom podal na ústavnom súde\nsťažnosť.\n3. Nosnou/kľúčovou argumentáciou sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti je jeho\nprávny názor o kompetencii krajského súdu ako správneho súdu na prejednanie\na rozhodnutie o ním podanej správnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania a zároveň\naj doručenia rozhodnutia ústavu sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016 z 22. júla 2016 o jeho\nzaradení do oddielu s bezpečnostným režimom, k čomu v súhrne sťažovateľ argumentoval,\nže „Rozhodujúcim nedostatkom právneho názoru vyčleňujúceho rozhodovanie o základných\nprávach a slobodách odsúdených spod ochrany správnych súdov a radiace ho výlučne\nprokuratúre v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre,\nje upretie práva odsúdených na súdnu ochranu a prístup k súdu - to bez zohľadnenia\nkonsekventu takéhoto názoru, ktorým je ponechanie kategórie osôb bez ochrany\ngarantovanej čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny a čl.6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko\nv sústave všeobecných súdov nie je iný súd, ktorý by o ochrane základných práv a slobôd\nodsúdených rozhodoval. Každý, teda aj odsúdený, kto tvrdí, že bol na svojich základných\nprávach a slobodách ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, má právo\nna preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia nezávislým a nestranným súdom prokurátor atribúty nezávislého a nestranného súdu nemá a nemôže suplovať súdnu\nochranu a právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2\nListiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé\na nestranné súdy oddelene od iných štátnych orgánov (čl. 141 Ústavy), rozhodujú\n\n2\n\nv občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy (čl. 142 ods. 1 Ústavy), pričom rozhodujú v senátoch, ak zákon\nneustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy). Ak nie je daná\nprávomoc iného všeobecného súdu, na rozhodnutie o žalobe odsúdeného namietajúcej\ndotknutie jeho právnej sféry rozhodnutím (opatrením, nečinnosťou či iným zásahom) ústavu\n(resp. osôb konajúcich v jeho mene) sú príslušné správne súdy.“.\nSťažovateľ voči napadnutému rozhodnutiu krajského súdu teda oponoval\npredovšetkým tým, že krajský súd v podstate vo svojom napadnutom rozhodnutí ignoroval\njeho celú predostretú argumentáciu, a predovšetkým to, že mu ako odsúdenému\nbol odopretý prístup k súdu, že došlo k vyčleneniu skupiny osôb – odsúdených\nzo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ďalej to, že krajský súd\narbitrárne konštatoval, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej moci,\na ignoroval pritom fakt, že rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto\nrozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, taktiež ignoroval to, že Zbor väzenskej\na justičnej stráže nerozhoduje ako orgán činný v trestnom konaní, v dôsledku čoho\nnepodlieha kontrole trestných súdov, ktorých právomoc je stanovená taxatívne, zákaz\nvýkladu ústavného poriadku z podústavného práva, zásadu výkladu v prospech realizácie\nzákladných práv a slobôd.\n4. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S 32/2016-53 zo dňa 6.6.2017,\nbolo porušené základné právo sťažovateľa na prístup k súdu, na súdnu ochranu\na na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S 32/2016-53 zo dňa 6.6.2017,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 2300 €...\n4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy konania...“\n\n3\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k\nporušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS\n66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n4\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS\n66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci\na ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n8. Z uznesenia krajského súdu č. k. 13 S 32/2016-53 zo 6. júna 2017 vyplýva:\n„11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák.č. 162/2015 Z.z. v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n12. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení\norgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu\npred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n13. Podľa § 4 písm. a), b), c), d), e) zák.č. 162/2015 Z.z. sa orgánmi verejnej správy\nsa na účely tohto zákona rozumejú orgány Štátnej správy, orgány územnej samosprávy,\nktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice\nmestské časti a samosprávne kraje, orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej\nosoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým\nosobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány,\n\n5\n\niné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej\nsprávy.\n14. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd zistí, že vec nepatrí\ndo právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec\npatrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.\n15. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave\nvykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.\n16. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“) pôsobnosť prokuratúry\nvykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané\nosoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená\nna základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.\n17. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor dozerá na to,\naby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest\nodňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo\numiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho\norgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne\npredpisy.\n18. Podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný\npísomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu\nalebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku\n2, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne\nzáväzným právnym predpisom.\n19. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. pri vykonávaní dozoru je prokurátor\noprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest\nuvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest\nuvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí\ntýkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste,\nktorého správu tieto orgány vykonávajú.\n\n6\n\n20. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. na vykonávanie dozoru\nnad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody\nalebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor\na v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie\ndozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci\nsprávu miesta uvedeného v odseku 1.\n21. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť mu doručiť\nrozhodnutie vydané riaditeľom ústavu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia zo dňa\n22.7.2016, resp. súdneho prieskumu tohto rozhodnutia.\n22. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len\nrozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy. Právomoc správneho súdu v zmysle ust. § 2\nzák.č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s ust. § 4 a6 tohto zákona je priamo viazaná\nna rozhodovanie (či už vo forme formálneho rozhodnutia, resp. opatrenia) orgánu verejnej\nsprávy. V § 2 SSP je stanovené, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\nverejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z uvedeného\nje zrejmé, že základným predpokladom súdneho prieskumu a poskytnutie ochrany súdom\nv správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia resp. zásahu orgánu verejnej\nsprávy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy.\nVzhľadom na uvedené sa správny súd musel zaoberať otázkou, či rozhodnutie, ktoré\nžalobca žiadal preskúmať je rozhodnutím vydaným pri výkone svojej právomoci orgánom\nverejnej správy.\n23. SSP v ust. § 4 uvádza, kto je orgánom verejnej správy a súčasne právne\npostavenie žalovaného upravuje zákon č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle\nust. § 4 ods. 1 písm. a) až s) tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti predovšetkým\nzabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov zboru a objektov\ndetenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu\nodňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu\nodňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených,\nvybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa\nosobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii na úseku výkonu\n\n7\n\ntrestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon v ust.§ 4 ods. 1\naž pod písmenom t) zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné\núlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny súd je toho názoru,\nže samotný zákon č. 4/2001 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor\ntakéto úlohy na úseku štátnej správy. Pokiaľ ide o osobitné predpisy, tak zákon príkladmo\nuvádza, že ide o zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví\na náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z.z. o správe\nmajetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi\nv znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce\na o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je možné dovodiť, že zbor,\nktorého je žalovaný súčasťou vystupuje v postavení orgánu štátnej správy, napr. v prípade,\nak vykonáva úkony ako správca majetku štátu, resp. pri výkone povinností na úseku\nsociálneho zabezpečenia svojich príslušníkov. Z príkladmého výpočtu zákonov v poznámke\n5a je zrejmé, že ide o zákony, ktoré upravujú iné oblasti správy rozdielnej od výkonu\nna úseku pri výkone trestu odňatia slobody a väzby, ktoré tvoria primárnu pôsobnosť zboru,\nresp. žalovaného. Skutočnosť, že zbor a teda aj žalovaný nie sú primárne orgánom štátnej\nsprávy, je možné dovodiť aj zo samostatného uvedenia tejto pôsobnosti ako aj jej začlenenia\naž na koniec ust. § 4, a pričom nie je možné uzavrieť priamu súvislosť s pôsobnosťami\nuvedenými pod písmenami a) až s), ktoré sú vyjadrením jeho primárnych úloh pri výkone\ntrestu odňatia slobody. Z uvedeného je možné vyvodiť právny záver, že žalovaný, ktorý\nje v zmysle ust. § 2 zákona č. 4/2001 Z.z. súčasťou organizácie zboru, pri zabezpečení úloh\npri výkone trestu odňatia slobody nemá postavenie orgánu štátnej správy. Správny súd\nje toho názoru, že žalovaný pri nariadení zaradenia žalobcu na výkon trestu odňatia\nslobody do oddielu s bezpečnostným režimom nemal postavenie orgánu verejnej správy\na neuplatňoval pri tomto úkone svoju právomoc v oblasti verejnej správy, nešlo teda\no rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho\nsúdnictva.\n\n8\n\n24. Naopak správny súd je toho názoru, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom\nje vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej\núpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie\npovažovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Správny súd\npoukazuje na to, že ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona\nč. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený\nv zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku a jeho účelom\nje primárne zabezpečenie riadneho a bezpečného chodu výkonu trestu odňatia slobody\nv zariadení žalovaného, a to umiestnením odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom\nz bezpečnostno-preventívnych dôvodov, v prípade ak sú pre takýto postup splnené zákonné\npredpoklady. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zásah do práv odsúdeného je v zmysle\nzákona zabezpečený aj režim ochrany pred nezákonným umiestnením odsúdeného, resp.\npred tým, aby nebol odsúdený držaný v tomto režime dlhšie ako je nevyhnutné a dlhšie\nako existujú dôvody pre takýto postup, a to je primáme dozor prokuratúry. Umiestnenie\nodsúdeného do takéhoto režimu je žalovaný povinný ihneď oznámiť príslušnej prokuratúre,\nv zákonom stanovených lehotách, prokuratúra skúma dôvodnosť tohto umiestnenia\na súčasne je oprávnená svojim rozhodnutím takéto umiestnenie zrušiť.\n25. Vyššie uvedené skutočnosti, vrátane zákonom zvereného prieskumu takéhoto\nrozhodnutia prokuratúre, podmieňujú záver o tom, že nejde o rozhodnutie žalovaného\nv rámci výkonu verejnej správy, ale naopak záver o trestnoprávnom charaktere takéhoto\nrozhodnutia, keď vo veciach tohto druhu príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody\npostupuje podľa zákona č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia\nslobody). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré\nje posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného\nporiadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému\nporiadku.\n26. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej\nstráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje\nv oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní.\nRozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca\n\n9\n\nsa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona č.\n475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru\na nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Správny súd\npoukazuje na to, že takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci\ntýkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej\noblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky Štátu voči páchateľom trestných\nčinov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním\npred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu\nodňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach.\nPodradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie\nsprávnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch\ndichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským\núčelom.\n27. Na správnosť vyššie uvedených právnych záverov nemá vplyv ani právna\nargumentácia žalobcu, keď ním citované ustanovenia predpisov tzv. soft law nehovoria\nnič o súdnom prieskume rozhodnutí vydaných ústavmi na výkon trestu odňatia slobody,\nresp. o tom, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy.\nSamotnú skutočnosť, že so žalobcom musia ústavy zaobchádzať tak, aby neboli porušené\njeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl. 46 ods. 2 ústavy nevyplýva\npovinnosť preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie v rámci správneho súdnictva,\nkeď aj ústava stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany\nexistenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci\n(ako bolo uvedené vyššie) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych\nsúdov, správny súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia\nústavov na výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna\nprávna úprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie\nústavy ako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992 Zb. v platnom znení hneď v ust. § 1\nods. 3 stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom. Rozhodovacia činnosť správnych\nsúdov teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade\ndaná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho\nsúdnictva. Rovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre\n\n10\n\nľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá\nochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V\nrozhodnutí Ganci proti Taliansku na ktoré sa žalobca odvoláva pritom súdny prieskum\nrozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda\nnejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Súčasne správny súd uvádza, že nie je\nvylúčené, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na\nvšeobecnom súde.\n28. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae,\naj z dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom,\na to prokuratúrou v súlade so zákonom 153/2001 Z.z.. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle\nvyššie uvedenej právnej úpravy je orgánom prokuratúry zverená okrem iného aj dozorná\nfunkcia nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia\nslobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné\nliečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného\nzaistenia a aby sa v nich dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nNavyše siedma časť zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okrem dozoru prokuratúry\nupravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave; v rámci nej sa však nepripúšťa preskúmavanie\nrozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu na základe prístupu k správnemu súdnictvu.\n29. Správny súd poukazuje na to, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými\nprokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákona č. 153/2001 Z.z.,\nv zmysle ktorého je prokurátor oprávnený zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého\nbol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. Z uvedeného vyplýva,\nže prokuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť uvedené rozhodnutie z dôvodu\njeho nezákonnosti, v prípade, že bude zistené, že nebolo vydané v súlade so zákonom resp.,\nže jeho ďalšie uplatňovanie nie je v súlade so zákonom a predstavuje nezákonný zásah\ndo práv a slobôd žalobcu, ktorý je toho času stále vo výkone trestu odňatia slobody.\nNástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 písm.\nc/ zákona č. 153/2001 Z.z. a patrí medzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo\npozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo\nich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným\n\n11\n\nprávnym predpisom. V zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nz 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním\nzákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody prokurátor pri plnení úloh\na vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy\no ukladaní a výkone disciplinárnych trestov a odmien odsúdeným. Prokurátor preveruje\nsťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody.\n30. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie je daná jeho\nprávomoc na konanie o veci a preto mu nezostávalo nič iné ako konanie zastaviť a vec\npostúpiť orgánu, v ktorého kompetencii je vec riešiť. V danom prípade však správny súd\npoukazuje na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie, ktoré malo byť predmetom súdneho\nprieskumu už priamo a bezprostredne nezasahuje do postavenia žalobcu, nakoľko\nuž na jeho osobu nie je žalovaným uplatňované. Žalobca bol po začatí súdneho konania\npremiestnený do iného ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, v ktorom neplatí\nrozhodnutie riaditeľa žalovaného a o jeho prípadnom zaradení do takéhoto oddielu muselo\nbyť nanovo rozhodnuté príslušným ústavom.“\n9. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne\nvymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Inými\nslovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\nkto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže\n\n12\n\nsa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia... Podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým\ns príslušnými ustanoveniami predovšetkým zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia\nslobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o výkone trestu odňatia slobody“), vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia\nslobody, a predovšetkým zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich\nobsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol\nv súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil\npríčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením jeho označených práv, čo\nzakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, krajský súd vzal na vedomie podstatu argumentov\nsťažovateľa vyjadrených v jeho podnetoch/návrhoch, pričom dospel k záveru o nedostatku\n\n13\n\nsvojej právomoci, ktorý tento záver podporil aj konkrétnymi odkazmi na vec sa vzťahujúcu\nprávnu úpravu.\n13. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nvykonáva prokurátor [§ 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody v spojení s § 4 ods. 1\npísm. b) zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu\nodňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom\njednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru,\nvyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm.\nc) citovaného zákona, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť\nvykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného\norgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym\npredpisom. V tomto smere je potrebné tiež poukázať na príkaz generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky (ďalej aj ,,prokurátor“) č. IV Spr 157/09 z 12. mája 2010 o postupe\nprokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach\nvýkonu trestu odňatia slobody uverejnený v Zbierke služobných predpisov generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky č. 6/2010, podľa ktorého prokurátor pri plnení úloh\na vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská\ndôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského\nči ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, odsúdení boli podrobení iba tým\nobmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň\nnadväzujúcich vykonávacích predpisov, aby sa dodržiavali predpisy o prijímaní\na vybavovaní sťažností odsúdených a dodržiavali sa ďalšie ustanovenia zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody a poriadku výkonu trestu odňatia slobody [čl. 1 ods. 3 písm. d), čl. 4\npísm. a), d) a h) predmetného príkazu]. Taktiež nie je možné opomenúť § 31 ods. 1 zákona\no prokuratúre, v zmysle ktorého prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu\nustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia\nna odstránenie zistených porušení. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom\nsa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu\nsvojej pôsobnosti. Z citovanej právnej úpravy je teda zrejmé, že sťažovateľ disponuje\nv zmysle zákona o prokuratúre všetkými potrebnými prostriedkami na to, aby v konaní\n\n14\n\no ústavnej sťažnosti predostretú argumentáciu predložil príslušnému prokurátorovi buď sám\nvyužitím citovaných ustanovení zákona o prokuratúre, resp. táto bude predložená Krajskej\nprokuratúre v Trnave po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu ex offo,\nktorej rozhodnutia môžu byť v ďalšom predmetom posúdenia aj ústavným súdom (tak ako\ntomu bolo v prípade vecí vedených pod sp. zn. I. ÚS 432/2017, I. ÚS 429/2017).\n14. V závere svojej argumentácie ústavný súd zdôrazňuje, že rovnako rozhodol\naj napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 715/2016, ako aj I. ÚS 226/2017,\nI. ÚS 278/2017, III. ÚS 507/2017 týkajúcich sa výslovne sťažovateľa a identických\nskutočností.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08117d87-b14c-4326-8701-0b117bbebfc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.429.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.429.2017.1"}, {"guid": "ussr:8be3c0d6-ce85-49ad-b365-40ab6b4c5353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.432.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.432.2017.1"}, {"guid": "ussr:696cdded-f4ab-468b-beeb-8e3812daa8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.507.2017.1"}, {"guid": "ussr:858b405e-cdca-411e-b8f4-35f7836f3adb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.278.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.278.2017.1"}, {"guid": "ussr:813e0274-bdd7-421c-be87-2ffc00a32df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f1002a7-9a4f-47b0-9e8d-aef0fa35cbb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 715/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b3d47e24-2d3d-4dc1-a63a-17e81afb1dd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.500.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 500/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 500/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.500.2022.1"}, {"guid": "ussr:d357c480-9ad4-4122-a7c0-db5b75dfb78a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 451/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 451/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:3177a549-636a-4312-9e86-cb55be09af55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.315.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 315/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 315/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.315.2020.1"}, {"guid": "ussr:45a06aa9-853c-4438-818f-c39310b46f62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1"}, {"guid": "ussr:87035210-e902-4efb-a7b2-855996b9d492", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1"}, {"guid": "ussr:c6afea10-e3a5-495f-8866-dfe52994e18c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.622.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 622/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 622/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.622.2017.1"}]}