{"guid": "ussr:977f528e-a90d-473a-b64c-4156ee7789b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. I. ÚS 456/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/977f528e-a90d-473a-b64c-4156ee7789b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 456/2017-15\nÚstavný\n\nsúd\n\n20. septembra 2017\n\nSlovenskej\npredbežne\n\nrepubliky\nprerokoval\n\n,\n\nna\n\nneverejnom\n\nsťažnosť\n\nzasadnutí\n\nobchodnej\n\nsenátu\n\nspoločnosti\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Miloš Cimrák, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22 Cb 61/2012 z 1. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, o d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. mája 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 Cb 61/2012 z 1. marca 2017 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalobkyňa účastníčkou\nkonania vedeného pred okresným súdom o určenie platnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi\nsťažovateľkou ako zhotoviteľom a obcou\n\n(ďalej len „žalovaná“) ako\n\nobjednávateľom. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 22 Cb 61/2012\nzo 16. februára 2015 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobu zamietol,\nkeď dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o dielo, a zaviazal sťažovateľku zaplatiť\nžalovanej trovy konania v sume 36 242,44 €. V časti náhrady trov konania vôbec neuviedol,\nakým spôsobom dospel k určeniu výšky odmeny advokáta za jednotlivé tarifné úkony,\nresp. z akej hodnoty práva pritom vychádzal. Uvedenie výšky hodnoty práva bolo\no to dôležitejšie, že v poradí prvým neprávoplatným rozsudkom okresného súdu ešte\nz 8. októbra 2012 bola priznaná náhrada trov konania iba v sume 282,33 €, keďže sa\nvychádzalo z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom aj súdny\npoplatok uhradila sťažovateľka vo výške 99,50 €, teda z hodnoty sporu, ktorú nemožno\noceniť peniazmi. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 Cob 64/2015 z 30. novembra 2015 rozsudok\nokresného súdu potvrdil. Hoci sťažovateľka namietala absenciu zdôvodnenia výpočtu trov,\nresp. určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, krajský súd\nvôbec neodôvodnil spôsob výpočtu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podala\nsťažovateľka dovolanie, v ktorom okrem iného namietala nedostatočné zdôvodnenie výroku\no trovách konania. O dovolaní sťažovateľky rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Obdo 17/2016 z 19. apríla 2016 tak,\nže potvrdzujúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa názoru najvyššieho súdu krajský súd inter alia procesne pochybil, keď sa odmietol\n\n2\n\nzaoberať dôvodmi odvolania sťažovateľky proti výroku o trovách konania. Krajský súd\npo vrátení veci rozhodol novým rozsudkom sp. zn. 2 Cob 100/2016 z 30. septembra 2016,\nktorým opätovne potvrdil rozsudok okresného súdu vrátane výroku o náhrade trov\nprvostupňového konania, a súčasne rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov\nodvolacieho a dovolacieho konania. Čo sa týka trov konania, rozhodol okresný súd\npodľa názoru krajského súdu v súlade s platnou právnou úpravou, keďže pre rozhodnutie\no trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku boli splnené\nvšetky kritériá a neprichádzala do úvahy iná aplikácia. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 22 Cb 61/2012 z 23. novembra 2016 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol\no výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania tak, že sťažovateľka je povinná\nnahradiť žalovanej trovy konania v sume 21 883,86 €. Proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\nsťažnosť,\n\nv ktorej\n\nnamietala,\n\nže\n\nrozhodnutie\n\nje\n\nnepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O sťažnosti\nsťažovateľky rozhodol sudca okresného súdu napadnutým uznesením, ktorým sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol.\n3. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nuznesenia, porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj princípu\ndvojinštančnosti konania a v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:\n„V uznesení o zamietnutí sťažnosti zo dňa 01. 03. 2017 súd prvej inštancie\nv stručnosti popísal obsah našej sťažnosti a k podaným námietkam zaujal záver, že\npredmetom konania bolo určenie platnosti zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo plnenie\nzo strany žalobcu vo výške 2.388.434,28.- Eur a je povinnosť sťažovateľa za plnenie takúto\nsumu zaplatiť. V tomto smere súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 31. 01. 2013, sp. zn. 2Cob/234/2012-104. V tejto súvislosti chce sťažovateľ uviesť, že\nv žiadnom inom rozhodnutí, týkajúcom sa tohto konania, nebolo uvedené, že by sa mal\nza základ pre výpočet tarifnej odmeny jedného úkonu právnej služby považovať cena diela.\nIšlo o zrušovacie uznesenie, napriek tomu, že následne došlo i k vydaniu rozsudku, ktorý\nnadobudol právoplatnosť a jeho súčasťou bola povinnosť uhradiť trovy konania žalovanej\nzo strany sťažovateľa, treba uviesť, že v dôsledku dovolania bol právoplatný rozsudok\nzrušený a súd prejednával konanie znovu. Sťažovateľ má za to, že súd prvej inštancie konal\n\n3\n\nv rozpore s Civilným sporovým poriadkom, pretože jeho rozhodnutie nie je dostatočne\nodôvodnené, keďže sa súd vôbec nevyporiadal s relevantnými námietkami vznesenými\nv sťažnosti sťažovateľa zo dňa 14. 12. 2016 a súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil odklon\nod ustálenej súdnej praxe, na ktorú sťažovateľ priamo v sťažnosti poukázal.\n... Sťažovateľ argumentoval najmä tou skutočnosťou, že sa domáhal určovacou\nžalobou podľa § 80 písm. c/ OSP určenia, že zmluva je platná. Predmetom konania bola\nplatnosť zmluvy o dielo..., t. j. ide o posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený\nv súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú\npeniazmi, nakoľko nemožno objektívne zistiť majetkový prospech účastníkov strán, ktorý by\nvyplýval z rozsudku súdu. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nmôže byť v tomto prípade len 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu veci alebo práva\nnie je možné vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).\n... Vyššie uvedená argumentácia... vyplýva aj napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR\nz 21. 10. 2010 sp. zn. 3 M Cdo 9/2009, uznesenie z 29. 07. 2010 sp. zn. 2 M Cdo 8/2009\na rozsudku Najvyššieho súdu SR z 01. 09. 2008 sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006. Z týchto\nrozhodnutí je zrejmé, že Okresný súd Michalovce aplikoval nesprávnu právnu normu\n(§ 10 ods. 1 vyhlášky).\n... Vzhľadom na... uvedené je sťažovateľ toho názoru, že konaním Okresného súdu\nv Michalovciach sp. zn. 22Cb/61/2012 ohľadne trov konania bolo porušené právo\nsťažovateľa ako strany sporu na spravodlivý proces, a to tým, že príslušné súdy\nneodôvodnili rozhodnutie, ktorým došlo k odklonu od ustálenej súdnej praxe, čím nastal\nstav nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.\nSťažovateľ má za to, že z konania a napadnutého uznesenia Okresného súdu\nMichalovce vyplýva jednostrannosť, ktorá zakladá svojvôľu a takú aplikáciu príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty\na zmyslu. Okresný súd Michalovce pritom v nadväznosti na skutkový stav svoj právny záver\nústavne akceptovateľným spôsobom neodôvodnil, a preto ho možno považovať\nza svojvoľný.“\n4. Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že „v podmienkach Slovenskej republiky je\nkonanie dvojinštančné, t. j. v zásade sa o veci rozhoduje na dvoch stupňoch“, pričom nová\n\n4\n\nprávna úprava podľa nej „narúša princíp dvojinštačného preskúmavania súdnych\nrozhodnutí, kedy rozhodnutie je vydávané súdom prvej inštancie a rovnako aj tento súd\nrozhoduje o opravnom prostriedku“, preto podľa nej „v danom prípade mohlo dôjsť\nk porušeniu princípu dvojinštančnosti, čo fakticky znamená odňatie možnosti sťažovateľovi\nako účastníkovi konať pred súdom“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\n... na súdnu ochranu\n\nzaručené v čl. 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 01. 03. 2017, č. k. 22Cb/61/2012-384\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 01. 03. 2017, č. k. 22Cb/61/2012384 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Michalovce je povinný spoločnosti\n\n... uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 374,80,- Eur... na účet advokáta JUDr. Miloša Cimráka.\nAdvokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra,\nIČO: 36 868 876, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n5\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľky proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov odvolacieho a dovolacieho konania.\nSťažovateľka namieta nesprávnu aplikáciu § 10 ods. 1 vyhlášky okresným súdom, ktorý\nv spore o platnosť zmluvy o dielo za základ pre výpočet tarifnej odmeny jedného úkonu\nprávnej služby považoval cenu diela. Sťažovateľka zároveň vyčíta napadnutému uzneseniu\nnedostatočné odôvodnenie a jeho nepreskúmateľnosť, odklon od ustálenej súdnej praxe,\nporušenie princípov predvídateľnosti práva a dvojinštančnosti konania.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\n\n6\n\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n11. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n12. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n13. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\n\n7\n\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a argumentáciu sťažovateľky\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľky\nako nedôvodnú, predovšetkým uviedol:\n„... Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v danom prípade predmetom konania bola\nplatnosť zmluvy o dielo..., t. j. ide o posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený\nv súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú\npeniazmi, nakoľko nemožno objektívne zistiť majetkový prospech účastníkov strán, ktorý by\nvyplýval z rozsudku súdu a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nmôže byť v tomto prípade len 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu veci alebo práva\nnie je možné vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) súd\npoukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 1. 2013 sp. zn.\n2Cob/234/2012 v ktorom krajský súd vyslovil záver, že predmetom tohto konania bolo\nurčenie platnosti Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo plnenie zo strany žalobkyne vo\nvýške 2.388.434,28 EUR a je povinnosťou žalovanej za plnenie takúto sumu zaplatiť.\nNeexistuje teda dôvod, prečo v predmetnej veci sa nemá považovať vyššie uvedená hodnota\nplnenia z predmetnej zmluvy za hodnotu práva, ktorého sa právna služba týka, keďže v\nsúdnej praxi v občianskom súdnom konaní pri určovacích žalobách nevzniká výkladový a\naplikačný problém s určovaním hodnoty predmetu sporu pri určovacích žalobách.\n... Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené\na ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu.\n... Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť vyšší súdny úradník postupoval správne,\nkeď za 1 úkon právnej služby priznal odmenu vo výške 5 200,69 EUR, keďže je potrebné\n\n8\n\nv danej veci vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom\ndaného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje\nza základ pre tarifnú hodnotu.\n... Teda právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za 4 úkony právnej služby\ná 5.200,69 € (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10. 6. 2015 /čl. 296 spisu/, porada s klientom\ndňa 30. 5. 2016 /čl. 360 spisu/, vyjadrenie vo veci zo dňa 20. 6. 2016 /čl. 349 spisu/, účasť\nna pojednávaní dňa 30. 9. 2016 (podľa § 13a ods. 4 cit vyhlášky vo výške 1/2 tarifnej\nodmeny) /čl. 358 spisu, 1 x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 € a 3 x režijný paušál\nza rok 2016 á 8,58 €. V súlade so znením § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky sa priznaná\nodmena a náhrady zvyšujú o 20 % DPH t. j. o sumu 3647,31 € ( 20 % zo sumy 18236,55 €).\n... Čo sa týka účelnosti právneho úkonu ďalšia porada s klientom zo dňa 30. 5. 2016,\ntento úkon bol vykonaný po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nžalovanému, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 11. 2015\nč. k. 2Cob/64/2015-319. Zároveň právnemu zástupcovi žalovaného bolo dňa 23. 5. 2016\ndoručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom okrem iného navrhuje Krajskému súdu v Košiciach\nvykonanie dokazovania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd považuje za účelné, ak\nprávny zástupca oboznámi svojho klienta, (konzultuje), skutočnosti obsiahnuté v rozhodnutí\nsúdu resp. vo vyjadrení protistrany a pripraví v súčinnosti s klientom ďalší postup v\nkonaní.“\n15. S prihliadnutím na citovanú časť napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže jeho závery považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej\nneodôvodnenosti. Z napadnutého uznesenia krajského súdu totiž nevyplýva jednostrannosť,\nktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými\núvahami sa súd spravoval pri rozhodovaní o výške trov odvolacieho a dovolacieho konania.\nRovnako je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, prečo sudca okresného súdu stotožňujúc sa\ns názorom vyššieho súdneho úradníka nepovažoval sťažovateľkou prezentovaný výklad\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky za aplikovateľný v jej veci a taktiež dostatočne\nozrejmil, prečo v tejto veci vzhľadom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom\n\n9\n\nodvolacieho súdu [§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] aplikoval\nustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, teda za základ pre výpočet tarifnej hodnoty považoval\ncenu diela.\n16. Vo vzťahu k námietke o porušení princípu predvídateľnosti práva ústavný súd\nkonštatuje, že podľa jeho názoru by bolo v rozpore s princípom predvídateľnosti práva,\nak by okresný súd pri rozhodovaní o výške trov odvolacieho a dovolacieho konania\nvychádzal z iného základu pre výpočet tarifnej odmeny, ako to bolo pri rozhodovaní\no výške trov prvostupňového konania. Okresný súd rozhodol o výške trov prvostupňového\nkonania rozsudkom sp. zn. 22 Cb 61/2012 zo 16. februára 2015, keď súc viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení krajského súdu\nz 31. januára 2013 pri ich výpočte aplikoval ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom\nvychádzal z hodnoty práva (predmetu plnenia zo zmluvy), ktorého sa právna služba týkala.\nNemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky, že okresný súd na tento názor odvolacieho súdu\nnemal prihliadať, keďže dôvodom zrušenia potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu\nz 30. novembra 2015 najvyšším súdom bolo nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách\nkonania, resp. nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi sťažovateľky, a nie nesprávne\nprávne posúdenie veci, ktorým sa najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení\nani nezaoberal. Napokon krajský súd po vrátení veci rozsudkom z 30. septembra 2016\npotvrdil rozsudok okresného súdu vrátane výroku o náhrade trov prvostupňového konania,\nv dôsledku čoho tento nadobudol právoplatnosť. Podľa názoru ústavného súdu preto\npredmetný postup okresného súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci\nsťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej postup súdu, ktorý\nkoná\n\nv\n\nsúlade\n\ns\n\nprocesnoprávnymi\n\na\n\nhmotnoprávnymi\n\npredpismi\n\nkonania\n\nv občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného\npráva na súdnu ochranu vyjadreného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\n17. V súvislosti s namietaným porušením princípu dvojinštančnosti súdneho konania\nústavný súd uvádza, že samotné právo na dvojinštančné konanie je v dôsledku výkladu\n\n10\n\nvnímané ako súčasť v širšom zmysle slova ponímaného práva na spravodlivý proces.\nPodstatou tejto zásady je, že dôležité a najmä právne otázky po rozhodnutí na súde prvého\nstupňa môžu byť následne predmetom posúdenia prostredníctvom opravného prostriedku\nna inštančne vyššom súde. Vychádzajúc aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23. 6. 1981, Adolf proti\nRakúsku z 26. 3. 1982, Feldbrugge proti Holandsku z 29. 5. 1986) dvojinštančnosť nie je\nvšeobecnou zásadou civilného súdneho konania (sporového či mimosporového).\nCivilné sporové\n\nkonanie\n\nnemusí\n\nbyť\n\nnevyhnutne\n\ndvojinštančné;\n\npožiadavkám\n\nspravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba v jedinej inštancii\n(napr. § 386 CSP). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne\nkonanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka\nvyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZa týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum\nniektorých rozhodnutí v inštančnom postupe (v tomto prípade rozhodnutia súdneho\núradníka o výške náhrady trov konania) je primeraná významu vylučovaných rozhodnutí\n(m. m. III. ÚS 152/2017). Prostriedok procesnej nápravy, ktorým je v tomto prípade\nsťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca súdu prvej inštancie, treba považovať za dostatočný\na za plne zlučiteľný s princípmi materiálneho štátu, v ktorých je implikovaná aj požiadavka\nspravodlivosti. Napokon, obdobnú úpravu rozhodovania o výške trov trestného konania\nsúdnym úradníkom má aj Trestný poriadok (§ 553 a § 558), pričom je považované\nza ústavne konformné (napr. I. ÚS 490/2015, III. ÚS 537/2015, III. ÚS 242/2016).\n18. Keďže napadnuté uznesenie nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne\nodôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá\ndôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\n\n11\n\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n19. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov,\npri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania\na k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných\nokolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách\nkonania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému\nexcesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania\n(porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011).\n20. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry\nkonštatuje, že námietky sťažovateľky odôvodňujúce porušenie jej základných práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu smerujú proti rozhodnutiu o výške náhrady trov\nkonania, čo sa v okolnostiach daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne\ndotknúť sťažovateľky, avšak z hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho konania ich\npodľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať rovnakú\nústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o námietky proti procesnému postupu\nvšeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej. Opačný prístup k posudzovaniu\nnámietok sťažovateľky by v konečnom dôsledku smeroval k spochybňovaniu ústavného\npostavenia ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\na vyúsťoval do jeho vnímania ako riadnej (prípadne mimoriadnej) opravnej inštancie\nv rámci sústavy všeobecných súdov.\n21. Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak Civilný sporový poriadok\n(predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti\nlogike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.\n\n12\n\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba\nv prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n22. V posudzovanom prípade preto vzhľadom na predmet napadnutého uznesenia,\nktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, by zásah ústavného súdu mohol odôvodňovať\njedine výnimočný exces v postupe a záveroch napadnutého uznesenia rozporný\nso samotnými princípmi spravodlivého súdneho konania, aký v okolnostiach danej veci\nústavným súdom zistený nebol.\n23. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označeného\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ktorá by mohla\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:8509a101-6958-4d48-b179-ecd10cb64ac9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.242.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 242/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.242.2016.1"}, {"guid": "ussr:782c5ba7-6878-42c1-86cd-022f31d68963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.490.2015.1"}, {"guid": "ussr:412e0a2d-c94d-4ef3-bf7a-47a603638b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "6fe2b984-5dd7-4e38-9d2f-788401a043c1:6fecca97-2bc9-4f35-831c-c26450bc8c79", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315209086.1", "spisova_znacka": "2Cob/100/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/100/2016 z 21. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-08-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315209086.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91e437ec-e2ce-4d69-b9d6-18be3e1bdbce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:9e4530d8-6a51-444c-99f2-265b428e9489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 442/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 442/2022 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:f65a00ec-fe2d-486c-9fbd-a4bcbd758762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1"}]}