{"guid": "ussr:8bdc8780-d394-4893-acd0-69c588a9fd7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 399/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 399/2016 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 399/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.399.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8bdc8780-d394-4893-acd0-69c588a9fd7b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.399.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.399.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.399.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 399/2016-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nMilana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 6742/23, Trnava,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 50 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25 Co 287/2015 z 13. apríla 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 399/2016-9 z 15. júna 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nzaručeného čl. 46 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv\npodľa čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 8 ods. 2 dohovoru a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 25 Co 287/2015 z 13. apríla 2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby\nuznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Tp 1612/2009 z 2. februára 2009, a to\nz dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda z dôvodu obavy\nz pokračovania v trestnej činnosti. Uzneseniu o vzatí do väzby predchádzalo obvinenie\nsťažovateľa zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného\nzákona, ktoré bolo vznesené proti nemu 31. januára 2009.\nVäzba sťažovateľa trvala od 31. januára 2009 do 13. novembra 2009, t. j. 287 dní.\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4 T 110/2009 z 13. novembra 2009 bol\nsťažovateľ podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože\nnebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (sťažovateľ, pozn.). Hoci z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva, že po vykonaní dôkazov Okresný súd Bratislava II zistil, že žalovaný\nskutok sa stal, dospel k záveru, že základný dôkaz v tejto veci (zaistenie drogy\nu obžalovaného) nebol vykonaný zákonným spôsobom, a teda dôkaz bol získaný\nnezákonným spôsobom. Uznesením sp. zn. 1 To 91/2010 z 29. septembra 2010 Krajský súd\nv Bratislave odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 4 T 110/2009 z 13. novembra 2009 v zmysle dikcie ustanovenia § 319 Trestného\nporiadku zamietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ podal následne na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“)\nžalobu, ktorou sa proti žalovanej Slovenskej republike domáhal podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“)\nnáhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, do ktorej bol vzatý, a požadovanú výšku\nškody vyčíslil na sumu 6 916,93 €. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 264/2013\nz 3. februára 2015 návrh sťažovateľa na náhradu škody spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím o väzbe zamietol a krajský súd po podaní odvolania zo strany sťažovateľa\nnapadnutým rozhodnutím rozsudok okresného súdu potvrdil.\n4. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľ v podstatnom uvádza, že „... bol oslobodený\nspod obžaloby a z prezumpcie neviny vyplýva, že nič nespáchal... a preto sú úvahy súdu\no tom, že mal pri sebe drogu a ďalšie neprípustnými, pretože sa tak súd dostáva do polohy\nnerešpektovania princípu prezumpcie neviny.\nSúd takto tvrdí, že sťažovateľ trestný čin pre potreby civilného konania akoby\nspáchal, čo je v rozpore s demokratickým právnym poriadkom.\nSúd takto zároveň pripúšťa akúsi dvojkoľajnosť posudzovania princípu prezumpcie\nneviny, čo je nemožné a najmä nezrozumiteľné a nejasné...\nPríčinou vzatia sťažovateľa do väzby bolo vykonanie nezákonného služobného\nzákroku, ku ktorému vôbec nemalo dôjsť a iba v súvislosti s jeho vykonaním bola\nsťažovateľovi obmedzená osobná sloboda.\nRozsudok Krajského súdu v Trnave sa opiera o obžalobu a ňou zistené skutkové\nokolnosti, ktoré sa nepreukázali, Krajský súd v Trnave nakladá so sťažovateľom ako\ns vinným z trestného činu.\nKrajský súd v Trnave priamo v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že sťažovateľ\nmal pri sebe väčšie množstvo drogy, čo je podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. obzvlášť\nzávažný zločin, čím súd nerešpektuje princíp prezumpcie neviny... a právoplatný rozsudok\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 4 T 110/2009 zo dňa 13.11.2009.\nSťažovateľ tvrdí, že väčšie množstvo drogy pri sebe nemal a nič také v trestnom\nkonaní preukázané nebolo, čo je potrebné rešpektovať aj v civilnom súdnom konaní.“.\n\n3\n\n5. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ s ohľadom na uvedené navrhuje,\naby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ním označených práv zaručených ústavou,\nlistinou, ako i dohovorom (bod 1) napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý následne\nzruší, vec vráti krajskému súdu na nové konanie a prizná mu úhradu trov konania.\nII.\n6. Po prijatí sťažnosti sa k veci vyjadril krajský súd, ktorý v podaní sp. zn. Spr.\n384/16 zo 4. augusta 2016 okrem iného v podstatnom uviedol: „Sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti tvrdí, že Krajský súd... porušil jeho ústavné právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom zaručené čl. 46 ods. 3 Ústavy..., tiež ústavné právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., ústavné práva na spravodlivé\nsúdne konanie a tiež ústavné právo na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy...\nPoukázal, že zamietnutie jeho žaloby odvolací súd oprel predovšetkým o tvrdenie (rovnako\nako súd prvej inštancie), že vzatie do väzby si zavinil sám. Zdôraznil, že keďže bol\noslobodený spod obžaloby, z prezumpcie neviny vyplýva, že nič nespáchal, preto sú úvahy\nsúdu o tom, že mal pri sebe drogu a ďalšie neprípustné, inak sa súd dostáva do polohy\nnerešpektovania princípu prezumpcie neviny. Namietal tiež to, že Krajský súd... oprel svoje\nrozhodnutie o rozhodnutie Ústavného súdu... I. ÚS 444/2012, z ktorého prebral prakticky\ncelé odôvodnenie bez toho, aby venoval pozornosť celkom odlišným skutkovým okolnostiam\noboch prípadov. V danej veci ide o prípad, keď už prvotný služobný zákrok proti nemu bol\nvykonaný v rozpore so zákonom, teda vôbec k nemu nemalo dôjsť. Príčinou vzatia ho do\nväzby bolo vykonanie nezákonného služobného zákroku, ku ktorému vôbec nemalo dôjsť.\nKrajský súd... v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že mal pri sebe väčšie množstvo drogy, čo je\npodľa § 172 ods. 2 písm. e) Trestného zákona obzvlášť závažný zločin, čím nerešpektuje\nprincíp prezumpcie neviny.\nKrajský súd... rozhodol rozsudkom sp. zn. 25Co 287/2015 zo dňa 13. apríla 2016,\nktorým potvrdil ako vecne správny sťažovateľom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým bol zamietnutý pre nedôvodnosť ním uplatnený nárok voči štátu na náhradu škody\nspôsobenej mu rozhodnutím o väzbe, keď ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty\n\n4\n\nodvolateľa - sťažovateľa odvolací súd nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov\nsúdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie\nodvolací súd v odôvodnení ústavnou sťažnosťou napadnutého rozsudku doplnil i ďalšie\ndôvody.\nK namietaniam sťažovateľa v ústavnej sťažnosti Krajský súd... zdôrazňuje, že pri\nrozhodovaní napadnutým rozsudkom rešpektoval princíp prezumpcie neviny, ako i samotné\noslobodenie sťažovateľa spod obžaloby, avšak vzhľadom na charakter uplatneného nároku\na na vec vzťahujúcu sa právnu úpravu (§ 8 ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do\n31.12.2012) bolo nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu, či si sťažovateľ (i keď spod obžaloby\nnásledne oslobodený) väzbu nezavinil sám.\nVýznamným v danej veci potom zostalo posúdiť skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre\nvzatie obvineného - sťažovateľa do väzby. Oslobodenie sťažovateľa spod obžaloby ako\nvýsledok trestného konania je pritom základnou podmienkou z hľadiska vyššie označeného\n§ 8 ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. pre vznik práva na náhradu škody\nspôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či\nten, kto bol spod obžaloby oslobodený, si väzbu zavinil sám. To, že neskôr vyšlo v trestnom\nkonaní najavo, že skutok, ktorého sa sťažovateľ dopustil a pre ktorý bol stíhaný, nenapĺňa\nznaky trestného činu, nič nemení na tom, že vo veci bolo potrebné posúdiť vzhľadom na\nokolnosti daného prípadu, či to nebolo práve zavinené konanie sťažovala príčinou jeho\nvzatia do väzby, ku ktorému posúdeniu Krajský súd... napadnutým rozsudkom pristúpil.\nPodľa Krajského súdu... je z hľadiska zavinenia si vzatia do väzby podstatné, či\npráve chovanie obvineného - sťažovateľa bolo dôvodom k obave zakladajúcej dôvod, pre\nktorý bol vzatý do väzby, na posúdenie čoho sa v predmetnej právnej veci i zameral, keď\ndospel k záveru, že v posudzovanom prípade je možné dovodiť, že obava trestného súdu pri\nrozhodovaní o tzv. preventívnej väzbe pramenila i zo skutočnosti, že pri osobnej prehliadke\nsťažovateľa boli zaistené drogy (podľa trestného spisu veľké množstvo drogy), ktoré\nkonštatovanie napokon vyplýva i z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré\nodôvodnenie súd odkazuje.“\n\n5\n\n7. Sťažovateľ sa v podaní z 20. marca 2017 k stanovisku krajského súdu v bode 6\nnevyjadril.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s obsahom sťažnosti, vyjadrením krajského súdu, ako aj obsahom\nnapadnutého rozsudku dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\n9. Pri skúmaní sťažovateľom namietaného porušenia označených práv zaručených\nústavou, listinou a dohovorom sa ústavný súd sústredil na obsah napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a jeho odôvodnenie, ako aj na okolnosti danej veci, ktoré predchádzali\nkonaniu o náhradu škody (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 To 91/2010\nz 29. septembra 2010, pozn.).\n10. Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku po tom, ako sa stotožnil\ns obsahom a nosnými dôvodmi rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu\no náhradu škody vo výške 6 916,93 €, ako aj obsahom odvolania sťažovateľa proti nemu,\nkonštatoval, že odvolanie nie je dôvodné a vo svojich záveroch v podstatnom uviedol:\n„Pokiaľ ide o odškodnenie navrhovateľa za nezákonné rozhodnutie súdu o jeho vzatí\ndo väzby, prvostupňový súd správne uzavrel, že navrhovateľ si vzatie do väzby zavinil sám\nsvojím konaním a preto mu uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 6.916,93 Eur ako\nnemajetkovej ujmy za trvanie väzby nevznikol.\nPodľa § 8 ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, právo\nna náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol\n\n6\n\noslobodený spod obžaloby. Právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu,\nochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.\nPredpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe sú\nv zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzené tak pozitívne (§ 8\nods. 5), ako aj negatívne (§ 8 ods. 6). Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku\nna náhradu škody je teda naplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8\nods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j., že voči osobe, ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné\nstíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec bola postúpená inému orgánu.\nTu potom oslobodenie od obžaloby. Ide však len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku,\npretože vychádzajúc z logického a systematického výkladu zákona č. 514/2003 Z. z., je\nkumulatívnou podmienkou súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za\nktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6 (in concreto zavinenie väzby).\nInak povedané, v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov uvedených\nv § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. (zavinenie väzby, zastavenie trestného stíhania\nz dôvodu, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý\npre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo oslobodenie spod obžaloby, pretože osoba nie\nje trestne zodpovedná), nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti niektorého\nz pozitívnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím\no väzbe ustanovených v § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. (uznesenie... I.ÚS 444/2012\nzo dňa 3.10.2012. Čo je potrebné považovať za zavinenie väzby samotnou osobou, ktorá\nžiada o náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie neustanovuje, preto je interpretácia\na aplikácia tohto zákonného ustanovenia zverená všeobecným súdom, ktoré o nárokoch\nna náhradu škody spôsobenej väzbou rozhodujú. Pri tomto rozhodovaní vychádzajú vždy\nz konkrétnych okolností každého prípadu zistených z riadne vykonaného dokazovania,\nvychádzajúc z ktorého im prislúcha urobiť právny záver o zavinení, resp. nezavinení väzby\nosobou žiadajúcou náhradu škody.\nV danom prípade je aj z pohľadu odvolacieho súdu nepochybné, že v rozhodnej dobe\ntu vzhľadom na vtedajšie správanie navrhovateľa skutočne existovala dôvodná obava, že by\nmohol pokračovať v trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať v súvislosti s nedovolenou\nvýrobou, držaním a obchodovaním s omamnými a psychotropnými látkami. Navrhovateľ sa\n\n7\n\nnepochybne už i v minulosti dostal do rozporu so zákonom v súvislosti s prechovávaním\ndrog, ktoré boli u neho (vo veľkom množstve) zaistené pri jeho osobnej prehliadke, ktorá\npredchádzala jeho vzatiu do tzv. preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku). Tieto skutočnosti v konaní spochybnené neboli.\nZavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie (vo forme úmyslu alebo\nnedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby, popr.\nk jej predĺženiu. Nejde o to, či zavinenie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný\ntrestný čin, a či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale o to, či\n- zjednodušene povedané - jeho správanie bolo dôvodom k obave, že v danom prípade bude\npokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný. Predovšetkým je potrebné\nvychádzať z toho, že väzba je prostriedkom na zaistenie obvineného pre účely trestného\nkonania zo zákonom stanovených dôvodov (§ 71 Trestného poriadku). Väzba z dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, má preventívny charakter a má zabrániť\ntomu, aby obvinený ďalej pokračoval v skutku, pre ktorý mu bolo oznámené (vznesené)\nobvinenie z trestného činu. Tu preventívny charakter väzby spočíval v obave pokračovania\nkonania navrhovateľa obdobným spôsobom ako predchádzal jeho zadržaniu. Teda v danom\nprípade je podľa odvolacieho súdu dané zavinenie navrhovateľa na vzatí ho do preventívnej\nväzby. Samotné následné oslobodenie spod obžaloby ako výsledok trestného konania je\nzákladnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik práva na\nnáhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre\nposúdenie, či ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, si väzbu zavinil sám. To, že neskôr\nbolo v trestnom konaní konštatované, že k vykonaniu bezpečnostnej prehliadky\nnavrhovateľa podľa § 22 ods. 1 Zákona o policajnom zbore, pri ktorej však nepochybne\nbolo u navrhovateľa zadržané väčšie množstvo drogy, nebol žiadny dôvod (navrhovateľ\nslužbu konajúcich policajtov neohrozoval, nebol vodičom zastavovaného vozidla\na následné), preto základný dôkaz - zaistenie drogy u navrhovateľa, nebol vykonaný\nzákonným spôsobom, a potom na nepráve nemôže byť postavené právo, čo malo za\nnásledok oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby nič nemení na tom, že zavinené konanie\nnavrhovateľa (tu držanie väčšieho množstva drogy) bolo príčinou jeho vzatia do väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n\n8\n\nPokiaľ aj bola odvolacia argumentácia založená na namietanom zdôvodnení\nzavinenia si väzby navrhovateľom súdom prvého stupňa, podľa ktorého odôvodnenia sa\nnavrhovateľ pri rozhodovaní o väzbe nevyjadril k veci, nevysvetlil ako sa k droge dostal,\nnevysvetlil svoje konanie, nevyvrátil obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, čím súd\nprvého stupňa mal poprieť právo navrhovateľa odoprieť vypovedať zaručené Ústavou\nSlovenskej republiky ako i rešpektovanie princípu prezumpcie neviny, nič nemení na tom,\nako to vysvetlil odvolací súd vyššie, že v danom prípade to skutočne bolo práve správanie\nsa navrhovateľa (držanie drogy), ktoré viedlo k obave trestnej činnosti.\nZáver o tom, že z dôvodu podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákon č. 514/2003 Z.z.\nnavrhovateľ nemá právo na náhradu škody, sa v danom prípade potom vzťahuje i na\nnáhradu za stratu tvrdeného možného príjmu po dobu. keď bol navrhovateľ vo väzbe\n(s ktorým uplatneným nárokom je možné polemizovať i vzhľadom na to, že navrhovateľ bol\nv čase vzatia do väzby nezamestnaný).\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vo výroku vecne správny (včítane závislého výroku o trovách konania\nodvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.“\nIV.\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n9\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či\norgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § čl. 50 ods. 2 ústavy\nkaždý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví\nprávoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru\nmá každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým\na nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch. Podľa čl. 8\nods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,\nkeď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania\nnepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n14. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie,\nz ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných\nrozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú\nznaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov\ntýchto všeobecných súdov, ak ich z daného pohľadu možno pokladať za udržateľné\n(obdobne I. ÚS 17/00, I. ÚS 93/08, I. ÚS 373/2012).\n15. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry viackrát vyslovil, že obsahom\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je\numožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu\no veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie\nv súdnom konaní.\n\n10\n\n16. Ústavný súd po prijatí sťažnosti zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nnie je ani arbitrárne, ani celkom zjavne neodôvodnené (bod 10). Nevyhovieť je možné takej\nsťažnosti, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto\nzákladného práva alebo slobody, ktorú označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom a slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, napr. vtedy\nak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).\n17. V danej veci je nepochybné, že u sťažovateľa bolo zaistené plastové vrecko,\nv ktorom bol „heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 25,675 g\na s priemernou koncentráciou účinnej látky“, preto, rešpektujúc predovšetkým princíp\nspravodlivosti,\n\nnemožno\n\nuvažovať\n\no zjavne\n\nnesprávnom\n\nzávere\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nk zákonnému dôvodu jeho vzatia do väzby a následne zamietnutiu jeho žaloby o náhradu\nškody. V niečom podobná je síce vec sp. zn. I. ÚS 444/2012 a nastolený problém\nsťažovateľom má svoj istý právne teoretický význam, ale nosné odôvodnenie krajského\nsúdu má tiež svoje ratio a nie je očividne nesprávne. Aj keby ústavný súd mohol s názorom\nkrajského súdu v prospech názoru sťažovateľa polemizovať, nie je jeho úlohou nad ústavný\nvýznam pretvárať vyslovené právne názory všeobecných súdov vychádzajúce z vykonaného\ndokazovania (teda skutkových údajov). Samotná zákonná úprava v prípade náhrady škody\nza väzbu (ktorú aplikoval na danú vec aj krajský súd, pozn.) výslovne ráta v § 8 ods. 6\npísm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že náhrada škody v súvislosti s väzbou nepatrí, ak\nsi väzbu zavinila osoba sama. V okolnostiach danej veci bol sťažovateľ oslobodený iba\nz toho dôvodu, že bol nezákonné vykonaný rozhodný dôkaz, avšak aj z trestných súdnych\nrozhodnutí vyplýva, že skutok sa nepochybne stal (fakticky mal väčšie množstvo drog\nu seba a iba pre chybu policajta nemali zistené skutočnosti formálnu dôkaznú silu).\nAj v oslobodzujúcom rozhodnutí (pozri bod 9) sa výslovne uvádza, že skutok sa stal, takže\ndôvod väzby ‒ § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ‒ nebol v čase uvalenia väzby\ncelkom nesprávny. A ak to vyložil krajský súd v tomto civilnom konaní ako dôvod podľa\n§ 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. (teda náhrada škody mu nepatrí, ak si väzbu\nzapríčinil sám), táto úvaha nie je – napriek istým pochybnostiam – arbitrárna a ani zjavne\n\n11\n\nneodôvodnená. Navyše, náhrada škody proti štátu je v prípade väzby postavená na inom\nprávnom základe, ako napr. realizovaný výkon trestu. Pokiaľ všeobecné súdy rešpektujú\nzákladné ústavne garancie, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ závery krajského\nsúdu, a to dokonca ani vtedy, ak by sa s ich hodnotením sám celkom nestotožňoval.\n18. Zo záverov krajského súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov (v tomto prípade zákona\nč. 514/2003 Z. z.), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Rozhodnutie krajského\nsúdu je z ústavného hľadiska udržateľné a samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa\nnestotožňuje s jeho závermi, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého odôvodnenia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\n19. Ústavný súd na základe uvedených skutočností preto dospel k záveru, že krajský\nsúd v napadnutom rozsudku sp. zn. 25 Co 287/2015 z 13. apríla 2016 nemohol zasiahnuť\ndo označených základných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru označených v bode 13,\nna základe čoho ústavný súd pristúpil k nevyhoveniu sťažnosti sťažovateľa (výrok tohto\nnálezu).\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n12\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "náhrada škody (ujma)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1"}, {"guid": "ussr:a64721e7-9bab-410e-90c9-bafdfcbd9bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64721e7-9bab-410e-90c9-bafdfcbd9bf2"}, {"guid": "ussr:9fd5b37a-5db7-4c3e-bf59-735a1815cbe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/08 z 13. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fd5b37a-5db7-4c3e-bf59-735a1815cbe2"}, {"guid": "ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f34bfaaf-c0da-4e56-aebc-fa6c7dd2f9f2:d27a784d-31a4-4ebe-8fd9-6b45cb479260", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113207768.1", "spisova_znacka": "25Co/287/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/287/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113207768.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a52d1726-3dba-4b11-938b-fc218e00d25d:85c89e38-36b7-47cc-926d-d1c2b1651e71", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5723202511.1", "spisova_znacka": "7Co/101/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/101/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5723202511.1"}, {"guid": "6ef9a239-f56d-4ff0-81d1-07b98d29e650:e7ea76d9-f0df-4071-8041-bfd6520fc119", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7919205488.1", "spisova_znacka": "9Co/179/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/179/2023 z 11. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7919205488.1"}, {"guid": "117face8-076a-45ac-b5ec-cdc2477c2e18:815e7d8a-7fb4-4310-a405-2b04892e579e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115216456.1", "spisova_znacka": "8Co/169/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/169/2022 z 25. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115216456.1"}, {"guid": "87448004-2dcc-416b-91d2-34decba08081:c703b26d-9f2b-4264-bb5c-a5ea2c061be1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5118207280.2", "spisova_znacka": "11Co/143/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/143/2020 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5118207280.2"}, {"guid": "87448004-2dcc-416b-91d2-34decba08081:0e5f6a5b-c923-4258-b734-c8eeb7994927", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5118207280.2", "spisova_znacka": "11Co/143/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/143/2020 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5118207280.2"}, {"guid": "ccda7ce6-2d0f-4ef6-9642-e4af09d67c85:c1fd6e5f-8505-4d0c-bbe7-b32852c26996", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2316202467.1", "spisova_znacka": "10Co/270/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/270/2018 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2316202467.1"}, {"guid": "ccda7ce6-2d0f-4ef6-9642-e4af09d67c85:42848af0-ded9-4d59-bfa9-fc9e808927d2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2316202467.1", "spisova_znacka": "10Co/270/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/270/2018 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2316202467.1"}, {"guid": "0faf808d-a8a3-4cb8-832a-227ea5ad7fef:fb63ef97-20c5-4db8-9e2b-7db38d635b66", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2317207525.2", "spisova_znacka": "10Co/206/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/206/2018 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2317207525.2"}]}