{"guid": "ussr:627eb53b-4195-4d18-a599-54b3bf2ca133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.388.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 388/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.388.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/627eb53b-4195-4d18-a599-54b3bf2ca133", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.388.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.388.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.388.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 388/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nadvokátom\n\nJUDr.\n\n, zastúpeného\n\nDanielom\n\nFutejom,\n\nCSc.,\n\nAdvokátska\n\nkancelária\n\nFUTEJ\n\n& Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 14 Co 134/2015, 14 Co 135/2015, 14 Co 136/2015 z 26. januára 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 13/2017 z 24. mája 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n14 Co 134/2015, 14 Co 135/2015, 14 Co 136/2015 z 26. januára 2016 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 Cdo 13/2017 z 24. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«... Právnemu zástupcovi Sťažovateľa bolo dňa 14.06.2017 doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu č. k. 1Cdo/13/2017 zo dňa 24.05.2017 (ďalej len „Uznesenie Najvyššieho\nsúdu“), ktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie Sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 14Co/134/2015, 14Co/135/2015, 14Co/136/2015 zo dňa 26.01.2016 (ďalej\nlen „Rozsudok Krajského súdu“), ktorým Krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „Okresný súd“) č. k. 12C/212/2011 (ďalej\nlen „Rozsudok Okresného súdu“) vydaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti\nza škodu“).\n... Krajský súd v rámci preskúmavania odvolania Sťažovateľa voči Rozsudku\nOkresného súdu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu\npotvrdil a odvolanie Sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ následne podal\nv zákonnej lehote proti Rozsudku Krajského súdu dovolanie na Najvyšší súd ako\nmimoriadny opravný prostriedok s poukazom na ustanovenia § 237 písm. f) v spojení s 241\nods. 2 písm. a), b), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako\n„OSP“). Uznesením Najvyššieho súdu bolo dovolanie Sťažovateľa odmietnuté, poukazujúc\nna neprípustnosť dovolania v danom prípade. ...\nSťažovateľ vložil svoje peňažné prostriedky do družstva\n(ďalej len „Družstvo“) ako jeho člen. ...\nRozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré sú\npodľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\n2\n\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať, keď\nvyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva. ...\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení' sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinnosti\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom. že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1.5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vy daných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\n3\n\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu. ...\nSúdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej\npodstaty úpadcu – Družstva o stav e konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn.\n7C 206/2011...\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je. aby poškodený preukázal\nbezúspešnosť vy dania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje\na dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych\nvzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že\nprebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby\no náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval\nobčiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby\nprávoplatného\n\nskončenia\n\nkonkurzného\n\nkonania.\n\nSúčasne\n\nby\n\nto\n\nznamenalo,\n\nže\n\nobčianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je\nsubsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.\n... Sťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozsudok Krajského súdu\nnevychádzal z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je\nzaložený na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia\nvychádzajú z vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.\n... Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vy bočil z ústavných\nmedzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojim rozhodnutím Najvyšší súd\nde facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením\nNajvyššieho súdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti\nktorej už Sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany\na ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je\n4\n\nv zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zásahom\ndo práva na spravodlivý proces. ...\nSťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nNajvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené. ...\nZ odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie odmietol\ns poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná procesná\nvada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že\nNajvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle\nplatnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme akých úvah\nsa Najvyšší súd pri odmietnutí nim podaného dovolania pridržiaval.»\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/13/2017 zo dňa 24.05.2017 a rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 14Co/134/2015, 14Co/135/2015, 14Co/136/2015 zo dňa 26.01.2016\nporušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/13/2017 zo dňa\n24.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/134/2015, 14Co/135/2015,\n14Co/136/2015 zo dňa 26.01.2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n6\n\n9. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n10. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval\nlehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti\noznačenému rozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n12. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n14. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n7\n\n15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom doručil\naj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné\nsplnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 13/2017 z 24. mája 2017.\n16. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n17. Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľom označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na\nzastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu.\n18. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\npodaní účastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\n8\n\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré\nje povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“.\n19. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n21. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol jeho právo na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, a svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\n22. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\n9\n\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n26. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné\nodôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n... Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť\nprávoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba Medy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236\nods. 1 O. s. p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O. s. p.\na proti uzneseniu § 239 O. s. p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež\nvtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.\n... Dovolanie žalobcu v časti, ktorou je napadnutý výrok 1/ rozsudku odvolacieho\nsúdu vo veci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo\ndovolanie v zmysle § 238 O. s. p. prípustné; pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci\n10\n\nrozsudok, rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu\nobsahujúce právny názor v tejto veci a nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací\nsúd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorý m by\nbol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým by súd prvej inštancie vo výroku\nvyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\n... V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným\nvadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Dovolateľ procesné vady konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli\nv dovolacom konaní najavo.\n... Žalobca v dovolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto\nustanovenia rozumel procesné nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania\nrealizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle § 18 O. s. p. mali účastníci rovnaké\npostavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď\nnapríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom\n(§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa\nk návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na\nsúdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk\n(§ 158 ods. 2 O. s. p.)].\n... Namietaná nepreskúmateľnost rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou\npovažovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale za tzv.\ninú vadu konaniu, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom\nzotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016. Pri vyjdení z tohto stanoviska má\ndovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre to, aby\nsa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska. Dovolaním napádaný rozsudok totiž\nuvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov\nkonania (dnes strán sporu – pozn. najvyššieho súdu) k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje\nprávne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\n11\n\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a\nstručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto\nnedôvodné argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za\nvadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f'/ O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale len to, že\nho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).\n... Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo ani\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\nPoznamenáva, že ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto má\nnanajvýš len charakter tzv. inej vady konania s možným následkom v podobe nesprávneho\nrozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).\n... Neobstojí ani námietka dovolateľa, podľa ktorej v dovolaní súdom nižších stupňov\nvyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nveci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení vecí (§ 241 ods. 2\npísm. b/ a d O. s. p.). K týmto námietkam dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. by\nbolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného dovolania, čo ale nie je tento\nprípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie\n\n12\n\ndôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver o ich\nopodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.\n... Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu\nproti výroku 1/ rozsudku odvolacieho súdu, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do\n30. júna 2016 procesné neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470\nods. 2 CSP). Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu proti tomuto výroku odmietol podľa\nustanovenia § 447 písm. c/ CSP.»\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n28. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom\nsa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými jeho dovolacími námietkami.\n29. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa.\n30. Ak sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.\n13\n\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n32. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť", "financie-finančný orgán"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "1485c7ad-d924-46bd-aac7-30314d459fab:09182b1a-e9f3-46f1-af31-e1d70c9ff25d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114214039.1", "spisova_znacka": "14Co/135/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/135/2015 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114214039.1"}, {"guid": "9ad89998-34c4-4314-aacf-7463a5ca08e3:2afe6738-f0a1-4f3c-b87a-d5a11d865765", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244894.3", "spisova_znacka": "14Co/136/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/136/2015 z 25. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244894.3"}], "citovane_v": []}