{"guid": "ussr:44c293f5-d240-4693-8229-376631d68a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 379/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/44c293f5-d240-4693-8229-376631d68a9e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 379/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej\nprerokoval sťažnosť\n, zastúpeného JUDr. Tamásom Puskásom, advokátska kancelária, Alžbetínske\nnámestie 1203, Dunajská Streda, pre namietané porušenie základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 12/2014 z 29. septembra\n2015 a takto\nrozhodol:\nZákladné právo\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 12/2014 z 29. septembra 2015 p o r u š e n é\nnebolo.\n\nOdôvodnenie:\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 379/2016-13 z 8. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na konanie sťažnosť\n\n, ktorou namietal porušenie svojho\n\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 12/2014\nz 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Bardejov (ďalej len\n„okresný súd“) sa Slovenská republika v zastúpení\n(ďalej len „žalobca“), domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzapísaných na liste vlastníctva\n\nv katastrálnom území\n\nV konaní\n\nvedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 6 C 176/2009 vystupovali aj ďalší účastníci, a to\nokrem sťažovateľa aj\n\n,\n\na\n\n(ďalej aj ,,žalovaní“).\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 6 C 176/2009-403 z 9. novembra 2011 (ďalej len „rozhodnutie\nokresného súdu“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Podľa\nsťažovateľa „Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri konfiškácií nebol\ndodržaný zákonný postup, v dôsledku ktorého sa štát ani nemohol stať vlastníkom\npredmetných pozemkov.“. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn.\n19 Co 43/2012 z 30. apríla 2013 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) rozhodol tak, že\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Podľa názoru sťažovateľa „Tak\nako prvostupňový súd, aj odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu, že konfiškačné\nrozhodnutie nebolo právnym predchodcom žalovaných platne a účinne doručené, platí,\nakoby predmetné rozhodnutie ani nebolo vydané. Odvolací súd navyše uviedol, že postup\nžalobcu považuje za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty a ochrany práv a právom\nchránených záujmov súkromných osôb, keď štát uznal vlastnícke právo žalovaných\n2\n\nrozhodnutím o ROEP a taktiež rozhodnutím v dedičskom konaní.“. Generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal na základe podnetu žalobcu\nna najvyššom\n\nsúde\n\nmimoriadne\n\ndovolanie,\n\nktorý\n\nsvojím\n\nuznesením\n\nsp.\n\nzn.\n\n4 M Cdo 12/2014 z 29. septembra 2015 zrušil rozhodnutie krajského súdu, ako aj\nrozhodnutie okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Nosným prvkom argumentácie sťažovateľa je postup najvyššieho súdu, ktorý\n„... rozhodol o zrušení prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia odvolacieho súdu\nna základe jeho iného právneho názoru. Tento právny názor pritom bol odlišný nielen\nod právneho názoru prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, ale aj od právneho\nnázoru generálneho prokurátora, ktorý v mimoriadnom dovolaní uviedol iný právny názor“,\nčím tak „... svojim rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní zasiahol do právoplatne\nukončenej veci, v ktorej prvostupňový súd a tiež odvolací súd dospeli k tým istým právnym\nzáverom, a síce že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť.“. Sťažovateľ s poukazom\nna mnohopočetnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uzatvára,\nže «V záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať\nnedotknuté. K zrušeniu právoplatných súdnych rozhodnutí by malo dochádzať iba pre účely\nnápravy zásadných vád. Za zásadnú vadu nemožno označiť skutočnosť, že na predmet\nkonania existujú dva odlišné právne názory. Dôjde k porušeniu práva na spravodlivý súdny\nproces v prípadoch, keď preskúmavaný mimoriadny opravný prostriedok nebol prístupný\npre účastníkov súdneho konania, ale bol dostupný iba generálnemu prokurátorovi\na v dôsledku jeho podania príslušný súd zmaril celé súdne konanie, ktoré sa skončilo\nprávoplatným súdnym rozhodnutím. Mimoriadny prieskum sa nesmie uplatňovať ako\nzastreté odvolanie („appeal in disguise“).». Sťažovateľ prízvukoval, že „... v predmetnej\nveci boli prvostupňový súd ako aj odvolací súdu toho právneho názoru, že žalobu Slovenskej\nrepubliky je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Rozhodnutie prvostupňového súdu\nv spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu tak nadobudlo právoplatnosť. Generálny\nprokurátor však zasiahol do právoplatne ukončenej veci podaním mimoriadneho dovolania,\npričom mimoriadne dovolanie odôvodnil iným právnym názorom. Najvyšší súd SR následne\nrozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom\nsvoje rozhodnutie Najvyšší súd SR neodôvodnil zásadnými procesnými pochybeniami\n3\n\nnižších súdov, nedospel k záveru o zásadných porušeniach základných práv a slobôd\núčastníkov konania, ale svoje rozhodnutie odôvodnil iným právnym názorom na vec.\nNajvyšší súd SR teda porušil zásadu právnej istoty a zásadu res iudicata, keď na základe\nzásahu osoby odlišnej od účastníka konania - generálneho prokurátora zrušil právoplatné\nrozhodnutia nižších súdov s poukazom na iný právny názor.“. Taktiež akcentoval aj\nprocesné pochybenie v konaní spočívajúce v tom, že „... o prijatí podnetu generálny\nprokurátor neupovedomil sťažovateľa. Generálny prokurátor tak rozhodol o podaní\nmimoriadneho dovolania na základe tvrdení len jednej procesnej strany.“. Vychádzajúc\nteda zo skutkových okolností svojej právnej veci a opierajúc sa o judikatúru ESĽP\nsťažovateľ v podanej sťažnosti predostrel tento záver: „... právo sťažovateľa na spravodlivý\nsúdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nnajmä princíp právnej istoty, princíp res iudicata a princíp rovnosti zbraní, ako aj princíp\nuvedený v ustanovení čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o rovnosti účastníkov\nkonania boli rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a jeho postupom porušené a to aj\nvychádzajúc zo záverov ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva...“\n3.1 Sťažovateľ tiež poukázal na to, že „... o prijatí podnetu generálny prokurátor\nneupovedomil sťažovateľa. Generálny prokurátor tak rozhodol o podaní mimoriadneho\ndovolania na základe tvrdení len jednej procesnej strany.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru... a základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 Ústavy... uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. 4 MCdo/12/2014 z 29.09.2015 a jeho\npostupom porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. 4 MCdo/12/2014 z 29.09.2015 zrušuje a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“\n\n4\n\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd\njeho predsedníčka listom č. k. KP 3/2016-50 z 24. augusta 2016. Právny zástupca\nsťažovateľa nezaujal k stanovisku predsedníčky najvyššieho súdu žiadne stanovisko.\n5.1 Predsedníčka najvyššieho súdu v merite veci skonštatovala, že „Podľa § 243f\nods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243...“, ak okrem iného „... rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci...\nV zmysle judikatúry ESĽP je prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty\nprávoplatným rozhodnutím vnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej\nvade alebo závažnému excesu, ktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti\nprípadu...\nNajvyšší súd ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.“.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Prerokovanie na ústnom pojednávaní –\nvzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia\npráv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok\nna zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,\nči namietaným postupom súdu boli porušené označené práva (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,\nI. ÚS 65/04).\n7. Najvyšší súd vo svojom napadnutom rozhodnutí konštatoval, že «V konaní nebolo\nmedzi účastníkmi sporné, že Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu\nlistom z 23. augusta 1945 č. 5392/VI-573/1945 poverilo Správu štátnych lesov v\ndočasnou vnútenou správou na lesných majetkoch bývalých majiteľov, o.i. pod. č. 4/\na spol. v kat. úz.\n(por. č.l. 25,26). Následne, Konfiškačná komisia v sídle Okresného národného výboru\n5\n\nv Bardejove, rozhodnutím z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III. rozhodla o tom, že\n,\n\na\n\n, treba považovať za osoby\n\nnárodnosti maďarskej a na základe tohto rozhodnutia sa považuje ich pôdohospodársky\nmajetok na celom území Slovenska za skonfiškovaný k l. marcu 1945 (por. vyššie uvedené).\nV predmetnom rozhodnutí je uvedený zoznam inštitúcií a osôb, ktoré sa o tomto rozhodnutí\nupovedomujú, pričom pod poradovým číslom 14. sa o rozhodnutí upovedomujú vlastníci\nkonfiškovaných majetkov uvedení v texte rozhodnutia (\n\naspol. -\n\npor. č. l. 260, 261). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresnému súdu Bardejov bol\n20. decembra 1947 doručený návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy\n- sekcia „B“ č. 4474/47, na vyznačenie konfiškácie v pkn. vl. č. 3, 49 a 2 na nehnuteľnosti\nzapísané na meno uvedených vlastníkov, o. i. na\na\n\n,\n\n(por. č. l. 27). Okresný súd Bardejov uznesením\n\nz 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47 konkrétne pod bodom 2/ povolil požadovaný\nzápis v pozemkovej knihe... „v zápisnici číslo 49 kat. územia\n\nnehnuteľností\n\nAI b. č. 4-20,30-33, knihované pod B 14, 25/a, b, d, e, 29/a, b, 34/a, b, c, d, e, f, g, h, i, hore uvedeným vlastníkom:“, a zároveň, „Poznamenáva sa konfiškácia podľa nariadenia\nčís. 104/45 Sb. n. SNR v znení nariadenia čís. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej\nreformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu\npôdohospodárstva\n\na\n\npozemkovej\n\nreformy\n\n-\n\nSlovenskému\n\npozemkovému\n\nfondu.“\n\n(por. č. l. 28). ...\nSúd prvého stupňa zamietnutie žaloby žalobkyne odôvodnil výlučne tým, že v konaní\nnebolo preukázané, že by konfiškačné rozhodnutie bolo doručené právnym predchodcom\nžalovaných niektorým z možných spôsobov a to prostredníctvom zástupcu, zmocnenca alebo\nopatrovníka, resp. verejnou vyhláškou.\nNiet\n\ndôvodu\n\nspochybňovať\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nkonfiškačné\n\nrozhodnutie\n\nz 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III. bolo doručované dotknutým vlastníkom, keďže to\nvyplýva priamo z predmetného rozhodnutia, pretože podľa pokynu pod por. č. 14. bola daná\ndispozícia na doručovanie rozhodnutia vlastníkom konfiškovaného majetku. Zo skutočnosti,\nže spôsob, akým sa doručenie tohto rozhodnutia vykoná, nie je uvedený pri dispozícii\nna doručenie (ktorým zo spôsobov uvedených v ust. § 33 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Sb.),\nnemožno vyvodiť vadnosť doručenia rozhodnutia, príp. jeho nedoručenie, pričom\n6\n\nzo správneho predpisu ani nevyplývala pre konajúci správny orgán povinnosť vyznačovať\nspôsob, akým sa doručovanie vykonáva.\nDovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné\nkonfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred takmer 70-imi rokmi, pričom od roku 1945\ndo roku 2005 sa žalobkyňa považovala za vlastníčku predmetných pozemkov na základe\nkonfiškácie podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. Právna istota osôb, ako aj zachovanie\nnevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutie súdu alebo správneho\norgánu, na základe ktorých určitá osoba nadobúda alebo je zbavená vlastníctva k veci, bolo\nnespochybniteľnou právnou skutočnosťou, majúcou účinky do budúcnosti, a to bez ohľadu\nna to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje (v prejednávanej veci z listu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 20. júla 2011 vyplýva, že správny spis týkajúci sa\nkonfiškácie pôdohospodárskeho majetku vedeného pod č. Kom. 1/46-III.,\na spol., sa kompletný nezachoval - por. č.l. 332-353). V opačnom prípade by bolo možné\nuplatniť vady konania po neprimerane dlhej dobe a narušiť tak niekoľko desaťročí trvajúci\nprávny stav. Povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho konania by\ntak nad mieru ospravedlniteľnú zaťažovala stranu, ktorá sa takým tvrdením dostala\ndo dôkaznej núdze. Ak je určovacou žalobou napádaná (spochybňovaná) konfiškácia\nmajetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje\nvlastníka konfiškovaného majetku, ktorý konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že nie sú\nu neho dané zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku. Plynutie časuje tak závažnou\nskutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto súv. por. aj Oznámenie Ústavného\nsúdu ČR z 1. novembra 2005)...\nNezachovanie kompletného spisu správneho orgánu po dobu takmer sedem\ndesaťročí,\n\nobsahujúceho\n\nskutočnosti\n\npotvrdzujúce\n\nspôsob\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\nkonfiškačnej komisie v tom čase osobám zdržiavajúcim sa na neznámom mieste, nie je\nmožné pričítať na ťarchu žalobkyne. Vychádzajúc však z ustanovenia § 35 ods. 2 vl. nar. č.\n8/1928 Sb., iným, nepochybne vhodným spôsobom na preukázanie doručenia predmetného\nrozhodnutia nepochybne bolo (okrem dispozície na doručenie uvedenej priamo\nv konfiškačnom rozhodnutí) uznesenie Okresného súdu v Bardejove z 23. decembra 1947\nČ.d. 2433/47. Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom žiadosti na zápis predmetných\nnehnuteľností Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave bolo\n7\n\nrozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove\nz 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III a z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb.\nvyplýva, že súd pred vydaním rozhodnutia skúma splnenie náležitostí pre vydanie\npožadovaného rozhodnutia, t.j. aj perfektnosť listiny, na základe ktorej sa požaduje povoliť\nzápis v pozemkovej knihe. Keďže Okresný súd v Bardejove uznesením z 23. decembra 1947\nČ.d. 2433/47 návrhu na zápis vyhovel, je potrebné túto skutočnosť považovať\nza nevyvrátiteľnú právnu domnienku perfektnosti predloženej listiny tvoriacej podklad pre\npovolenie zápisu v pozemkovej knihe, vrátane jej právoplatnosti. Uvedené uznesenie\nOkresného súdu v Bardejove je potrebné považovať za verejnú listinu, ktorá je záväzná aj\npre súd (por. ustanovenie § 134 O.s.p.) a pokiaľ žalovaní chcú spochybňovať jeho\nsprávnosť, sú povinní poskytnúť o tom súdu presvedčivé dôkazy. Z obsahu spisu nevyplýva,\nže by žalovaní disponovali takýmto dôkazom, keď už len s prihliadnutím na ich vek nemôžu\nmať priamu vedomosť o existencii, či spôsobe doručovania predmetného konfiškačného\nrozhodnutia a iný dôkaz, než tvrdenie o nedostatku vedomostí o konfiškácii, súdu\nnepredložili.\nPokiaľ oba súdy nižších stupňov na podporu správnosti vyriešenia otázky týkajúcej\nsa doručenia konfiškačného rozhodnutia zhodne poukazovali na doručenie uznesenia\nOkresného súdu v Bardejove z 23. decembra 1947 Č. d. 2433/47 súdom ustanovenému\nkurátorovi, dovolací súd poznamenáva, že nebolo možné porovnávať doručovanie\nrozhodnutia v súdnom konaní a v konaní správnom, pretože zatiaľ čo podľa § 33 ods. 1 vl.\nnar. č. 8/1928 Sb. bolo možné rozhodnutie správneho orgánu doručiť o. i. aj verejnou\nvyhláškou na úradnej tabuli (t.j. aj bez ustanovenia zástupcu), v súdnom konaní takýto\npostup (verejnou vyhláškou) prípustný nebol.\nKonfiškačné rozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné\npovažovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré\ndeklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov žalovaných sú\nsplnené, a že ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n., t.j. 1. marcom 1945\nskonfiškovaný. Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených\npodmienok, medzi ktoré patrilo aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne\nrozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola osobou maďarskej národnosti bez ohľadu na\nštátnu príslušnosť (§ 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia). V prejednávanej veci predmetné\n8\n\nrozhodnutie bolo vydané, nadobudlo právoplatnosť a teda došlo ku konfiškácii, pričom\nmeritórnu správnosť aktu samého súd nie je oprávnený skúmať. To platí aj o otázke, či je\nsprávne skutkové zistenie uznesenia, že býv. vlastníci pozemkov sú na neznámom mieste\n(a z toho vyplývajúci zvolený spôsob doručenia upovedomenia, najmä, keď aj lehota\nod vyhlásenia na úradnej tabuli nepochybne už uplynula).\nDovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ROEP (register obnovenej evidencie\npozemkov) je súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred\nvyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní\nlen v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli za socializmu zapísaní do evidencie\nnehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.). Vlastnícke\npráva k pozemkom boli za socializmu evidované neúplne. Túto neúplnú evidenciu prevzal aj\nkataster nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli v katastri zapísané všetky\npozemky, pristúpilo sa k tvorbe ROEP.\nVo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na rôzne\npoliticko-právne zmeny od roku 1945 súčasný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav\nvlastníctva k pozemkom. V minulom období sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh\nnedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou zapísať\nkonfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky (tu por. aj znenie § 3 ods. 1 č. 2. zákona\nč. 90/1947 Sb. n. o pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku,\npodľa ktorého navrhovať pozemnoknižné usporiadanie prináležalo pri pôdohospodárskom\nmajetku konfiškovanému podľa nar. č. 104/1945 Sb. n., len Povereníctvu pôdohospodárstva\na pozemkovej reformy). Pri vypracovaní ROEP preto dochádzalo v dôsledku nedostatočne\nzistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného\nv rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť\na úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je\nspoľahlivá, preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní.\nK takémuto pochybeniu zjavne došlo aj v prejednávanej veci, keď napriek tomu, že\nv pkn. vl. č. 49 pod pol. č. 38 bola poznamenaná konfiškácia majetku podľa nar. č. 104/1945\nSb. n., následne podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Sb., bolo zapísané vlastníctvo pre\nČeskoslovenský štát, pričom v rámci ROEP boli ako vlastníci uvedení právni predchodcovia\nžalovaných.\n9\n\nDovolací súd sa preto stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona\nč. 180/1995 Z. z. sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje\no právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej\nevidencie pozemkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z názoru, že zapísaním právnych\npredchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných\nnehnuteľností štát uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej\nstránke nesprávne (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).».\n8. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že „Súd prvého stupňa na základe\nvykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne\nposúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu\nodvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako\naj s dôvodmi tam uvedenými a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu na doplnenie\nuvádza:\nTak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa založil\nsvoj záver na zistení, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie pod č. 1/46-III zo dňa\n28.08.1946, na základe ktorého mali byť\n\n,\n\na\n\noznačení za osoby maďarskej národnosti, a ktorým mal byť ku dňu 01.03.1945\nskonfiškovaný všetok majetok na celom území Slovenska, nenadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť z dôvodu, že nebolo doručené dotknutým osobám, teda právnym\npredchodcom žalovaných, v súlade s, v tom čase platným, právnym poriadkom...\nK odvolacej námietke žalobkyne, že vlastnícke právo žalovaných bolo do katastra\nnehnuteľností zapísané len chybou pri vykonávaní ROEP, keď príslušný orgán neprihliadol\nna zápis o konfiškácii majetku právnych predchodcov žalovaných, odvolací súd konštatuje,\nže žalobkyňa aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa argumentovala tým, že\nneboli dostatočne zistené údaje z katastrálneho operátu, nastala chyba v katastrálnom\noperáte a v rámci ROEP nebola vykonaná zmena v osobe vlastníkov na LV\nk. ú.\n\na naďalej zostali zapísaní právni predchodcovia žalovaných, že\n\npri vypracovaní ROEP zhotoviteľ správne nevylustroval terajšieho vlastníka a že žalobca si\nnevie vysvetliť, ako je možné, že na zápis č. 38 v PKV č. 49 pri vypracovaní ROEP nebolo\nprihliadnuté a že právni predchodcovia žalovaných boli na LV ako vlastníci po ROEP\n10\n\nzapísaní iba omylom, odvolací súd dodáva že uvedené argumenty žalobcu považuje v celom\nrozsahu za nedôvodné. Tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 4 zák. č. 180/1995 Z. z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, členom komisie\nna obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v prípade, ak ide o lesné pozemky,\nje aj štátna organizácia lesného hospodárstva.\nZ rozhodnutia Okresného úradu Bardejov OPPaH číslo: 3/2000/00039 zo dňa\n29.09.2000 (č. 1. 263 spisu) vyplýva, že predmetné rozhodnutie o schválení ROEP bolo\ndoručované Krajskému úradu Prešov, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného\nhospodárstva, pričom v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 222/1996 Z. z. účinného ku\ndňu 29.09.2000, krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa\nprílohy tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Predmetné rozhodnutie\npritom vydal samotný Okresný úrad Bardejov, ktorý v zmysle ust. § 5 ods. 1 a 2\nzák. č. 222/1996 Z. z. vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch, ak jej výkon zákon\nnezveruje krajskému úradu, inému orgánu štátnej správy, obci alebo inej právnickej osobe\na je v prvom stupni vecne príslušný na konanie, v ktorom o právach alebo o povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v oblasti štátnej správy rozhodujú orgány štátnej správy\n(ďalej len \"správne konanie\"), ak zákon neustanovuje inak“.\n9. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že „Súd má za to, že ku konfiškácii\na prechodu vlastníctva na štát podľa nariadenia SNR č. 104/1945Sb.n. dochádzalo priamo\ndňom jeho účinnosti, t. j. 1.3.1945. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z § 1 tohto\nnariadenia. K zavŕšeniu samotného konfiškačného procesii bolo však podľa názoru súdu\npotrebné v súlade s § 1 ods. 7 tohto nariadenia vydať individuálne rozhodnutie o tom, či sa\nkonkrétna osoba považuje za osobu maďarskej národnosti podľa § 1 ods. 1 písm. b/ tohto\nnariadenia (pre tento prípad), pričom takéto rozhodnutie nepodliehalo inštančnému\npreskúmaniu a možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie bola\nzavedená až novelou na základe nariadenia SNR č. 87/1947Sb.n. súčinnosťou\nod 30.12.1948. O odvolaní rozhodoval potom Zbor povereníkov. Rozhodnutie správneho\norgánu mimo rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený preskúmať z hľadiska jeho\nvecnej správnosti, ale môže iba skúmať, či ide o správny akt, či nejde o paakt a či je správny\nakt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný\n11\n\na vykonateľný. V rozhodnutí konfiškačnej komisie bolo uvedené, že právni predchodcovia\nžalovaných boli na neznámom mieste a že o rozhodnutí boli upovedomení. V konaní však\nnebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol v prípade právnych predchodcov\nžalovaných, ktorý sa mali zdržiavať na neznámom mieste, dodržaný procesný postupu\nv zmysle vtedy účinného správneho poriadku, t.j., že by im bolo vykonané doručenie\nkonfiškačného rozhodnutia jedným zo spôsobov vtedy možným – prostredníctvom zástupcu,\nzmocnenca alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou...“.\n10. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná , a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní... rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom,\n\nktorý\n\nrozhodne\n\no jeho\n\nobčianskych\n\nprávach\n\nalebo\n\nzáväzkoch\n\nalebo\n\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n12. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\n12\n\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne\nalebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13.\n\nSťažovateľ\n\nrešpektovania\n\nv prednesenej\n\na dodržiavania\n\nargumentácii\n\nprincípu\n\nprávnej\n\nnastoľuje\nistoty\n\nzásadnú\n\nnastolenej\n\npožiadavku\n\nprávoplatnými\n\nrozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu v konfrontácii s právnym názorom\nnajvyššieho súdu ako nielen iným právnym názorom vysloveným v jeho právoplatne\nskončenej právnej veci, ale zároveň aj názorom, ktorý poprel už spomenutý princíp právnej\nistoty nastolený rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, a to ešte navyše za\nObčianskym súdnym poriadkom danej výlučnej aktívnej legitimácie len generálneho\nprokurátora k iniciovaniu príslušného konania (rozumej mimoriadneho dovolania, pozn.).\nNajvyšší súd sa tak musel pri kasácii rozhodnutí nižších súdov vysporiadať s konfliktom\ndvoch práv (právnych princípov), a to práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorú v danom prípade predstavoval inštitút mimoriadneho dovolania podľa § 243e\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, ako aj napr. nariadenie\nSlovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR z 23. augusta 1945 o konfiškovaní\na urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov\na nepriateľov slovenského národa a vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. a práva na právnu istotu\nzaloženú síce nesprávnym, ale predsa len právoplatným súdnym rozhodnutím. Z pohľadu\nústavného súdu bolo potrebné identifikovať predovšetkým to, či sa najvyššiemu súdu\n13\n\npresadzujúcemu iný právny názor v predmetnej veci podarilo v konfrontácii s judikatúrou\nESĽP a ústavou zabezpečiť a docieliť „súzvuk“ spomenutých ústavných práv. Už „prima\nfacie“ je zrejmé, že sťažovateľ sa ani len nepokúša polemizovať s argumentáciou\nnajvyššieho súdu, nepredkladá vlastné argumenty, ale jednoznačne len trvá a dožaduje sa\nrešpektovania práva na právnu istotu opierajúc sa o judikatúru ESĽP.\n14. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 43/95 označil inštitút právoplatnosti\nsúdnych rozhodnutí za jeden zo základných prvkov právneho štátu a za zákonný výraz\nnaplnenia jeho požiadaviek. Súčasne ústavný súd obmedzil prípustnosť zásahov\ndo právoplatnosti len na základe zákona a z dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem\nštátu na právnej istote a stabilite súdnych rozhodnutí. V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 38/99\nústavný súd na tomto názore zotrval a doplnil, že právnu istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou\nsúdnych rozhodnutí treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy. To samo osebe nevylučuje existenciu mimoriadnych opravných\nprostriedkov, ktorými možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu\na na základe ktorého môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu takého rozhodnutia. Práve naopak,\njednostranná preferencia záujmu na nezmeniteľnosti a záväznosti súdneho rozhodnutia by\nmohla mať veľmi významné negatívne dôsledky. Vo veľkej miere by sa totiž oslabila\ndôvera vo vecnú správnosť a spravodlivosť rozhodovania súdov [porovnaj § 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“)]. Je však úlohou zákonodarcu vymedziť rozsah\nrozhodnutí napadnuteľných mimoriadnymi opravnými prostriedkami a dôvody ich\nnapadnutia, ktoré sa musia obmedziť iba na najzávažnejšie pochybenia v procese alebo\nv rozhodnutí (porovnaj PL. ÚS 57/99).\n15. Veľmi podobné je vnímanie princípu právnej istoty založenej právoplatným\nrozhodnutím v judikatúre ESĽP k čl. 6 dohovoru. Už v rozsudku Veľkej komory\nz 28. októbra 1999 vo veci Brumărescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 28342/95, zdôraznil, že\ntoto právo sa musí vykladať vo svetle preambuly dohovoru, ktorá vyhlasuje právny štát\nza súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Jednou zo základných stránok právneho\nštátu je princíp právnej istoty, ktorý si okrem iného vyžaduje, aby sa potom, ako súdy\ns konečnou platnosťou rozhodli určitú vec, ich rozhodnutie nespochybňovalo. V neskoršej\n14\n\njudikatúre k tomu ESĽP dodal, že právna istota predpokladá rešpektovanie princípu\nrei iudicatae. Tento princíp znamená, že nikto z účastníkov súdneho konania nemôže žiadať\npreskúmanie právoplatného a záväzného rozhodnutia len s tým cieľom, aby sa jeho vec\nopakovane prerokovala a aby sa o nej rozhodlo znova. Vyššie (nadriadené) súdy by v takom\nprípade svoje prieskumné oprávnenie mali vykonávať na účel nápravy skutkových\na právnych omylov a procesných pochybení, nie opätovného prerokovania veci. Takéto\npreskúmanie sa nesmie stať skrytým riadnym opravným prostriedkom a okolnosť, že na vec\nmôžu existovať dva názory, nie je dostatočným dôvodom opätovného rozhodovania vo veci.\nOdklon od týchto princípov je prípustný len z výnimočných dôvodov (porovnaj Rjabich\nproti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z 24. 7. 2003, ods. 52; Gridan a ďalší proti\nRumunsku, sťažnosti č. 28237/03, 24386/04, 46124/07 a č. 33488/10, rozsudok zo 4. 7.\n2012, ods. 13 a 14).\n16. Je zrejmé, že k najväčšiemu napätiu medzi týmito princípmi dochádza v tzv.\nkasačnom systéme mimoriadnych opravných prostriedkov. Dôsledkom kasácie je totiž\nna jednej strane zrušenie už raz právoplatného rozhodnutia, teda odstránenie vytvoreného\nstavu právnej istoty, avšak bez toho, aby bol súčasne (bezprostredne) nahradený stavom\nnovej právnej istoty v podobe nového (konečného a právoplatného) súdneho rozhodnutia.\nZabezpečiť efektívny vplyv kasačného rozhodnutia na ďalšie konanie je možné\npredovšetkým záväznosťou vyslovených právnych názorov v kasačnom rozhodnutí pre súdy\nnižšieho stupňa, ktoré majú o veci znova alebo ďalej konať, tak aby už nebol potrebný\nopätovný zásah vyššieho súdu napr. aj na základe mimoriadného opravného prostriedku.\nVyváženie záujmu na správnosti súdnych rozhodnutí a na nastolení a zachovaní právnej\nistoty reprezentovanej ich právoplatnosťou je v zmysle právnych záverov ústavného súdu\nv prvom rade úlohou zákonodarcu (PL. ÚS 43/95, časť III.B), ktorého úlohou je tiež úprava\nprocesných následkov vyhovenia mimoriadnemu opravnému prostriedku. Úlohou súdov,\nktoré sú pri rozhodovaní v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy viazané zákonom, je pohybovať sa\nv tomto zákonnom rámci. Požiadavky vyslovené v citovanej judikatúre ústavného súdu boli\nsíce adresované v prvom rade zákonodarcovi, no podľa názoru ústavného súdu sú\npoužiteľné a záväzné i pre všeobecný súd aplikujúci zákonné ustanovenia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. Všeobecný súd je tak povinný vykladať ustanovenia týkajúce sa\n15\n\nmimoriadnych opravných prostriedkov práve vo svetle toho, čo vyjadruje „mimoriadnosť“\nopravných prostriedkov – rovnováha medzi právnou istotou nastolenou (napadnutým)\nprávoplatným rozhodnutím na jednej strane a záujmom účastníkov a v neposlednom rade aj\nspoločnosti na správnosti súdnych rozhodnutí a na zabezpečení ústavných práv účastníkov\nv konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádza, na strane druhej.\n17. V judikatúre ústavného súdu sa stabilizoval právny názor (PLz. ÚS 3/2015\nz 18. marca 2015), podľa ktorého mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla\nstability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou (III. ÚS 51/2016).\nPodstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho\nvýnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho\nrozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť\niba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto\nkritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení\nvytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné\nz hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru [(ako aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy) (PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010, III. ÚS 35/2014)].\n18. Z viacerých rozhodnutí ESĽP vyplýva záver, že ESĽP nevylučuje prípustnosť\nzrušovania právoplatných rozhodnutí súdov na základe mimoriadnych opravných\nprostriedkov, t. j. in abstracto nepovažuje inštitút mimoriadneho dovolania za neprípustný,\nale naopak, vo viacerých svojich rozhodnutiach pripúšťa potrebu prielomu do res iudicata\ns ohľadom na konkrétne okolnosti zrušovaného právoplatného rozhodnutia (rozsudky ESĽP\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z 23. 7. 2009, Bulgakova proti Rusku, rozsudok z 18. 1.\n2007, Ukraine-Tyumen proti Ukrajine, rozsudok z 22. 11. 2007, bližšie pozri bod 10).\nEurópsky súd pre ľudské práva teda nepovažuje inštitút mimoriadneho dovolania paušálne\nza nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zásah do princípu právnej istoty pripúšťa\na považuje za súladný s čl. 6 ods. 1 dohovoru vtedy, ak je to v záujme napravenia\npodstatných vád napadnutého konania, resp. rozhodnutia či justičných omylov (pozri aj\nrozsudky ESĽP z 9. 6. 2015 DRAFT-OVA, a. s., proti Slovenskej republike a COMPCAR,\n16\n\ns. r. o., proti Slovenskej republike), teda v prípadoch, ak je odklon od princípu právnej istoty\n‒ ktorý tak nie je považovaný za absolútny ‒ nevyhnutný z dôvodu okolností zásadného\na presvedčivého charakteru alebo ak legitímne dôvody prevýšia nad princípom právnej\nistoty.\n19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný\nsúd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým\ns príslušnými ustanoveniami v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, ako aj\nďalších na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov ako napr. nariadenia Slovenskej\nnárodnej rady č. 104/1945 Sb. SNR z 23. augusta 1945 o konfiškovaní a urýchlenom\nrozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov\nslovenského národa, vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb., ktoré interpretoval a aplikoval\nv súlade s ich obsahom, a jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho\npostup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd\nnezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu bol najvyšší súd povinný\nzasiahnuť do názorového excesu vysloveného súdmi nižšieho stupňa, ktoré sa arbitrárne\nzhostili skúmania podmienok konfiškácie predmetných nehnuteľností. Ak teda súdy\nnižšieho stupňa iba paušálne skonštatovali, že „... v konaní nebolo preukázané, že by\nkonfiškačné rozhodnutie bolo doručené právnym predchodcom žalovaných niektorým\nz možných spôsobov...“, tak argumentačná línia najvyššieho súdu sa odvíjala vo viacerých\nrovinách. Jej zhrnutím je názor najvyššieho súdu, podľa ktorého „Niet dôvodu\nspochybňovať skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III.\nbolo doručované dotknutým vlastníkom, keďže to vyplýva priamo z predmetného\nrozhodnutia, pretože podľa pokynu pod por. č. 14. bola daná dispozícia na doručovanie\nrozhodnutia vlastníkom konfiškovaného majetku. Zo skutočnosti, že spôsob, akým sa\ndoručenie tohto rozhodnutia vykoná, nie je uvedený pri dispozícii na doručenie (ktorým\nzo spôsobov uvedených v ust. § 33 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Zb.), nemožno vyvodiť vadnosť\ndoručenia rozhodnutia, príp. jeho nedoručenie, pričom zo správneho predpisu ani\n\n17\n\nnevyplývala pre konajúci správny orgán povinnosť vyznačovať spôsob, akým sa\ndoručovanie vykonáva.\nDovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné\nkonfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred takmer 70-imi rokmi, pričom od roku 1945\ndo roku 2005 sa žalobkyňa považovala za vlastníčku predmetných pozemkov na základe\nkonfiškácie podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. Právna istota osôb, ako aj zachovanie nevyhnutnej\nautority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu,\nna základe ktorých určitá osoba nadobúda alebo je zbavená vlastníctva k veci, bolo\nnespochybniteľnou právnou skutočnosťou, majúcou účinky do budúcnosti, a to bez ohľadu\nna to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje (v prejednávanej veci z listu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 20. júla 2011 vyplýva, že správny spis týkajúci sa\nkonfiškácie pôdohospodárskeho majetku vedeného pod č. Kom. 1/46-III.,\na spol., sa kompletný nezachoval - por. č.l. 332-353). V opačnom prípade by bolo možné\nuplatniť vady konania po neprimerane dlhej dobe a narušiť tak niekoľko desaťročí trvajúci\nprávny stav. Povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho konania by\ntak nad mieru ospravedlniteľnú zaťažovala stranu, ktorá sa takým tvrdením dostala\ndo dôkaznej núdze. Ak je určovacou žalobou napádaná (spochybňovaná) konfiškácia\nmajetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje\nvlastníka konfiškovaného majetku, ktorý konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že nie sú\nu neho dané zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku. Plynutie časuje tak závažnou\nskutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto súv. por. aj Oznámenie\nÚstavného súdu ČR z 1. novembra 2005).“. (správne malo byť stanovisko pléna ÚS ČR\nsp. zn. PL. ÚS – st. 21/05). Najvyšší súd tiež argumentuje, že „Nezachovanie kompletného\nspisu správneho orgánu po dobu takmer sedem desaťročí, obsahujúceho skutočnosti\npotvrdzujúce spôsob doručenia rozhodnutia konfiškačnej komisie v tom čase osobám\nzdržiavajúcim sa na neznámom mieste, nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne.\nVychádzajúc však z ustanovenia § 35 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb., iným, nepochybne\nvhodným spôsobom na preukázanie doručenia predmetného rozhodnutia nepochybne bolo\n(okrem dispozície na doručenie uvedenej priamo v konfiškačnom rozhodnutí) uznesenie\nOkresného súdu v Bardejove z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47. Z obsahu spisu vyplýva, že\npodkladom žiadosti na zápis predmetných nehnuteľností Povereníctvom pôdohospodárstva\n18\n\na pozemkovej reformy v Bratislave bolo rozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle\nOkresného národného výboru v Bardejove z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III a z\nustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb. vyplýva, že súd pred vydaním rozhodnutia\nskúma splnenie náležitostí pre vydanie požadovaného rozhodnutia, t. j. aj perfektnosť\nlistiny, na základe ktorej sa požaduje povoliť zápis v pozemkovej knihe. Keďže Okresný súd\nv Bardejove uznesením z 23. decembra 1947 Č. d. 2433/47 návrhu na zápis vyhovel, je\npotrebné túto skutočnosť považovať za nevyvrátiteľnú právnu domnienku perfektnosti\npredloženej listiny tvoriacej podklad pre povolenie zápisu v pozemkovej knihe, vrátane jej\nprávoplatnosti. Uvedené uznesenie Okresného súdu v Bardejove je potrebné považovať za\nverejnú listinu, ktorá je záväzná aj pre súd (por. ustanovenie § 134 O.s.p.) a pokiaľ žalovaní\nchcú spochybňovať jeho správnosť, sú povinní poskytnúť o tom súdu presvedčivé dôkazy. ...\nKonfiškačné rozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné\npovažovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré\ndeklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov žalovaných sú\nsplnené, a že ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n., t. j. 1. marcom 1945\nskonfiškovaný. Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených\npodmienok, medzi ktoré patrilo aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne\nrozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola osobou maďarskej národnosti bez ohľadu na\nštátnu príslušnosť (§ 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia).“. Najvyšší súd teda uzatvára, že\n„V prejednávanej veci predmetné rozhodnutie bolo vydané, nadobudlo právoplatnosť a teda\ndošlo ku konfiškácii, pričom meritórnu správnosť aktu samého súd nie je oprávnený skúmať.\nTo platí aj o otázke, či je správne skutkové zistenie uznesenia, že býv. vlastníci pozemkov sú\nna neznámom mieste (a z toho vyplývajúci zvolený spôsob doručenia upovedomenia, najmä,\nkeď aj lehota od vyhlásenia na úradnej tabuli nepochybne už uplynula).“.\n20. Z predostretej argumentácie najvyššieho súdu vyplýva, že sa dôsledne zaoberal\nskutkovými okolnosťami predmetnej veci a výkladom príslušných právnych predpisov\ns preferenciou zachovania pôvodného právneho stavu, ktorý svoj právny názor presvedčivo\nodôvodnil. Ak teda najvyšší súd identifikoval názorový exces v rozhodovacej línii súdov\nnižšieho stupňa, resp. zjavný právny omyl pri výklade príslušnej právnej normy\na skutkových okolností veci, bol tak povinný reagovať na argumentačnú strohosť\n19\n\na jednostrannosť pri výklade príslušných právnych predpisov v nadväznosti na obsah spisov\na predovšetkým na paušálny uhol pohľadu súdov nižšieho stupňa, ktoré rezignovali\nna dôslednejšiu, predovšetkým právnu analýzu skutkových okolností predmetnej veci. To,\nže sa tak stalo až v konaní o mimoriadnom dovolaní, bolo determinované neprípustnosťou\ndovolania v predmetnej veci zo strany žalobcu, ktorý dôvod vyplývajúci z § 241 ods. 2\npísm. c) OSP nemohol uplatniť v procesne neprípustnom dovolaní vychádzajúc z § 237\na § 238 OSP, ako aj skutočnosťou využitia tohto opravného prostriedku generálnym\nprokurátorom práve už z naznačeného dôvodu. K uvedenému je potrebné ešte poukázať na\nstabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej všeobecný súd v zásade nemôže\nporušiť základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rovnako\naj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.), ak koná vo veci v súlade\ns procesnoprávnymi\n\npredpismi\n\nupravujúcimi\n\npostupy\n\nv občianskoprávnom\n\nkonaní\n\n(I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Takýmto predpisom bol v právnej veci sťažovateľa\nObčiansky súdny poriadok.\n21. Ústavný súd teda uzatvára, že závery, ku ktorým najvyšší súd vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí dospel, nevzhliadol ako svojvoľné, ale naopak, dôsledne podporené\nčitateľnými právnymi úvahami najvyššieho súdu spôsobilými ovplyvniť spravodlivosť\nvýsledku veci, v dôsledku čoho ich teda nie je možné považovať za arbitrárne, ale\nza súladné aj s ústavou. Sťažovateľ v tomto smere nepredložil žiadnu vecnú/skutkovú\nkontraargumentáciu okrem favorizovanej predstavy nezasahovania do už právoplatne\njudikovaného názoru súdu. Inými slovami, najvyšší súd dal vo svojom napadnutom\nrozhodnutí špecifickú odpoveď na všetky pre danú vec rozhodujúce skutočnosti\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998), k posúdeniu ktorých súdy nižších stupňov rezignovali, čím tak\nzaťažili svoje rozhodnutia názorovým excesom, ku korekcii ktorého bol najvyšší súd cestou\nmimoriadneho dovolania povolaný, pričom docieliť daný cieľ nebolo možné inak ako\nprelomením zásady nezmeniteľnosti a nezrušiteľnosti právoplatných rozhodnutí.\n\n20\n\n22. Totiž len tvrdenie o vadách v konfiškačnom konaní vydaného rozhodnutia samo\nosebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu\nvlastníckeho práva tu nebol tento právny akt, ale dekrét samotný. Podľa správneho názoru\ndovolacieho súdu v prípadoch, ako je tento, je v záujme spravodlivého rozhodovania\nuplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť či\notvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch,\nv ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty\nalebo lehoty skartačné, je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov (rozhodnutí)\nnepatričná, lebo aj tu v pochybnostiach platí zásada prezumpcie ich správnosti.\n23. K ostatnej sťažovateľom predostretej námietke (pozri bod 3.1) ústavný súd\npoukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že v konaní\no mimoriadnom dovolaní oslovil všetkých účastníkov konania s možnosťou vyjadriť sa\nk podanému mimoriadnemu opravnému prostriedku, čím tak z materiálneho hľadiska\nzabezpečil kontradiktórnosť dovolacieho konania. Uvedenú námietku sťažovateľa preto\npovažuje ústavný súd za neopodstatnenú.\n24. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu nebolo v rozpore s namietaným porušením označených\nčlánkov ústavy i dohovoru, preto nebolo návrhu vyhovené.\n25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. marca 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-rovnosť", "rozhodnutie-účinky", "mimoriadne dovolanie", "právna istota-ochrana nadobudnutých práv", "rozhodnutie-záväznosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ded82985-6dbd-436d-90a8-9b520bbe1b47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.51.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.51.2016.2"}, {"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:e96c19d0-d83f-4ae3-8ebb-358807f3cf2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2014 z 17. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e96c19d0-d83f-4ae3-8ebb-358807f3cf2c"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "df561d2c-2c65-43b4-80ad-38d415b6c9df:53a2d36e-746b-4b89-9124-dd3bca528d02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1"}, {"guid": "31df25c0-db87-4cfb-b709-a72fdebae8f4:a9142e73-b015-4ce2-af61-a716b100ac39", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/43/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/43/2012 z 30. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31df25c0-db87-4cfb-b709-a72fdebae8f4:a9142e73-b015-4ce2-af61-a716b100ac39"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fe7e5a5-25c2-44be-b2da-71ddebb0ff28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.248.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.248.2025.1"}, {"guid": "ussr:f729023a-e12e-4be4-8a87-53d7b51dce13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.152.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.152.2022.1"}, {"guid": "ussr:a6435f78-58a5-4454-a820-f6a574f80b3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1"}, {"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "c604e12d-117d-4b62-a312-475bd8a9d7c0:a2899012-b6d8-413d-a816-9f41894e8608", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1409204371.1", "spisova_znacka": "4Cdo/108/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/108/2023 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1409204371.1"}, {"guid": "bac8538d-da68-487c-a80a-5d470cdaf074:9d437f1a-0e9d-4091-b9f7-03e716b6a78f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1", "spisova_znacka": "9Cdo/119/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/119/2024 z 6. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1"}, {"guid": "8cda7133-0fac-49d6-a5a9-768a02945c2a:e288cd93-d5c5-45eb-b570-82f24ce0f50a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8216200383.2", "spisova_znacka": "4Cdo/22/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/22/2023 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8216200383.2"}, {"guid": "dbc50e5b-16e9-4113-a112-268541db732d:a6eaa004-1150-475a-ac66-39eb69ec8e9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5712206969.1", "spisova_znacka": "1Cdo/65/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/65/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5712206969.1"}, {"guid": "dbc50e5b-16e9-4113-a112-268541db732d:c50c5e26-3c4c-458d-8446-48510dd27552", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5712206969.1", "spisova_znacka": "1Cdo/65/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/65/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5712206969.1"}, {"guid": "7a5e2f3d-8d8a-404b-8fd5-46d3158f6716:0b532f35-517a-47ac-a3d4-c8102108e6e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219205153.1", "spisova_znacka": "15Co/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/1/2023 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219205153.1"}, {"guid": "a2fd50bc-5186-4c63-bf85-6f22501f0aca:b9bda92f-9be1-45ce-bfce-d5ede920d697", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8323202764.3", "spisova_znacka": "7Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/21/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8323202764.3"}, {"guid": "063472b1-ae0f-4878-a473-87d3dfc20ba7:8a14473b-24e1-4b86-9971-de6fa3ff9c3d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7118209341.3", "spisova_znacka": "3CoKR/29/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/29/2023 z 30. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7118209341.3"}, {"guid": "1586adce-1b8f-41cb-9aff-76153647ea04:5f7f2221-4076-4320-a5d2-f04ec30c637d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7217227288.1", "spisova_znacka": "5Co/131/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/131/2024 z 22. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7217227288.1"}, {"guid": "2c4a2826-0adc-427a-ac1c-f467c1dbbe3f:b04bf33e-8f22-4932-959f-8f7b183e594b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3819202483.4", "spisova_znacka": "8Co/40/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/40/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3819202483.4"}, {"guid": "582da158-dacc-4554-9ead-300ccc4e5c53:eb8cd752-f318-48fe-9930-481329c06c2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1", "spisova_znacka": "5Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/52/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1"}, {"guid": "bd201caf-bc20-4dc7-aa0a-d8a996eb993c:fd2abe45-d3e2-4756-9cd7-e98287e89add", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2", "spisova_znacka": "11Co/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/41/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2"}, {"guid": "b534ecc5-328e-46cf-bf16-eba702ddc8b3:a1988087-bf41-4755-bde2-03f600947f5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7821202846.1", "spisova_znacka": "8Co/43/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/43/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7821202846.1"}, {"guid": "a8771af5-b3da-4918-bc70-a91ab3a777f4:2185e400-5f8f-4dd9-bfc0-b150a2ab96d3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5322202821.1", "spisova_znacka": "9Co/142/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/142/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5322202821.1"}, {"guid": "540ff9bb-615e-41d9-9abe-92191c13bc2f:4dc2c233-f37d-4fb4-be00-5f5099b6bc3b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7915219663.1", "spisova_znacka": "6Co/170/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/170/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7915219663.1"}, {"guid": "6fefb96f-781c-417f-8d35-68950f1fd329:a3402a45-66f3-4dd9-9823-840ecc303c5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122211512.1", "spisova_znacka": "11Co/141/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/141/2023 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122211512.1"}, {"guid": "29c5e16f-b81d-4663-a696-122602b8e2d7:68a45595-ed89-47d7-ae1b-25f4c83d707c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122211178.1", "spisova_znacka": "8Co/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/26/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122211178.1"}, {"guid": "ae7a5d82-df9b-4f1d-ad0b-15b573483a38:1b665eda-9c99-4507-9817-a586ea4c5770", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1304115421.5", "spisova_znacka": "7Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/82/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1304115421.5"}, {"guid": "a2e0172f-9c5f-42ba-b8e3-fae89f819a94:77bf7e31-2ec9-4519-b273-67346c7945c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6813201572.2", "spisova_znacka": "11Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/82/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6813201572.2"}, {"guid": "ca3da3ad-28d7-4b1a-9d14-3ea4e8914658:e24a708c-31d9-4c47-a117-95b2ce7597aa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8310203897.4", "spisova_znacka": "7Co/26/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/26/2020 z 19. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8310203897.4"}, {"guid": "e02441f0-a8db-4a33-b689-d29e20d5dbd6:bfa7a1ba-e859-4ad5-a161-482589ff5f0e", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3821203872.13", "spisova_znacka": "15C/33/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/33/2021 z 21. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3821203872.13"}, {"guid": "aa758ff4-7c15-45e9-b202-1e287b5618a1:bc8ce72a-0bec-47c3-8efc-9956f8ff5e58", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2025:4224203302.4", "spisova_znacka": "6C/74/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/74/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2025:4224203302.4"}, {"guid": "c79fa68b-1572-4a6d-8aa1-9d35480d21df:bcef51e9-7a11-41ff-b58e-aac4d2a9ea71", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9", "spisova_znacka": "9C/74/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/74/2022 z 19. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9"}, {"guid": "8c96891a-4c86-4f62-a7b9-1babde691616:77e361f3-96b6-44bd-8a65-f4d6c1865da7", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8414203471.26", "spisova_znacka": "KK-3C/150/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-3C/150/2014 z 17. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8414203471.26"}, {"guid": "0d57841d-4d70-4101-a752-45a04a46c0d8:70e3664e-c6e3-4260-8c58-c3d7d64ffa63", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5322202821.10", "spisova_znacka": "CA-8C/114/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-8C/114/2022 z 2. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5322202821.10"}]}