{"guid": "ussr:6253bb5f-584e-4a5a-a367-3049c2bf2658", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 365/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 365/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.365.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6253bb5f-584e-4a5a-a367-3049c2bf2658", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.365.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.365.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.365.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 365/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\n,\n\n, Advokátska kancelária\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej\npolície,\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nČVS:ORP-83/2-VYS-KE-2016\n\na jeho\n\nuznesením\n\nz 20. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola\n20. júna 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru\nkriminálnej polície v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „policajný orgán“)\nv konaní vedenom pod ČVS:ORP-83/2-VYS-KE-2016 a jeho uznesením z 20. apríla 2017\n(ďalej aj „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné\nkonanie, v rámci ktorého je v pozícii obvineného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) a e) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona. V rámci\nprípravného konania vzniesol sťažovateľ podľa ustanovení § 31 a § 32 a nasl. Trestného\nporiadku generálnu námietku zaujatosti voči všetkým policajtom okresného riaditeľstva,\nako aj návrh na vylúčenie všetkých policajtov okresného riaditeľstva z vykonávania úkonov\ntrestného konania vo veci sťažovateľa, a to z dôvodu podozrenia zo spáchania trestnej\nčinnosti na policajnom orgáne neznámym páchateľom. Vyšetrovateľka policajného orgánu\nsa s generálnou námietkou zaujatosti vysporiadala tak, že uznesením ČVS:ORP-83/2-VYSKE-2016 z 2. marca 2017 rozhodla o nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného\nkonania. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľky podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nrozhodla vedúca 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície okresného\nriaditeľstva namietaným uznesením, ktorým sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.\n3. Sťažovateľ považuje postup a namietané uznesenie za nezákonné a arbitrárne,\na tým zasahujúce do jeho označených práv. Podľa sťažovateľa namietané uznesenie\na postup policajného orgánu je v hrubom rozpore s ustanoveniami § 23, § 31 a § 32\nTrestného poriadku, pričom policajný orgán sa v namietanom uznesení vôbec nevysporiadal\ns jeho sťažnostnými námietkami. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentoval:\n«V tomto prípade vyšetrovateľka policajného orgánu a vedúca 2. oddelenia\nvyšetrovania policajného orgánu konali v hrubom rozpore s TrP., ústavou a dohovorom,\nak rozhodovali o generálnej námietke zaujatosti a „de facto“ návrhu na odňatie veci samé\na nepredložili generálnu námietku zaujatosti na rozhodnutie bezprostredne nadriadenému\norgánu v zmysle príslušných ustanovení TrP. Uvedené nemá obdobu a podklad v platnej\nprávnej úprave a je svojvoľné.\nVyšetrovateľka policajného orgánu mala najprv predložiť zákonným spôsobom vec\nna rozhodnutie najbližšie nadriadenému orgánu zákonným spôsobom „per analogiam“\n2\n\nk ustanoveniu §23 ods. 1 TrP, a to Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach\n(ďalej aj ako „KR PZ v KE“), ktorý mal rozhodovať o generálnej námietke zaujatosti\na návrhu na odňatie veci.\n... aj rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení sa, a teda namietané\nuznesenie je hrubo nezákonné, nakoľko v prvom stupni nemala rozhodovať vyšetrovateľka\nPZ, ale iný príslušný orgán a o prípadnej sťažnosti proti jeho rozhodnutiu jemu nadriadený\norgán.\n... Ustanovenia TrP. predpokladajú, aby v prípade generálnej námietky zaujatosti\nsmerujúcej na určitú súčasť orgánu činného v trestnom konaní, v danom prípade\nvoči všetkým príslušníkom OR PZ v KE, sa vyjadrili všetci tam zaradení príslušníci tejto\nsúčasti svojmu nadriadenému orgánu podľa ustanovení § 23, § 31, § 33 a nasl. TrP., či sa\ncítia zaujatí, alebo nie. Sťažovateľ má za to, že žiaden z príslušníkov OR PZ v KE sa\nku generálnej námietke zaujatosti a návrhu na odňatie veci nevyjadril.\nRovnako sa s námietkou zaujatosti sťažovateľa smerujúcou voči všetkým\nvyšetrovateľom OR PZ v KE žiadnym spôsobom nezaoberalo namietané uznesenie.\nVyšetrovateľka PZ a vedúca 2. oddelenia vyšetrovania policajného orgánu\no námietkach evidentne smerujúcich voči všetkým policajtom policajného orgánu OR PZ\nv KE, konali v hrubom rozpore s ustanoveniami §2 ods. 7, § 23, § 31, § 32 a nasl. TrP.,\npričom zároveň do dnešného dňa nebolo o generálnej námietke zaujatosti zákonne\nrozhodnuté.\nSvojím nezákonným postupom a namietaným uznesením ako vyšetrovateľka\npolicajného orgánu, tak aj vedúca 2. oddelenia vyšetrovania policajného orgánu odňala\nsťažovateľovi právo na účinný prostriedok nápravy, porušila jeho právo na inú právnu\nochranu, právo na spravodlivý proces, ako aj právo na zákonné rozhodnutie so zákonným\nvýrokom a odôvodnením vydané na to kompetentným orgánom. Súčasne sa nikto zákonne\nnevysporiadal s jeho rozsiahlymi námietkami a argumentami v tomto smere, a vec\nbola policajným orgánom rozhodnutá do stratena.»\n4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol\ntýmto nálezom:\n\n3\n\n„1. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a nákladných slobôd postupom Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície,\nv konaní vedenom pod ČVS: ORP-83/ 2- VYS-KE-2016 a jeho Uznesením ČVS: ORP-83/2VYS-KE-2016 zo dňa 20. 04. 2017, porušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného\nzboru v Košiciach pokračovať v porušovaní označených základných práv a slobôd\n.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie ČVS: ORP-83/2-VYS-KE-2016\nzo dňa 02. 03. 2017 a Uznesenie ČVS: ORP-83/2-VYS-KE-2016 zo dňa 20. 04. 2017 zrušuje\na Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: ORP83/2-VYS-KE-2016 prikazuje konať a rozhodnúť o generálnej námietke zaujatosti a návrhu\nna yylúčenie všetkých vyšetrovateľov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach\npodanej\n\n.\n\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 1.000,-EUR (slovom tisíc eur), ktoré je mu Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Košiciach povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach je povinné zaplatiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 374,81 EUR... na účet jeho\nprávnej zástupkyne...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n8. Sťažovateľ namieta, že postupom policajného orgánu v trestnej veci vedenej\npod ČVS: ORP-83/2-VYS-KE-2016 a jeho uznesením z 20. apríla 2017 došlo k porušeniu\njeho ústavou a dohovorom garantovaných práv, a to rozhodovaním o generálnej námietke\nzaujatosti, ktoré sťažovateľ považuje za nezákonné. Sťažovateľ je v označenej trestnej veci\nv pozícii obvineného.\n9. V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti ústavný súd poukazuje na to,\nže jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127\nods. 1 ústavy, spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže\nbyť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci\nim zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa\nuplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa\n5\n\nna ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09,\nI. ÚS 480/2013).\n10. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04).\n11. Zo sťažnosti ani z priloženej dokumentácie nevyplýva, že by sa sťažovateľ\nso svojimi námietkami proti postupu policajného orgánu obrátil na okresnú prokuratúru,\nktorá vykonáva dozor nad postupom policajného orgánu v trestných veciach, t. j. pred\npodaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal žiadny opravný prostriedok alebo iný právny\nprostriedok nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne\nposkytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n12. V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd poukazuje na ustanovenia § 210\na § 230 ods. 1, ako aj § 363 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorých vyplýva, že sťažovateľ\nmal a stále má k dispozícii právne prostriedky ochrany svojich práv proti namietanému\npostupu policajného orgánu v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-83/2-VYS-KE-2016.\n13. Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú\nprávo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať\nprokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo\niné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť\nprokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať\na o výsledku žiadateľa upovedomiť.\nPodľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti\npred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.\n\n6\n\nPodľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné\nrozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,\nktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.\n14. Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej\nkonštantnej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až\npo koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať jednotlivé\npochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla\naž po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také\npochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom\npriebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,\nIV. ÚS 76/05).\n15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že je neprípustné, aby rozhodoval\no sťažnosti sťažovateľa, ktorou vyjadruje nespokojnosť s postupom policajného orgánu\nv trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-83/2-VYS-KE-2016 a jeho namietaným uznesením.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "trestné konanie-odňatie veci v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eb27cca7-ec37-4346-86de-0ac204722f38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.97.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.97.2019.1"}]}