{"guid": "ussr:c2f21364-169c-4fcd-a270-57199daec3c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 332/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2f21364-169c-4fcd-a270-57199daec3c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 332/2017-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nMilana Ľalíka v konaní o sťažnosti\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Romanom Veselovským, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o.,\nM. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 p o r u š e n é\nboli.\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 15 P 21/2015\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Romana Veselovského, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,\ns. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015.\nZo sťažnosti vyplýva:\n„Konanie č. 15P/21 /2015 vedené na Okresnom súde Žilina vo veci úpravy styku\notca (sťažovateľa) s mal. dieťaťom... sa začalo bez návrhu...\n... Nakoľko v tomto prípade išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých...\nOkresný súd... začal uznesením zo dňa 15.04.2015 konanie o úprave otca (sťažovateľa)\ns mal. dieťaťom aj bez návrhu.\nDňa 22.05.2015 sťažovateľ podal žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu\npojednávania.\nDňa 25.06.2015 bolo Okresným súdom... vydané predbežné opatrenie 15P/21/2015122, ktoré upravilo základný rámec stretnutí sťažovateľa s maloletým...\n\n2\n\nDňa 25.09.2015 podal sťažovateľ žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu\npojednávania, v ktorej uviedol, že mu je odopierané so synom – maloletým tráviť primeraný\nčas a dochádza k trvalej ujme na jeho vzťahu so synom.\nNásledne dňa 27.10.2015 sťažovateľ návrhom na vydanie predbežného opatrenia\npožiadal o úpravu styku s maloletým počas vianočných prázdnin 2015, nakoľko nedošlo\nk dohode s matkou maloletého. Súd vydal uznesenie 15P/21/2015-162 z 23.11.2015, ktorým\nupravil styk sťažovateľa s maloletým.\nPredbežné opatrenia však neupravili v bežnom rámci bežný režim počas roka,\nzahŕňajúci aj prázdniny a sviatky, ktoré sú odlišné od bežných týždňov v roku.\nV lete 2016 došlo opätovne k zmene správania na strane matky maloletého, ktorým\nboli práva sťažovateľa na stretávanie sa s maloletým obmedzované, preto sťažovateľ podal\nnávrh dňa 18.07.2016, aby bol autoritatívne upravený styk sťažovateľa s maloletým v\ndruhej polovici letných prázdnin 2016, na základe ktorého súd rozhodol uznesením\nč. 15P/21/2015-234, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného\nopatrenia zamietol.\nDňa 19.08.2016 sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu... na prieťahy\nv konaní.\nDňa 06.10.2016 odpovedal predseda Okresného súdu... s tým, že predseda súdu\nkonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná...\nDňa 25.11.2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie.\nOkresný súd... nariadil pojednávanie na deň 07.02.2017, ktoré bolo následne zrušené\nz dôvodu choroby sudcu...\nSťažovateľ tvrdí, že konanie č. 15P/21/2015... vedené na Okresnom súde... ktoré nie\nje do dnešného dňa právoplatne skončené, porušuje právo sťažovateľa na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Poukazujeme predovšetkým na skutočnosť, že v danom prípade\nide o skutkovo a právne pomerne jednoduchú vec, a to upraviť styk sťažovateľa (otca\nmaloletého) so svojim maloletým synom...\nPokiaľ ide o správanie sťažovateľa... sťažovateľ neprispel k dĺžke súdneho konania\nč. 15P/21/2015. Naopak sťažovateľ viackrát žiadal o nariadenie termínu pojednávania,\npodával sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní a žiadal, aby vec\nbola v čo najkratšej lehote rozhodnutá. ... keďže Okresný súd... v primeranej lehote stále\n\n3\n\nvo veci nerozhodol, bol sťažovateľ v záujme zabezpečenia stretávania s jeho synom... nútený\npodať viacero návrhov na vydanie predbežného resp. neodkladného opatrenia... aby aspoň\ndočasne zabezpečil zmenu úpravy stretávania so svojim synom počas určitých období\nv roku. V predmetnej veci sa konalo iba jedno pojednávanie dňa 25.11.2016, v ktorom sa\nvšak nevyriešilo nič zásadnejšie okrem pokusu súdu o výchovné pôsobenie na účastníkov...\nV zmysle ustálenej súdnej praxe by mali mať práve konania o úprave styku rodičov\ns maloletými deťmi zvýšenú prioritu prejednávania a rozhodovania...\nNapriek sťažovateľovej snahe, súd doposiaľ nekoná a tým nepriamo vzniká ujma na\nprávach maloletého, ktorému nie je umožňované mať so sťažovateľom styk v rozsahu, ktorý\nbol doposiaľ zaužívaný (kým nedošlo k zmene bydliska maloletého z\n\ndo\n\na ktorý sťažovateľovi zabezpečoval vo vzťahu k maloletému dostatočný čas strávený s ním.\nNapokon pokiaľ ide o tretie kritérium, ktoré Ústavný súd... posudzuje pri preskúmaní\nsťažností na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to kritérium\npostupu samotného súdu, poukazujeme na to, že... Okresný súd... síce vykonával úkony, a to\niba jedno pojednávame vo veci samej a rozhodnutia o návrhoch na vydanie predbežného\nresp. neodkladného opatrenia, ktoré však nemali vplyv na vyriešenie a rozhodnutie vo veci\nsamej... Všetky tieto úkony avšak boli vykonané s veľkými časovými odstupmi. Pokiaľ by aj\nÚstavný súd SR postup Okresného súdu Žilina považoval za plynulý, t. j. bez zjavných\nobdobí absolútnej nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne\na nesústredené konanie, ktoré napokon v kontexte celkovej doby trvania konania\npredstavuje zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote...\nUvedeným konaním, resp. nekonaním súdu a keďže dohoda s matkou je veľmi\nobtiažna a nedáva trvalú istotu, pričom často akceptuje iba súdom vydané predbežné resp.\nneodkladné opatrenia, vzniká sťažovateľovi a taktiež maloletému z celého tohto procesu\ntrauma, keďže nie je prípustné a akceptovateľné, aby konanie o úprave styku s maloletým sa\nviedlo viac ako 2 roky bez toho, aby bolo čo i len raz ukončené, pričom v predmetnom\nprípade nie je vytýčený ani termín ďalšieho pojednávania vo veci. Pritom súdy práve pri\ntýchto druhoch konaní (úprava styku s maloletými) majú vec prioritne vybavovať vzhľadom\nna zabezpečenie záujmom maloletého, a taktiež kvôli tomu, aby nedochádzalo k ujme na\nstrane maloletého, ale aj k ujme na strane rodičov maloletého, pričom podľa nášho názoru\n\n4\n\npráve konaním Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/21/2015 dochádza k ujme a traume nielen\nna strane maloletého, ale aj na strane sťažovateľa a matky maloletého...\nsťažovateľ žiada, aby mu bolo poskytnuté finančné zadosťučinenie vo výške 2.500\nEUR... s odôvodnením, že sťažovateľ nadobudol presvedčenie o márnosti, nespravodlivosti\na krivde, že v rozhodnom čase nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právom\nchránených záujmov. Sťažovateľ sa už viac ako dva roky, t.j. po dobu ako sa už vedie\npredmetné konanie nachádza v stave právnej neistoty, súdna ochrana jeho zákonom\nchránených práv zlyhala. Zároveň uvádzame, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania\nnijakým spôsobom neprispel. Rovnako uvádzame, že obdobie, v ktorom došlo k zbytočných\nprieťahom, je dlhá doba, počas ktorej sa sťažovateľ nemohol domôcť súdnou cestou svojho\nnároku. Sťažovateľ stratil týmito zbytočnými prieťahmi veľa času, energie a financií. Jediný\nnezávislý orgán, ktorým je súd a ktorý je oprávnený danú situáciu vyriešiť a svojím\nrozhodnutím usporiadať a ustáliť pomery medzi účastníkmi konania a tak vytvoriť stav\nprávnej istoty, doposiaľ nevykonal úkony smerujúce k dosiahnutiu tohto stavu. Rozhodnutie\npríslušného súdu by jednoznačne stanovilo práva a povinnosti účastníkov konania, rozhodlo\nby o vyriešení danej situácie s tým, že sťažovateľ sa domnieva, že zároveň by toto\nrozhodnutie vyriešilo ťaživú situáciu, ktorá nastala u sťažovateľa v súvislosti\ns nedostatočnou možnosťou stretávania s jeho maloletým synom.“\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod č. k. 15P/21/2015 porušené\nbolo.\n2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 15P/21/2015\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR...\n\nza prieťahy v konaní č. k. 15P/21/2015, ktoré je mu Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do\njedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n5\n\n4.\n\n... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške\n\n374,81 EUR..., ktorú je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet jeho právneho\nzástupcu... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 332/2017-9 zo 14. júna 2017 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.\nPodpredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním sp.\nzn. 1 SprS/413/2017 zo 6. júla 2017, v ktorom okrem iného uviedol: „Návrh na súd bol\npodaný otcom maloletého dňa 16.9.2014, ktorým žiadal rozhodnúť o predbežnom opatrení.\nMiestna príslušnosť tunajšieho súdu bola určená dňa 12.1.2015. Dňa 15.4.2015 začal súd\nex offo konanie o úprave styku otca s dieťaťom. Hoci o predbežnom opatrení bolo\nrozhodnuté dňa 25.2.2015, opätovne na základe návrhov bolo rozhodované predbežným\nopatrením o úprave styku cez letné prázdniny dňa 25.6.2015. Termín pojednávania bol\nvytýčený na deň 10.11.2015. Následne konanie bolo rozšírené na návrh matky o určenie\nvyživovacej povinnosti otca. 23.11.2015 bolo rozhodované o úprave styku počas vianočných\nsviatkov. 15.8.2016 bolo rozhodované o neodkladnom opatrení na návrh otca - sťažovateľa,\nopätovne 3.11.2016 k úprave stretávania cez vianočné prázdniny. Pojednávanie určené na\ndeň 25.11.2016 bolo odročené z dôvodu ďalšieho doplnenia dokazovania a procesných\ndôvodov, pretože sťažovateľ doručil návrhy matke pred pojednávaním a nevedela sa k nim\nvyjadriť. Dňa 1.12.2016 podal otec návrh na zníženie výživného. Termín pojednávania\nurčený na deň 6.2.2017 bol odročený z dôvodu PN sudcu. Dňa 6.3.2017 bol spis\nprerozdelený z dôvodu dlhodobej PN zákonného sudcu, zákonným sudcom sa stala sudkyňa\n. Dňa 5.5.2017 bol otcom podaný návrh na neodkladné opatrenie,\no ktorom bolo rozhodnuté 5.6.2017. Termín pojednávania bol určený na deň 14.8.2017.\nNepochybne v konaní nebolo rozhodnuté v lehote 6-tich mesiacov podľa\npredchádzajúcej právnej úpravy a konanie trvá dva a pol roka bez rozhodnutia vo veci\n\n6\n\nsamej. Hoci sa jedná o pomerne dlhú dobu, znemožnenie rozhodnutia vo veci samej bolo\nzapríčinené aj objektívnymi prieťahmi, teda dobou, ktorú si vyžiadalo rozhodovanie\na reakcie na návrhu rodičov maloletého. Základné úprava práv a povinností pritom bola\nvymedzená neodkladnými opatreniami. Práve absencia záujmu rodičov prihliadať na\npotreby a záujmy maloletého dieťaťa, absencia záujmu o kompromis a snaha všetky\nproblémy riešil úpravou cez súd, viacerými neodkladnými opatreniami s odvolaniami je\npríčinou celkovej dĺžky konania.\nPodľa oznamu úkonov a obsahu spisu je zrejmé, že v konaní nie sú dlhšie obdobia\nneodôvodnenej nečinnosti a nie je v silách súdu, vec bez porušenia práv účastníkom, najmä\nmaloletého dieťaťa u ktorého je potrebné zisťovať názor cez ÚPSVaR a ktoré je vo veku 9\nrokov, rozhodnúť.\nVo vzťahu k zložitosti konania považujem konanie procesne zložité, kde sa rozhoduje\nkumulatívne o viacerých návrhoch s veľkou mierou zmeny rozhodných skutočností, najmä\nzmenou zamestnania na strane otca s snahou mariť rozhodnutia, ktoré by ktorémukoľvek\nz dotknutých rodičov mohli priniesť viac povinností.“\nÚstavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.\n\n7\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku\núčinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, z § 117\nods. 1 OSP, z ktorej vyplýva povinnosť sudcu robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy\nsa bude konať nové pojednávanie. Významné povinnosti súdu vo veciach starostlivosti súdu\no maloletých boli upravené v § 176 ods. 3 OSP, ktorý stanovil, že ak zákon neustanovuje\ninak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu\nnajneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania... Konanie možno predĺžiť, len ak\nz vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať\núkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.\n\n8\n\nPodľa čl. 5 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016\n(ďalej len „CMP“) súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely\nprejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.\nPodľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi\nkonania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného\nsúdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nPokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o úprave\nstyku s maloletým dieťaťom a zníženie, resp. zvýšenie výživného nie je po právnej stránke\nzložité a patrí ku štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov. Čo sa týka\nskutkovej stránky veci a faktickej zložitosti, túto možno hodnotiť ako zložitejšiu vzhľadom\nna skutočnosť, že s pôvodným konaním o úprave styku sťažovateľa s maloletým bolo\nvzhľadom na návrh matky spojené konanie o zvýšenie výživného a vzhľadom na návrh otca\nspojené konanie o zníženie výživného. Zároveň súd musel rozhodovať o opakovaných\nnávrhoch sťažovateľa na vydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\n\n9\n\nos. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľ podal návrh na\nvydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým 26. januára 2015, avšak\nsamotný návrh na úpravu styku s maloletým nepodal. Z uvedeného dôvodu musel súd vydať\nuznesenie o začatí konania. Sťažovateľ 29. mája 2015 opätovne podal návrh na vydanie\npredbežného opatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin, o ktorom rozhodol\nokresný súd uznesením z 25. júna 2015. Ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia\no úprave styku s maloletým počas vianočných sviatkov podal sťažovateľ 27. októbra 2015,\no ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 23. novembra 2015. Dňa 18. júla 2016 podal\nsťažovateľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia pre účely úpravy styku s maloletým\nv 19. augusta až 31. augusta 2016, ktorý bol uznesením okresného súdu z 15. augusta 2016\nzamietnutý. Následne 7. októbra 2016 podal sťažovateľ ďalší návrh na vydanie\nneodkladného opatrenia o úpravu styku s maloletým počas vianočných sviatkov. Proti\nuzneseniu okresného súdu z 3. novembra 2016, ktorým bol tento návrh sťažovateľa\nzamietnutý, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením\nsp. zn. 11 CoP 74/2016 z 20. decembra 2016 tak, že uznesenie okresného súdu\nz 3. novembra 2016 potvrdil. Opätovne podal sťažovateľ návrh na vydanie neodkladného\nopatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin 5. mája 2017, o ktorom rozhodol\nokresný súd uznesením z 5. júna 2017. Sťažovateľ taktiež 1. decembra 2016 podal návrh na\nzníženie výživného.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi\nprocesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže\nsíce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,\nktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá\nje dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod\nna vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa\nkonal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).\nNa ťarchu sťažovateľa z pohľadu prieťahov v konaní vzhľadom na uvedené možno\npripísať skutočnosť, že sťažovateľ nepodal návrh na úpravu styku s maloletým, okresný súd\nmusel od 26. januára 2015 do 5. júna 2017 rozhodnúť o šiestich návrhoch sťažovateľa na\n\n10\n\nvydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení, o ktorých v primeranej lehote\nrozhodol a sťažovateľ sa návrhom podaným už v priebehu konania o úpravu styku\ns maloletým dožadoval aj zníženia výživného na maloletého.\nUvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku konania, na čo\nústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nTretím hodnotiacim kritériom bol postup samotného okresného súdu.\nÚstavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil opakované obdobia\nkrátkodobej nečinnosti.\nSťažovateľ sa návrhom z 26. januára 2015 domáhal vydania predbežného opatrenia,\nktorým bude upravený styk s jeho maloletým dieťaťom. Postup okresného súdu bol až do\n25. júna 2015, keď súd vydal predbežné opatrenie, plynulý. Obdobie krátkodobej nečinnosti\nokresného súdu v dĺžke takmer 4 mesiace sa vyskytlo od 25. júna 2015 do 13. októbra 2015,\nkeď bol nariadený termín pojednávania na 10. november 2015. Ďalšie obdobie krátkodobej\nnečinnosti v dĺžke takmer 5 mesiacov sa vyskytlo od 24. februára 2016, keď bolo doručené\nvyjadrenie sťažovateľa k návrhu matky na zvýšenie výživného do 20. júla 2016, keď bola\nmatka vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa na vydanie neodkladného opatrenia\nz 18. júla 2016. Posledné obdobie krátkodobej nečinnosti v dĺžke 3 mesiacov sa vyskytol\nv období od 7. februára 2017, keď bol zrušený nariadený termín pojednávania z dôvodu\npráceneschopnosti sudcu, do 11. mája 2017, keď bol matke zaslaný návrh sťažovateľa na\nvydanie neodkladného opatrenia z 5. mája 2017.\nObdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu tak spolu predstavujú takmer 13\nmesiacov, čo v kontexte celkovej dĺžky konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že ide\no vec starostlivosti o maloletých, možno hodnotiť ako porušenie označených práv\nsťažovateľa.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n11\n\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127\nods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,\nrozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nV súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu\nprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n2 500 eur.\nPriznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy\nvyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do\núvahy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadal\npredovšetkým na to, že celková doba konania nie je extrémne neprimeraná, konanie\nvykazuje iba obdobia krátkodobej nečinnosti a tiež na podiel sťažovateľa na vzniknutých\nprieťahoch a skutočnosť, že sťažovateľ má na základe uznesenia okresného súdu č. k.\n15 P 21/2015-81 z 25. februára 2015 možnosť sa od začiatku konania s maloletým synom\npravidelne sa stýkať, pričom styk sťažovateľa s maloletým nad mieru ustanovenú týmto\nuznesením bol určený aj ďalšími uzneseniami okresného súdu z 25. júna 2015,\n23. novembra 2015 a 5. júna 2017.\nNa základe uvedeného ústavný súd považoval výrok o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dostatočnú\nochranu jeho práv a finančné zadosťučinenie mu nepriznal.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal\nsťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho\n\n12\n\nprávneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej sume\n374,81 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €\na hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd\nnepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie ústavného súdu. Právny zástupca si uplatňoval aj nárok na\nzvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil\nosvedčenie o registrácii DPH.\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/21/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-26", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1"}]}