{"guid": "ussr:c1e28b99-2747-4430-92cd-84efc4ddedbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.314.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2017 z 7. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júna 2017, sp. zn. I. ÚS 314/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.314.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-06-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1e28b99-2747-4430-92cd-84efc4ddedbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.314.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.314.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.314.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 314/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť Súkromnej strednej odbornej školy, Generála M. R.\nŠtefánika 379/19, Trenčín, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Urbanom, Šafárikova 12,\nTrenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných\npráv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní\nvedenom pod sp. zn. 13 S 95/2013 a jeho uznesením z 8. decembra 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo 6/2016 a jeho\nuznesením zo 7. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Súkromnej strednej odbornej školy o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája\n2017 doručená a 29. mája 2017 doplnená sťažnosť Súkromnej strednej odbornej školy,\nGenerála M. R. Štefánika 379/19, Trenčín (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 S 95/2013 a jeho uznesením z 8. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“)\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Sžo 6/2016 a jeho uznesením zo 7. februára 2017 (ďalej aj\n„uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že krajskému súdu podala žalobu\n«o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Štátnej školskej inšpekcie,\nIČO:31797857, Staré Grunty 52, 841 04 Bratislava, Školské inšpekčné centrum Trenčín.\nHviezdoslavova 1, Trenčín a síce o Správy č. 3105/2012 - 2013 o výsledkoch inšpekčnej\nčinnosti vykonanej v dňoch 10.9.2012, 12.9.2012 - 14.9.2012, 17.9.2012, 19.9.2012,\n21.9.2012, 26.9.2012 a 11.10.2012 zo dňa 15.10.2012 u sťažovateľa /ďalej tiež len\n„správa“/ v znení Vyjadrenia zo dňa 27.11.2012 č. TN/2012/001570/00272 a Vyjadrenia\nzo dňa 27.11.2012 č. TN/2012/001571/00272 a rozhodnutí v nich uvedených a postupu\nžalovaného pri výkone predmetnej inšpekčnej činnosti».\n3. Krajský súd o žalobe rozhodol uznesením z 8. decembra 2015 tak, že zastavil\nkonanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd\nuznesenie krajského súdu potvrdil svojím uznesením zo 7. februára 2017.\n4. Sťažovateľka argumentovala, že „konajúce súdy, nezobrali do úvahy skutočnosť\na síce, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú\noprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnych osôb priamo\ndotknuté...\n\n2\n\nPredmetná Správa o výsledku inšpekčnej činnosti /aj s ňou spojeným Vyjadrením\nžalobcu k správe a Stanoviskom sťažovateľa zo dňa 30.4.2013/ je tým úkonom správneho\norgánu /Štátnej školskej inšpekcie/, ktorý má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi\n/sťažovateľovi/ a správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba\noznamovateľa. Výsledkom tohto postupu je zistenie porušenia všeobecne záväzných\na interných predpisov a zároveň neuvedenie odstránenia zistených nedostatkov, pričom tieto\nvýsledky a nedostatky správy majú za následok už uvedené zníženie objemu finančných\nprostriedkov v zmysle a odopretie možnosti postupovať v zmysle § 6a ods. 6 druhá veta\nzákona 597/2003 Z. z. /opätovné riadne financovanie/.\nOpodstatnenosť tejto sťažnosti spočíva v tom, že domôcť sa ústavného práva na\nsúdnu ochranu a možnosti vecne a v merite veci preskúmať správnosť konania na správnom\nsúde. ktoré však bolo zas zákonnosť predmetných rozhodnutí Štátnej školskej inšpekcie,\npreskúmať údajné zistenie nedostatkov, rozporu školského vzdelávacieho programu\nso štátnym vzdelávacím programom je podľa nášho názoru možné len prostredníctvom\nkonania na správnom súde, ktoré však bolo zastavené.\nNeexistuje iná zákonná možnosť, opravný prostriedok ako preskúmať zákonnosť\nuvedeného rozhodnutia, správneho zásahu do práv a povinností subjektov. Uvedenú správu\nnemôže preskúmať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ani prokuratúra.\nPodľa názoru súdov sa v podstate jedná o nepreskúmateľné rozhodnutie Štátnej školskej\ninšpekcie.\nKrátenie normatívneho financovania školy je založené len na výsledku správy\nz inšpekčnej činnosti, ktorú orgány financujúce školu musia rešpektovať /a teda sa jedná\no správne rozhodnutie zasahujúce do práv a povinností dotknutých osôb/. Vo veci\npoukazujeme na neskoršiu správu žalovaného č. 3189/2012 - 2013, na základe ktorej štátna\nškolská inšpekcia konštatovala odstránenie nedostatkov v zmysle ktorej došlo k opätovnému\nplnému normatívne financovanie školy, takže aj predmetné výsledky zistení a hodnotení,\nzistenia nedostatkov v inšpekčných správach majú konštitutívny charakter individuálneho\naktu pričom sa nemusí jednať iba o uloženie práva alebo povinnosti, ale môže isť o zásah\ndo záujmov subjektov konania (odporúčanie Rady Európy Rec (89)8).\nNa základe skutočnosti, že konštatovanie porušenia všeobecne záväzných predpisov\nuvedených v napadnutej správe má za následok zníženie normatívneho financovania\n3\n\na naopak neuvedenie odstránenia nedostatkov, ktoré v tom čase neexistovali /sťažovateľ\nexistenciu uvedených nedostatkov neuznáva ani nikdy neuznal, teda že nedošlo\nk podmienkam zakladajúcim zníženie normatívneho financovania/ má za následok zásah do\nzáujmov a práv dotknutých subjektov, žalobcu a to zníženie financovania spôsobené\nuvedenou správou, teda napadnutá správa zasahuje do práv a záujmov dotknutých osôb\na podlieha súdnemu prieskumu.\nKonajúce súdy ďalej opierajú zastavenie konania o neexistenciu opatrení,\nupozornení, odporúčaní, resp. iných pokynov, ktoré by mali autoritatívny charakter\nv žalobou napadnutej správe, pričom sa nesprávne vyrovnávajú s ostatnými individuálnymi\naktmi obsiahnutými v správe, odmietajú ich existenciu.\nNie je pravdou, že by napadnutá správa o výsledku inšpekčnej kontroly alebo jej\nčasti /okrem iného rozhodnutia uvedené na stranách 11. a 12. pod bodmi 1-4 – zistenie\nporušení všeobecne záväzných právnych a interných predpisov/ nemali charakter\nindividuálneho aktu a nezasahovali do práv, slobôd a záujmov osôb.“.\n5. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že „napadnutá správa Štátnej školskej\ninšpekcie je zmätočná a nepreskúmateľná z dôvodu, že v nej absentuje konkrétny dôvod\nvydania s odkazom na príslušné porušené zákonné ustanovenie“.\n6. Sťažovateľka ďalej zdôraznila, že konanie „Štátnej školskej inšpekcie je\nšpecifickým konaním, nemajúcim v našom právnom poriadku žiadnu obdobu, keďže... je to\nnezávislý orgán, ktorý nemá právo nikto kontrolovať, nemožno naň podať riadnu sťažnosť\nv zmysle zákona o sťažnostiach, nakoľko samotné sťažnosti rieši opätovne orgán na ktorý je\nsťažnosť podaná, a v zmysle vyjadrenia žalovaného (Štátnej školskej inšpekcie, pozn.)\nnemožno jeho rozhodnutia preskúmať súdom napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia\ns vážnymi následkami“.\n7. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka poukázala na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011, v ktorom najvyšší súd rozhodoval v analogickej\nveci.\n\n4\n\n8. Podľa názoru sťažovateľky v danom prípade ide „o rozhodnutie, ktoré spĺňa\nvšetky podmienky súdneho prieskumu správnym súdnictvom a konajúci súd mali konať\na rozhodnúť vo veci v zmysle podanej žaloby o zákonnosti predmetného rozhodnutia,\nrozhodnutí žalovaného a o ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa“. Nie\nje možné sa stotožniť s názorom konajúcich súdov, že táto správa nie je rozhodnutím, ale je\nlen úkonom správneho orgánu, ktorého obsah nepodlieha prieskumu súdu v správnom\nsúdnictve. Vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie (ďalej aj „žalovaný“) v správe, že došlo\nk nesúladu školského a štátneho vzdelávacieho programu, spôsobuje vznik významnej\nsankcie pre sťažovateľku vo forme zníženia financovania školy, a preto je rozhodnutím\ns konštitutívnym účinkom, ktoré má autoritatívny vzťah k sťažovateľke.\n9. Sťažovateľka preto považuje zastavenie konania „za nesprávny procesný postup,\nku ktorému nemal konajúci súd právny podklad, neboli splnené podmienky § 250 ods. 3/\nO. s. p. na zastavenie konania a zároveň tým znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné práva Súkromnej strednej odbornej školy... na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 4Sžo/6/2016 zo dňa 7.2.2017 a postupom a Uznesením Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 13S/95/2013 zo dňa 8.12.2015 porušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4Sžo/6/2016 zo dňa 7.2.2017 a Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/95/2013 zo dňa 8.12.2015 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov práv neho\nzastúpenia.“\nalternatívne\n\n5\n\n„1. Základné práva Súkromnej strednej odbornej školy... na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 4Sžo/6/2016 zo dňa 7.2.2017 porušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4Sžo/6/2016 zo dňa 7.2.2017 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n6\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n15. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či\npreskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv\nalebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie\nvylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami, ústavný súd môže\npri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej\npochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\n17. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú\n7\n\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n18. Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorá namietala\nporušenie označených práv postupom a uznesením krajského súdu a postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu vydaného v odvolacom konaní.\n19. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou proti Štátnej školskej inšpekcii\ndomáhala preskúmania zákonnosti správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti a rozhodnutí\nz v nej uvedených, ako aj postupu žalovaného pri výkone inšpekčnej činnosti. Krajský súd\no žalobe rozhodol uznesením z 8. decembra 2015 tak, že zastavil konanie a žiadnemu\nz účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd uznesenie krajského\nsúdu potvrdil uznesením zo 7. februára 2017.\n20. Podstatou námietok sťažovateľky je jej nesúhlas s rozhodnutiami všeobecných\nsúdov konajúcimi v jej právnej veci, ktoré nerozhodli o jej žalobe meritórne, ale konanie\nzastavili dospejúc k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné súdom. Zastavenie konania je podľa názoru sťažovateľky v danom\nprípade nezákonné, výklad aplikovaných právnych predpisov konajúcimi súdmi je\nnesprávny, nespravodlivý, svojvoľný a v konečnom dôsledku viedol k odopretiu\nspravodlivosti. Sťažovateľka uviedla, že rozhodnutie, ktorým žalovaný v správe\no inšpekčnej činnosti konštatoval, že u sťažovateľky došlo k nesúladu školského a štátneho\nvzdelávacieho programu, čo spôsobuje vznik sankcie vo forme zníženia normatívneho\nfinancovania sťažovateľky, má konštitutívny účinok, teda i autoritatívny vzťah\nk sťažovateľke, a preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho\nsúdnictva.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením krajského\nsúdu\n21. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje\nproti postupu a uzneseniu krajského súdu, nie je daná jeho právomoc.\n22. Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n23. Proti uzneseniu krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal\nnajvyšší súd v rámci odvolacieho konania, čo sťažovateľka aj využila. Tým je zároveň\nvylúčená v tomto rozsahu právomoc ústavného súdu, a preto v časti smerujúcej proti\npostupu a uzneseniu krajského súdu sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na\njej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením najvyššieho\nsúdu\n24. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu\na uzneseniu najvyššieho súdu.\n25. Najvyšší súd ako odvolací súd v uznesení zo 7. februára 2017 poukázal\nna správnosť zistení a záverov krajského súdu a vo vzťahu k námietkam sťažovateľky, ktoré\nsa v zásade zhodujú s jej námietkami uvedenými v sťažnosti, a v relevantnej časti svojho\nrozhodnutia uviedol:\n„Odvolací súd na základe podrobného preštudovania Správy o výsledkoch školskej\ninšpekcie č. 3015/2012-2013 konštatuje, že táto správa neobsahuje žiadne opatrenia,\nupozornenia alebo odporúčania resp. iné pokyny, ktoré by mali autoritatívny charakter\nvo vzťahu k žalobkyni a ktoré by mohli vzhľadom na svoj obsah byť považované za\n9\n\nrozhodnutie. Žalovaná v preskúmavanej správe v podstate len konštatovala zistený stav,\nsplnenie či nesplnenie už skôr uložených opatrení a odporúčaní, no k uloženiu ďalších\nopatrení v predmetnej správe nedošlo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach síce\nvyslovili, že predmetom preskúmania súdom môžu byť i rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, ktoré nemajú formálne náležitosti, avšak za splnenia podmienky, že sa dotýkajú\nalebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických\nosôb. Vzhľadom k tomu, že predmetná správa obsahuje len zhrnutie a konštatáciu zistených\nskutočností počas vykonanej kontroly, nemá konštitutívny charakter individuálneho aktu\na nezasahuje do práv a právom chránených záujmov či kontrolovaného subjektu, tak ani do\npráv a právom chránených záujmov akýchkoľvek iných fyzických či právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžo/6/2012 zo dňa 03.04.2012\npoukázal na § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorého sa na rozhodovanie podľa\ntohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok) a na\nzáklade tohto dospel k záveru, že školská inšpekcia musí rozhodovať podľa správneho\nporiadku, t.j. aby bol výsledok činnosti školskej inšpekcie spôsobilým predmetom prieskumu\nsprávneho súdu, musí sa jednať o rozhodnutie vydané v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi a musí obsahovať predpísané náležitosti, a teda výrok, odôvodnenie\na poučenie.\nRozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,\nrušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb. Súdna prax trvá na tom, že preskúmať je prípustné len rozhodnutie, ktoré bolo\nobjektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom\nsprístupnené právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Preskúmaniu rozhodnutia v správnom\nsúdnictve nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak\npredpísané náležitosti správneho rozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných\nprocesných predpisov upravujúcich administratívny proces. Ak nejde o rozhodnutie, ale len\no úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký\núkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to,\nže správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii\noznamovateľa, alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťažností a pod.\n10\n\nKeďže predmetná Správa o výsledkoch školskej inšpekcie nespĺňa náležitosti\nrozhodnutia podľa správneho poriadku a ani neobsahuje žiadne opatrenia ani iné pokyny.\nktoré by mali konštitutívne účinky či charakter individuálneho aktu, najvyšší súd konštatuje,\nže táto správa nie je rozhodnutím (a to ani neformálnym), ale je len úkonom správneho\norgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny charakter k žiadnemu subjektu, a teda predmetná\nspráva nepodlieha prieskumu súdu v správnom súdnictve. Odvolací súd sa plne stotožnil\nso závermi krajského súdu a má za to, že krajský súd napadnuté uznesenie riadne\nodôvodnil.“\n26. V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že v právnej veci\nsťažovateľky už bolo na krajskom súde ako súde prvej inštancie, ako aj na najvyššom súde\nako odvolacom súde vedené konanie o preskúmanie správy o výsledku inšpekčnej činnosti\nz 25. februára 2011, ktoré bolo krajským súdom zastavené podľa § 250d ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku z totožného dôvodu, a to že predmetná správa nepodlieha\nsúdnemu prieskumu. Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd uznesením sp. zn.\n3 Sžo 6/2012 z 3. apríla 2012 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že súčasťou správy o inšpekčnej činnosti nemôžu byť opatrenia.\nV opačnom prípade (ak sú opatrenia uložené priamo v správe) je potrebné správu\no výsledku inšpekčnej činnosti považovať za rozhodnutie a spôsobilý predmet súdneho\nprieskumu. Po vrátení veci krajskému súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 13 S 36/2011 z 18. júla 2012, ktorým bola predmetná správa v časti, ktorou boli\nsťažovateľke uložené pokyny, zrušená a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľka v súčasnosti namieta nezákonný a ústavne neudržateľný postup všeobecných\nsúdov pri súdnom prieskume nasledujúcej správy o inšpekčnej činnosti u sťažovateľky\nz 18. apríla 2013.\n27. Podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu, a teda\n11\n\nani krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Najvyšší súd podrobil prieskumu\nuznesenie krajského súdu o zastavení konania, ktoré po preštudovaní obsahu posudzovanej\nsprávy o inšpekčnej činnosti vyhodnotil ako vecne správne dospejúc k právnemu záveru, že\npredmetná správa neobsahuje žiadne opatrenia, upozornenia ani odporúčania, ale len\nkonštatuje splnenie či nesplnenie skôr uložených opatrení.\n28. Ústavný súd ďalej dodáva, že k odopretiu práva v zmysle § 247 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho\norgánu, ak sa v právnej sfére dotknutého subjektu prejavia konštitutívne účinky správneho\nrozhodnutia. V tejto súvislosti a zohľadňujúc zásadnú námietku sťažovateľky o krátení\nnormatívneho financovania jej činnosti v dôsledku záverov vyplývajúcich zo správy\no inšpekčnej činnosti ako najvýznamnejšieho následku tejto správy zakladajúcej jej\nkonštitutívny účinok ústavný súd konštatuje, že z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu\nsťažovateľky vyplýva, že u sťažovateľky k predmetnému dôsledku nedošlo, keďže\nsťažovateľke bol vyplácaný normatívny príspevok v plnej výške.\n29. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné argumenty. Najvyšší súd\njasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov potvrdil uznesenie krajského súdu, pričom\njeho právne závery možno z ústavného hľadiska považovať za akceptovateľné a ústavne\nudržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu (ani\nkrajského súdu) nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho\nprávny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom\nskutkových omylov a právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do\n12\n\nvýkonu tejto právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho\nnezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný\nsúd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“,\nv zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného\nsúdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\nnekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v\nokolnostiach daného prípadu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa\nnázoru ústavného súdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov najvyšším súdom\ntakéto nedostatky nevykazuje.\n30. Ak sťažovateľka v sťažnosti poukazovala na právne závery najvyššieho súdu\nv analogickej veci obsiahnuté v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011\nz 25. augusta 2011, ústavný súd konštatuje, že v tam súdenej veci išlo o odlišné skutkové\nokolnosti, keďže predmetom súdneho prieskumu bola zápisnica o prerokovaní Protokolu\no výsledku o kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydaná Úradom pre\nverejné obstarávanie, v dôsledku ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky odmietlo poskytnúť nenávratný finančný príspevok.\n31. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd\ndospel k záveru, že medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného\npráva na súdnu ochranu a práva spravodlivé súdne konanie neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n32. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n13\n\n33. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júna 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "škola", "konanie-zastavenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1e4e134c-a12b-4455-b9ac-d364a308f7f1:a1f463cd-194c-486c-8426-11f5c997043b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101109.2", "spisova_znacka": "7S/70/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/70/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101109.2"}]}