{"guid": "ussr:80ae53cb-a6ec-4f1b-b1ce-59166ebdd0d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 310/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80ae53cb-a6ec-4f1b-b1ce-59166ebdd0d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 310/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, Floriánska 16,\nKošice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Tdo 74/2016 z 21. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Tdo 74/2016 z 21. decembra 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 74/2016\nz 21. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur\n\na osemdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla\n2017 doručená sťažnosť\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Tdo 74/2016 z 21. decembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva:\n«Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 4 T 121/2013 z 13. februára 2014 uznal\nobvinených – sťažovateľa a\n\nza vinných zo spáchania obzvlášť závažného\n\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a 2 písm. e) Trestného zákona, za čo\nim uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 10 rokov (pozn.\n11 rokov a 6 mesiacov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia, bol mu uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka a ochranné\nprotitoxikomanické liečenie ambulantnou formou na tom skutkovom základe, že:\n- dňa 25.5.2013 v poobedňajších hodinách na hlavnom trhovisku v\npredchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne (s odsúdeným\n\nsi po\n) kúpili od\n\ndoposiaľ nestotožnenej osoby Hašiš (živica z rodu rastlín canabis) o hmotnosti 2 g\ns celkovým obsahom THC (tetrahygrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Canabis)\n45,8 % z ktorej by bolo možné vyrobiť od 31 do 91 obvykle jednorazových dávok drogy,\nktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a vrcholky rastliny konope\no celkovej\n\nhmotnosti\n\n1138,5\n\ng\n\ns\n\ncelkovým\n\npriemerným\n\nobsahom\n\nTHC\n\n(tctrahydrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Canabis) 15,44 %, z ktorej by bolo\nmožné vyrobiť od 5860 do 11385 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé\n\n2\n\npo aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde rastliny rodu Cannabis (konope) a hašiš\n(živica z rastlín rodu Cannabis) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.\no omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov\ndo 1. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená\nv zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach\na prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, kde dňa\n25.5.2013 o 21:30 hod na konci diaľnice Dl v smere jazdy\nbol povereným príslušníkom, Obvodného oddelenia PZ Poprad vyzvaný\n\n,\npodľa\n\n§ 89 ods. I Tr.por. na vy danie Hašiša (živica z rodu Cananbis) o hmotnosti 2 s celkovým\nobsahom THC (tctrahydrokanabinolu) účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 14,3 %,\nktoré veci dobrovoľne vydal a následne toho istého dňa 25.52013 o 21:45 hod na základe\npríkazu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Poprad, na vykonanie prehliadky\nosobného motorového vozidla zn.\n\nnájdená\n\na zaistená (tctrahydrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Cannabis) od 14,0 %\ndo 18,5 % toto vozidlo viedol\n\nso spolujazdcom\n\na celková\n\nhodnota vyššie uvedených drog predstavuje minimálne 9982 eur.\nNa základe odvolania obvinených prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu\nv konaní rozhodoval vo veci Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. 1 To 15/2014-418\nzo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil pre nedostatky v opise skutku a vo veci\nznovu rozhodol tak, že obvinených uznal za vinných zo spáchania obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a 2 písm. e) Trestného zákona, za čo\nim uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody v rovnakej výmere ako okresný súd. ...\nSťažovateľ v zákonnej lehote podal Najvyššiemu súdu SR... dovolanie, v ktorom...\nuplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o porušení jeho\npráva na obhajobu zásadným spôsobom ako aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku z dôvodu nedostatku jednotného úmyslu spoluobvinených, a tak\no nesprávnom právnom posúdení spolupáchateľstva sťažovateľa.\nO tomto dovolaní sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.\n6 Tdo 74/2016 zo dňa 21.12.2016...\n\n3\n\nSťažovateľ v dovolaní podanom... zdôraznil, že „V rámci konania pred súdom prvého\nstupňa a následných s tým súvisiacich odvolacích konaní sa obhajoba oboch obvinených\nsústredila (iba výlučne a najmä) na preukázanie nezákonnosti získania dôkazov voči ním\npri ich zaistení.\nPreukázaniu iných skutočností (medzi ktoré patri jednotný úmysel odsúdených,\nsprávnosť výpočtu počtu jednorazových dávok a pod.) pozornosť venovaná nebola a to ani\norgánmi činnými v konaní, ani súdmi, ktoré konali v tejto veci na jednotlivých stupňoch –\ni keď v zmysle právnej platnej úpravy je zákona povinnosťou vykonávať úkony i v prospech\nobžalovaného, a ani obhajobou – ktorá sa sústredila v konaní len na preukázanie\nnezákonnosti získaných dôkazov.“\nSťažovateľ poukázal na absenciu preukázania jednotného úmyslu odsúdených\nohľadne zakúpenia množstva drog 1138,5 g a uviedol, že „vychádzajúc z predbežného\nvypočutia obžalovaných bolo vypracované Uznesenie o začatí trestného stíhania\na o vznesení obvinenia voči nim – kile odôvodnenie tohto uznesenia odkazuje práve\nna údaje uvádzané obžalovaným.\nZ tohto Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP480/1-OVK- PP-2013 zo dňa 26.5.2013. ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené\nobvinenie je zrejmé, že podľa vyjadrenia/priznania odsúdeného mal tento úmysel zakúpiť\nsi pre svoju potrebu omamné látky za sumu, ktorou disponoval – teda za sumu 300 Eur.\nTomu zodpovedalo i jeho ďalšie konanie, kedy si (podľa jeho vyjadrenia/priznania\nv prípravnom konaní) mal objednať 100g marihuany a zakúpiť aj 70 mg hašišu všetko spolu\nza sumu 300 eur pre svoju potrebu.\nOpakovane odsúdený už od prvopočiatku uvádzal, že zakúpenú drogu chcel len pre\nseba a nemal v úmysle ju nikomu predávať.\nJe jednoznačné, že odsúdení (\n\na\n\n) nemali jednotný úmysel\n\npre a pri spáchaní trestného skutku najmä čo sa týka jeho rozsahu.\nOdsúdený nevedel uviesť koľko marihuany si objednal obvinený\n\na ako sa on\n\ndohodol s mužom, ktorý mal predať marihuanu a koľko vlastne drogy a za akú sumu túto\nzakúpil spoluobvinený.“\nSťažovateľ ďalej v dovolaní uviedol:\n\n4\n\n„Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak bolo zásadným\nspôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu možno vo všeobecnosti\ndefinovať ako súbor procesných práv, prostredníctvom ktorých obvinený/odsúdený môže\nrealizovať ochranu svojich práv a právom chránených záujmov v štádiu trestného konania,\nod ktorého je stíhaný ako obvinený. ...\nZmyslom „práva na obhajobu“ je poskytnúť osobe, voči ktorej sa vedie trestné\nkonanie, možnosť brániť sa voči tvrdeniam orgánov činných v trestnom konaní.\nV\n\npredmetnom\n\nprípade\n\nspoluobvinených\n\nbol\n\nustanovený\n\na\n\nex\n\noffo\n\nspoločný\n\nobhajca\n\npre\n\n(odsúdeného). Od prvopočiatku bolo\n\nzrejmé, že bude nastolený evidentný rozpor v záujmoch spoluobvinených, kedy nemožno\nustanoviť obvineným za danej situácie spoločného obhajcu, tak ako vykonal súd, kedy v\ndôsledku uvedeného boli možnosti obhajoby obmedzené a porušené právo na spravodlivý\nproces.\nOdsúdení na hlavnom pojednávaní zo dňa 20.9.2013 po zákonnom poučení využili\nsvoje právo nevypovedať. V súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Tr. Poriadku súd prečítal ich\nvýpovede z prípravného konania, no obaja vyhlásili, že nesúhlasia s obsahom týchto\nvýpovedí, popreli ich pravdivosť.\nV nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že aj keď sa vychádza z výpovedi\nz prípravného konania (napriek námietke ich pravdivosti zo strany odsúdených), tak je\nzrejmé, že ani z prvotných výpovedí obvinených nevyplýva a nikdy ani nebol nimi uvedený\n(a ani im nebol preukazovaný) jednotiaci úmysel oboch odsúdených vo vzťahu k zakúpeniu\nmnožstvu drog v rozsahu uvedenom v obžalobe.\nOdsúdení (\n\na\n\n) vypovedali na hlavnom pojednávaní dňa\n\n5.12.2013, avšak zo strany súdu. prokurátora a obhajoby neboli nikým dotazovaní\nna skutočnosti týkajúce sa jednotiaceho úmyslu vo vzťahu k zakúpeniu množstva drog\na dokazovanie sa obmedzilo len na zákonnosť prehliadky vykonanej zo strany OČTK.\nV zmysle § 40 ods. 3 Trestného poriadku ,,ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa\ntým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.“\nV nadväznosti na uvedené dáva odsúdený do pozornosti, že je zrejmé, že záujmy\nobvinených si s poukazom na obsah ich výpovede v prípravnom konaní, ktorá bola\npodkladom pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia a ktorá bola v konečnom dôsledku\n\n5\n\ni podkladom pre odsudzujúce rozsudky, ktorých argumentáciu si v tomto smere osvojil\naj Najvyšší súd Slovenskej republiky odporujú, vzhľadom na čo súd pochybil, ak ustanovil\nobvineným spoločného obhajcu, v dôsledku čoho bolo porušené právo odsúdeného\nna obhajobu.\nV tejto súvislosti poukazuje odsúdený na možnosť a nie povinnosť súdu ustanoviť\nspoločného obhajcu, kedy je nutné rozlišovať medzu zvoleným a ustanoveným obhajcom,\nkedy v prípade ustanoveného obhajcu je bremeno zákonnosti ustanovenia obhajcu\nprenesené na súd.\nOdsúdený poukazuje na českú aplikačnú prax predmetnej problematiky, kedy\n(aj v súlade s ust. § 37a odst. 2 Trestného poriadku ČR) ak advokát ako zvolený obhajca\nvykonáva obhajobu dvoch alebo viacerých spoluobvinených, ktorých záujmy si v trestnom\nkonaní odporujú, potom je vylúčený z obhajoby všetkých obvinených. V prípravnom konaní\no tom rozhodne predseda senátu a v konaní pred súdom sudca.\nDôvodom k vylúčeniu obhajcu z obhajoby dvoch či viac spoluobvinených, ktorých\nzáujmy sú v rozpore, je snaha predísť situácii, kedy by obhajca, ktorý by pokračoval\nv obhajobe jedného z obvinených, mohol vo veci využiť informácie a poznatky získané\nod spoluobvinených, ktorých predtým spoločne obhajoval. Zabraňuje sa tak vzniku stavu,\nkedy by jeden zo spoluobvinených mohol byť postupom obhajcu neoprávnene zvýhodnený,\nalebo naopak znevýhodnený, čo by viedlo k narušeniu princípu rovnosti pred zákonom.\nZhrnúc uvedené, analogicky rovnaký resp. väčší dôraz sa má klásť na prípady, kedy\ndochádza k ustanoveniu obhajcu súdom, ktorý ustanoví obhajcu ex offo. Súd je oprávnený\na i povinný ustanoviť obhajcu až po zrelej úvahe a so znalosťou prejednávanej trestnej veci,\ndospejúc k záveru, že medzi spoluobvinenými neexistuje rozpor záujmov, čo v danom\nprípade podľa názoru odsúdeného splnené nebolo.“ ...\nNajvyšší súd SR nevyhodnotil označené dovolacie námietky sťažovateľa ako dôvodné\na naplnené, pričom argumentuje neexistenciou žiadnych okolnosti, ktoré by nasvedčovali\nkonfliktu záujmov u dvoch obvinených a na podporu tohto záveru uvádza, že po ustanovení\nobhajcu spolu jeden aj druhý obvinený sa priznali a následne obaja popreli skutok. Najvyšší\nsúd konkrétne uviedol: „K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu sa chápe ako vytvorenie\npodmienok pre plné úplatné nie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný\n\n6\n\npostup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého\nobhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré\nupravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium\ntrestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným\nspôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž\njednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé\nnaplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na\nobhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci\nboli splnené dôvody povinnej obhajoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 19. septembra 2012, sp. zn. 5 Tdo 59/2012).\nVo vzťahu k námietke obvineného ohľadom spoločne ustanoveného ex offo obhajcu\nobvineným a s tým súvisiacim porušením práva na obhajobu, najvyšší súd najprv uvádza\ns poukazom na § 40 ods. 3 Tr. por., že v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti\ntrestného konania sa v prípadoch, ak sú v tej istej veci trestne stíhaní viacerí obvinení,\nktorých záujmy si neodporujú, súd ustanoví týmto obvineným spoločného obhajcu. Z obsahu\nvyšetrovacieho spisu (č.l. 57) vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie z 26. mája\n2013 bol ustanovený spoločný obhajca obvineným\n\na\n\nz dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. d Tr. por. Zo zápisnice o výsluchu obvineného\nz prípravného konania zo dňa 26.5.2013 (č. l. 63 vyšetrovacieho spisu)\nje zrejmé, že obvinený súhlasil so súdom ustanoveným obhajcom,\na zároveň sa priznal k spáchaniu skutku rovnako ako obvinený\npojednávaní dňa 20.9.2013 využil obvinený\n\n. Na hlavnom\n\nsvoje právo a nevypovedal (č.l.\n\n213 súdneho spisu), súd preto v súlade s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpoveď\nz prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2013 obvinení\nzhodne popreli spáchanie skutku (č. l. 257 súdneho spisu). Najvyšší súd má z obsahu spisu\nza preukázané, že rozhodnutie o vine obvineného sa v preskúmavanej veci opiera nielen\no ich priznávajúce výpovede z prípravného konania, ale aj o zápisnice o prehliadke iných\npriestorov (osobného motorového vozidla\n\n...) a záverov znaleckého posudku\n\nKriminalistického a expertízneho ústavu. Najvyšší súd nezisti! žiadny konflikt záujmov\nmedzi spoluobvinenými, pretože obvinený\n\nneusvedčoval zo skutku obvineného\n\n7\n\nnaopak, obvinení sa v prípravnom konaní priznali k trestnej činnosti. Bolo v súlade\nso zákonom, ak týchto dvoch obvinených zastupoval jeden a ten istý obhajca, preto túto\nnámietku vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnenú.“ ...\nSťažovateľ má za to, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal\ndostatočne, náležite a správne s jeho dovolacou argumentáciou ohľadom porušenia jeho\npráva na obhajobu zásadným spôsobom.\nPokiaľ sa najvyšší súd absenciu konfliktu /rozporu/ záujmov z hľadiska danosti\ndôvodov na ustanovovanie samotných obhajcov dvom spoluobvineným pokúšal odôvodniť\ntým, že spoluobvinený\n\nneusvedčoval sťažovateľa zo skutku kladeného mu\n\nza vinu, naopak obvinení sa v prípravnom konaní priznali pričom /vzhľadom na následné\nvyužitie práva nevypovedať na hlavnom pojednávaní a následné popretie skutku/ súdy\nvychádzali pri rozhodovaní z ich výpovedí v prípravnom konaní, takéto odôvodnenie\nopomína logickú súvislosť.\nOsobitne takéto závery najvyššieho súdu opomínajú logickú súvislosť za stavu, keď\nv samotných dovolacích dôvodoch sťažovateľ zdôrazňoval, že on už vo svojom priznaní\n/na ktoré poukazuje najvyšší súd a podľa ktorého bolo formulované samotné uznesenie\no vznesení obvinenia/ uviedol, že mal v úmysle zakúpiť si pre svoju potrebu omamné látky,\nza sumu ktorou disponoval t. j. za 300,- € a tomu zodpovedalo i jeho ďalšie konanie, kedy\nsi (podľa priznania v prípravnom konaní) mal objednať 100g marihuany a zakúpiť aj 70 mg\nhašišu všetko spolu za sumu 300 eur pre svoju potrebu. Sťažovateľ nevedel uviesť koľko\nmarihuany si objednal obvinený\n\na ako sa on dohodol s mužom, ktorý mal predať\n\nmarihuanu a koľko vlastne drogy a za akú sumu\n\nzakúpil.\n\nZa tohto stavu vyplývajúceho z priznaní obvinených v prípravnom konaní je zrejmé,\nže právo sťažovateľa na obhajobu po materiálnej stránke nemôže byť naplnené, ak mu bol\nustanovený spoločný obhajca s obvineným\n\n/ktorý disponoval finančnými\n\nprostriedkami iného rozsahu a týmto zodpovedá aj ním obstarávaný objem drog, ktorý bol\nnájdený v jeho motorovom vozidle/.\nRozpor záujmov dvoch obvinených úplne logicky vyplýva z toho, že spoločný obhajca\nex offo by pri náležitej obhajobe oboch obvinených nevyhnutne musel obhajobu jedného\nz obvinených uprednostniť na ujmu druhého, v danom prípade sa to v konečnom dôsledku\nnaplnilo ujmou na úkor sťažovateľa, kedy ustanovený obhajca žiadnym spôsobom\n\n8\n\nv priebehu konania nenamietal absenciu jednotného úmyslu obvinených ohľadom zakúpenia\nmnožstva drog 1138 g.\nTo, že podľa najvyššieho súdu je porušením práva na obhajobu zásadným spôsobom\nnajmä neustanovenie obhajcu ex offo v prípadoch zákonom stanovených, žiadnym\nspôsobom nereflektuje na argumenty sťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu\nustanovením spoločného obhajcu s obvineným\n\na to najmä po materiálnej\n\nstránke, keď za opísaného stavu bolo objektívne vylúčené, aby spoločným obhajcom mu\nmohla byť poskytnutá náležitá obhajoba. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že týmto\nsťažovateľ primárne nerieši kvalitatívnu stránku svojej obhajoby ustanoveným obhajcom\nale nevytvorenie objektívnych podmienok v trestnom konaní zo strany konajúcich súdov pre\nto, aby mu bola poskytnutá náležitá obhajoba ustanoveným obhajcom. Za tejto situácie sa\nuž argumenty najvyššieho súdu o hospodárnosti konania javia ako úplne irelevantné\na nespôsobilé obhájiť závažné pochybenie všeobecných súdov v trestnom konaní, keď\nneustálili rozpor záujmov dvoch obvinených a dodatočne im neustanovili samostatných\nobhajcov ex offo.\nZáverom sťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že ujma ktorú v dôsledku\nuvedeného utrpel je veľmi závažná, keďže mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\n10 rokov, pričom on ako užívateľ kupoval len užívateľskú dávku pre vlastnú potrebu\na napriek\n\ntomu\n\nbez\n\nosobitného\n\ndokazovania\n\nk\n\nexistencii\n\nspoločného\n\númyslu\n\nso spoluobvineným bolo ustálené jeho spolupáchateľstvo ku kúpe takého množstva drog,\no ktorom ani len nemal vedomosť a to všetko len z dôvodu, že bol spolujazdcom\nv motorovom vozidla spoluobvineného\n\nkde obvinenému\n\ntieto drogy boli\n\nzaistené.»\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR boli uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 74/2016 zo dňa 21.12.2016, doručeným sťažovateľovi\n17.02.2017 porušené.\nZrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu SR p. zn. 6 Tdo 74/2016 zo dňa 21.12.2016\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n\n9\n\nNajvyšší súd SK je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania titulom trov\nprávneho zastúpenia pred ústavným súdom na účet jeho advokátky.“\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 310/2017-14 zo 7. júna 2017 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka\nnajvyššieho súdu listom č. k. KP 3/2017-48 zo 17. júla 2017, ku ktorému pripojila\nstanovisko predsedu senátu 6T najvyššieho súdu, ktorý v ňom okrem iného uviedol:\n„... v dovolacom konaní nebolo zistené, že by si záujmy obvinených v trestnom\nkonaní odporovali, práve naopak, obvinení sa v prípravnom konaní k skutku priznali,\npričom na hlavnom pojednávaní sťažovateľ využil svoje právo nevypovedať a preto súd v\nsúlade s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Následne na\nhlavnom pojednávaní dňa 05. decembra 2013 obvinení zhodne popreli spáchanie skutku, čo\nznamená, že neusvedčovali jeden druhého a teda v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky pri preskúmavaní dovolania vychádzal práve z tejto skutočnosti, že\nnebol zistený žiaden z konfliktu záujmov medzi nimi. Ustanoveniu spoločného obhajcu\nnebránia také skutočnosti, akými sú napr. nepodstatné rozpory vo výpovediach\nspoluobvinených, spoločné uznanie či popretie viny. Ustanovenie spoločného obhajcu teda\nnebolo porušením ustanovenia § 40 ods. 3 Tr. por.\nČo sa týka sťažnosti obvineného v časti, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že\nobhajca žiadnym spôsobom nenamietal absenciu jednotného úmyslu oboch obvinených\nohľadom zakúpenia množstva drog súd uvádza, že Najvyšší súd slovenskej republiky sa\nnemohol v dovolacom konaní zaoberať skutočnosťami, ktoré zasahujú do skutkových zistení,\nnakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku nemožno v dovolacom konaní skúmať ani\ndopĺňať. Dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy\nnižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.“\n\n10\n\n6. Právna zástupkyňa listom z 31. júla 2017 zaujala stanovisko k vyjadreniu\nnajvyššieho súdu a zotrvala na dôvodoch podanej sťažnosti.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci.\n8. Z vyžiadaného spisu Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n4 T 121/2013 ústavný súd zistil, že rozsudkom okresného súdu č. k. 4 T 121/2013-358\nz 13. februára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ spolu s ďalším\nobžalovaným\n\nuznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej\n\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona\nformou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To 15/2014-418 z 30. apríla 2014 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) bol rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu\na sťažovateľ bol spolu s obžalovaným\n\nuznaný vinným z obzvlášť\n\nzávažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\na prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2\npísm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.\nRozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ dovolaním, v ktorom okrem iného namietal\nporušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tým, že mu bol spolu s obvineným\nustanovený spoločný obhajca napriek rozporu v ich záujmoch. Dovolanie\nsťažovateľa odmietol najvyšší súd napadnutým uznesením.\n9. Podľa sťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy došlo tým, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesením nedostatočne\na nepresvedčivo vysporiadal s dovolacím dôvodom – porušením základného práva\nsťažovateľa na obhajobu zásadným spôsobom.\n\n11\n\n10. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:\n„K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/\nTr. por. najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre\nplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii\norgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nPlatný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové\npráva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné\nporušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie\npráva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.\nV praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak\nobvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej\nobhajoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn.\n5 Tdo 59/2012).\nVo vzťahu k námietke obvineného ohľadom spoločne ustanoveného ex offo obhajcu\nobvineným a s tým súvisiacim porušením práva na obhajobu, najvyšší súd najprv uvádza\ns poukazom na § 40 ods. 3 Tr. por., že v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti\ntrestného konania sa v prípadoch, ak sú v tej istej veci trestne stíhaní viacerí obvinení,\nktorých záujmy si neodporujú, súd ustanoví týmto obvineným spoločného obhajcu. Z obsahu\nvyšetrovacieho spisu (č.l. 57) vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie z 26. mája\n2013 bol ustanovený spoločný obhajca obvineným\n\na\n\nz dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo zápisnice o výsluchu obvineného\nz prípravného konania zo dňa 26.5.2013 (č.l. 63 vyšetrovacieho spisu) je\nzrejmé, že obvinený súhlasil so súdom ustanoveným obhajcom,\na zároveň sa priznal k spáchaniu skutku rovnako ako obvinený\npojednávaní dňa 20.9.2013 využil obvinený\n\n. Na hlavnom\n\nsvoje právo a nevypovedal (č.l.\n\n213 súdneho spisu), súd preto v súlade s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpoveď\nz prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2013 obvinení\nzhodne popreli spáchanie skutku (č.l. 257 súdneho spisu). Najvyšší súd má z obsahu spisu\nza preukázané, že rozhodnutie o vine obvineného sa v preskúmavanej veci opiera nielen\n\n12\n\no ich priznávajúce výpovede z prípravného konania, ale aj o zápisnice o prehliadke iných\npriestorov (osobného motorového vozidla\n\n) a záverov\n\nznaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu. Najvyšší súd nezistil žiadny\nkonflikt záujmov medzi spoluobvinenými, pretože obvinený\nzo skutku obvineného\n\nneusvedčoval\n\nnaopak, obvinení sa v prípravnom konaní priznali k trestnej\n\nčinnosti. Bolo v súlade so zákonom, ak týchto dvoch obvinených zastupoval jeden a ten istý\nobhajca, preto túto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnenú.“\nII.\n11. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\n\n13\n\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 39/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\n\n14\n\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n18. Právo na obhajobu garantované čl. 50 ods. 3 ústavy vyjadruje požiadavku, aby\nv trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie\ntrestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom\nk ochrane základných práv a slobôd a zaručuje sa ako základné právo fyzickej osoby, ktoré\npodlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd (m. m.\nII. ÚS 34/99) a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\n19. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na\nobhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Výklad príslušných ustanovení\ndotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva na obhajobu aj\nreálne umožnilo. Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za\nteoretické, resp. iluzórne.\n20. Podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku ak obvinený nemá obhajcu v prípade,\nv ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude\nobhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví\na ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní\npred súdom predseda senátu.\n21. Podľa § 40 ods. 3 Trestného poriadku ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa\ntým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.\n22. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia\nvysporiadal s argumentmi sťažovateľa obsiahnutými v dovolaní o porušení práva na\nobhajobu zásadným ústavne neakceptovateľným spôsobom, keď k záveru, že k porušeniu\npráva na obhajobu zásadným spôsobom nedošlo, dospel iba na základe toho, že obvinený\n\n15\n\nneusvedčoval zo spáchania skutku sťažovateľa, a tvrdenia, že sťažovateľ sa\nv prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal.\n23. Ústavný súd si dôkladne preštudoval spis okresného súdu sp. zn. 4 T 121/2013\na ani z jednej z výpovedí sťažovateľa nevyplýva, že by sa v celom rozsahu priznal\nku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu uznesením o vznesení obvinenia tak, ako to\nv odôvodnení svojho uznesenia uvádza najvyšší súd. Ak sa sťažovateľ ku skutku\nvyjadroval, vo svojich výpovediach vždy uvádzal, že si kupoval hašiš pre vlastnú potrebu,\nza vlastné finančné prostriedky vo výške 300 €, pričom tieto jeho vyjadrenia podľa názoru\nústavného súdu nemožno považovať za priznanie ku skutku, pre ktoré mu bolo vznesené\nobvinenie.\n24. Pokiaľ najvyšší súd argumentuje tým, že obvinený\n\nzo spáchania\n\nskutku sťažovateľa neusvedčoval, toto tvrdenie je v súlade s obsahom vyžiadaných spisov,\navšak zároveň je potrebné dodať, že rovnako ako sťažovateľ aj obvinený\nuvádzal, že si kupoval hašiš sám, za vlastné finančné prostriedky, avšak až za sumu 2 000 €.\n25. To, že si záujmy oboch obvinených odporovali už v prípravnom konaní, je zrejmé\naj z uznesenia o vznesení obvinenia z 26. mája 2013. Uvedeným uznesením bolo obom\nobvineným, teda sťažovateľovi a aj obvinenému\n\nvznesené obvinenie\n\nz obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného\nzákona formou spolupáchateľstva, a to napriek tomu, že zo samotného odôvodnenia tohto\nuznesenia vyplýva, že hašiš si mal kúpiť každý z obvinených sám, za vlastné finančné\nprostriedky, pričom obvinený\n\nkúpil hašiš za sumu 2 000 € a sťažovateľ iba za\n\nsumu 300 €, čo tvrdili aj obaja obvinení vo svojich výpovediach.\n26. Ústavný súd konštatuje, že za prekážku ustanovenia spoločného obhajcu\nviacerým obvineným podľa § 40 ods. 3 Trestného zákona pre konflikt záujmov je potrebné\npovažovať aj okolnosť, keď obvinení, ktorí sú obvinení zo spáchania skutku formou\nspolupáchateľstva, vypovedajú už v prípravnom konaní o podstatných okolnostiach skutku\nrozdielne, tak ako to bolo aj vo veci sťažovateľa.\n\n16\n\n27. Podstatné rozdiely vo výpovediach dvoch obvinených, ktorým bol ustanovený\nspoločný obhajca, vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, objektívne bráni\nspoločnému obhajcovi v možnosti poskytnúť právnu pomoc v rovnakej kvalite, akú by\nmohol poskytnúť, ak by bol ustanovený za obhajcu iba jednému z nich.\n28. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 50 ods. 3 ústavy.\n29. V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu opätovne sa vysporiadať\ns argumentáciu sťažovateľa obsiahnutou v dovolaní proti rozsudku krajského súdu týkajúcej\nsa porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, ku ktorému malo dôjsť ustanovením\nspoločného obhajcu sťažovateľovi a ďalšiemu obvinenému, pričom najvyšší súd bude\nviazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.\nIII.\n30. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nNa základe citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde preto ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom je\nviazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze [§ 56 ods. 3 písm. b)\na ods. 6 zákona o ústavnom súde].\n31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu.\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\n\n17\n\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n33. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže\nprávna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľkou DPH, odmena\nza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.\n34. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2017 (stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo\nžiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n35. Trovy konania je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "obvinenie, obvinený-práva obvineného v trestnom konaní", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tdo/74/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2b02b2f4-27ed-48bf-b2e0-96dd1bfd7433", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 39/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b02b2f4-27ed-48bf-b2e0-96dd1bfd7433"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/99 z 28. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:df03dfb0-b2ae-4510-bda1-ab95d439b4b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1"}, {"guid": "ussr:86b0fe74-ba52-4353-ad42-d2ee300c7552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 391/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1"}, {"guid": "ussr:3b82324e-fab5-4f6b-addb-a19ea5fe2d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2"}, {"guid": "ussr:dc899ab2-5c31-4a8a-b763-00d4684faa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 412/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 412/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1"}, {"guid": "ussr:77907930-8f27-4933-a662-0085ff12668c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.40.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2021 z 29. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.40.2021.1"}, {"guid": "2bdd4ad5-1496-4086-8235-af4faee7199c:6f2473b3-70c4-4e27-b990-fcf7016b4962", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2", "spisova_znacka": "5To/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/13/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2"}, {"guid": "49d2cf68-6759-4f76-85b7-62dd61b30fb8:1b21b62a-dd57-46e2-afad-23c38c7b163f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8718010241.1", "spisova_znacka": "2Tos/24/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Tos/24/2018 z 27. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8718010241.1"}]}