{"guid": "ussr:ebe4c088-100e-4e2f-afeb-85067202676e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. I. ÚS 303/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ebe4c088-100e-4e2f-afeb-85067202676e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 303/2016-80\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Petra Brňáka a Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijaté sťažnosti spoločností ST OMEGA s. r. o., Námestie\ngen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, a SLOVDACH, s. r. o, Popradská 23, Stará Ľubovňa,\nobidvoch zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnostiam spoločností ST OMEGA s. r. o. a SLOVDACH, s. r. o.,\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 303/2016-26 zo 4. mája 2016 boli na ďalšie konanie prijaté sťažnosti spoločnosti\nST OMEGA s. r. o. (ďalej aj ,,sťažovateľka 1“ alebo ,,dlžník“) a spoločnosti\nSLOVDACH, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu aj ako ,,sťažovateľky“), ktorými\nnamietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov\nč. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného\nsúdu“). Týmto uznesením ústavného súdu bola zároveň odložená vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu.\n2. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie proti\nsťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začal proti nej konkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok\nkonkurz. Súčasne ustanovil správcu a vyzval veriteľov na prihlasovanie ich pohľadávok.\nNapadnutému uzneseniu pritom predchádzala povolená reštrukturalizácia sťažovateľky 1\nako dlžníka, v rámci ktorej však schôdza veriteľov konaná 29. decembra 2015 prijala\nna návrh OTP Banky Slovensko, a. s., ako jedného z veriteľov uznesenie, aby súd vyhlásil\nna majetok dlžníka konkurz.\n3. V sťažnostiach sťažovateľky zhodne uviedli, že okresný súd uznesením\nz 28. apríla 2015 rozhodol tak, že začal reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi.\nUznesením\n\nz\n\n10.\n\njúna\n\n2015\n\nvšak\n\nokresný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\ntak,\n\nže\n\nzastavil\n\nreštrukturalizačné konanie. Na odvolanie dlžníka Krajský súd v Košiciach uznesením\nč. k. 2 CoKR 28/2015-429 z 1. októbra 2015 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,povoľujúce\nuznesenie krajského súdu“) zmenil toto uznesenie okresného súdu tak, že povolil\nreštrukturalizačné konanie dlžníka. Povoľujúce uznesenie krajského súdu bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku 22. októbra 2015. Keďže však povoľujúce uznesenie krajského súdu\nnemalo zákonné náležitosti uznesenia o povolení reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),\nkrajský súd vydal 6. novembra 2015 dopĺňacie uznesenie, ktorým ustanovil do funkcie\n\n2\n\nsprávcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 30 dní od povolenia\nreštrukturalizácie, uložil správcovi povinnosť informovať o povolení reštrukturalizácie\ndlžníka známych veriteľov, určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu\nsprávcu, a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok. Dopĺňacie uznesenie\nkrajského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. novembra 2015.\n4. Keďže vzhľadom na existenciu dvoch uznesení krajského súdu (povoľujúce\na dopĺňacie) bolo sporné, od ktorého momentu plynie veriteľom lehota na prihlasovanie\npohľadávok, okresný súd uznesením z 23. decembra 2015 na návrh správcu rozhodol, že\nna prihlášky viacerých veriteľov (vrátane sťažovateľky 2) doručené správcovi 26. novembra\n2015, resp. 7. decembra 2015 sa prihliada. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že\nna prihlášky veriteľov má byť aplikovaná lehota 30 dní od zverejnenia dopĺňacieho\nuznesenia krajského súdu (od 16. novembra 2015). Toto uznesenie okresného súdu však\nbolo v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016 a ešte 29. decembra 2015 sa\nkonala už spomenutá schôdza veriteľov, ktorá na návrh jedného z veriteľov prijala\nuznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz [§ 131 ods. 2 písm. d) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii].\n5. Ďalej sťažovateľky uvádzajú, že okresnému súdu bola 7. januára 2016 doručená\nnámietka sťažovateľky 2, ktorou namietala, že pre predčasné konanie schôdze veriteľov jej\nboli upreté veriteľské práva, keďže na tejto 29. decembra 2015 nemohla predniesť svoje\nstanoviská. Následne okresný súd napadnutým uznesením z 8. januára 2016 rozhodol tak, že\nzastavil reštrukturalizačné konanie proti sťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začal proti nej\nkonkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok konkurz.\n6. Jadro sťažnostných námietok sťažovateliek spočíva v tejto argumentácii:\n- krajský súd zmätočne povolil reštrukturalizáciu uznesením z 1. októbra 2015, avšak\nsprávcu, u ktorého si veritelia mali prihlasovať svoje pohľadávky v 30-dňovej lehote,\nustanovil až dopĺňacím uznesením zo 6. novembra 2015,\n- okresný súd síce uznesením z 23. decembra 2015 rozhodol, že na prihlášky\nsťažovateľky 2, ako aj ďalších veriteľov sa prihliada, toto uznesenie však bolo\n\n3\n\nv Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, teda po schôdzi veriteľov, ktorá sa\nkonala 29. decembra 2015 a ktorej výsledkom bolo uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok\ndlžníka konkurz,\n- schôdza veriteľov uskutočnená 29. decembra 2015 sa preto konala predčasne\n(neboli dodržané zákonné lehoty jej konania), v dôsledku čoho sa jej nemohli zúčastniť\nveritelia, na ktorých prihlášky sa podľa uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015\nmalo prihliadať,\n- samotný okresný súd akceptoval (inak možný) návrh schôdze veriteľov, aby\nvyhlásil na majetok dlžníka konkurz, a\n- hlasovanie bánk ako najväčších veriteľov na schôdzi veriteľov za vyhlásenie\nkonkurzu má špekulatívny charakter a je zjavným zneužitím práva.\n7. Sťažovateľky následne uvádzajú, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nz 8. januára 2016 je nepreskúmateľné a neodôvodnené, absentuje v ňom vyrovnanie sa\ns námietkou sťažovateľky 2 doručenej súdu 7. januára 2016, je ústavne neudržateľné, keďže\nlegalizuje závery schôdze veriteľov, ktorá sa konala v rozpore so zákonom (predčasne),\na ktoré favorizujú iba určitú skupinu veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v lehote\ndo 23. novembra 2015, avšak výslovne diskriminujú veriteľov, ktorí si pohľadávky\nprihlásili síce neskôr, ale v zmysle uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015 sa\nna tieto prihlášky malo prihliadať.\n8. V petite sťažností sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby nálezom vyslovil\nporušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil\nvec okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadajú priznať aj náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\nII.\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvá\n\n4\n\nna ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrení\ndoručenom ústavnému súdu 6. júla 2016 uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n- sťažovateľka 1 ako dlžník už v minulosti prešla procesom reštrukturalizácie, ktorá\nbola skončená skorším uznesením okresného súdu (sp. zn. 1 R/6/2013 zo 7. februára 2014),\n- dozorný správca však okresnému súdu podaním zo 14. novembra 2014 oznámil, že\nsťažovateľka 1 si nesplnila svoje povinnosti v zmysle záväznej časti reštrukturalizačného\nplánu, a preto navrhol na jej majetok vyhlásiť konkurz,\n- na návrh veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s., je na okresnom súde\npod sp. zn. 1 K/73/2014 vedené konkurzné konanie proti sťažovateľke 1 ako dlžníkovi,\nktoré bolo uznesením zo 4. februára 2015 prerušené z dôvodu, že sťažovateľka 1 ako dlžník\npožiadala správcu\n\no vypracovanie reštrukturalizačného posudku,\n\n- následne prebiehala reštrukturalizácia pod sp. zn. 2 R/1/2015 tak, ako to\nsťažovateľky popísali v ich sťažnostiach,\n- napadnuté uznesenie okresného súdu bol vydané v nadväznosti na uznesenie\nschôdze veriteľov 29. decembra 2015, ktorým veritelia sťažovateľky 1 ako dlžníka súhlasili\ns návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (za 7 veriteľov – 93,82 %, proti 1\nveriteľ – 3,47 %, hlasovania sa zdržali 2 veritelia – 2,71 %),\n- pretože veritelia vyslovili súhlas s tým, aby bol na majetok sťažovateľky 1\nvyhlásený konkurz, súd v súlade s § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného\nkonania, vyhlásil na jej majetok konkurz, ustanovil správcu a vyzval veriteľov\nna prihlasovanie ich pohľadávok.\n10. Predseda okresného súdu svoju argumentáciu uzavrel tým, že okresný súd\npostupoval v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jeho rozhodovania,\na k zmätočnosti rozhodnutí odvolacieho súdu sa nebude vyjadrovať. Predseda okresného\nsúdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\n11. Sťažovateľky zastúpené právnym zástupcom vo vyjadrení doručenom ústavnému\nsúdu 24. júna 2016 zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\n\n5\n\npojednávania v tejto veci. Reagujúc na vyjadrenie okresného súdu sťažovateľky v replike\ndoručenej 4. augusta 2016 zotrvali na svojej sťažnostnej argumentácii.\n12. Podaním doručeným ústavnému súdu 11. júla 2016 štyria veritelia sťažovateľky\n1 (Sberbank Slovensko, a. s., OTP Banka Slovensko, a. s., Tatra banka, a. s., a UniCredit\nBank Czech Republic and Slovakia, a. s. – ďalej aj ,,dotknutí veritelia“), ktorí si prihlásili\nsvoje pohľadávky do predmetnej reštrukturalizácie, požiadali ústavný súd podľa § 51 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o doručenie sťažností pre účely vyjadrenia\nsa k nim.\n13. Následne dotknutí veritelia doručili ústavnému súdu 22. septembra 2016\nvyjadrenie, v ktorom predložili vlastnú argumentáciu podporujúcu závery okresného súdu,\nktorý napadnutým uznesením na základe uznesenia prijatého schôdzou veriteľov\nkonvertoval reštrukturalizáciu sťažovateľky 1 ako dlžníka na konkurz. V podstatnom\ndotknutí veritelia uviedli:\n- podstatná časť námietok sťažovateliek smeruje k uzneseniam krajského súdu, ktoré\nneboli napadnuté sťažnosťou,\n- sťažovateľky opomínajú, že aj v nimi tvrdenom prípade nesprávne zvolanej schôdze\nveriteľov by bol okresný súd rovnako povinný zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať\nkonkurzné konanie a vyhlásiť konkurz [§ 131 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii]. Vyhlásenie konkurzu tak bolo neodvratným následkom konania prvej\nschôdze veriteľov, pričom nebolo rozhodujúce, či bola zvolaná riadne alebo nie. Ak sa\nschôdza veriteľov uskutočnila v riadnom termíne, boli na nej splnené podmienky\nna vyhlásenie konkurzu (hlasovanie väčšiny veriteľov). Ak sa uskutočnila mimo zákonných\nlehôt, boli tým rovnako splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu,\n- ak by ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil, okresný súd by bol opäť povinný\nrozhodnúť rovnako – vznikol by teda identický následok,\n- namietané neumožnenie hlasovania sťažovateľke 2 na schôdzi veriteľov by mohlo\nbyť z ústavnoprávneho hľadiska významné len vtedy, ak by tento veriteľ mohol svojimi\nhlasmi reálne ovplyvniť výsledok hlasovania schôdze veriteľov 29. decembra 2015. Ak by\n\n6\n\nvšak aj sťažovateľka 2 realizovala na schôdzi veriteľov svoje hlasovacie práva (ktoré sú\nv zanedbateľnej výške) alebo by vyjadrila svoje stanovisko k reštrukturalizácii, výsledok\nhlasovania by s určitosťou nebol iný, keďže významná väčšina veriteľov (93,82 % hlasov)\nsa jednoznačne a nepochybne vyjadrila za vyhlásenie konkurzu,\n- reštrukturalizácia je procesný nástroj na dosiahnutie akceptovateľnej dohody medzi\nveriteľmi a dlžníkom, a nie nástroj núteného a špekulatívneho presadzovania ekonomických\npredstáv dlžníka proti vôli a záujmom veriteľov,\n- veritelia sa vždy majú právo rozhodnúť, že reštrukturalizáciu nepodporia, realizácia\ntohto práva je plne legitímna, predpokladaná zákonom a ústavne udržateľná,\n- sťažovatelia v sťažnosti opomenuli uviesť, že sťažovateľka 1 ako dlžník už skôr\njednu reštrukturalizáciu absolvovala, svojich veriteľov však ani len čiastočne neuspokojila\na vyhlásenia o prevzatí záväzkov zo strany zjavne imaginárnych investorov nikdy\nnenaplnila,\n- hoci reštrukturalizácia sťažovateľky 1 ako dlžníka vykazuje určité korigované\nprocesné nedostatky, tieto nemožno vzhľadom na petit sťažností a znenie aplikovateľných\nnoriem zákona o konkurze a reštrukturalizácii považovať za dostatočne intenzívne na to,\naby zasiahli do označených práv, ktorých porušenie namieta.\n14. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný\nsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,\nboli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu.\n15. Po podrobnom posúdení sťažností, uznesenia okresného súdu, vyjadrení\nk sťažnostiam a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom\nzasadnutí senátu k záveru, že sťažnostiam sťažovateliek nemožno vyhovieť.\nIII.\n\n7\n\n16. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri\ninterpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n8\n\n18. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre\nporušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n19. Podstata sťažnostných námietok vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu spočíva\nv tom, že vychádza z uznesenia schôdze veriteľov, ktorej sa v dôsledku zmätočného postupu\nkrajského súdu a následného neskoro uverejneného uznesenia okresného súdu o prihliadaní\nna ich prihlášky nemohli zúčastniť, predložiť svoje vyjadrenia a ani hlasovať všetci\nveritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky. V postupe majority veriteľov, ktorí\nodhlasovali konverziu reštrukturalizácie na konkurz, sťažovateľky zhodne vidia zjavné\nzneužitie práva a špekulatívne hlasovanie dotknutých veriteľov.\n20. Vychádzajúc zo skôr uvedeného takto predmetom skúmania ústavného súdu bolo\nto, či napadnutým uznesením mohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateliek. Inak\npovedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol\nsťažovateľke 1 ako dlžníkovi a sťažovateľke 2 ako jej veriteľovi spravodlivú súdnu ochranu\n\n9\n\npri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní\n(I. ÚS 311/2014, I. ÚS 367/2015).\n21. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý\nv rámci tretej časti nazvanej Reštrukturalizácia upravuje v jej piatej hlave aj dohľad správcu\na súdu počas reštrukturalizácie.\n22. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril\nk charakteru\n\nreštrukturalizácie,\n\nako\n\naj\n\nk\n\nrozhodovaniu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv reštrukturalizácii (napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012,\nI. ÚS 367/2015). Nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým\nkonkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie\nsprávcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad\nväčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109\nods. 3 písm. e) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka\npred veriteľmi, čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom\nrozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.\n23. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale\naj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa plne prejavuje\nnajmä pri rozhodovaní v prípadoch explicitne predpokladaných zákonom o konkurze\na reštrukturalizácii. Ústavný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil\npožiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu\nzohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr.\nI. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsah pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda\nrôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí aj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí\nspravodlivé sťažovateľkám, sa nemusí javiť spravodlivým ostatným dotknutým veriteľom.\n\n10\n\nNájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami dlžníka a rôznych veriteľov\nv reštrukturalizácii nie je jednoduché, čo však neznamená, že všeobecný súd môže\naprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému\nveriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom, prípadne\ndlžníkovi objektívne nevykazuje črty spravodlivého.\n24. Pre účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu\naj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomným\nodôvodnením, kde okresný súd popri citácii relevantných ustanovení zákona o konkurze\na reštrukturalizácii v podstatnom uviedol:\n,,Okresný súd uznesením z 28. apríla 2015 rozhodol o začatí reštrukturalizačného\nkonania voči dlžníkovi.\nUznesením z 10. júna 2015 súd zastavil reštrukturalizáciu dlžníka.\nVoči uzneseniu podal dlžník odvolanie.\nKrajský súd... zmenil uznesenie okresného súdu tak, že povolil reštrukturalizáciu\ndlžníka. Dopĺňacím uznesením ustanovil do funkcie správcu...\nDňa 29. decembra 2015 sa konala schôdza veriteľov, o priebehu ktorej spísal\nsprávca zápisnicu a doručil ju súdu. Na predmetnej schôdzi sa zúčastnili 11 veritelia\ndlžníka, z toho 10 veriteľov bolo oprávnených hlasovať, preto schôdza bola\nuznášaniaschopná. Veriteľ OTP banka Slovensko, a.s. predniesol návrh, aby na majetok\ndlžníka bol vyhlásený konkurz. Následne na schôdzi veriteľov bolo prijaté uznesenie,\nktorým veritelia dlžníka súhlasili s návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok\ndlžníka (za 7 veriteľov – 93,82 %, proti 1 veriteľ – 3,47 %, hlasovania sa zdržali 2\nveritelia – 2,71 %).\nDňa 29.12.2015 doručil správca žiadosť v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, ktorou požiadal súd o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka...\nNakoľko veritelia na schôdzi veriteľov dňa 29.12.2015 na základe návrhu veriteľa\nOTP banka Slovensko, a.s. prijali uznesenie, ktorým vyslovili súhlas s tým, aby na majetok\ndlžníka bol vyhlásený konkurz, súd v súlade s § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného\nkonania, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil správcu, vyzval veriteľov, aby\nv zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky...“\n\n11\n\n25. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresného\nsúdu a obsahom súdneho spisu možno konštatovať viaceré závery. Ústavný súd\npredovšetkým konštatuje, že zmätočnú situáciu v otázke plynutia lehoty na prihlasovanie\npohľadávok, zvolania schôdze veriteľov či oprávnenia veriteľov zúčastniť sa schôdze\na na tejto hlasovať vyvolal krajský súd svojím neúplným uznesením o povolení\nreštrukturalizačného konania (správne o povolení reštrukturalizácie, pozn.), ktoré\nobsahovalo len jeden výrok, a to výrok o povolení reštrukturalizačného konania.\n26. Podľa § 116 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v uznesení o povolení\nreštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili\npohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie\npodliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania\npohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch\nnesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval\nposudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí\núčastníkom\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania,\n\nustanovenému\n\nsprávcovi,\n\npríslušnému\n\nregistrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Z citovaného\nzákonného ustanovenia je prima facie zrejmé, že povoľujúce uznesenie krajského súdu\nv jeho výroku nemalo zákonné náležitosti. Krajský súd preto po vrátení spisu z okresného\nsúdu (a po doručení podania zo strany jedného z veriteľov) vydal s viac ako\njednomesačným časovým odstupom (presne 36 dní) doplňujúce uznesenie, ktorým\nvýrokovú časť povoľujúceho uznesenia doplnil tak, aby táto spĺňala zákonné náležitosti.\n27. Podľa § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška sa podáva v jednom\nrovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia\nreštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.\nPodľa § 124 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku\nmôže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.\n\n12\n\nPodľa § 126 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na účely zistenia stanovísk\nveriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní\nod povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako\ndruhý deň a nie neskôr ako siedmy deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.\n28. Vychádzajúc z rigoróznosti relevantných ustanovení zákona o konkurze\na reštrukturalizácii je zjavné, že ,,dvojfázovým“ rozhodovaním krajský súd vniesol\ndo procesu reštrukturalizácie sťažovateľky 1 zásadnú právnu neistotu. Ak totiž\nv povoľujúcom uznesení neustanovil správcu, veritelia nemali vedomosť, u koho si majú\nprihlasovať svoje pohľadávky, a preto bolo otázne, či vôbec pri ústavne konformnom\nvýklade mohla začať plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok. Túto neistotu čiastočne\nodstránil až okresný súd, ktorý v uznesení z 23. decembra 2015 uverejnenom v Obchodnom\nvestníku 4. januára 2016 konštatoval, že vydanie neúplného rozhodnutia krajského súdu\nnemôže diskriminovať veriteľov, ktorí sa o spôsobe prihlasovania pohľadávok dozvedeli až\nz doplňujúceho uznesenia. Zákonná 30-dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok teda\nplynula až od zverejnenia doplňujúceho uznesenia, teda od 16. novembra 2015.\n29. Tento – nepochybne proveriteľský a zároveň ústavne konformný − výklad\nokresného súdu však vyvolal ďalšiu právnu neistotu, a to neistotu v otázke určenia dátumu\nschôdze veriteľov, ktorá sa mala uskutočniť v časovom rozmedzí uvedenom v citovaných\nustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere sa pritom možno\nstotožniť s tvrdeniami sťažovateliek, že schôdza veriteľov sa pri takomto počítaní lehôt\nna prihlasovanie a popieranie pohľadávok mala konať neskôr ako sa skutočne konala\n(29. decembra 2016).\n30. Všetky tieto skutočnosti – ktoré mali svoj základ v neúplnom povoľujúcom\nuznesení krajského súdu – boli určujúce pri rozhodovaní o prijatí sťažností sťažovateliek\nna ďalšie konanie a odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.\nVo vzájomných súvislostiach totiž signalizovali, že napadnutým uznesením okresného súdu,\nktorým došlo ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz, mohlo dôjsť k porušeniu\noznačených práv sťažovateľky 1 ako dlžníka, ale aj sťažovateľky 2 ako jedného z veriteľov,\n\n13\n\nktorí sa o tom, že sa na prihlášku prihliada, dozvedeli až 4. januára 2016, teda po konaní\nschôdze veriteľov.\n\n31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a najmä vyjadreniami okresného\nsúdu a dotknutých veriteľov však ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti vo vzájomnej\nsúvislosti s ostatnými nie menej relevantnými skutočnosťami nemohli viesť k tomu, aby\nústavný súd sťažnostiam vyhovel a uplatnil svoju kasačnú právomoc vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu okresného súdu.\n32. Sťažovateľky totiž v sťažnostiach opomenuli uviesť aj ďalšie relevantné\nskutočnosti, z ktorých pre rozhodnutie ústavného súdu boli viaceré určujúcimi.\nPredovšetkým išlo o skutočnosť, že sťažovateľka 1 prešla procesom reštrukturalizácie už\nv rokoch 2013 − 2014 (na okresnom súde vedená pod sp. zn. 1 R/6/2013), kde\nreštrukturalizačný plán bol potvrdený uznesením okresného súdu zo 7. februára 2014. Tento\nreštrukturalizačný plán však nebol sťažovateľkou 1 plnený, a preto dozorný správca navrhol\nsúdu ešte v novembri 2014, aby bol na sťažovateľku 1 ako na dlžníka vyhlásený konkurz.\nRovnako jeden z veriteľov (OTP Banka Slovensko, a. s.) podal ešte v roku 2014\nna okresnom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky 1, na čo okresný\nsúd uznesením sp. zn. 1 K/73/2014 uverejneným v Obchodnom vestníku 10. decembra 2014\nzačal\n\nkonkurzné\n\nkonanie.\n\nToto\n\nkonkurzné\n\nkonanie\n\nbolo\n\nprerušené\n\nuznesením\n\nzo 4. februára 2015, keď sťažovateľka 1 preukázala, že ňou poverený správca pripravuje\nreštrukturalizačný posudok.\n33. V reštrukturalizačnom posudku zo 16. apríla 2015 predloženom sťažovateľkou 1\nako navrhovateľom v poradí druhej reštrukturalizácie správca uvádza celkovú sumu\nzáväzkov k 28. februáru 2015 na úrovni 10 299 694,76 eur, z toho bankové úvery\na výpomoci 9 166 690 eur. Z uvedeného je nesporné, že už v čase vyhotovenia\nreštrukturalizačného posudku predstavovali banky (dotknutí veritelia) rozhodujúcu skupinu\nveriteľov s výraznou majoritou hlasovacích práv, keďže koncepcia právnej úpravy\n\n14\n\nreštrukturalizácie je, pokiaľ ide o hlasovanie na schôdzi veriteľov (ale aj neskôr o prijatí\nreštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi), založená na väčšinovom princípe.\n\n34. Podľa § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii schôdza veriteľov je\nuznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza\nveriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať\nna schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov\nzistená, čo sa týka právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy\npohľadávky má veriteľ jeden hlas. ... Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň\n10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj\nhlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca\npožiada súd o vyhlásenie konkurzu.\n35. Zo zápisnice z konania schôdze veriteľov z 29. decembra 2015 vyplýva, že jeden\nz dotknutých veriteľov – OTP Banka Slovensko, a. s., ktorej pohľadávky predstavovali viac\nako 26 % hlasov – predložila návrh, aby schôdza veriteľov hlasovala o tom, aby súd\nvyhlásil na majetok sťažovateľky 1 konkurz. Za tento návrh hlasovali siedmi veritelia\n(vrátane štyroch dotknutých veriteľov), ktorí mali 9 422 945 hlasov, čo predstavovalo\n93,82 % hlasov. Z prezenčnej listiny zo zasadnutia schôdze veriteľov vyplýva, že\ndotknutí veritelia disponovali pri hlasovaní týmto počtom hlasov: OTP Banka\nSlovensko, a. s. – 3 067 216 hlasov, Sberbank Slovensko, a. s. – 2 034 276 hlasov,\nUniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. – 1 388 021 hlasov a Tatra banka, a. s.\n2 842 677 hlasov, čo spolu predstavuje 9 332 190 hlasov.\n36. Na schôdzi veriteľov sa takto v prípade reštrukturalizácie sťažovateľky 1 ako\ndlžníka plne uplatnil väčšinový princíp, ktorého výsledkom bolo uznesenie, ktorým schôdza\nveriteľov schválila návrh, aby súd vyhlásil na majetok sťažovateľky 1 konkurz.\nNevyhnutným zákonným dôsledkom tohto uznesenia schôdze veriteľov bolo následne\nvydanie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nktorým\n\ndošlo\n\nku\n\nkonverzii\n\nreštrukturalizácie na konkurz. Rozloženie hlasov jednotlivých veriteľov pritom bolo zjavne\n\n15\n\ntaké, že výsledok hlasovania by bol rovnaký aj v prípade, keď by sa schôdze veriteľov\nzúčastnili aj veritelia, ktorí pohľadávky prihlásili medzi 26. novembrom a 14. decembrom\n2015, pretože ich prihlásené pohľadávky (v prípade ich plného zistenia) predstavovali spolu\nlen 122 972 hlasov.\n37. Z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nepochybné, že\nurčujúcim momentom pre priebeh reštrukturalizácie je vždy existencia väčšiny veriteľov,\nktorí sa stotožňujú s takýmto spôsobom usporiadania vzťahov medzi nimi a dlžníkom. Inak\npovedané, ak väčšina veriteľov počítaných podľa hodnoty ich zistených pohľadávok nie je\nza reštrukturalizáciu, ale ,naopak, navrhuje, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz,\nreštrukturalizácia\n\njednoducho\n\nnemôže\n\nbyť\n\núspešná\n\na\n\nnevyhnutným\n\nzákonom\n\npredpokladaným dôsledkom je vyhlásenie konkurzu. Tento dôsledok nastal aj\nv reštrukturalizácii sťažovateľky 1 ako dlžníka a rovnako by nastal aj v prípade, ak by sa\nschôdze veriteľov zúčastnili aj ďalší veritelia, ktorí – v dôsledku pochybenia krajského súdu\n− prihlásili svoje pohľadávky v lehote počítanej od zverejnenia doplňujúceho uznesenia.\n38. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkým\nveriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní je\npreto nesporné, že o konverzii reštrukturalizácie na konkurz rozhodla absolútna väčšina\nveriteľov, ktorých pohľadávky v súhrne tvorili viac ako 93 % hlasov veriteľov oprávnených\nhlasovať na schôdzi veriteľov.\n39. Pokiaľ za týchto konkrétnych okolností sťažovateľky namietajú, že napadnutým\nuznesením okresného súdu bolo zasiahnuté do ich základného práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie, ich sťažnostiam nemožno priznať úspech. Okresný súd\nbol totiž pri svojom rozhodovaní povinný zohľadňovať rovnako tieto práva vo vzťahu\nk ostatným účastníkom reštrukturalizačného konania, ktorí tiež boli ich adresátmi a rovnako\nsa legitímne domáhali rešpektovania svojich práv. Tomuto potom zodpovedalo aj napadnuté\nuznesenie okresného súdu, ktoré v súlade so zákonom odrážalo vôľu absolútnej väčšiny\nveriteľov, ktorá smerovala jasne (a výlučne) ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz.\nNa tomto mieste sa žiada zároveň pripomenúť, že súd rozhodujúci podľa § 131 ods. 2\npísm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zásade nemá možnosť odchýliť sa od vôle\n\n16\n\nveriteľov vyjadrenej v uznesení schôdze veriteľov a musí rozhodnúť tam predpokladaným\nspôsobom. V opačnom prípade by sa nielen dopustil svojvôle, ale zároveň by porušil\nústavný imperatív konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2\nústavy).\n40. Sumarizujúc uvedené ústavný súd uzatvára, že napriek určitým vadám v procese\nreštrukturalizácie sťažovateľky 1 ako dlžníka napadnuté uznesenie okresného súdu\nnemožno považovať za ústavne nekonformné a zasahujúce do označených práv\nsťažovateliek. Z pohľadu aprobácie rozhodovania veriteľov absolútnej väčšiny pohľadávok\nje totiž zákonné a zároveň spravodlivé. Nedošlo ním preto k zásahu do označených práv\nsťažovateliek, keďže žiaden z ich argumentov v konečnom dôsledku nebol spôsobilý\nvyvolať iný záver okresného súdu ako konverziu reštrukturalizácie na konkurz. Absencia\nmožnosti zásahu do označených práv sťažovateľky 2 ako jedného z veriteľov bola daná aj\ntým, že aj v prípade jej účasti a hlasovania na schôdzi veriteľov by bol jej výsledok\nrovnaký. Navyše, sťažovateľka 2 mala plnú možnosť uplatniť svoje pohľadávky aj\nprihláškou aj v konkurze vyhlásenom napadnutým uznesením okresného súdu.\n41. V konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je úlohou ústavného súdu\nposkytovať ochranu právam, ktoré sú konkrétne a reálne a nemajú iluzórny charakter.\nÚstavno-súdna ochrana, ktorej sa podanými sťažnosťami domáhali sťažovateľky, však mala\nlen teoretický, resp. iluzórny charakter, keďže je viac než zjavné, že ani zásahom ústavného\nsúdu do rozhodovacej činnosti okresného súdu nemohlo reálne dôjsť k takej zmene, že vôľa\nväčšiny veriteľov by spočívala v reštrukturalizácii sťažovateľky 1 ako dlžníka. Inak\npovedané, prípadný zásah ústavného súdu do rozhodnutia okresného súdu o konverzii\nreštrukturalizácie na konkurz by mal výlučne samoúčelný charakter a nemohol by viesť\nk inému rozhodnutiu ani po prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie.\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnostiam nevyhovel, a keďže týmto\nnálezom nebolo vyslovené porušenie označených práv sťažovateliek, neprichádzalo\ndo úvahy rozhodovať o ďalších nimi uplatnených nárokoch (zrušenie uznesenia okresného\nsúdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov konania).\n\n17\n\n43. V súlade s § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde právoplatnosťou tohto nálezu\nzaniká dočasné opatrenie, ktorým ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia okresného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "lehota-plynutie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "lehota-zmeškanie lehoty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3790bc06-53e8-49e0-ab2f-948b73a71887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "0f745e56-eb3f-4cca-b0d4-8763c94e67d4:43522ae2-b408-4a2f-879b-0c21ab4f7ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1", "spisova_znacka": "4ObdoK/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoK/2/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1"}, {"guid": "701f27d1-1fdf-4af9-9ada-5ed0b8aa8bce:2c2e6267-f5de-40ae-af4e-803afd0e99ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8015200790.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/76/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/76/2020 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8015200790.1"}, {"guid": "52a45ad4-ed6d-41c7-b20b-5b6746edfe5f:0adbb6b6-baf2-4a0a-9514-66375bcaf39a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8015201206.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/27/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/27/2020 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8015201206.1"}, {"guid": "cd8c53b0-b50d-4990-94d6-c3bc6284d21d:464e6b48-b748-4640-bd9d-f8f6c1e436c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015201206.5", "spisova_znacka": "6S/48/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/48/2015 z 1. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015201206.5"}, {"guid": "d7199694-9e84-4192-9cb8-34d534c4c5a0:74d8b1ef-014a-4576-b6e4-be4e1793cfe1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5", "spisova_znacka": "2S/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/24/2015 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5"}, {"guid": "3f8fac8c-c1ed-481e-b5dd-28020b070fe5:eb21c75f-e0d3-451e-b9fe-152a9ab77539", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015200790.5", "spisova_znacka": "2S/29/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/29/2015 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015200790.5"}, {"guid": "3f8fac8c-c1ed-481e-b5dd-28020b070fe5:e5508a1c-e33a-4134-89aa-64134959a904", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015200790.5", "spisova_znacka": "2S/29/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/29/2015 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015200790.5"}, {"guid": "d7199694-9e84-4192-9cb8-34d534c4c5a0:bca68a87-e068-4698-a55d-704f0eb5cee6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5", "spisova_znacka": "2S/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/24/2015 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5"}, {"guid": "d7199694-9e84-4192-9cb8-34d534c4c5a0:f2853b3b-4fea-4cb1-8b78-5d0c75410cbe", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5", "spisova_znacka": "2S/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/24/2015 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8015200629.5"}, {"guid": "46ab92ef-efaf-4f71-97ee-d09744aa596b:11b92aac-26e1-4031-b767-8bd448fc20cc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116209629.1", "spisova_znacka": "1CoKR/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoKR/10/2018 z 27. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116209629.1"}, {"guid": "4a7e7efd-fa7c-4175-992a-de9584c6b568:88bcfcff-0984-4ce6-a6da-aaf70948a560", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8015200832.6", "spisova_znacka": "3S/32/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/32/2015 z 12. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8015200832.6"}, {"guid": "dcbe1154-9ec9-4d73-b965-b5c8bfae7c1d:e85376a1-8132-46c9-ac78-6f5fa6dae9ea", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8516204252.1", "spisova_znacka": "1Cob/25/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/25/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8516204252.1"}, {"guid": "e7eabfde-f269-42a3-b169-e4ea73f87815:840f460d-e077-41a8-bd5e-e532fb979923", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8514205726.1", "spisova_znacka": "4CoE/73/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/73/2015 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514205726.1"}, {"guid": "e7eabfde-f269-42a3-b169-e4ea73f87815:dd9b19ec-507d-421e-82f7-8415271a7ce2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8514205726.1", "spisova_znacka": "4CoE/73/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/73/2015 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514205726.1"}]}