{"guid": "ussr:d865f17d-ce5e-4bd2-a541-444df9c04d16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.295.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 295/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.295.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d865f17d-ce5e-4bd2-a541-444df9c04d16", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.295.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.295.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.295.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 295/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, správcu konkurznej podstaty úpadcu\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 44/2013 z 18. septembra 2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo V 1/2015 z 25. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, správcu konkurznej podstaty úpadcu\n, o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. júna 2016 doručená sťažnosť\n\n, správcu konkurznej podstaty úpadcu\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 44/2013 z 18. septembra 2014\n\n(ďalej len „najvyšší súd“ a „rozsudok najvyššieho súdu“) a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Obdo V 1/2015 z 25. februára 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu\n, na majetok ktorého je Krajským súdom v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 K 105/2001 vedené konkurzné konanie\npodľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní “), postupom podľa § 19 zákona o konkurze\na vyrovnaní spísal do majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosti v katastrálnom území\nzapísané v evidencii katastra nehnuteľností ako vlastníctvo tretích osôb. Tieto sporné\nnehnuteľnosti nadobudol úpadca kúpnou zmluvou uzatvorenou s Fondom národného\nmajetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“) ako predávajúcim podľa zákona č. 92/1991\nZb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o veľkej privatizácii“). Pred vyhlásením konkurzu úpadca previedol\nso súhlasom fondu sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 21. februára 2001\nna kupujúceho\n\n, za dohodnutú kúpnu cenu 11 801 460 Sk.\n\nV ten istý deň uzatvoril fond, úpadca a spoločnosť\n\n,\n\ndohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorou sa dohodli na započítaní vzájomne\nkryjúcich sa pohľadávok.\n3.\n\nSťažovateľ\n\npovažoval\n\npredaj\n\nsporných\n\nnehnuteľností\n\nna\n\nspoločnosť\n\n, za neplatný z viacerých dôvodov, najmä pre rozpor\nsúhlasu fondu z kogentným ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácii, pre porušenie\npovinnosti splniť záväzok podľa § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii v spojitosti\ns neplatnosťou dohody o započítaní a pre nezákonný následný postup súdnej exekútorky\npri speňažovaní nehnuteľností úpadcu ako povinnej osoby mimo dražby nehnuteľnosti.\n4. Krajský súd v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 6 Cbi 31/2010 z 12. júna 2013\nv znení opravného uznesenia z 12. júla 2013 neprijal argumentáciu sťažovateľa a uložil\nsťažovateľovi povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu všetky sporné\nnehnuteľnosti. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, odvolací\nnajvyšší súd sa však v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym\n2\n\nposúdením veci prvostupňovým súdom, a preto odvolanie sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom zamietol. Sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu dovolanie, o ktorom\nrozhodol dovolací senát najvyššieho súdu tak, že ho odmietol.\n5. Podľa sťažovateľa napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu v dovolacom konaní boli porušené jeho označené základné práva. Ústavnú\nsťažnosť odôvodňuje v podstatnom takto:\n„Odôvodnenie rozsudku 2 (krajského súdu, pozn.) je založené na hypotéze, že medzi\nFondom národného majetku SR a úpadcom existovali vzájomné, započítania schopné\npohľadávky, ktoré Dohodou o započítaní podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka\nresp. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka zanikli. Ak nie je splnená podmienka aplikácie\nprávnej normy, hypotéza (v našom prípade existencia vzájomných pohľadávok), následok\nprávnej normy, dispozícia (v našom prípade zánik vzájomných pohľadávok) nenastane.\nPri absencii existencie započítania schopnej pohľadávky teda nemôže dôjsť k (aj keď medzi\nstranami Dohody o započítaní želateľnému) právnemu následku.\nPrvostupňový súd najskôr v rozsudku 1 vyslovil, že podmienka existencie vzájomných\npohľadávok splnená nie je, čo aj riadne zdôvodnil absenciou dohodnutej odplaty\nza postúpenie pohľadávky úpadcu voči\n\nFondu národného\n\nmajetku SR, a teda nemohol nastať želaný následok v podobe zániku vzájomných\npohľadávok.\nOdvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil na započítanie pohľadávok Dohodou\nodlišný právny názor, pričom k samotnej hypotéze neuviedol, aké úvahy ho viedli\nk vysloveniu záveru, že (napriek preukázateľnej absencii dohodnutej odplaty v Dohode\no započítaní) bol splnený predpoklad existencie vzájomných pohľadávok a k zániku\npohľadávky fondu aj došlo...\nÚstavný súd SR vo svojich rozhodnutiach už stabilne zdôrazňuje povinnosť súdov\nrozhodovať v obdobných veciach rovnako a tým zachovávať právnu istotu a predvídateľnosť\npráva, pričom ak sa súd odkloní od rozhodnutia v obdobnej veci, musí tento odklon\ndostatočne odôvodniť...\nSťažovateľ v konaní napadnutom touto sťažnosťou poukazoval na odlišné právne\nposúdenie otázky zániku pohľadávok Dohodou o započítaní, vyslovené v iných konaniach\n\n3\n\no vylúčenie veci vedených proti sťažovateľovi ako žalovanému. Vo všetkých týchto\nkonaniach platnosť právneho úkonu, ktorým dotknuté osoby osvedčujú vlastnícke právo\nk vylučovanej veci posudzoval súd len ako prejudiciálnu (predurčujúcu, predbežnú) otázku.\nAko prejudiciálnu otázku súd zároveň posudzoval aj platnosť Dohody o započítaní a otázku\nexistencie vzájomných pohľadávok a ich zániku. Vyriešenie prejudiciálnej otázky bolo teda\npredpokladom pre rozhodnutie v veci samej, aj keď nie je obsiahnuté vo výroku rozsudkov,\nv prípadoch dnes už právoplatne rozhodnutých v prospech sťažovateľa. ...\nPovinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako vyplýva aj z jedného\nzo základných princípov racionálnej právnej argumentácie - z princípu univerzalizácie\n(zovšeobecnenia). Podľa princípu univerzalizácie, argumentácia každého účastníka,\nvrátane súdu, musí byť aplikovateľná nielen na konkrétny prípad, ale aj na iné prípady,\nktoré sú podobné vo všetkých relevantných aspektoch, pričom aj hodnotový úsudok alebo\npovinnosť musí byť aplikovateľný na všetky ďalšie situácie podobné vo všetkých\nrelevantných aspektoch.\nZa diskriminačný možno preto považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo\nanalogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť.“\n6. V ďalšej časti sťažn osti sťažovateľ interpretuje označené články ústavy\na dohovoru garantujúce základné práva, ktoré mali byť v jeho veci porušené, a na podporu\nsvojej argumentácie prezentuje aj relevantnú judikatúru ústavného súdu viažucu sa na tieto\npráva. Napokon sťažovateľ pomerne rozsiahlo opisuje aj rozhodnutia všeobecných súdov,\nktoré v iných konaniach a na obdobnom skutkovom základe rozhodli odlišne než v tejto\nprerokovávanej veci.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu a uznesením najvyššieho súdu, rozsudok najvyššieho súdu\n(alternatívne uznesenie najvyššieho súdu) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...\n12. Ústavný súd konštatuje, že podstatu sťažnosti tvorí námietka sťažovateľa,\nže konajúce súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie a v nadväznosti na túto\n\n5\n\nvadu vec nesprávne právne posúdili. Sťažovateľ argumentoval, že v dôsledku nesprávnej\ninterpretácie listinných dôkazov zo strany konajúcich súdov, najmä dohody o započítaní\npohľadávok, došlo k zásahu do jeho základných práv. Významnú časť sťažnosti tvorí popis\niných rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými boli podľa názoru sťažovateľa obdobné\nkonania rozhodnuté inak (v jeho prospech).\n13. Ústavný súd k námietkam sťažovateľa v prvom rade konštatuje, že pokiaľ ide\no medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nneprislúcha mu hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, tak ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti, pretože nie je\nprieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti.\n14. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný\nsúd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý\nupravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii súdnej moci\nústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od druhého\nnezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich s osobitne\nvymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou (II. ÚS 1/95). Podľa čl. 124\nústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, nie však zákonnosti.\n15. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n16. Z uvedených dôvodov ústavný súd skúmal obsah sťažnosti a rozhodnutia\nvšeobecných súdov súdu iba v tom smere, či konajúcim súdom zvolená interpretácia\nprávnych predpisov nebola neodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať\n\n6\n\nza následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17. Prevažná časť argumentácie sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti spočíva iba\nv zopakovaní takých dôvodov, ktoré už sťažovateľ predniesol v konaní pred\nvšeobecnými súdmi. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia odkazujúc\nna rozsudok najvyššieho súdu (a aj rozsudok krajského súdu) zhrňujúco vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa takto:\n„... odvolací súd ustálil, že zmluva č. 48/92 uzavretá medzi FNM SR a a. s.\nje platná, obsahujúca všetky podstatné náležitosti\npodľa zákona č. 92/1991 Zb. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, ďalej vyslovil názor,\nže dohoda o započítaní zo dňa 21. 02. 2001 je platná, nakoľko jej platnosť akceptovali\nvšetci účastníci dohody, čo vyplýva aj z následného správania po jej uzavretí. Úpadca,\nktorý získal pohľadávku voči\n\n, na základe kúpnej zmluvy\n\nz 21. 02. 2001 ju postúpil na FNM SR, čím sa o túto sumu znížil záväzok úpadcu voči FNM\nSR (zo zmluvy č. 48/92). Podľa čl. III dohody o započítaní sa strany dohodli na tom,\nže špecifikované pohľadávky v čl. I, II sa započítavajú do výšky, v akej sa kryjú,\nt. j. 11 801 460,- Sk. Úpadcovi bol na prevod privatizovaného majetku udelený súhlas\nFNM SR…\nSúd zistil, že predaj dotknutého majetku bol vykonaný v exekučnom konaní.\nspeňaženie však nebolo vykonané súdnou dražbou a schválením príklepu tak, ako to\nukladajú ustanovenia Exekučného poriadku Predaj bol vykonaný samotným povinným\nkúpnou zmluvou zo dňa 21. 02. 2001 so súhlasom súdnej exekútorky. Exekučným poriadkom\n/na rozdiel od zákona č. 328/1991 Zb., § 14 ods. 1 písm. a/ však nie je upravený žiadny\ndôsledok porušenia zákazu nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným (odkaz\nna rozsudok 4Cdo/107/2007). Z tohto dôvodu súd nemohol vidieť porušenie zákazu\nnakladať s majetkom počas exekúcie povinným ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho\núkonu...\nK námietke odvolateľa o odlišných rozhodnutiach v obdobných veciach uviedol,\nže nejde o záväzné rozhodnutia, i keď v záujme princípu právnej istoty by totožné veci mali\nbyť rovnako posúdené. Pri riešení prejudiciálnej otázky (napr. platnosti Dohody), by však\n\n7\n\npre súd boli záväzné také súdne rozhodnutia, ktoré by túto otázku právoplatne vyriešili\nvo výroku (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Právoplatné rozhodnutie totiž zakladá stav právnej istoty,\nresp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne\nnezmeniteľným a záväzným, takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom\nkonaní tých istých účastníkov záväzné. V predmetnej veci však k vydaniu právoplatného\nrozhodnutia, ktorým by bola vo výroku vyriešená otázka platnosti postúpenia pohľadávok\núpadcu a FNM SR, ako aj platnosti kúpnych zmlúv z 21. 02. 2001 (medzi úpadcom\na\n\n) a z 10. 12. 2009 (medzi žalobcom a\n\n) nedošlo.\n\nOtázku platnosti Dohody o vzájomnom započítaní a kúpnych zmlúv súdy v tomto konaní\nposudzovali samostatne na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa.“\n18. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nv spojitosti s odvolacím rozsudkom najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne vysvetľuje,\nna základe akých vykonaných dôkazov a aplikáciou ktorých relevantných právnych\npredpisov konajúce súdu dospeli k odlišnému právnemu názoru a argumentácii sťažovateľa\na jeho následnému odvolaniu a dovolaniu nevyhoveli. V napadnutých rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho\nrobilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.\nSťažnosťou napadnuté rozhodnutia nie sú arbitrárne a dávajú odpoveď na všetky otázky,\nprečo nebolo vyhovené odvolaniu a následnému dovolaniu. Ústavný súd poznamenáva,\nže právo na súdnu ochranu neznamená procesný úspech sťažovateľa vo veci\n(podobne II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97).\n19. K namietanej rozdielnej rozhodovacej praxe ústavný súd uvádza, že nie je jeho\núlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie\nrozhodovacej prax je vecou najvyššieho súdu (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08). Protichodné\nzávery vyslovené v obdobných prípadoch síce neprispievajú k naplneniu účelu právnej\nistoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie, avšak samy osebe nespôsobujú porušenie\nzákladných práv a slobôd garantovaných ústavou. Len samotná skutočnosť, že najvyšší súd\nvo svojich ďalších rozhodnutiach dospel k odlišnému názoru, nezakladá porušenie\nzákladných práv sťažovateľa.\n8\n\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo\nIV. ÚS 136/05). O taký prípad išlo aj v prejednávanej veci, preto ústavný súd považuje\nsťažnosť za zjavne neopodstatnenú.\n21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd\nnemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na skutočnosť, že\nsťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a0f7708d-9084-485c-a9cc-1be1dbf23f6c:303200ee-6fd9-488f-aeac-f757df253c1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1010201409.10", "spisova_znacka": "6Cbi/31/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 11. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1010201409.10"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:812acd3e-7781-4235-8cf0-0bf9c0aada1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1"}]}