{"guid": "ussr:4292364c-5abd-4b81-a883-6322dc86289e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 289/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4292364c-5abd-4b81-a883-6322dc86289e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 289/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., Tomášikova 17,\nBratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Rabatin, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 420/2016 zo 14. februára 2017,\nktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2017\nmailom a následne 10. mája 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti\nINGSTEEL, spol. s r. o., Tomášikova 17, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 420/2016 zo 14. februára 2017 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou zo 16. júna 2015 domáhala od\nspoločnosti\n\n, ako žalovaného v 1. rade a spoločnosti\n, ako žalovaného v 2. rade určenia neexistencie pohľadávok, ktoré sú\n\nbližšie špecifikované v obsahu samotnej žaloby. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom\nsúde Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 221/2015. V rámci súdneho konania\nbol zo strany žalovaného v 2. rade podaný 11. mája 2016 návrh na zmenu jeho procesného\npostavenia zo žalovaného v 2. rade na žalobcu v 2. rade, ku ktorému sťažovateľka pripojila\nsúhlasné stanovisko. Návrh žalovaného v 2. rade bol uznesením okresného súdu zamietnutý.\nNa základe odvolania podaného sťažovateľkou, ako aj žalovaným v 2. rade prebehlo na\nkrajskom súde odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 13 Co 420/2016.\n3. Počas prebiehajúceho súdneho konania došlo u žalovaného v 2. rade k viacerým\npersonálnym zmenám, a preto v súlade s týmito zmenami, ako aj na základe výrazného\nčasového odstupu od podania žaloby bez meritórneho rozhodnutia sťažovateľka zobrala\nsvoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v tom čase krajský súd nielenže nerozhodol\no odvolaniach, ale najmä z dôvodu, že rozhodovanie o pôvodne uplatnenom nároku sa stalo\nbezpredmetným. V rámci späťvzatia žaloby sťažovateľka požiadala, aby súd nepriznal\nžiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ktoré boli v obsahu späťvzatia žaloby špecifikované. Krajský súd vydal\nnapadnuté rozhodnutie, na základe ktorého pripustil späťvzatie žaloby a súdne konanie\nzastavil. Zároveň rozhodol, že žalovaný v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n4. Podľa názoru sťažovateľky výrok vzťahujúci sa na rozhodnutie o nároku na\nnáhradu trov konania je nesprávny a vyhlásený v rozpore s príslušnými právnymi\npredpismi, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov a vyšších súdnych autorít.\n2\n\nSťažovateľka sa domnieva, že krajský súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov\nkonania výrazne prekročil svoje zákonné práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“). Odvolací súd nerozhodol iba o nároku na náhradu trov za\nodvolacie konanie, o ktorom má právo rozhodovať, ale aj o nároku na náhradu trov konania\nza celé súdne konanie.\n5. Na základe uvedeného tak vznikol stav, kedy nie je možné proti rozhodnutiu\no nároku na náhradu trov konania podať riadny opravný prostriedok, teda odvolanie, pretože\nopravný prostriedok proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný. Krajský súd tak\nkonal napriek tomu, že CSP v ustanovení § 357 písm. m) jasne deklaruje a predpokladá, že\nrozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (nie o ich vyčíslení) má prejsť odvolacím\nkonaním.\n6. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie v časti o nároku na náhradu\ntrov konania je nezákonné a výrazne zasahuje do sťažovateľkinho práva na spravodlivý\nsúdny proces, práva na prístup k súdu a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Okrem toho\nním bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom, keďže krajský súd sa\nnevysporiadal s návrhom sťažovateľky na nepriznanie nároku na náhradu trov konania\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa. Krajský súd si tak protiústavne atrahoval\nkompetenciu rozhodovať o nároku na náhradu trov konania za celé predchádzajúce konanie,\nčím odňal sťažovateľke možnosť sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať, a okrem toho toto\nsvoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, čím zaťažil rozhodnutie aj vadou arbitrárnosti.\n7. Sťažovateľka ďalej uviedla, že na základe napadnutého rozhodnutia bolo\nokresným súdom 27. marca 2017 vydané uznesenie o výške trov konania, na základe\nktorého má sťažovateľka v postavení žalobcu zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu vo výške\n36 218,51 €. Sťažovateľka sa domnieva, že závažnosť a protiústavnosť pochybenia\nodvolacieho súdu je nevyhnutné posudzovať práve v kontexte uznesenia okresného súdu,\nktorým bolo rozhodnuté o výške náhrady trov konania.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka poukázala na § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého „súd prizná strane\nnáhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci“. Vychádzajúc z citovaného\nustanovenia súd v časti o trovách konania v súdnom konaní rozhoduje v prvom rade o tzv.\nnároku na náhradu trov konania, t. j. o pomere úspechu a neúspechu strán sporu v súdnom\nkonaní. V spojitosti s ustanovením § 357 písm. m) CSP, ktoré poukazuje na to, že odvolanie\nje prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, je\nzrejmé, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje výlučne súd prvej inštancie\nuznesením.\n9. Ak teda krajský súd sám rozhodol o nároku na náhradu trov konania, čím\nsťažovateľke vytvoril prekážku pre podanie odvolania, zasiahol tým do jej práva na\nspravodlivé súdne konanie a porušil aj tzv. zásadu dvojinštančnosti konania. Preto ak by aj\nodvolací súd mohol rozhodovať o nároku na náhradu trov konania ako súd prvej inštancie,\nčo však, samozrejme, nemôže, v spojitosti s garanciou práva na spravodlivý súdny proces\nmal stranám sporu svojím postupom umožniť, aby bolo zachované ich právo preskúmať\ntakéto rozhodnutie, a teda podať opravný prostriedok. Odvolací súd sa však týmto\nprincípom bezdôvodne neriadil.\n10. Sťažovateľka ďalej poukázala aj na právnu teóriu, v zmysle ktorej „rozhodovanie\no trovách konania právna úprava dôsledne rozdeľuje najprv na rozhodovanie o nároku na\nnáhradu trov konania a až potom (po právoplatnosti rozhodnutia) na rozhodovanie o výške\nnáhrady trov konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania záväzným spôsobom\nvyrieši otázku, ktorej strane súd priznáva náhradu trov konania. Náhrada trov konania sa\npriznáva podľa pomeru úspechu vo veci, podľa procesného zavinenia zastavenia konania\nalebo procesného zavinenia vzniku trov konania, alebo podľa dôvodov hodných osobitného\nzreteľa. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konanie tiež záväzným spôsobom vyrieši\notázku, v akom pomere (podiele) k celkovým trovám konania súd prizná strane nárok na\nnáhradu trov konania. Znamená to, že súd jednoznačným spôsobom určí, či má strana\nnárok na náhradu všetkých trov v konaní alebo len ich časti.“.\n\n4\n\nV súlade s uvedeným doktrinálnym názorom je tak zrejmé, že proti rozhodnutiu\no nároku na náhradu trov konanie je vždy prípustné odvolanie, a to bez ohľadu na obsah\nsamotného výroku a štádia, v ktorom sa súdne konanie skončilo. V danom prípade však\nodvolací súd obišiel zákonné ustanovenia upravujúce rozhodovanie o nároku na náhradu\ntrov konania, a rozhodol tak, že sťažovateľovi výrazne narušil a zamedzil prístup k súdu,\npretože rozhodol o nároku na náhradu trov konania spôsobom, pri ktorom nie je oprávnený\nvyužiť žiadny opravný prostriedok.\n11. Na základe uvedeného sťažovateľka uviedla, že postup krajského súdu pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesie výrazné prvky svojvôle, arbitrárnosti\na je v rozpore s dlhodobou konštantnou praxou i právnou teóriou. Je to viditeľné najmä v:\n„ - zjavnom konaní odvolacieho súdu mimo, resp. nad rámec svojich zákonných\nkompetencií, ktorého výsledkom je vážne porušenie práva na spravodlivý súdny proces\na práva na súdnu a inú právnu ochranu;\n- nesprávnou aplikáciou konštantnej rozhodovacej praxe a judikatúry súdov\na najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania;\n- zjavnou svojvôľou a arbitrárnosťou odvolacieho súdu, ktorá sa prejavuje\nv nesprávnej aplikácií príslušných zákonných ustanovení a nezapodievaní sa návrhom na\npostup podľa ust. § 257 CSP;\n- nakoľko odvolací súd rozhodoval o skutočnosti, ktorá nepatrí do jeho kompetencie,\nodňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, pretože ho takto pozbavil odvolania ako\nriadneho opravného prostriedku, pričom toto príslušný zákonný predpis voči totožným\nrozhodnutiam súdov prvej inštancie bez výnimky umožňuje.“\n12. Sťažovateľka namietala, že krajský súd napadnutým rozhodnutím spôsobil stav,\nktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a je taký vážny, že má zreteľný\nústavnoprávny presah.\n13. Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„a/ Výrokom uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 13Co/420/2016-202\nzo dňa 14.02.2017, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, bolo\n5\n\nporušené základné právo spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o., so sídlom Tomášiková 17,\n820 09 Bratislava, IČO: 17 320 429 upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nb/ Výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 13Co/420/2016-202\nzo dňa 14.02.2017, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania sa zrušuje.\nc/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 374,81 €\n(za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti, za každý vo výške 147,33 €, ďalej príslušný režijný paušál vo výške 2 x 8,84 €\na 20 % DPH vo výške 62,47 €).“\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n6\n\n16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n18. Z podanej sťažnosti je zrejmé, že podľa právneho názoru sťažovateľky krajský\nsúd napadnutým rozhodnutím v časti o nároku na náhradu trov konania výrazne zasiahol\ndo jej práva na spravodlivý súdny proces, práva na prístup k súdu a práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu tým, že si protiústavne atrahoval kompetenciu rozhodovať o nároku na\nnáhradu trov konania za celé predchádzajúce konanie, teda aj za konanie vedené súdom\nprvej inštancie, čím odňal sťažovateľke možnosť sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať\n\n7\n\na súčasne sa nevysporiadal s návrhom sťažovateľky na nepriznanie nároku na náhradu trov\nkonania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorý uplatnila v späťvzatí žaloby.\n19. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci sťažovateľky\no určenie neexistencie pohľadávok bol žalovaným v 2. rade doručený okresnému súdu\nnávrh na zmenu jeho procesného postavenia zo žalovaného v 2. rade na žalobcu v 2. rade\nz dôvodu zmeny právneho stavu. S uvedeným návrhom vyslovila sťažovateľka v procesnom\npostavení žalobcu súhlas. Okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 221/2015 z 27. mája 2016\nnávrh žalovaného v 2. rade zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaný\nv 2. rade, ako aj sťažovateľka. Podaním doručeným krajskému súdu 27. januára 2017\nsťažovateľka vzala žalobu späť v celom rozsahu zdôvodňujúc, že u žalovaného došlo\nk personálnym zmenám v predstavenstve, ako aj v dozornej rade, a preto v súlade\ns uvedenými zmenami, ako aj z dôvodu časového odstupu od podania žaloby sa stalo\nrozhodovanie o žalobnom návrhu bezpredmetným. Obaja žalovaní oznámili krajskému súdu\nsúhlas so späťvzatím žaloby. Na základe uvedeného skutkového stavu a v súlade s § 370\nods. 1 CSP (predtým § 208 OSP) krajský súd napadnutým uznesením pripustil späťvzatie\nžaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a rozhodol, že obaja\nžalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vychádzajúc zo zásady\núspechu v konaní. Na základe napadnutého rozhodnutia okresný súd uznesením z 27. marca\n2017 rozhodol o výške trov konania tak, že zaviazal sťažovateľku na zaplatenie sumy\n36 218,51 € žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade oznámil, že si náhradu trov konania\nneuplatňuje, a preto mu okresný súd voči sťažovateľke náhradu trov nepriznal.\n20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej\ninštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.\nPodľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\nPodľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná\nnáhradu trov konania protistrane.\nPodľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne\n8\n\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n21. Ústavný súd konštatuje, že ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia\nžaloby, je povinnosťou konajúceho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať\nprocesnú zodpovednosť na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Ak niektorý z účastníkov\nzavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť jeho trovy. Ak sťažovateľka ako žalobkyňa\nzobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie\nžalovaných, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným, a preto trovy konania znáša\nv celom rozsahu sťažovateľka ako žalobkyňa tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia\nkrajského súdu.\n22. K zásadnej námietke sťažovateľky o nezákonnom postupe krajského súdu,\nktorým jej odňal možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o nároku na\nnáhradu trov konania, čím porušil zásadu dvojinštančnosti konania, ústavný súd uvádza, že\nz objektívnych dôvodov nie je možné bezvýhradné uplatňovanie tejto sťažovateľkou\nakcentovanej zásady, ktorá ani v Civilnom sporovom poriadku nie je formulovaná ako\nzásada aplikovaná bez ohľadu na všetky okolnosti veci. Z právnej úpravy odvolacieho\nkonania vyplýva niekoľko procesných situácií, kedy súd druhej inštancie prijme\njednostupňové rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktorému nepredchádza rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, v odvolacom konaní (napr. podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd v prípade\nzmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania za\ncelé konanie). Z uvedeného vyplýva, že Civilný sporový poriadok dovoľuje, aby sa vo veci\nrozhodlo s konečnou platnosťou v jednom stupni, pokiaľ je tomu tak z rozumných dôvodov.\nV takom prípade nedochádza k porušovaniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Sťažovateľka na podporu svojej argumentácie tiež poukázala aj na § 357\npísm. m) CSP, v zmysle ktorého odvolanie je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie o nároku na náhradu trov konania, na základe ktorého sťažovateľka dospela\nk záveru, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania musí prejsť odvolacím konaním.\n9\n\nPodľa názoru ústavného súdu zo znenia predmetného ustanovenia Civilného sporového\nporiadku síce vyplýva, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podlieha\nprieskumnej právomoci odvolacieho súdu, avšak uvedené platí, pokiaľ uznesením o náhrade\ntrov konania rozhoduje súd prvej inštancie, čo nie je prípad sťažovateľky, a preto i túto jej\nnámietku vyhodnotil ústavný súd ako právne irelevantnú.\n24. Pokiaľ sťažovateľka namieta arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu\njeho nedostatočného odôvodenia, keďže krajský súd sa jej návrhom nepriznať náhradu trov\nkonania žiadnej zo strán z dôvodov hodných osobitného zreteľa vôbec nezaoberal, ústavný\nsúd konštatuje, že zodpovedá skutočnosti, že z napadnutého uznesenia krajského súdu nie je\nbez ďalšieho zrejmé, ako krajský súd s návrhom sťažovateľky na postup podľa § 257 CSP\nnaložil.\n25. Sťažovateľka v podaní, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť,\npoukázaním na personálne prepojenie predsedu predstavenstva so žalovaným v 1. rade\nodkazujúc na žalobný návrh svoje tvrdenia bližšie nešpecifikovala a nepredložila žiadne\ndôkazy a o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tejto súvislosti ústavný súd\npoznamenáva, že pokiaľ sťažovateľka mala eminentný záujem na aplikácii § 257 CSP, svoj\nnávrh odôvodnila zjavne nedostatočne a zovšeobecňujúco, nerešpektujúc základnú procesnú\npovinnosť vyplývajúcu z čl. 8 CSP. Preukázanie existencie dôvodov hodných osobitného\nzreteľa musí preukázať tá procesná strana, ktorá sa ich zohľadnenia dovoláva pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania. Argumentácia sťažovateľky však zostala len v rovine\nnepreukázaného tvrdenia. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd nemal k dispozícii\nskutkový podklad pre úvahy o možnosti odchýliť sa od zásadného pravidla regulujúceho\npriznávanie náhrady trov konania v súdnom konaní v prospech výnimočného postupu\numožneného § 257 CSP, keďže sťažovateľka mu vo svojom podaní označenom\n„Späťvzatie“ nepredložila argumenty a dôkazy potrebné pre posúdenie existencie či\nneexistencie prípadov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľka tak prispela k stavu, keď\nkrajský súd nemal podklady, na základe ktorých by mohol zvážiť aplikáciu § 257 CSP.\n\n10\n\n26. Ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne\nskutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu o nároku na\nnáhradu trov konania a sťažovateľkou označenými právami, a preto jej sťažnosť odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-procesný postup", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "10f282d9-1c77-4aa8-9977-c979bea4a9a8:f2355a03-cd51-45a5-a7d6-8d263db1e861", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715208824.1", "spisova_znacka": "13Co/420/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/420/2016 z 13. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715208824.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:04218da7-bf77-46e2-928a-45d1454aaacb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2"}, {"guid": "ussr:1693bdd8-2396-4b80-8ce4-08f99076a7c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.25.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.25.2019.1"}, {"guid": "ussr:b430aaae-2f9f-454d-98e6-50e3ec73d150", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.548.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.548.2017.1"}, {"guid": "1264b2e7-68f5-4a95-ba69-599d478b3ba3:5c7c2479-b978-4eaf-a075-9e00e9b76840", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1", "spisova_znacka": "4Cdo/72/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/72/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1"}, {"guid": "786b1775-7364-47f2-a732-5ad0489819fd:1594f71f-bed0-4732-b7b3-f67c68d792ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6708206299.5", "spisova_znacka": "43Cob/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/41/2020 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6708206299.5"}, {"guid": "786b1775-7364-47f2-a732-5ad0489819fd:91f06222-3aad-44ea-a467-e1a0480f12c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6708206299.5", "spisova_znacka": "43Cob/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/41/2020 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6708206299.5"}, {"guid": "d678adb2-a1fd-4f04-9635-ce5a73745ced:52440d15-a6e7-430c-b4f5-7baccf1f026b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1208223411.2", "spisova_znacka": "7Co/669/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/669/2015 z 28. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1208223411.2"}]}