{"guid": "ussr:5d4e5955-55b1-4eb0-bb87-04e291518559", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 288/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.288.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5d4e5955-55b1-4eb0-bb87-04e291518559", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.288.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.288.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.288.2017.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 288/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou\nKubáňovou, Cintorínska 5, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nosobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na urýchlené\nrozhodovanie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tk 3/2015 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tos 74/2017 pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 3/2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa\n\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 74/2017 p o r u š e n é b o l i .\n3. Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave s ú\na nerozdielne uhradiť\n\np o v i n n é spoločne\n\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom\n\ntristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany\nKubáňovej, Cintorínska 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla\n2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti pozbavenia slobody\npodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tk 3/2015 (ďalej len „namietaný postup okresného súdu“) a postupom\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby. Ústavný súd zistil, že ide o konanie vedené krajským súdom\npod sp. zn. 6 Tos 74/2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 97/2014 z 19. septembra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.\n6 Tpo 66/2014 z 2. októbra 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Väzbu vykonáva do dnešného dňa nepretržite.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ podal 20. februára 2017 na okresnom súde žiadosť o prepustenie\nz väzby a navrhol väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím\npísomného sľubu sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 5 Tk 3/2015 z 9. marca 2017\nrozhodol, že žiadosť sťažovateľa podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamieta, podľa § 80\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijíma písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1\npísm. c) a ods. 2 Trestného poriadku súd väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka nenahrádza.\n4.\n\nProti\n\npredmetnému\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\npodal\n\nsťažovateľ\n\nsťažnosť a prostredníctvom svojho obhajcu doručil písomné odôvodnenie sťažnosti\nzo 17. marca 2017.\nDo dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (25. apríla 2017) sťažovateľ nemá\nvedomosť, akým spôsobom bolo o jeho sťažnosti rozhodnuté. Konanie o žiadosti\no prepustenie z väzby trvá už 65 dní, čo nemožno považovať za urýchlené rozhodovanie\nv zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa osobnej slobode\npriznáva mimoriadny význam (rozhodnutie ESĽP vo veci Dewilde, Ooms a Versyp\nz roku 1970) a v prípade väzobného stíhania sa vyžaduje uprednostnenie a zvýšená\nstarostlivosť (ESĽP Wemhoff vs. Germany z roku 1968). Z uvedenej judikatúry tiež\nvyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej\nkontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz\n„speedlly“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene”) jasne\nindikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia\nbudú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezicheri\nz roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24 a Sanchez ‒ Reisse\nz roku 1986, A-107, bod 55). Význam osobnej slobody jednotlivca sa podľa sťažovateľa\nprejavuje aj v čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorého sa od súdu vyžaduje, aby konal\nurýchlene, pričom podľa dohovoru nemožno akceptovať žiadne zbytočné prieťahy.\nZa zodpovedajúce možno považovať lehoty 14, resp. 18 dní (ESĽP Touroude proti\nFrancúzsku z 3. 10. 2000), nie však už lehotu 23 dní (Rehbock proti Slovinsku\nz 28. 11. 2000) a lehoty 30 dní, resp. 33 dní (ESĽP G. B. a M. B. proti Švajčiarsku\nz 30. 11. 2000).\n3\n\nUvedené lehoty platia, ak sa koná v dvoch inštanciách; dvojinštančnosť konania\nnezbavuje štát povinnosti plniť záväzky vyplývajúce z dohovoru. Vychádzajúc\nz uvedeného, lehoty 31 dní, resp. 48 dní boli považované za neprimerane dlhé. Do lehoty\nsa pritom počíta celková doba konania od podania žiadosti až po doručenie\nkonečného rozhodnutia (Letelier proti Francúzsku z r. 1991, Navarra v. Francúzsko,\nrozsudok z 23. 11. 1993, bod 28).\n5. Sťažovateľ poukázal aj na judikatúru ústavného súdu, ktorý sa už vo svojich\nrozhodnutiach mnohokrát zaoberal postupom všeobecných súdov pri rozhodovaní o žiadosti\no prepustenie z väzby a judikoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla\nlehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 18/03). Z uvedeného vyplýva, že lehota počítaná na mesiace nezodpovedá\nurýchlenosti. Tejto požiadavke nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 126/05,\nIII. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).\n6. Podľa názoru sťažovateľa „porušenie práva v jeho prípade, najmä s prihliadnutím\nna časový odstup od podania žiadosti po rozhodnutie o nej, je z ústavnoprávneho hľadiska\nneospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť\ndodatočným rozhodnutím a má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej slobody\nobvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť prijaté iba opatrenie\nznamenajúce okamžité ukončenie väzobného obmedzenia“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n... a to právo na osobnú slobodu zaručené\n\nv čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR, právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia\nslobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. 5 Tk/3/2015\nv súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu boli porušené.\n\n4\n\n2. Základné práva\n\n... a to právo na osobnú slobodu zaručené\n\nv čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia\nslobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbolo postupom Krajského súdu Trnava v súvislosti s rozhodovaním o prepustenie z väzby na\nslobodu boli porušené.\n3. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu Trnava, aby sťažovateľa prepustil\nna slobodu.\n4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Krajský súd Trnave povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n6. Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu Trnava ukladá spoločne a nerozdielne\nzaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 312,34... za zastupovanie\nv konaní pred Ústavným súdom SR na účet advokáta JUDr. Jana Kubáňová... do 1 mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 288/2017-14 z 31. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním z 27. júna 2017 k prijatej sťažnosti\nvyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že „dňa 20.02.2017 podal\nsťažovateľ\n\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na Krajský súd\n\nv Trnave, ktorý ju postúpil Okresnému súdu Trnava a žiadosť bola príslušnému súdu\ndoručená dňa 22.02.2017. Spis sa na okresnom súde nenachádzal, nakoľko bol tento dňa\n17.02.2017 predložený Krajskému súdu v Trnave a to na rozhodnutie o sťažnosti\nprokurátora proti uzneseniu o prepustení obžalovaných\nslobodu. Sudca prom. práv.\n\nz väzby na\n\ndňa 03.03.2017 nariadil termín neverejného\n5\n\nzasadnutia na deň 09.03.2017 o 10.30 hodine, na ktorom súd vyhlásil rozhodnutie a žiadosť\nsťažovateľa zamietol. Predmetné uznesenie obžalovaný ako aj obhajkyňa prevzali dňa\n09.03.2017. Dňa 20.03.2017 obhajkyňa emailom súdu doručila sťažnosť proti uzneseniu,\nktorým bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Spis bol dňa\n07.04.2017 predložený na Krajský súd v Trnave spolu so sťažnosťou ako aj s odvolaniami\nobžalovaných a prokurátora, nakoľko dňa 23.01.2017 bol vyhlásený rozsudok. Dňa\n11.05.2017 krajský súd na neverejnom zasadnutí sťažnosť obžalované (sťažovateľa)\nzamietol a spis bol okresnému súdu vrátený dňa 13.06.2017. Uznesenie krajského súdu bolo\ndňa 22.05.2017 prevzaté obvineným a prokuratúrou a dňa 30.05.2017 obhajkyňou\n.\nS poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že dĺžka konania o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu trvala od 22.02.2017 do 22.05.2017, čo nemožno\npovažovať za primeranú lehotu. Treba však prihliadnuť aj na skutočnosť, že žiadosť\nsťažovateľom bola podaná po vyhlásení rozsudku vo veci samej a spis bol na krajský súd\npredložený až dňa 07.04.2017 vzhľadom na podané odvolania, ktoré boli doručované\nstranám na vyjadrenie.\nZároveň Vám oznamujem, že spis tunajšieho súdu sp. zn. 5Tk/3/2015 Vám nemôžeme\nzapožičať, nakoľko dňa 22.06.2017 bolo rozhodnuté o žiadostiach obžalovaných\n,\n\na\n\no prepustenie z väzby na\n\nslobody a vzhľadom na podané sťažnosti musí byť spis predložený Krajskému súdu\nv Trnave.\nNa záver uvádzam, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil\nod ústneho prejednania veci.“.\n10. Krajský súd vo svojom vyjadrení z 28. júna 2017 k prijatej sťažnosti uviedol:\n„Zo skutkových okolností podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ dňa\n20.02.2017 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, pričom navrhol väzbu nahradiť\ndohľadom probačného a mediačného úradníka a súčasne prijatím písomného sľubu\nsťažovateľa. Okresný súd uznesením pod sp. zn. 5Tk/3/2015 zo dňa 09.03.2017 rozhodol, že\nžiadosť sťažovateľa podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamieta a podľa § 80 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku neprijíma písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1\npísm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného\n6\n\núradníka nenahrádza. Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal\nsťažovateľ sťažnosť, pričom dôvody sťažnosti prostredníctvom obhajcu doručil 17.03.2017.\nDo doby podania ústavnej sťažnosti (t. j. do 25.04.2017) sťažovateľ nemal vedomosť, akým\nspôsobom bolo o jeho sťažnosti rozhodnuté. Konanie o žiadosti o prepustenie z väzby\nv zmysle podaných sťažnostných dôvodov trvá do dňa 25.04.2017 65 dní, ktoré nemožno\npovažovať za urýchlené v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru a rozporné s čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSR.\nPo preskúmaní príslušných (relevantných) skutočností som zistil, že predmetná\ntrestná vec z dôvodu sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod\nsp. zn. 5Tk/3/2015 zo dňa 09.03.2017 napadla na tunajší súd 07.04.2017. Rozhodnutá bola\ndňa 11.05.2017 tak, že krajský súd sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu\nzamietol. Príslušné rozhodnutie bolo procesným stranám expedované dňa 18.05.2017.\nTunajší súd si je vedomý, že v prípade rozhodovania o žiadosti osôb obvinených\no prepustení z väzby na slobodu je treba konať prednostne a urýchlene. Je mu známe, že\nlehota rozhodovania o väzbe počítaná na mesiace (v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti\nÚstavného súdu SR, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva) nezodpovedá požiadavke\nurýchlenosti. Konkrétnejšie z rozhodnutí ústavného súdu k tejto problematike vydaných je\nvo všeobecnosti zistiteľné, že takejto požiadavke (na urýchlené rozhodovanie) nezodpovedá\nlehota konania (o väzbe) presahujúca na jednom stupni dobu jedného mesiaca.\nPrimeranosť rozhodovania vzťahujúceho sa na väzobné stíhanie osoby obvinenej sa pritom\nposudzuje aj vzhľadom na okolnosť viažucu sa k vecnej a právnej náročnosti veci\npreskúmavanej všeobecnými súdmi. Zastávam názor, že v konkrétnej veci vzťahujúcej sa k\nosobe obvineného\n\nsa práve jedná o takúto vecne a právne zložitú vec.\n\nDoba rozhodovania okresného súdu, resp. súdu odvolacieho len v nepatrnej miere\npresiahla dobu jedného mesiaca, čo vzhľadom na už konštatovanú vecnú a právnu zložitosť\nveci, nepovažujem za neprimeranú dĺžku konania už aj vzhľadom na nálezy a rozhodnutia\nústavného súdu doposiaľ vydané v súvislosti so skúmaním podmienok na spravodlivé\nkonanie realizované v primeranej lehote.\nNavrhujem preto ústavnému súdu sťažnosť\n\nodmietnuť.\n\nSúhlasím, aby ústavný súd vo vlastnom konaní upustil od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.“\n\n7\n\n11. Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala k obom vyjadreniam všeobecných súdov\nstanovisko (doručené ústavnému súdu 13. júla 2017), v ktorom uviedla:\n„K vyjadreniu OS Trnava č. 1 SprV/431/2017 zo dňa 27. júna 2017 uvádzame\nnasledovné:\nTak ako sa uvádza v samotnom vyjadrení OS Trnava, sťažovateľ podal žiadosť\no prepustenie z väzby dňa 20.02.2017 na Krajský súd Trnava nakoľko v tom čase už bolo\nrozhodnuté vo veci samej OS Trnava spis. značka 5 Tk/3/2015 a to odsudzujúcim\nrozsudkom zo dňa 23.01.2017. Preto sťažovateľ (advokátka sťažovateľa) podala žiadosť o\nprepustenie z väzby súdu. v právomoci ktorého bolo rozhodovať o prepustenie z väzby. OS\nTrnava bola uvedená žiadosť doručená dňa 22.02.2017. O žiadosti o prepustenie z väzby\nbolo rozhodnuté 09.03.2017 a v ten istý deň bolo obhajkyni ako aj obžalovanému doručené\nrozhodnutie a to Uznesenie, ktorým bola žiadosť obžalovaného zamietnutá.\nOkresný súd Trnava až dňa 07.04.2017 predložil spis na Krajský súd Trnava, teda\nskoro po uplynutí 4 týždňov od rozhodnutia bez akéhokoľvek odôvodnenia. Opierať sa\no skutočnosť, že obhajkyňa doručila súdu dňa 20.03.2017 sťažnosť proti predmetnému\nuzneseniu je v tomto prípade irelevantná nakoľko OS Trnava nemal povinnosť čakať na\nsťažnosť (zdôvodnenie sťažnosti) tak dlhú dobu.\nJe teda jednoznačne preukázané, že súd nekonal v danej veci 4 týždne nakoľko hneď\npo vyhlásení rozhodnutia bola zo strany obhajkyne ako aj obžalovaného proti predmetnému\nuzneseniu zahlásená sťažnosť.\nOkresnému súdu Trnava teda nič nebránilo predložiť spis nadriadenému súdu a to\nKrajskému súdu Trnava.\nRozhodnutie KS Trnava bolo obžalovaným ako aj prokuratúrou prevzaté dňa\n22.05.2017, pričom možno jednoznačne konštatovať, že konanie o žiadosti o prepustenie\nz väzby trvalo od 22.02.2017 do 22.05.2017 a uvedenú dĺžku konania nemožno považovať\nza primeranú lehotu.\nUvedenú skutočnosť skonštatoval vo svojom vyjadrení i Okresný súd Trnava.\nZa zmienku stojí i tá skutočnosť, že dňa 22.06.2017 bolo rozhodnuté o žiadostiach\no prepustenie z väzby obžalovaných v predmetnej veci 5Tk/3/2017 a spis sa už dňa\n27,06,2017 nenachádzal na OS Trnava , ale na KS Trnava.\nV tomto prípade bol spis odstúpený na sťažnostný súd 5 dní po rozhodnutí\no žiadostiach o prepustenie z väzby obžalovaných a v prípade sťažovateľa, vo veci, kde\n8\n\nnamieta porušenie svojich základných práv a slobôd, spis predložený na sťažnostný súd až\npo uplynutí 4 mesiacov.\nK vyjadreniu KS Trnava č. Spr 326/17 zo dňa 28. júna 2017 uvádzame nasledovné:\nKrajský súd vo svojom vyjadrení iba zhodnotil skutkové okolnosti podanej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa a v závere vyjadril názor, že v prípade rozhodovania o žiadosti osôb\nobvinených o prepustení z väzby na slobodu je treba konať prednostne a urýchlene. Je mu\nznáme, že lehota rozhodovania o väzbe počítaná na mesiace nezodpovedá požiadavke\nurýchlenosti. Je všeobecne zistiteľné, že takejto požiadavke na urýchlené rozhodovania\nnezodpovedá lehota konania (o väzbe) presahujúca na jednom stupni dobu jedného\nmesiaca. Krajský súd Trnava poukázal na primeranosť rozhodovania vzťahujúceho sa na\nväzobné stíhanie osoby obvinenej pričom sa posudzujú aj okolnosti viažuce sa k vecnej\na právnej náročnosti veci preskúmavanej všeobecnými súdmi. Krajský súd Trnava pritom\noznačil vec sťažovateľa za vecne a právne zložitú vec.\nSom toho názoru, že práve Krajský súd mal po predložení spisu Okresným súdom\nTrnava dbať o čo najrýchlejšie vybavenie nakoľko z prekladacej správy bolo zrejmé, že\no žiadosti sťažovateľa sa už na Okresnom súde Trnava rozhodovalo neprimerane dlho.\nAk by sme si však osvojili tvrdenia Krajského súdu Trnava o primeranosti\nrozhodovania presahujúceho jeden mesiac, tak by si súdy mohli osvojiť premisu, že pri\nvecne a právne náročnej veci je možné porušovať základné práva a slobody každého\nobvineného prípadne obžalovaného.\nSťažovateľ je práve opačného názoru a to najmä z toho dôvodu, že ako vyplýva\nz vyjadrenia Okresného súdu Trnava spis obžalovaného bol už Krajskému súdu Trnava ako\nodvolaciemu súdu dobre známy, nakoľko sa viackrát rozhodovalo o žiadostiach\nobžalovaných o prepustenie z väzby ako aj následne pri rozhodovaní o odvolaní proti\nprvostupňovému rozsudku, ktorý padol vo veci vedenej na OS Trnava spis. značka\n5Tk/3/2015 dňa 23.01.2017.\nJe nepochybné, že konanie o žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľa trvalo 92 dní,\nčo naozaj aj pri vecne a právne zložitej veci nemožno považovať za primerané a je\njednoznačné , že práve konaním Okresného súdu Trnava a Krajského súdu Trnava prišlo\nz porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa.\nJe teda nevyhnutné konštatovať, že takéto trvanie nemožno považovať za urýchlené\nv zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru.\n9\n\nVäzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej\nkontroly v krátkych intervaloch.\nKrajský súd Trnava pozabudol na skutočnosť, že dvojinštančnosť konania nezbavuje\nštát povinnosti plniť záväzky vyplývajúce z Dohovoru pričom do lehoty sa pritom počíta\ncelková doba konania, od podania žiadosti až po doručenie konečného rozhodnutia\n(Letelier proti Francúzsku z r. 1991. Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra\n1993, § 28).\nSťažovateľ je presvedčený, že jeho právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti\no prepustenie z väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy, porušené\nbolo...\nV zmysle ust. § 30 ods. 2 Zákona č. 38/1993 Z. z. súhlasíme, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania nakoľko od toho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n12. Ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami, ako aj listinnými dôkazmi dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n15. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n10\n\n16. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím, má\nprávo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho\npozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n17. V zmysle § 2 ods. 6 druhej vety Trestného poriadku orgány činné v trestnom\nkonaní a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.\n18. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je\nnajzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti\n(mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného\nsúdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho\nprávomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa\nv konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia\nosobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\n19. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami,\nktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného\nzákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa\nčl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie\n11\n\nokolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na\nzáklade konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne\nIII. ÚS 271/07).\n20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd poukazuje aj na svoju\nustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že v týchto právach je obsiahnuté aj právo nebyť\nvo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, ako aj právo byť\nprepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05), pričom\nprepustenie z väzby na slobodu môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené\nzárukou (III. ÚS 7/00, IV. ÚS 181/07).\n21. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto\nmá byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru\npoužitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom\npreklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom\nzáujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od\nkonkrétnych okolností (Bezicheri z roku 1989, A–164, § 21, Neumeister z roku 1968, A–8,\n§ 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55). Prieskumné súdne konanie musí byť\nvedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež\naj účelom čl. 5 dohovoru, to znamená ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj\ns ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie\nv. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).\n22. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska\npožiadavky neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby\nv zmysle § 17 ods. 2 a 5 ústavy, ale aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru sa posudzujú podľa\nvšetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú\npožiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). Tejto požiadavke preto\nspravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03, II. ÚS 353/06).\n\n12\n\n23. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti\nväzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej\nosobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov\nsúdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až do\nprávoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Letellier v. Francúzsko,\n26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993, § 28).\n24. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdiť ústavnosť sťažovateľom\ntvrdeného zásahu do obsahu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby, ktoré sťažovateľ považuje za neprimerane dlhé a nespĺňajúce\npožiadavku neodkladnosti.\n25. Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne\nnesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového\nhľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:\nŽiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola krajskému súdu doručená\n20. februára 2017, odkiaľ bola odstúpená okresnému súdu 22. februára 2017 na\nrozhodnutie. Okresný súd o žiadosti rozhodol uznesením sp. zn. 5 Tk 3/2015 z 9. marca\n2017 na neverejnom zasadnutí tak, že žiadosť sťažovateľa podľa § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub\nsťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Sťažovateľ priamo na\nneverejnom zasadnutí podal sťažnosť proti uvedenému uzneseniu, ktorú písomne odôvodnil\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným okresnému súdu\nelektronicky 20. marca 2017. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo doručené\nsťažovateľovi, ako aj jeho právnej zástupkyni 9. marca 2017. Spis okresného súdu bol\npredložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti 7. apríla 2017. Následne uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 6 Tos 74/2017 z 11. mája 2017 2015 bola sťažnosť sťažovateľa\nzamietnutá. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 22. mája 2017. Spis bol\nvrátený okresnému súdu 13. júna 2017.\n13\n\n26. Na základe dosiaľ uvedeného možno zo skutkového hľadiska konštatovať, že od\npredloženia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby okresnému súdu 22. februára 2017\n(20. februára 2017 bola žiadosť doručená krajskému súdu) do dňa rozhodnutia okresného\nsúdu 9. marca 2017 ubehlo celkom 16 dní. Okresný súd spisom disponoval ďalších 29 dní,\npretože spis predložil na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu až 7. apríla 2017. Krajský\nsúd o sťažnosti rozhodol po uplynutí 34 dní a svoje rozhodnutie doručil sťažovateľovi po\nuplynutí ďalších 11 dní. Celková doba rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby tak presiahla dobu 90 dní.\n27. Z predložených listín a vyjadrení všeobecných súdov tiež vyplýva, že okresný\nsúd disponoval spisom neprimerane dlhý čas aj z dôvodu doručovania odvolaní proti\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 5 Tk 3/2015 z 23. januára 2017 stranám na vyjadrenie.\nZ chronológie uvedeného konania je tiež zjavné, že okresný súd vydal uznesenie o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby v dobe v čase približne dvoch týždňov od doručenia\nžiadosti sťažovateľa, čo ústavný súd hodnotí ako urýchlené a časovo primerané\nrozhodovanie. Avšak okresnému súdu trvalo takmer mesiac predloženie spisu krajskému\nsúdu na rozhodnutie o sťažnosti proti jeho uzneseniu o väzbe a krajskému súdu zase\nrozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa a jeho doručenie 45 dní, čo už neakceptovateľne\nzasiahlo do sťažovateľom označeného základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a jeho práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti trvania väzby\nzaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n28. Postup okresného súdu v namietanom konaní tak nespĺňal požiadavku\nneodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách\npráv zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Vzhľadom na uvedené\nzistenie ústavný súd vyslovil, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 3/2015 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj jeho\nprávo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n\n14\n\n29. Keďže ani postup krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu o prepustení z väzby nezodpovedal požiadavkám kladeným na urýchlené\na neodkladné rozhodovanie o väzobných veciach, ústavný súd vyslovil, že aj postupom\nkrajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby\nzaručené čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\n30. Sťažovateľ v petite sťažnosti súčasne žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému\nsúdu, aby ho prepustil na slobodu. Za dôvod na prepustenie obvineného z väzby možno\npovažovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. To znamená, že\ndôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní vo veci samej, teda napríklad pomalý\npostup policajného vyšetrovania. Naproti tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej\nďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom na prepustenie z väzby. Výnimkou z tohto pravidla\nsú napríklad tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe\nrozhodnuté (II. ÚS 80/2015).\n31. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom\nna prepustenie obvineného z väzby. Na základe tejto argumentácie nebolo možné vyhovieť\nuvedenej požiadavke sťažovateľa.\n32. Sťažovateľ tiež žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € od\nkaždého zo všeobecných súdov zúčastnených na rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktoré odôvodnil „pocitom márnosti, krivdy a nespravodlivosti, ako aj ušlého\nzárobku“. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n\n15\n\n33. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na celkovú dĺžku obdobia rozhodovania o prepustení sťažovateľa z väzby,\nktorá nie zásadným spôsobom presiahla zákonné limity, ako aj v tom čase prebiehajúce\núkony okresného súdu pri doručovaní odvolania proti rozsudku okresného súdu\nz 23. januára 2017 a vyjadrení strán v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že samotné\ndeklarovanie porušenia označených práv sťažovateľa bolo dostačujúce, preto požiadavke\nsťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n34. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že sťažovateľ v zmysle petitu sťažnosti žiadal, aby ústavný súd\nzaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne okresný súd, ako aj\nkrajský súd v celkovej sume 312,34 €.\n35. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n36. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov\nza tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v sume\n468,51 € vrátane režijného paušálu.\n37. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa si úhradu trov právneho\nzastúpenia uplatnila iba v sume 312,34 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto\núhradu sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n16\n\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd aj krajský súd povinné\nzaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\n39.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tk/3/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "6Tos/74/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "552ca14b-ae86-4229-b499-3eb0d755f6ea:fad1edb5-6fe0-4842-a010-503e92052b37", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/3/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Tk/3/2015 z 19. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/552ca14b-ae86-4229-b499-3eb0d755f6ea:fad1edb5-6fe0-4842-a010-503e92052b37"}, {"guid": "320cf2eb-4be3-484f-a527-f6f0a51fd27f:0871f3d5-e095-48f8-9656-6e1c5a88174c", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/3/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/3/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/320cf2eb-4be3-484f-a527-f6f0a51fd27f:0871f3d5-e095-48f8-9656-6e1c5a88174c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:71c4e2f0-1dd0-43dd-8e46-36161d80c036", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2"}, {"guid": "ussr:cc755527-bdc9-40bd-8026-04f1f1926dd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.387.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.387.2024.2"}, {"guid": "ussr:2f9492eb-39f6-4c2c-ae29-d39629986812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.660.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 660/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 660/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.660.2023.1"}, {"guid": "ussr:f749e7b8-1d8a-43e8-9192-5d94a1845794", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.21.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.21.2023.1"}, {"guid": "ussr:de9bf783-128d-46cf-812f-2b2764f1d9c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.465.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.465.2022.1"}, {"guid": "ussr:7bd76bfc-3556-498f-88fa-471ed447f17c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.452.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 452/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 452/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.452.2021.2"}, {"guid": "ussr:7d69b305-6c2d-4005-b8c3-f90442bdd7a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.229.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.229.2021.1"}, {"guid": "ussr:bd69563c-c45b-47f9-a5d3-cb9a29e561dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.564.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.564.2020.2"}, {"guid": "ussr:6230fd78-7087-4795-a8f1-bb8283fd01e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:e9b972cd-007b-41b5-8680-aac0d65feb97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2"}, {"guid": "ee3b96c8-038b-4d10-8f00-50776779234c:cb422195-9cda-42c0-a78d-1f10ff597bd4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7820010331.2", "spisova_znacka": "6Tos/4/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Tos/4/2021 z 10. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7820010331.2"}]}