{"guid": "ussr:58c3bb63-b61c-418a-a9d1-9b854df5a594", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 275/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/58c3bb63-b61c-418a-a9d1-9b854df5a594", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 275/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2017\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr.\n\nDanielom\n\n,\nFutejom,\n\nCSc.,\n\n,\nAdvokátska\n\nkancelária\n\nFUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5 Co 74/2015, 5 Co 75/2015, 5 Co 76/2015 z 24. novembra 2015 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 81/2016, 5 Cdo 82/2016,\n5 Cdo 83/2016 z 15. februára 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 445/2017), ako aj sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom\n\nFutejom, CSc., Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 555/2014, 9 Co 556/2014 z 26. februára 2015 a\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015\nz 31. januára 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 555/2017), a napokon aj sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Danielom Futejom, CSc., Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 559/2014 zo 4. augusta 2015\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n4\n\nCdo\n\n98/2016\n\nz 25. januára 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 594/2017) a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 445/2017, sťažnosť\nvedenú pod sp. zn. Rvp 555/2017 a sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 594/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 445/2017.\n2. Sťažnosti\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. marca 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 Co 74/2015, 5 Co 75/2015, 5 Co 76/2015 z 24. novembra 2015 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 81/2016,\n5 Cdo 82/2016, 5 Cdo 83/2016 z 15. februára 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 445/2017),\npričom vo veci namietaného porušenia identických práv bola ústavnému súdu\n28. marca 2017 doručená aj sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nk porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 9 Co 555/2014, 9 Co 556/2014 z 26. februára 2015 a uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015 z 31. januára 2017 (vedenej\n\n2\n\npod sp. zn. Rvp 555/2017), a napokon 3. apríla 2017 bola ústavnému súdu doručená\naj sťažnosť\n\n,\n\n(spolu ďalej len\n\n„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia identických práv v príčinnej súvislosti\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 559/2014 zo 4. augusta 2015 a uznesením\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n4\n\nCdo\n\n98/2016\n\nz\n\n25.\n\njanuára\n\n2017\n\n(vedenej\n\npod sp. zn. Rvp 594/2017).\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že v konaniach pred Okresným súdom\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako pred prvostupňovým súdom sa sťažovatelia\nv jednotlivých konaniach v procesnom postavení žalobcov domáhali proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), náhrady škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá im mala vzniknúť\nv príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového\ndohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to jednako nad činnosťou\nPodielového družstva slovenské investície (ďalej len „družstvo“), ako aj nad činnosťou\nobchodnej spoločnosti CAPITAL INVEST o. c. p., a. s., ktorá na základe povolenia NBS\nvykonávala činnosť obchodníka s cennými papiermi. Sťažovatelia vložili do družstva svoje\nfinančné prostriedky pre účely ich ďalšieho investovania a zhodnocovania a túto činnosť\ndružstvo vykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schválila NBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu\npre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka\ns cennými papiermi na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. júna 2008 uzavretej\ns družstvom. V dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s cennými\npapiermi, ktoré mala konštatovať aj NBS, keď v roku 2008 „... vydala právoplatné\nsankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP... v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP\nvo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil\nZákon o CP...“, NBS aj napriek tomu „... nevyužila svoje kompetencie v zmysle Zákona\no CP... a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré\npodľa Zákona o CP ako i zákona o dohľade... mala a stále má, a to napr. predbežne alebo\n\n3\n\ncelkom zakázať činnosť Obchodníkovi s CP alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie\nna činnosť Obchodníkovi s CP alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom\npredstavenstva Družstva alebo Obchodníka s CP.“, dôsledkom čoho bolo, že sťažovatelia\nprišli o svoje finančné prostriedky, ktoré nielenže neboli zhodnotené, ale im nebola vrátená\nani istina, pretože „... Obchodník s CP s Družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť...\nDružstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu\nDružstvo nemá prostriedky na výplatu Žalobcom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane\nich zhodnotenia“.\n3. Okresný súd v jednotlivých konaniach o žalobách sťažovateľov ich žaloby\nzamietol dôvodiac tým, že „... nárok na náhradu škody je údajne možné uplatniť voči štátu\naž vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi (Družstvu) iným\ntitulom. Preto kým Sťažovateľ nepreukáže bezúspešne domáhanie sa úhrady svojej\npohľadávky voči Družstvu, nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu. Nárok Sťažovateľa\ntak mal byť uplatnený predčasne, nakoľko konkurzné konanie voči Družstvu doposiaľ nie je\nukončené a vzhľadom na jeho stav nie je možné jednoznačne konštatovať vylúčenie\nmožnosti uspokojenia pohľadávky Sťažovateľa voči Družstvu v konkurze.\nSťažovateľ údajne nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, keď NBS mala\nvykonávať nad činnosťou Družstva dohľad iba v obmedzenom rozsahu, spočívajúcom\nv kontrole povinností vyhlasovateľa ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o CP. NBS\núdajne nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Navyše\nSťažovateľovi údajne nemohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s konaním Obchodníka\ns CP, nakoľko Sťažovateľ nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu k Obchodníkovi\ns CP. Okresný súd taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade neprijatia dostatočných\nopatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s CP\npri činnosti voči Družstvu taktiež chýba priama príčinná súvislosť s prípadnou škodou\nSťažovateľa.“.\n4. O odvolaniach sťažovateľov proti rozsudkom okresného súdu rozhodol krajský\nsúd napádanými rozsudkami sp. zn. 5 Co 74/2015, 5 Co 75/2015, 5 Co 76/2015\nz 24. novembra 2015, sp. zn. 9 Co 555/2014, 9 Co 556/2014 z 26. februára 2015\na sp. zn. 8 Co 559/2014 zo 4. augusta 2015, ktorými rozhodnutia okresného súdu ako vecne\n4\n\nsprávne potvrdil, pričom okrem stotožnenia sa so stanoviskom okresného súdu tiež\nkonštatoval, že „Povinnosť aktualizovať prospekt investície bola Družstvu uložená\naž od 1. 1. 2009 po novelizácii Zákona o CP, a preto sa na NBS nemohla vzťahovať\npovinnosť dohliadať na jeho aktuálnosť pred týmto dátumom...\nKeďže Zákon o CP neukladal Družstvu povinnosti v oblasti skúmania rizikovosti\nportfólia, ani NBS z neho nevyplývala povinnosť skúmať jej dodržiavanie.\nDružstvo malo s Obchodníkom s CP uzatvorenú zmluvu, z ktorej v praxi vyplýva, že\nObchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné\nDružstvo, ktoré dávalo pokyny na nákup či predaj toho ktorého finančného nástroja.\nV danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient Obchodníka s CP využívalo\nna vlastné riziko s vedomím, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať\na odhadnúť. Zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi...\nNBS svojim postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci\npostupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom\nrozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou\nzákladných práv a ľudských slobôd. Postup NBS bol v súlade s Ústavou SR, podľa ktorej\nštátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom\nktorý ustanoví zákon.“.\n5. Dovolania sťažovateľov proti označeným rozsudkom krajského súdu najvyšší súd\nuzneseniami sp. zn. 5 Cdo 81/2016, 5 Cdo 82/2016, 5 Cdo 83/2016 z 15. februára 2017,\nsp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015 z 31. januára 2017 a sp. zn. 4 Cdo 98/2016\nz 25. januára 2017 ako procesne neprípustné odmietol.\n6. Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovatelia namietajú arbitrárnosť\na ústavnú neudržateľnosť záverov krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, pričom\nv sťažnostiach tiež uviedli:\n«Sťažovateľ viacnásobne v priebehu súdneho konania poukazoval na to, že peňažné\nprostriedky do Družstva vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak, že bude\n\n5\n\nzabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,\nale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nNie je pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou Sťažovateľa\na porušením zákonných povinností NBS spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým\nbol porušený Zákon o CP. V tomto smere je konštatovanie súdu, že Sťažovateľ sa mal viac\nstarať o svoje záležitosti, v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“ za obzvlášť\nnepochopiteľné, pretože ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti NBS\nvykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že Sťažovateľ\nnebol bdelý. Sťažovateľ nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou\nDružstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o CP, resp.\nsankciami, a pod. k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť...\n... Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona\nna úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných\nprostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných NBS. Takýmto\nrozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankoviek\na investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných NBS, pretože zákon, ktorý ich mal\nchrániť aj prostredníctvom NBS ich nechráni.\n... podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj Obchodníka s CP,\nčo vyústilo roku 2010 do nedostupnosti Sťažovateľom vložených prostriedkov do Družstva,\npričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám,\nzapríčinila taktiež to, že Sťažovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp.\nže túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS ani v minimálnej možnej\nmiere neochránila.\nNBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia Sťažovateľa o tom,\nže Družstvo ako aj Obchodník s CP dlhodobo porušovali Zákon o CP, keď NBS\nObchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť 4.3.2011 a Družstvu dokonca NBS zakázala\nčinnosť až v roku 2011. To znamená, že v prípade Obchodníka s CP tolerovala NBS\nporušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 a v prípade\nDružstva dokonca od roku 2007 až do roku 2011.\n\n6\n\nZákon o zodpovednosti za škodu, o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu,\nneustanovuje, nevyžaduje a dokonca, ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie\nsúkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu...\nExistujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí\nsi prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí\nžalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či\naktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako\nveriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd\ndokonca nemá čakať až na (konečné) rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný\nzohľadniť, už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného\nkonkurzu (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, zo dňa\n11. 4. 2012)...\nRozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré sú\npodľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať, keď\nvyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva.»\n7. Vzhľadom na uvedené sa sťažovatelia vo svojich sťažnostiach domáhali, aby\nústavný súd prijal tieto ich sťažnosti na ďalšie konanie, aby konštatoval, že napádanými\nrozsudkami krajského súdu sp. zn. 5 Co 74/2015, 5 Co 75/2015, 5 Co 76/2015\nz 24. novembra 2015, sp. zn. 9 Co 555/2014, 9 Co 556/2014 z 26. februára 2015\na sp. zn. 8 Co\n\n559/2014\n\nzo\n\n4.\n\naugusta\n\n2015\n\na uzneseniami\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Cdo 81/2016, 5 Cdo 82/2016, 5 Cdo 83/2016 z 15. februára 2017,\nsp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015 z 31. januára 2017 a sp. zn. 4 Cdo 98/2016\nz 25. januára 2017 bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby\nústavný súd zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie späť\nkrajskému súdu a aby im priznal úhradu trov konania.\n\n7\n\nII.\n8. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n9. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\n10. Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 166 ods. 1 CSP.\n11. S prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľov vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 445/2017, sp. zn. Rvp 555/2017 a sp. zn. Rvp 594/2017 a z ich obsahu\nvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne\nnormy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. K namietaným rozsudkom krajského súdu\n14.1\n\nPokiaľ\n\nsp. zn. 5 Co 74/2015,\n\nide\n5\n\no sťažovateľmi\nCo\n\n75/2015,\n\n5\n\nnapádané\nCo\n\nrozsudky\n\n76/2015\n\nz\n\n24.\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nnovembra\n\n2015,\n\nsp. zn. 9 Co 555/2014, 9 Co 556/2014 z 26. februára 2015 a sp. zn. 8 Co 559/2014\nzo 4. augusta 2015, ústavný súd v prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\n(dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu, považoval ústavný súd lehotu na podanie sťažností ústavnému súdu aj v tomto\nprípade za zachovanú aj voči označeným rozsudkom krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09,\nI. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n14.2 Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n14.3 Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n\n9\n\n14.4 Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n14.5 Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n14.6 Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu\ns návrhmi doručili aj splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným\nsúdom, predmetné splnomocnenia boli udelené na podanie ústavných sťažností iba proti\nrozhodnutiam najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 81/2016, 5 Cdo 82/2016, 5 Cdo 83/2016\nz 15. februára 2017, sp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015 z 31. januára 2017\na sp. zn. 4 Cdo 98/2016 z 25. januára 2017.\n14.7 Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n14.8 Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenia\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) neboli udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľmi označených práv aj v príčinnej súvislosti s napadnutými rozsudkami krajského\nsúdu, ale len na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutých\nuznesení najvyššieho súdu.\n\n10\n\n14.9 V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je\npovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\n14.10 Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n14.11 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\n(vo vzťahu k rozsudkom krajského súdu, pozn.) odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n15. K namietaným uzneseniam najvyššieho súdu\n15.1 Argumentácia sťažovateľov, ktorou odôvodňujú porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 81/2016, 5 Cdo 82/2016, 5 Cdo 83/2016\nz 15. februára 2017, sp. zn. 1 Cdo 631/2015, 1 Cdo 632/2015 z 31. januára 2017\na sp. zn. 4 Cdo 98/2016 z 25. januára 2017, ktorými boli ich dovolania v zmysle § 447\n\n11\n\npísm. c) CSP odmietnuté ako neprípustné, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ týchto rozhodnutí najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\n15.2 Sťažovatelia v dovolaniach proti napadnutým rozsudkom krajského súdu\nnamietali, že im bola odňatá možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), keďže tieto rozhodnutia krajského súdu\nsú podľa ich tvrdení založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, pretože\nvychádzajú z neúplne vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, preto sú podľa ich\nnázoru rozsudky krajského súdu nepreskúmateľné, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu\nich práva na spravodlivý súdny proces.\n15.3 Vychádzajúc z obsahu sťažností ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenia najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľov, ktorými odôvodňovali prípustnosť\ndovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\n15.4 V súvislosti s preskúmavaním napadnutých uznesení najvyššieho súdu ústavný\nsúd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\n15.5 Najvyšší súd s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP najprv\npreskúmal procesnú prípustnosť dovolaní proti napadnutým rozsudkom krajského súdu\npodľa § 238 ods. 1 až 3 OSP a dospel k záveru, že dovolania z týchto dôvodov nie sú\nprocesne prípustné. Následne preskúmal prípustnosť dovolaní aj z dôvodov uvedených\nv § 237 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie prípadnej vady podľa § 237 ods. 1\npísm. f) OSP, ktorej sa sťažovatelia dovolávali, pričom v tejto súvislosti najvyšší súd\nv podstatných bodoch svoje uznesenia odôvodnil takto:\n\n12\n\n«Žalobca videl odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu nebolo preskúmateľné.\nK\n\ntejto\n\nnámietke\n\ndovolací\n\nsúd\n\nodkazuje\n\nna\n\nzjednocujúce\n\nstanovisko\n\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. l písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,\nkeď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), pripadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\nZa neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľ spochybňuje\npredvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre neho priaznivej judikatúry, ktorú ale\nv dovolaní nekonkretizuje, čo vylučuje možnosť objektívneho preskúmania pravdivosti jeho\ntvrdení. Napriek tomu dovolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov v danej veci sa\nneodkláňajú od doterajšej relevantnej a doposiaľ konzistentnej rozhodovacej súdnej praxe\n(prvoinštančných, odvolacích, či dovolacieho súdu) v identických alebo obdobných\nprípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016, 2 Cdo 932/2015,\n2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016, 4 Cdo 431/2015,\n4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015, 5 Cdo 796/2015,\n5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016, 7 Cdo 111/2016,\n8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016 a ďalšie), čím je rešpektovaný princíp predvídateľného\nrozhodovania súdov (právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny dôsledok vedúci\nk odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).\n\n13\n\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\nPokiaľ žalobca v dovolaní tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené\nna nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne\nposúdenie veci ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prípustnosť\ndovolania nikdy nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací súd\ntýmito námietkami žalobcu nemohol zaoberať.»\n15.6 Vo vzťahu k vecnému rozsahu ústavného prieskumu napadnutých uznesení\nnajvyššieho súdu ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutých uzneseniach\nústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími námietkami, ktoré\nsťažovatelia vo svojich dovolaniach uplatnili, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\nktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaniach aplikoval. Napadnuté uznesenia\nnajvyššieho súdu sú preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizujú takú príčinnú súvislosť medzi nimi\na sťažovateľmi označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť\nich porušenie po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie.\n15.7 Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\n14\n\nsťažovateľmi, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňoval, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľom k súdnej ochrane v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n15.8 Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovatelia domáhali, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosti aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných\nrozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľom\núhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia ich práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2\nprvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažností už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "5f87bdcd-1abe-4c68-9aca-fe2000fb5f41:a8921cff-71a3-4308-a01b-8bdf7e259406", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1", "spisova_znacka": "5Cdo/81/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/81/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1"}, {"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "92733d97-f98b-4278-9e71-ae014d33d6f9:596ab63f-21c4-4c43-8fdd-a34d69d2d611", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112231969.1", "spisova_znacka": "5Co/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/76/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231969.1"}, {"guid": "b07cbc90-1a2f-4d45-a50d-9d538bc100a6:e3a8f61b-99f3-4d1e-860c-770ea1a2040a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112230381.1", "spisova_znacka": "5Co/75/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/75/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112230381.1"}, {"guid": "72bf0fe0-77ae-4d6b-ba2f-5eaecbaf6fa5:4616a989-3822-4aa4-96aa-e03ccf162d25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244680.1", "spisova_znacka": "5Co/74/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/74/2015 z 23. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244680.1"}, {"guid": "4949c861-7530-4494-94c5-6ad3beeda273:bccd2858-9467-439c-aaea-7cd65ba13276", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244940.1", "spisova_znacka": "8Co/559/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/559/2014 z 3. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244940.1"}, {"guid": "385b1eed-a609-4c5a-83a9-bdca9eabdcf3:6eb8d6aa-43aa-446f-b447-3a98e3b59f47", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4212209764.1", "spisova_znacka": "9Co/555/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/555/2014 z 15. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4212209764.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c471ba9-eecf-48e3-bbb7-2c55a7981ef9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1"}, {"guid": "ussr:dab1a36a-13c8-4cd6-a3df-9178d4a1f338", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1"}]}