{"guid": "ussr:9779d075-d1c8-4a4c-b7b7-81a7e10aff4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.265.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 265/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.265.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9779d075-d1c8-4a4c-b7b7-81a7e10aff4e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.265.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.265.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.265.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 265/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Košiciach\n\nč. k. 5 Co 287/2015-212 z 26. novembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Cdo 115/2016 z 19. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných\n\npráv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 287/2015-212 z 26. novembra 2015\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 115/2016 z 19. januára 2017 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«Žalobou podanou na Okresnom súde Michalovce (ďalej aj len „Okresný súd“)\nsa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhali voči Sťažovateľovi ako žalovanému zaplatenia\nsumy 90.000,- EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy... na tom skutkovom základe,\nže vodič - p\n\n... 27.11.2010 zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo\n\nk zásahu do osobnostných práv žalobcov, pričom vozidlo, ktoré... vodič viedol, malo\nuzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla u Sťažovateľa ako žalovaného.\nOkresný sud Rozsudkom č k 20C/248/2013-142 zo dňa 09.02.2015 (ďalej len\n„Rozsudok Okresného súdu“) žalobe vyhovel, keďže mal za to, že s poukazom na rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora (ďalej aj len „ESD“) zo dňa 24 10.2013 vo veci C-22/12 (ďalej\naj len ..Rozsudok ESD“): „Členské štáty majú teda zaručiť, aby náhrada škody podľa ich\nvnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli\nblízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá\npovinným poistením v určitých minimálnych sumách.“, a teda sťažovateľ ako žalovaný je\nbez ďalšieho pasívne legitimovaný v konaní, ktorého predmetom je nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy žalobcov.\nNa odvolanie Sťažovateľa ako žalovaného KS Rozsudkom č. k 5Co/2X7/20l5-212\nzo dňa 26.11.2015 (ďalej len „Rozsudok KS“ alebo „Rozsudok odvolacieho súdu“)\nRozsudok Okresného súdu potvrdil, keďže sa stotožnil so závermi Okresného súdu v otázke\nde facto priznania priamych účinkov príslušných smerníc voči Sťažovateľovi ako\nžalovanému, a to napriek jeho súkromnoprávnemu statusu a nesporným a konštantným\nzáverom vnútroštátnych súdov najvyššej inštancie o nemožnosti zahŕňať pod pojem škody\n\n2\n\n(škody na zdraví) nároky z titulu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 11 a nasl.\n...Občiansky zákonník... Rozsudok KS nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12.2015...\nProti Rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ... dovolanie... s poukazom\nna skutočnosť, že postupom tak Okresného súdu ako aj KS mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom, a to v dôsledku procesných vád, tak aj v dôsledku vady arbitrárnosti\na nepreskúmateľnosti, ktoré... zakladajú prípustnosť dovolania podľa... § 237 ods. 1 písm. f)\n...Občiansky súdny poriadok...\nSťažovateľ má za to, že postupom tak NS SR, ako aj KS a Okresného súdu mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom, a to ako v dôsledku procesných vád, tak aj v dôsledku\nvady arbitrámosti a nepreskúmateľnosti, ktoré spoločne zakladali prípustnosť dovolania\npodľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ OSP účinného do 30.06.2016...\nPrioritne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že zo strany Okresného sudu došlo\nk pochybeniu pri doručovaní písomnosti v rámci súdneho konania, a tým došlo vo vzťahu\nk sťažovateľovi k odňatiu možnosti konať pred súdom Vychádzajúc z odôvodnenia Rozsudku\nKS je nepochybné, že k odvolaniu Sťažovateľa sa písomne vyjadrili žalobcovia, avšak vyššie\nuvedené písomné vyjadrenie žalobcov nebolo doručované a sťažovateľ ním nedisponuje ani\nv súčasnosti. O samotnej existencii predmetného písomného vyjadrenia žalobcov\nk odvolaniu Sťažovateľa, sa Sťažovateľ dozvedel až z odôvodnenia samotného Rozsudku KS.\n... Z uvedeného vyplýva, že pred rozhodnutím KS sa Sťažovateľ nemal možnosť\noboznámiť s písomným vyjadrením žalobcov k predmetnému odvolaniu a zaujať k nemu\nstanovisko Poukazujúc na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva\n(rozhodnutie v prípade Trančiková proti Slovenskej republike) a NS SR (napr. Uznesenie\nNS SR sp zn. 3 Cdo 466/2014 zo dňa 12.03.2015) máme za to, že vyššie uvedený postup\nsúdu je celkom zrejme odňatím možnosti Sťažovateľa konať pred súdom...\nNapokon si nedovolíme nepoznamenať, že vychádzajúc z odôvodnenia Uznesenia\nNS SR sa aj k dovolaniu Sťažovateľa ako žalovaného proti Rozsudku KS vyjadrovali\nžalobcovia, pričom dokonca am toto vyjadrenie žalobcov nebolo sudom Sťažovateľov i ako\nžalovanému doručované...\nSťažovateľ má ďalej za to, že na základe tvrdenia žalobcov v otázke pasívnej\nlegitimácie Sťažovateľa bez možnosti vyjadrenia sa Sťažovateľa ako žalovaného, dospeli tak\nkonajúce súdy k právnemu záveru, že bez ďalšieho nemajetková ujma spadá pod rozsah\n\n3\n\nkrytia podľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z.... (ďalej len „Zákon o PZP“)...\nOtázka týkajúca sa povinného krytia náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých\npo obetiach dopravných nehôd podľa Zákona o PZP je po právnej stránke otázkou\nzásadného významu, čo podľa Sťažovateľa nemožno popierať, a to najmä v záujme právnej\nistoty ako žalobcov, tak aj žalovaného resp. všetkých obdobných prípadov en bloc. Uvedené\nby sa javilo ako nevyhnutnejšie aj z toho dôvodu, že zo strany KS došlo k odklonu\nod doterajšej, dovolíme si tvrdiť, konštantnej rozhodovacej činnosti NS SR, ako aj\nk ignorovaniu vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý bol zo strany ako Okresného sudu,\ntak aj KS de facto nahradený znením smerníc EÚ...\nV prípade konania tak NS SR ako aj KS vidíme odňatie možnosti konať pred súdom\nokrem arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti Rozsudku aj v tom, že KS sa „len formalisticky“\nvyjadril k žiadosti Sťažovateľa v odvolaní k možnosti pripustenia dovolania v zmysle § 238\nods. 3 OSP, v tom zmysle, že sťažovateľ tento návrh neodôvodnil, pričom údajne\n„pre odvolacie konanie nie je potrebné pripustiť dovolanie vzhľadom na presvedčivý záver\nsúdu prvého stupňa o povinnosti žalovanej vo veci samej“. Čo však už KS opomenul je\nskutočnosť, že ako Okresný súd tak aj samotný KS či dokonca dovolací súd. sa predmetnými\nrozhodnutiami výrazne odklonili od právnych názorov prezentovaných vo zverejnených\nrozhodnutiach NS SR, pričom odklonenie od týchto záväzných záverov nebolo zo strany\nsúdov v tomto konaní žiadnym spôsobom odôvodnené, resp. s nimi konfrontované...\nSťažovateľ má za to, že odvolací KS sa v značne stručnom a zjavne formalistickom\nodôvodnení Rozsudku KS stotožnil so záverom prvostupňového súdu prezentovaným\nv Rozsudku OS ohľadom pasívnej legitimácie Sťažovateľa v konaní s poukazom na už\nspomínaný Rozsudok ESD „Členské štáty v majú teda zaručiť, aby náhrada škody podľa ich\nvnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli\nblízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá\npovinným poistením v určitých minimálnych sumách, a teda žalovaný je bez ďalšieho\npasívne legitimovaný v konaní, ktorého predmetom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nžalobcov...\nNa tomto mieste si v prvom rade dovoľujeme uviesť a dať do pozornosti ÚS SR, že\nv konaní, v ktorom bola prejudiciálna otázka zo strany KS položená (a ktorej výsledkom bol\n\n4\n\nspomínaný Rozsudok ESD), bolo vo veci uplatniteľné právo Českej republiky ako krajiny,\nv priestore ktorej došlo k predmetnej dopravnej nehode. Z uvedeného dôvodu sú preto\nna mieste minimálne otázky ohľadom dôvodov a okolnosti, za ktorých a prečo k položeniu\nprejudiciálnej otázky vôbec došlo...\nZ odpovede ESD je teda zrejmé, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla ma pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy.\nAK jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne\nprávo...\nSamotný Rozsudok ESD teda žiadnym spôsobom nestanovil, že pasívna legitimácia\npoisťovateľov podľa Zákona o PZP je v sporoch o zaplatenie nemajetkovej ujmy\npozostalých automaticky „daná“, ako navodil KS, ale iba upresnil, že by tomu tak bolo,\npokiaľ by toto bolo obsahom úpravy vnútroštátneho práva...\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd členského štátu môže prostredníctvom\neurokonformnej\n\ninterpretácie\n\nvyplniť medzery\n\nvnútroštátneho právneho predpisu\n\nsamotnými ustanoveniami smernice, nemôže však smernice EÚ vykladať v rozpore s\nvnútroštátnym právom Požiadavka jednotného eurokonformného výkladu vnútroštátneho\npráva v súlade so smernicou nesmie isť tak ďaleko, aby smernica sama a nezávisle\nod vnútroštátneho právneho predpisu... ukladala povinnosti fyzickým alebo právnickým\nosobám. ... nakoľko priama aplikácia ustanovení smernice nesmie mať za následok uloženie\npovinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, t. j. smernica NIKDY nemôže mať\nhorizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju\npovinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto\nprotiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto im nemôže byť\nuložená na základe neprebratej (nesprávne/nedôsledne prebratej) smernice žiadna\npovinnosť Sťažovateľ má za to, že s vyššie uvedeným sa však NS SR tak ako KS žiadnym\nspôsobom nevysporiadal, čím je len podporený záver o zjavnej arbitrárnosti Rozsudku KS...\nVzhľadom na závery Rozsudku ESD je totiž nevyhnutné prihliadať jedine\nna vnútroštátnu právnu úpravu a (česko)slovenskú judikatúru, v ktorej je za súčasného\nplatného právneho stavu (v rámci SR), historicky a aj teoreticko-právne nesporne\na jednoznačne vyriešená otázka diferenciácie pojmov (ich významu aj účelu) náhrady škody\n(resp. škody na zdraví) a nemajetkovej ujmy...\n\n5\n\nVnútroštátne pravo v Zákone o PZP de lege lata upravuje náhradu majetkovej, ako\naj nemajetkovej ujmy, avšak výlučne v rozsahu § 444 - 449 Občianskeho zákonníka, pričom\n§ 444 Občianskeho zákonníka pokrýva zodpovednosť za nemajetková ujmu na zdraví\ni vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu\nnárokov podľa osobitného práv neho predpisu Nároky z titulu ochrany osobnosti podľa § 13\na nasl. Občianskeho zákonníka však do okruhu pôsobnosti Zákona o PZP nezahŕňa...\nPrávna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v ustanovení § 4 ods. 2\nZákona o PZP podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu,\na ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho čo sa odškodňuje, plne v zhode s právnou úpravou\nspôsobu a rozsahu náhrady škody v OZ ustanovenou v § 442 a nasl., vrátane ust. § 444 OZ.\nPod takto vymedzenú škodu Zákon o PZP neumožňuje...\nOdlišnosť nemateriálnej ujmy, ktorú reflektuje nárok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, od škody podľa ust. § 420 a nasl Občianskeho zákonníka dokumentuje aj § 16\nObčianskeho zákonníka, ktorý stanovuje zásadu, že ten. kto neoprávneným zásahom\ndo práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto\nzákona o zodpovednosti za škodu...\nZo všetkých vyššie uvedených skutočnosti a okolnosti je teda zrejme a zjavné,\nže na základe v súčasnosti platnej úpravy v Zákone o PZP sa poistné krytie bez ďalšieho\nnevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým Toto je podložené aj snahou\nzákonodarcu z marca 2014 o úpravu Zákona o PZP tak. aby došlo k zahrnutiu nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým priamo do znenia zákona Skutočnosť, že uvedený\nnávrh nebol schválený a podľa súčasne platnej právnej úpravy tak aj naďalej nemajetková\nujma pozostalých nespadá pod povinný rozsah poistného krytia podľa Zákona o PZP.\nnemožno dávať za vinu a vykladať na ťarchu Sťažovateľa...\nVyššie uvedené tvrdenia zastáva aj NS SR vo svojom Rozsudku zo dňa 31.03.2016,\nsp zn. 3Cdo/30l/20l2, v ktorom judikoval významný právny záver, že poisťovni nesvedčí\npasívna legitimácia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv\nžalobcov podľa ustanovenia S 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP v spojení s ustanovením § 15\nods. 1 Zákona o PZP.»\n\n6\n\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku 127\nods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo Sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Cdo/115/2016 zo dňa 19.01.2017 a\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/287/2015-212 zo dňa 26.11.2015\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Cdo/115/2016 zo dňa\n19.01.2017 a Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/287/2015-212 zo dňa\n26.11.2015 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania\ntitulom trov právneho zastúpenia Sťažovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský\nsúd v Košiciach sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia\nSťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa možno\ndomáhať\n\nv\n\nmedziach\n\na\n\nza\n\npodmienok\n\nustanovených\n\nvykonávacími\n\nzákonmi\n\n(napr. III. ÚS 124/04).\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto\npovažovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 160/08).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\na uznesením najvyššieho súdu. Rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok\nOkresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 C 248/2013 z 9. februára\n2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a sťažovateľka bola zaviazaná zaplatiť\nkaždému zo žalobcov sumu 30 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy.\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa č. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského\nsúdu\nPodstatou argumentácie sťažovateľky je namietanie nesprávnych právnych záverov\nkrajského súdu (aj okresného súdu) v otázke výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody\nna zdraví a nákladov pri usmrtení, a tým aj ustálenia pasívnej vecnej legitimácie\nsťažovateľky vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch a tvrdenie o nemožnosti priamej aplikácie smerníc Európskej únie.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol: „Odvolací súd\nk výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvého stupňa doplňuje, že z hľadiska riešenej\nveci, v tomto spore bolo dôležité určiť či medzinárodné právo súkromné zakladá použitie\nSlovenského právneho poriadku a či Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody,\n\n9\n\nktorý bol podpísaný 4. mája 1981 v Haagu, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika, sa\naplikuje na rozhodné právo, ktorým sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo\nk nehode. So zreteľom na právo Únie (nariadenie Európskeho parlamentu a rady ES)\nč. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve na mimozmluvné záväzky (II) sa v čl. 28\nstanovuje, že toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov pri\nzmluvných záväzkoch vo vzťahu zmluvných strán, ak jeden alebo viacero členských štátov\nv čase prijatia tohto nariadenia sú zmluvnými stranami, avšak má toto nariadenie medzi\nčlenskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo\nviacerými z nich. Smernica rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nmotorovými vozidlami a kontroly plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti o. i.\nstanovila, že každý členský štát prijme v súlade s čl. 4 všetky primerané opatrenia, aby\nzabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa\nnachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti\na podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení (pozri aj tretiu smernicu Rady\n90/232/EHS z roku 1990 ako aj smernicu 84/5/EHS. Napokon zo smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 vyplýva, že táto vyplynula\nz kodifikácie oboch uvedených smerníc a toto zrušenie predchádzajúcich smerníc sa stalo\núčinným v zmysle čl. 29 smernice 2009/103/ES v spojení s jej čl. 30 až 27. októbra 2009.\nDopravná nehoda, ktorá je predmetom Škody v riešenej veci sa stala 27.11.2010\na preto je treba vychádzať z novej smernice.\nTak ako správne súd prvého stupňa aplikoval aj rozsudok súdneho dvora vo veci C356/05 Farrell, body 32 a 33 v riešenej veci, za škodu v členských štátoch podľa súčasného\npráva únie členské štáty môžu voľne upraviť režim zodpovednosti za škodu uplatniteľný na\npoistné prípady vyplývajúci z prevádzky motorových vozidiel a sú však povinné zabezpečiť,\naby zodpovednosť za škodu uplatniteľná podľa ich vnútroštátneho práva bola krytá\npoistením v súlade s ustanoveniami uvedených smerníc, rozsudok je korektný, spravodlivý\na vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora (pozri rozsudok SD vo veci C-537/03\nCandolin, body 27 a 28), lebo vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd\nvyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanoveniami o ich\npotrebný účinok (cieľ zabezpečenia, aby povinné poistenie vozidiel umožnilo všetkým\n\n10\n\nspolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom odškodnenie za ujmu, ktorú trpeli).\nPráve teda aj s poukazom na §§ II, 13 OZ umožňovala žalobcom právna úprava požadovať\nnáhradu nemajetkovej ujmy, ktorá náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná\nz povinného zmluvného poistenia, pritom právna úprava, ktorá by tomuto stanovisku\nodporovala (resp. právnemu pravidlu) bráni naplneniu cieľa uvedených smerníc Európskej\núnie a takáto právna úprava sa nesmie použiť. Únijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody\nnereguluje a prvostupňový súd vychádzajúc z ustálenej judikatúry ESD správne rozhodol,\nlebo náhradu ujmy možno priznať aj podľa názoru odvolacieho súdu najmenej v rozsahu\n1.000.000 € (podľa vnútroštátneho práva o zodpovednosti za škodu pri úmrtí blízkych\nrodinných príslušníkov pri dopravnej nehode, kde je maximalizácia výšky škoda, ktorá je\nnižšia ako sumy stanovené a limitované v čl. 1 ods. 2 druhej smernice 84/5 (pozri aj\nrozsudok NS SR 2Cdo/l 51/2009 o povinnosti poisťovne pri náhrade škody).“\nZ rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že s obsahovo porovnateľnými\nsťažnosťami sťažovateľky založenými na obdobnej skutkovej a právne argumentácii sa už\nústavný súd opakovane zaoberal predovšetkým v konaniach vedených pod sp. zn.\nI. ÚS 206/2015, ako aj sp. zn. III. ÚS 645/2015, sp. zn. III. ÚS 646/2015 a sp. zn.\nIII. ÚS 666/2016. V uvedených prípadoch boli sťažnosti sťažovateľky odmietnuté ako\nzjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe východiská ústavného súdu relevantné\npre rozhodnutie v danej veci, nepovažoval ústavný súd za potrebné ich citovať a svoje\nrozhodnutie podrobne odôvodňovať.\nZ citovanej časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa\nzaoberal všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky obsiahnutými v jej odvolaní proti\nrozsudku okresného súdu a s týmito sa náležite vysporiadal v súlade s už citovanou\njudikatúrou ústavného súdu, od ktorej nemá dôvod ústavný súd sa odkloniť.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť\n\n11\n\nsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu\nPodľa sťažovateľky k namietanému porušeniu označených práv uznesením\nnajvyššieho súdu došlo tým, že nepovažoval nedoručenie vyjadrenia žalobcov k jej\nodvolaniu proti rozsudku okresného súdu za odňatie možnosti konať pred súdom, a tiež\ntým, že krajský súd sa iba formalisticky vyjadril k jej žiadosti o možnosti pripustiť\ndovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, čo sťažovateľka namietala v dovolaní proti rozsudku\nkrajského súdu.\nVo vzťahu k námietke o porušení sťažovateľkiných práv tým, že jej nebolo doručené\nvyjadrenie žalobcov k jej odvolaniu proti rozsudku okresného súdu, ústavný súd uvádza, že\ntáto námietka môže vyvolávať dojem jej ústavnoprávnej relevancie. Ako však z doterajšej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, ústava, ako aj dohovor chránia práva konkrétne\na účinné, teda nie práva teoretické a iluzórne (m. m. I. ÚS 5/02, I. ÚS 23/2010). V konaní\no sťažnosti tak ústavný súd poskytuje ochranu porušeným právam v prípade, ak sú tieto\nkonkrétne a reálne, a nie v prípade, ak majú iba teoretický význam. Uvedené korešponduje\ns materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti. Ústavný súd preto preskúmal relevantnú\nčasť odvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva: „... I keď zo spisu súdu\nprvej inštancie vskutku vyplýva, že vyjadrenie žalobcov (č. l. 183 spisu) nebolo pred\nrozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní (26. novembra 2015) doručené žalovanej [v spise\nsúdu za č. l. 210 je založený len list odvolacieho súdu zo 14. decembra 2015, ktorým malo\nbyť vyjadrenie žalobcov (zrejme dodatočne) doručené žalovanej; zo spisu ale nevyplýva, či\nvyjadrenie žalobcov bolo žalovanému reálne doručené], uvedené zistenie ale bez ďalšieho\nneprezumuje aj vadu konania odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/\nOSP.“\n\n12\n\nZ citovanej časti odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že\nv individuálnych okolnostiach sťažovateľkinej veci ide o porušenie iba iluzórnych práv\nsťažovateľky. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah\nnemalo žiadny vplyv na rozhodnutie krajského súdu o jej odvolaní. To, že sťažovateľka\nnamieta porušenia iba iluzórnych práv, možno zároveň vyvodiť aj zo samotného tvrdenia\nsťažovateľky, že nevie, čo bolo obsahom vyjadrenia žalobcov k podanému odvolaniu,\nkeďže toto vyjadrenie nemá do dnešného dňa k dispozícii.\nAk sťažovateľka tvrdí, že žalobcovia podali k jej dovolaniu vyjadrenie, čo má\nvyplývať z uznesenia najvyššieho súdu, a ani toto vyjadrenie jej nebolo doručené, ústavný\nsúd konštatuje, že podrobne preskúmal uznesenie najvyššieho súdu a sťažovateľkou tvrdená\nskutočnosť o podaní vyjadrenia žalovanými k jej dovolaniu z napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nevyplýva.\nNajvyšší súd sa zaoberal sťažovateľkinou námietkou obsiahnutou v jej dovolaní\no formalistickom prístupe krajského súdu k jej žiadosti o pripustení dovolania proti\nrozsudku krajského súdu podľa § 238 ods. 3 OSP a v relevantnej časti napadnutého\nuznesenia k tejto námietke uviedol: «K dovolacej námietke žalovanej, že vada podľa § 237\nods. 1 písm. f/ OSP spočíva aj v tom, že odvolací súd sa „len formalistický“ vyjadril k jej\nnávrhu na pripustenie dovolania, dovolací súd uvádza, že možnosť odvolacieho súdu\nvysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku podľa § 238 ods. 3 OSP nebola\nzávislá na návrhu strany sporu. Ak však strana sporu návrh na vyslovenie prípustnosti\ndovolania podala, odvolací súd nebol povinný ho akceptovať a s týmto sa vysporiadať. Bolo\ntotiž len na jeho zvážení, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie.»\nTento záver najvyššieho súdu považuje ústavný súd za jasne a zrozumiteľne\nodôvodnený a nemožno ho považovať za formalistický. Ústavný súd zároveň poukazuje\nna to, že takýto záver je v súlade s judikatúrou ústavného súdu (I. ÚS. 406/2015), a preto\nnemá dôvod uvedený právny názor najvyššieho súdu a jeho odôvodnenie spochybňovať.\n\n13\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nargumentácia\n\nsťažovateľky\n\nje\n\nnedostatočná\n\npre vyslovenie záveru, že uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej označených\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nÚstavný súd z už uvedených dôvodov sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poistenie, poistné-poistná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:5ddc1d1a-2a79-4c40-98c7-7e893e0b0c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.645.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 645/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 645/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.645.2015.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "ussr:649f3260-5714-491d-94a6-4f608aea8796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:0073ee63-de01-41b2-804f-0e547d7d2dc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 160/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0073ee63-de01-41b2-804f-0e547d7d2dc0"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "6b7a39e7-1d9a-4375-855a-b4b36e7b10e3:64233058-cf02-4c70-9856-ecc0c80b159a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7713219366.1", "spisova_znacka": "5Co/287/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/287/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7713219366.1"}], "citovane_v": [{"guid": "820f2f6b-1778-4bf9-a8b4-36c73d72a82d:97c1ba04-2f7c-4d9e-b173-cf9b8684c2fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8711203529.1", "spisova_znacka": "7Cdo/156/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/156/2019 z 28. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8711203529.1"}, {"guid": "8b036cae-e52d-42c2-af25-cfb640251ae0:991d760f-4ded-4d8d-b05a-c712fa1f66b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114210376.3", "spisova_znacka": "4Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/82/2023 z 23. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114210376.3"}, {"guid": "16b08093-eeb8-4691-a281-540d5fc26d61:78557047-dda6-45d7-a015-43524be223f2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2118205293.1", "spisova_znacka": "21Co/16/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/16/2023 z 21. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2118205293.1"}, {"guid": "cc4fccec-90d6-45dc-9402-e47ca919514a:2d7ce9b2-cf4a-4730-9075-bccf6678b733", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8616205249.1", "spisova_znacka": "17Co/44/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/44/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8616205249.1"}, {"guid": "e731cdbb-7d40-486d-b93b-6c77734c6913:47b1f640-3310-4480-9b67-98fc30b40829", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1114229635.1", "spisova_znacka": "10Co/108/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/108/2016 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1114229635.1"}]}