Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2017 z 3. 5. 2017
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 237/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.237.2017.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | I. ÚS 237/2017 | ECLI:SK:USSR:2017:1.US.237.2017.1 | 2017-05-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 1 Ústavy, čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/acfc0583-4122-4c18-921d-c2eea8b1e9c4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.237.2017.1

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 237/2017-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť

, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia

slobody,

, zastúpeného advokátom

,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7 To 51/2016 z 29. júna 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 7 T 10/2016 z 24. marca 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť

o d m i e t a pre neprípustnosť.
Odôvodnenie:

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bol
24. februára 2017 doručený návrh

(ďalej len ,,sťažovateľ“) v zmysle

§ 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým sa sťažovateľ domáhal

zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí všeobecných súdov pre porušenie tam uvedených
ústavných práv a slobôd.
2. Skôr, ako mohol ústavný súd prikročiť k vecnému prerokovaniu ústavnej
sťažnosti, musel skúmať, či sú splnené formálne a materiálne požiadavky kladené na taký
návrh podľa zákona o ústavnom súde, a zistil, že sťažnosť, inak tieto požiadavky splňujúca,
je neprípustná.
3. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ nesúhlasí so v záhlaví citovanými rozhodnutiami
všeobecných súdov, ktoré vyslovili svoju nepríslušnosť na konanie v jeho trestnej veci a vec
postúpili Okresnému súdu Michalovce ako súdu miestne nepríslušnému.
4. Pojmovým znakom ústavnej sťažnosti sa javí jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej
stránke prejavuje v požiadavke predchádzajúceho vyčerpania všetkých procesných
prostriedkov, ktoré právny poriadok sťažovateľovi na ochranu jeho práva poskytuje
(§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný
súd zasahoval pre účely ochrany ústavne zaručených základných práv a slobôd až
v okamžiku, keď ostatné orgány verejnej moci už nemajú v dispozícii prostriedky, ktorými
by mohli protiústavný stav napraviť.
Preto je potrebné vychádzať zo zásady, že ústavnou sťažnosťou by mali byť
napádané konečné a právoplatné meritórne rozhodnutia, a nie čiastkové procesné
rozhodnutia, i keď sú samy osebe právoplatné, teda keď proti nim boli všetky dostupné
opravné prostriedky vyčerpané.
5. V prerokovávanej veci dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté, lebo vydaním
napadnutých uznesení o nepríslušnosti okresného súdu konanie nekončí a sťažovateľovi sú
naďalej k dispozícii prostriedky podľa Trestného poriadku v rámci konania o vlastnom
predmete jeho trestnej veci. Až po ich vyčerpaní ak sa sťažovateľ bude naďalej domnievať,
že ich prostredníctvom tvrdený stav protiústavnosti nebol napravený, môže sa obrátiť
na ústavný súd.

2

6. Na základe uvedeného bola ústavná sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietnutá pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017

3