{"guid": "ussr:f0bffaf4-d759-445f-b3c2-81f8f241c576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.236.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 236/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 236/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.236.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0bffaf4-d759-445f-b3c2-81f8f241c576", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.236.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.236.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.236.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 236/2017-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana\nĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Kompišovou, Jakubovo\nnámestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 7 Co 171/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 171/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré\n\nje\n\nmu Krajský súd v Bratislave\n\npovinný\n\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri\n\neur a osemdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Kompišovej\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 236/2017-19 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 171/2015.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 378/2009.\nNapriek tomu, že vo veci samej okresný súd rozhodol rozsudkom už 14. decembra 2011,\nkonanie v časti náhrady trov konania stále nie je skončené. O náhrade trov konania boli\nvydané postupne tri zrušujúce rozhodnutia krajského súdu a po vrátení veci na okresný súd\nbolo rozhodnuté o trovách konania uznesením z 26. januára 2015. Proti tomuto uzneseniu\nsa protistrana opäť odvolala, vec bola znovu predložená 12. marca 2015 na krajský súd pre\núčely rozhodnutia o trovách konania. Vec je vedená na krajskom súde pod sp. zn.\n7 Co 171/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“). V čase podania sťažnosti ústavnému súdu\nstále\n\nnebolo\n\no trovách\n\nkonania\n\nprávoplatne\n\nrozhodnuté.\n\nSťažovateľ\n\npovažuje\n\nza neprijateľné, aby si otázka náhrady trov vyžadovala tri zrušujúce rozhodnutia krajského\n\n2\n\nsúdu, pričom napadnuté konanie prebiehalo v čase podania ústavnej sťažnosti takmer dva\nroky bez akéhokoľvek relevantného úkonu.\n3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov a zároveň aby mu bolo priznané zo strany krajského súdu finančné\nzadosťučinenie v sume 1 200 € a náhrada trov konania, ktorej výšku vyčísli do 15 dní\nod doručenia nálezu.\n4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu\nlistom zo 7. júna 2017, v ktorom poukázal na vysokú zaťaženosť referujúcej sudkyne senátu\n7 Co. Poukázal tiež na zmenu rozvrhu práce krajského súdu, na základe ktorého bola\nreferujúca sudkyňa k 1. aprílu 2017 pridelená do správneho kolégia krajského súdu\na sťažovateľova\n\nvec\n\nbola\n\npridelená\n\nnovej\n\nčlenke\n\nsenátu\n\n7\n\nCo.\n\nRozhodnutím\n\nsp. zn. 7 Co 171/2015 z 31. mája 2017 bolo o trovách rozhodnuté podľa § 388 zákona\nč. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, teda došlo k zmene\nuznesenia okresného súdu z 26. januára 2015. Vzhľadom na nutnosť rešpektovania\nzákonnej lehoty na vypracovanie a doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia krajský\nsúd nemohol vykonať súpis procesných úkonov vo veci. Predseda krajského súdu zároveň\nuviedol, že vo veci sťažovateľa nebola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorých vybavenie predsedníčka senátu prednostne sleduje. Súčasne\npredseda krajského súdu oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci ústavným súdom.\n5. Sťažovateľ vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. júna 2017,\nzotrval na svojom názore o prieťahoch v konaní a vyslovil súhlas s tým, aby ústavný súd\nvec prerokoval bez ústneho pojednávania. Zároveň sťažovateľ vyčíslil trovy právneho\nzastúpenia, ktorých náhrady sa domáhal, na sumu 562,21 €.\n\n3\n\n6. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03,\nIV. ÚS 221/04).\n10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj\njustičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach\ntýkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.\n\n4\n\n11. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu\nvychádzala z dikcie ustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.\nOd 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky\nsúdny poriadok a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti\nkonania v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania (obdobne § 100 ods.1 OSP).\n12. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia\nprimeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup\núčastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä\nskončenie veci.\n13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd\npostupoval aj v danom prípade.\n14. Predmetom napadnutého konania bolo opakované rozhodovanie o odvolaní proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania. V prejednávanom prípade mal krajský\nsúd už po tretíkrát rozhodovať o otázke trov konania. Rozhodovanie o trovách konania\nnemožno rozhodne považovať za skutkovo a ani právne zložité; zložitosť napokon\nnenamietal ani predseda krajského súdu vo vyjadrení.\n15. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ústavný\nsúd nezistil, že by sťažovateľ negatívne ovplyvnil priebeh konania. Krajský súd rozhodoval\no odvolaní, ktoré podal žalovaný. Predseda krajského súdu v súvislosti s prístupom\n\n5\n\nsťažovateľa poukázal na fakt, že sťažovateľ nepodal sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy\nv napadnutom konaní. S ohľadom na dopadajúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (pozri napríklad rozsudky vo veci Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike\na Komanický proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012), z ktorej vyplýva záver, že sťažnosť\npredsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať\nza efektívny právny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd nepovažoval ani absenciu\npodania uvedenej sťažnosti predsedovi krajského súdu za prekážku prerokovania sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu vo veci namietaných zbytočných prieťahov postihujúcich\nnapadnuté konanie.\n16. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, bol samotný postup krajského súdu. Predseda krajského súdu vo vyjadrení\npoukázal na zrýchlený nápad nových vecí počas prvých štyroch mesiacoch roku 2015\npre referujúcu sudkyňu, na skutočnosť, že senát 7 Co prevažne vybavoval zostatok vecí\nz rokov 2011, 2012 a 2013, všetky prednostné veci, ako aj také veci, ktoré sa po podaní\nmimoriadneho opravného prostriedku vrátili krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj veci\npridelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.\nPredmetom konania bolo rozhodovanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 12 C 378/2009-292 z 26. januára 2015, ktorým súd prvej inštancie opakovane\nrozhodoval o trovách konania. Vec bola predložená krajskému súdu 12. marca 2015.\nKrajský súd v napadnutom konaní nekonal vyše dvoch rokov a až 31. mája 2017 rozhodol\no odvolaní uznesením pod sp. zn. 7 Co 171/2015. V čase rozhodovania ústavného súdu boli\nrealizované úkony súvisiace s jeho doručovaním. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti\na pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania ústavný súd konštatuje\npredovšetkým neefektívne správanie krajského súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou\nodvolacieho konania malo za následok zistenie zbytočných prieťahov v konaní.\n17. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti ústavný súd rozhodol, že konanie\no odvolaní proti rozhodnutiu o trovách konania nebolo vykonané v primeranej lehote\n\n6\n\na základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo (bod 1 výroku\nnálezu).\n18. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nAko z vyjadrenia predsedu krajského súdu vyplýva, o trovách konania rozhodol krajský súd\nuznesením z 31. mája 2017, ktorým podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil napadnuté\nuznesenie okresného súdu z 26. januára 2015. V čase rozhodovania ústavného súdu boli\nrealizované úkony súvisiace s doručovaním tohto uznesenia krajského súdu účastníkom\nkonania. Uznesenie krajského súdu nadobudne právoplatnosť jeho doručením účastníkom\nkonania, čím dôjde k nastoleniu stavu právnej istoty. Vzhľadom na takýto stav napadnutého\nkonania ústavný súd už nevyslovil príkaz podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, aby krajský súd\nv napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd sťažnosti v tejto\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n19. Sťažovateľ požadoval v sťažnosti priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n1 200 €. Svoju požiadavku odôvodnil takto:\n„Treba v tomto kontexte aj vnímať, že p.\n\nad a/ už mohol mať\n\nvrátené tie peniaze ktoré zaplatil za právnu ochranu svojich legitímnych práv, ad b/ tieto\npeniaze nemá a nemôže nimi disponovať a konzumovať z nich úžitok, napr. primeraný úrok,\nad c/ musí vynakladať ďalšie peniaze na právne zastupovanie, aby doviedol proces\no priznanie trov konania do efektívneho stabilného záveru. Opakujeme: v tejto rovine sa\nOS Ba IV a KS Ba - bez vytvorenia právnej istoty - procesné potácajú už od januára 2013.“\n20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a na neho nadväzujúceho § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať\ntomu, koho práva boli podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušené, aj primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n7\n\n21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).\n23. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, ako aj obdobie nečinnosti krajského súdu,\nberúc do úvahy, že krajský súd po tretíkrát rozhodoval o trovách konania, ústavný súd\npovažuje priznanie sumy 300 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa\n§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\n24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n25. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 562,21 €,\na to za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti\na písomné podanie na ústavnom súde ‒ vyjadrenie), čo zodpovedá odmene, ako aj sume\npaušálnych náhrad za tri úkony právnej služby v roku 2017 vrátane dane z pridanej hodnoty\npodľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov.\n\n8\n\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby\nv roku 2017 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) a paušálnu\nnáhradu nákladov vrátane dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 374,81 € (bod 3 výroku\nnálezu).\n27. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu za tretí úkon právnej služby\n(písomné podanie na ústavnom súde – vyjadrenie z 5. júna 2017), pretože jeho obsahom\nbolo len zhrnutie judikatúry ústavného súdu a postojov sťažovateľa, avšak žiadne nové\nrelevantné skutkové či právne skutočnosti (bod 4 výroku nálezu).\n28. Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "trovy konania", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/171/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "3a5e3c9a-226a-4764-b13d-5f3fa9aebfb8:50e257f4-0d6a-470d-a4ae-4259cef068b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1409204629.7", "spisova_znacka": "7Co/171/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/171/2015 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1409204629.7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9298a816-e466-47e1-89a3-7475cd4fcb80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.2.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.2.2019.1"}]}