{"guid": "ussr:55ae7f91-ae2a-4b64-bddd-7c93a50e1f99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.199.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 199/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 199/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.199.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55ae7f91-ae2a-4b64-bddd-7c93a50e1f99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.199.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.199.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.199.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 199/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o., Brečtanova 2353/1,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou A|K|K|L advokáti s. r. o., Miletičova 5B,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Branislav Kolarovič, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení\ns čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 7/2015 zo 14. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6\n\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sž 7/2015 zo 14. decembra 2016 (ďalej ako „napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Rada“) oznámila sťažovateľke začatie správneho konania\nč. 239/SKO/2015 oznámením vo veci možného porušenia povinnosti podľa § 34 ods. 3\na § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vysielaní a retransmisii“) v súvislosti s tým, že podľa Rady „na programovej službe JOJ\nodvysielal program Štartovací balíček TV JOJ, v ktorom vystupovala moderátorka\nspravodajského programu a zároveň telenákupné šoty, ktoré spolu s reklamou presiahli\nzákonom povolený rozsah 12 minút v jednej hodine vysielania“.\nPotom, ako 23. júna 2015 Rada rozhodnutím č. RP/036/2015 uložila sťažovateľke\nsankciu ‒ pokutu vo výške 9 500 eur za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 34 ods. 3\na § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii (ďalej len „rozhodnutie Rady“), najvyšší súd\npo podaní odvolania zo strany sťažovateľky napadnutým rozhodnutím odvolaniu\nsťažovateľky nevyhovel a rozhodnutie Rady potvrdil.\n3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... najvyšší súd rozhodnutím... zasiahol\ndo základného právo sťažovateľky na (i) spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu\nochranu; a (ii) slobodu prejavu a šírenie informácií, garantované Ústavou SR\na Dohovorom, a to konkrétne ustanovenia článku 26 ods. 1 a 2 a článku 46 ods. 1 a ods. 2\nv spojení s článkom 12 ods. 1 ústavy..., ako aj článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a 2\ndohovoru v spojení s článkom 1 dohovoru.\n... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu\nv súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol\nodvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd:\n(i) absolútne opomenul relevantne odôvodniť odvolací dôvod nedostatočného (žiadneho)\nodôvodnenia rozhodnutia Rady vo vzťahu k naplneniu kritérií pre zásah do slobody\n\n2\n\nprejavu; (ii) nedostatočne a arbitrárne vyhodnotil odvolací dôvod neoprávneného zásahu\ndo slobody prejavu sťažovateľky; (iv) potvrdením rozhodnutia Rady arbitrárne uzavrel, že\ndošlo k splneniu podmienok predpokladaných ústavou na obmedzenie slobody prejavu\nsťažovateľky. Rovnako sťažovateľka namieta, že vydanie rozhodnutia bez uvedenia\nakýchkoľvek dôvodov v odôvodnení rozhodnutia najvyššieho súdu vo vzťahu k odvolaciemu\ndôvodu nedostatočného (žiadneho) odôvodnenia rozhodnutia Rady, hoci sťažovateľka\nuplatnila nedostatočné (žiadne) odôvodnenie ako jeden zo žalobných dôvodov, je možné\npovažovať za vážny zásah do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu\nochranu sťažovateľky. Rovnako sťažovateľka namieta, že obmedzenie slobody prejavu\nbez existencie dôvodov vychádzajúcich z limitačnej klauzuly článku 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a proporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné\npovažovať za vážny zásah do práva na slobodu prejavu sťažovateľky.“.\n4. Zdôrazňujúc absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany\nnajvyššieho súdu, sťažovateľka tak Rade, ako i samotnému najvyššiemu súdu vyčíta zásah\ndo slobody prejavu a dodáva, že «... zásah do jej slobodného prejavu v podobe rozhodnutia\nRady (a rozhodnutia najvyššieho súdu) by bol zákonný (ústavný) len vtedy, ak by (i) ohrozil\nniektorý z chránených záujmov podľa článku 26 ods. 4 ústavy alebo článku 10 ods. 2\ndohovoru, na základe ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu; a zároveň ak by (ii) bolo\ntakéto obmedzenie proporcionálne k sledovanému legitímnemu cieľu (nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti)...\n... síce bol zásah do jej slobody prejavu vykonaný na základe zákona (§ 34 ods. 3\na § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, avšak tento zásah nesledoval žiaden\nlegitímny cieľ a ani nebol proporcionálny (nevyhnutný v demokratickej spoločnosti)...\n... je zrejmé, že Rada a najvyšší súd obmedzili právo na slobodu prejavu sťažovateľky\nna základe „domnelej“ ochrany práva divákov (spotrebiteľov) pred nadmerným\nprerušovaním sledovaného programu a taktiež domnelej ochrany divákov pred nezákonným\nzneužitím na reklamné účely. Bez ohľadu na to, že ani Rada ani najvyšší súd\nneidentifikovali, ktorý z vymedzených verejných záujmov podľa čl. 26 ods. 4 ústavy bol\nv prejednávanej veci legitímnym cieľom ochrany, je potrebné konštatovať, že „právo\nspotrebiteľov“ (ako bližšie nešpecifikovanej masy divákov) na ochranu pred nadmerným\n\n3\n\nprerušovaním sledovaného programu a taktiež domnelej ochrany divákov pred nezákonným\nzneužitím na reklamné účely, nie je možné považovať za legitímny verejný záujem na\nobmedzenie slobody prejavu, nakoľko takéto právo „divákov“ ústava ani Dohovor\nnepoznajú...\nNakoľko predmetné ustanovenia ústavy a Dohovoru neuvádzajú ochranu divákov\npred nadmerným prerušovaním sledovaného programu a taktiež ochranu divákov pred\nnezákonným zneužitím na reklamné účely ako možný dôvod pre obmedzenie slobody prejavu\na tento „dôvod“ nie je možné subsumovať ani pod jednu zo 4 limitačných klauzúl čl. 26\nods. 4 Ústavy SR, rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré potvrdilo rozhodnutie Rady je\nnezákonné, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tak predstavuje\nprotiústavný zásah do slobody prejavu sťažovateľky.\nSťažovateľka uvádza, že aj informácie reklamného charakteru predstavujú obsah\ntelevízneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje ochrana práva na slobodu prejavu...\nObmedzenie slobody prejavu spočívajúce v obmedzení vystupovania moderátorov\nspravodajských relácií v telenákupných šotoch je taktiež neproporcionálne z dôvodu,\nže akýkoľvek bežný divák vie podľa charakteru relácie (doplnkového vysielania) rozlíšiť,\nči moderátor vystupuje ako moderátor spravodajskej relácie alebo naopak vystupuje ako\n„herec“ v reklamnom alebo telenákupnom šote, kde jeho vystupovanie má primárne\nkomerčný charakter. Úvahy najvyššieho súdu o tom, že divák by nemusel rozoznať „váhu“\npropagačných tvrdení sú arbitrárne a v žiadnom prípade nezodpovedajú realite.\nZ uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu na základe\nrozhodnutia najvyššieho súdu nebolo proporcionálne, čím sa stalo nezákonné.».\n5. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej sťažnosti ústavnému súdu\nnavrhuje, aby vyslovil porušenie ňou označených práv (bod 1) napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu, aby napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a jej priznal úhradu trov konania.\n\n4\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby\ntento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,\nIV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n\n5\n\n8. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 26 ods. 1\na 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1\na 2 v spojení s čl. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.\nK porušeniu označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd sa nedostatočne\nvysporiadal s odvolacím dôvodom sťažovateľky týkajúcim sa neexistencie proporcionality\nzásahu do slobody prejavu sťažovateľky a uzavrel, že došlo k splneniu podmienok\npredpokladaných ústavou na obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky.\n\n9. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa\nčl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey\na informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa nemôže viazať na povolenie štátu.\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n\nPodľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich\njurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n6\n\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa\npovinnosti\n\naj\n\nzodpovednosť,\n\nmôže\n\npodliehať\n\ntakým\n\nformalitám,\n\npodmienkam,\n\nobmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo\nverejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo\nmorálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo\nzachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\n\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n11. Rozhodnutím Rady bola za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 3 a § 36\nods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii uložená sťažovateľke pokuta vo výške 9 500 eur.\nO opravnom prostriedku sťažovateľky proti rozhodnutiu Rady rozhodol napadnutým\nrozhodnutím najvyšší súd tak, že rozhodnutie Rady potvrdil, sťažovateľke náhradu trov\nkonania nepriznal a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 eur.\n\n12. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s nosnou odvolacou\nargumentáciou sťažovateľky vysporiadal týmto spôsobom:\n«Najvyšší súd po dôslednom oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom\nodporkyne, vrátane priloženého obrazovo-zvukového záznamu programu (§ 250q ods. 1\nveta druhá OSP), sa stotožnil s právnymi závermi odporkyne, že navrhovateľka\n\n7\n\nodvysielaním jednotlivých komunikátov propagujúcich súťaž Štartovací balíček TV JOJ,\nporušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., keď odvysielala\nna programovej službe JOJ komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupného šotu,\nv ktorých účinkovala moderátorka spravodajského programu televízie JOJ a zároveň\nporušila povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2008 Z. z., keď odvysielala\nna programovej službe JOJ reklamné bloky a komunikáty propagujúce súťaž Štartovací\nbalíček TV JOJ, ktoré rovnako naplnili definíciu telenákupného šotu, v celkovom časovom\nrozsahu 14 minút, čím došlo k prekročeniu času vyhradeného reklamným a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny o 2 minúty.\nK námietke navrhovateľky, týkajúcej sa spísania, resp. nespísania zápisnice\nzo vzhliadnutia obrazovo-zvukového záznamu, senát najvyššieho súdu uvádza, že s touto\nnámietkou sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal vo svojich skorších\nrozhodnutiach napr. sp. zn. 7Sž/2/2013 z 24. septembra 2014, 7SŽž/8/2013 z 24. septembra\n2014, 3Sž/18/2013 zo 6. mája 2014. Táto ustálená judikatúra najvyššieho súdu prešla\naj následným testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil správnosť\nzáverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sž/8/2013 z 24. septembra 2014\na sťažnosť navrhovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd uviedol,\nže najvyšší súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a svoje\nzávery dostatočne odôvodnil...\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice,\nresp. iného záznamu odporkyňou o oboznámení sa s obrazovo-zvukovým záznamom\nz predmetného vysielania v posudzovanej veci nie je možné považovať za takú vadu\nkonania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle\n§ 250i ods. 3 OSP.\nSúd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľky, že Rada ako správny orgán\nnevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania predmetných programov. Zákonodarca\ndôkaz ohliadky ustanovuje v § 38 správneho poriadku, v zmysle ktorej právnej úpravy,\npoznatky, ktoré v rámci ohliadky správny orgán získa, dokazujú alebo vyvracajú\ndokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v správnom konaní. Ohliadku\nveci však možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola predložená\nsprávnemu orgánu alebo sa ohliadka veci vykoná na mieste, kde sa táto vec nachádza\n\n8\n\n(ohliadka nehnuteľnosti - pozemku, stavby). Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy\na skutkových zistení danej veci - z charakteru záznamu vysielania, by v zmysle\nargumentácie navrhovateľky mohol byť predmetom ohliadky len technický nosič záznamu z\nvysielania.\nNajvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľky, že napadnuté\nrozhodnutie obsahuje nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k posudzovaniu podmienok na\nobmedzenie slobody prejavu...\n... v danom prípade bol zrejmý legitímny cieľ a to osobitná ochrana divákov pred\nnezákonným konaním vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie,\nktorý bolo potrebné chrániť a ktorý opodstatňuje predmetný zásah do práva na slobodu\nprejavu na základe zákonných obmedzení vyplývajúcich z ustanovení § 34 ods. 3 a § 36 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a zároveň\nprimeraný, čím boli splnené všetky podmienky pre obmedzenie ústavou chráneného práva\nna slobodu prejavu vymedzeného v čl. 26 ústavy, ktoré je možné zaradiť pod limitačnú\nklauzulu ochrany práv a slobôd iných. Povinnosti vysielateľa vyplývajúce z § 34 ods. 3\na § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. v oblasti regulácie vysielania sú v súlade správnymi\npredpismi práva EÚ, t.j. smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 2010/13/EÚ\no audiovizuálnych mediálnych službách (čl. 23 ods. 1) a medzinárodnými záväzkami,\nt.j. Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii (čl. 13 ods. 4).\nK námietke navrhovateľky, týkajúcej sa výroku II. napadnutého rozhodnutia,\nohľadom časového rozsahu odvysielaných komunikátov, najvyšší súd konštatuje, že sa\nstotožňuje s tvrdením odporkyne, že navrhovateľka nevzala do úvahy komunikát v trvaní\n16 sekúnd propagujúci súťaž Štartovací balíček TV JOJ odvysielaný v čase od 23:29:21\nhod. do cca 23:29:37 hod.. Uvedený komunikát bol zaradený do celkového času\nvyhradeného reklamným a telenákupným šotom, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že spadá\npod definíciu telenákupu. Senát najvyššieho súdu sa z uvedených dôvodov nestotožnil\ns tvrdením navrhovateľky, že Rada v posudzovanom výroku rozhodnutia uviedla skutočnosti\nv rozpore so zisteným skutkovým stavom, z dôvodu ktorého je rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nRovnako senát najvyššieho súdu prisvedčil argumentácii odporkyne, že nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 307/2014 nemožno aplikovať\n\n9\n\nna prejednávanú vec, pretože sa týka inej povinnosti vysielateľov (§ 16 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 308/2000 Z.z.) a síce povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov a politicko-publicistických programov s tým, že názory\na komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v rozsahu navrhovateľkou\nvymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných\nustanovení, najvyšší súd napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/36/2015 z 23. júna 2015 podľa\n§ 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení\ns § 2501 ods. 2 OSP tak, že v konaní neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania\nnepriznal.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2\nods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g)\nSadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu v znení účinnom\nod 1. septembra 2014, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok\nproti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka je preto\npovinná zaplatiť súdny poplatok v sume 500 eur na bankový účet podľa priloženého\nplatobného predpisu.»\n\n13. Ústavný súd uznáva, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre\naj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo\n10\n\nna spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\nprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý\nje z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.\nrozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa\njudikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05).\n\n14. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu však obsahuje podľa názoru ústavného\nsúdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery,\nku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že\nsťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základných\npráv sťažovateľky podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 dohovoru.\n16. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. apríla 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reklama", "správne konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}